Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-35-2020.pdf
PDF · 93.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7T/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Luciou Bašistovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. júla 2020 v trestnej veci obžalovaného T. J. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona / s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaného T. J., nar. XX. X. XXXX v W., trvale bytom B. J. XX/XX, P. I., okres Kežmarok, spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Kežmarku, č. Pv 427/19/7703-29 zo dňa 25. 3. 2020 pre skutok, ktorý
m a l s p á c h a ť t a k, ž e
v obci P.Ľ. I., okres Kežmarok, v osade zvanej B. J. dňa 15.07.2019 vo večerných hodinách vyhodil svoju manželku X. J. a ich päť detí von z domu na ulicu a späť ich nepustil, preto prenocovali u ďalšej dcéry N. V., rod. J., ktorá žije v samostatnej domácnosti, a to sa opakovalo aj dňa 20.07.2019 v čase okolo 19.00 hod., kedy opäť vyhodil svoju manželku X. J. a ich päť detí von z domu, pričom manželke povedal, že keď sa vrátia, tak jej doláme kosti a zabije ju, bol čoraz viac agresívnejší, a preto ušla aj s deťmi opäť k svojej dcére Ingride, následne dňa 21.07.2019 v čase okolo 10.00 od. videla dcéra Ingrida obžalovaného T. J. stáť pred ich príbytkom, pričom v ruke držal kuchynský nôž, ktorý brúsil a kričal na svoju manželku, že ju dopichá a potom pôjde do väzenia, kedy sa dcéra T. J. zastala svojej matky, na to ju obžalovaný T. J. chytil za vlasy a ťahal ju, až nakoniec spadla, v tom pribehla na pomoc dcéra Ingrida, ktorá ich oddelila, dostala od obžalovaného T. J. facku a ten následne odišiel, a keď sa o chvíľu vrátil, v rukách držal sekeru, pričom sa dostal do konfliktu s dcérou N., ktorá utrpela poranenie - povrchovú odreninu na predlaktí ľavej ruky, následne sa na ňu zahnal sekerou so slovami: „teraz ťa tu zabijem" a pri ďalšom útoku mu nezistená osoba sekeru z rúk vytrhla, čím takto svojím konaním vzbudil u manželky X. J. a dcéry N. V. dôvodnú obavu o život a zdravie,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,
č í m m a l s p á c h a ť
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona / s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona /
p r e t o ž e
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd dňa 26.03.2020 obžalobu na obvineného T. J. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 1 Trestného poriadku prehlásil, že neurobí vyhlásenie a po zákonnom poučení využil svoje právo a vypovedať odmietol.
Súd následne postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania. Vo výpovedi v prípravného konania obžalovaný poprel spáchanie skutku, na svoju obranu uviedol, že o rodinu sa riadne stará, nikdy by im neublížil. Uviedol, že včera, t. j. dňa 21.07.2019 mal vypité, ale nikomu sa nevyhrážal, nikomu neublížil, svoju ženu a deti má rád, nenachádzal sa v blízkosti domu jeho dcéry N. V., s nožíkom ani so sekerou sa nikomu nevyhrážal. Pripustil, že v ten deň mal v ruke sekeru, ale tou rúbal drevo.
Svedkyňa poškodená X. J., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení využila svoje právo a vypovedať odmietla. Z uvedeného dôvodu súd postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne poškodenej z prípravného konania zo dňa 22.07.2019, kde uviedla, že dňa 21.07.2019 podala na manžela trestné oznámenie, že ju aj jej dcéru N. V. napadol a vyhrážal sa, pričom to, čo uviedla v trestnom oznámení sa nestalo. Všetko si vymyslela, lebo chcela manžela „uzemniť“, lebo manžel veľa pije pritom vystrája, vulgárne nadáva. Chcela, aby to viac nerobil, a aby si uvedomil, že takto sa správať nemôže a že nemôže toľko piť, pričom z jeho strany nedošlo k žiadnym vyhrážkam, sekeru držal v ruke, ale nikomu sa ňou nevyhrážal, len nadával. Z domu odišla z deťmi sama, nevyhodil ich, keďže ho už nemohla počúvať. Dňa 15.07.2019 nikoho neudrel ani nenapadol, iba im vulgárne nadával a potom išiel spať, ona išla s deťmi asi na 15 minút k dcére N. V., a keď sa vrátili domov, manžel už spal a tak si ľahli aj oni. Na druhý deň bolo všetko v poriadku, nič neurobil, pričom uviedla, že predmetné trestné oznámenie by chcela stiahnuť, nakoľko si uvedomila, že týmto trestným oznámením mu neprávom uškodila, trestné oznámenie podala len preto, lebo chcela dať manželovi príučku. Rovnako tak vypovedala aj dňa 13.11.2019, kedy uviedla, že trestné oznámenie podala len preto, lebo chcela manžela vystrašiť, aby mali normálny život, aby nepil, aby ju počúval ako ženu, aby vulgárne nenadával. Z domu odišla dobrovoľne, manžel ich nevyhodil, neskôr sa vrátili domov.
Svedkyňa poškodená N. V.O., dcéra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení využila svoje právo a vypovedať odmietla. Postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku súd prečítal výpoveď svedkyne poškodenej z prípravného konania zo dňa 22.07.2019, kde uviedla, že to, čo uviedla v trestnom oznámení sa nestalo, že ju a jej matku, jeho manželku, napadol a vyhrážal sa. Všetko si vymyslela, lebo bola na otca nahnevaná, že veľa pije a každému vulgárne nadáva a nedá sa to už vydržať. Nikomu sa nevyhrážal, v ruke síce držal sekeru, ale len vulgárne nadával, nikomu s ňou neublížil. K zraneniu prišla tak, že sa udrela o drevenú paletu a bola na ošetrení, pričom tvrdila, že zranenie jej mal spôsobiť dňa 21.07.2019 jej otec. Povedala to od zlosti. Sestru T. nenapadol, odpadla, keď videla otca so sekerou, s ktorou rúbal drevo a ktorú išiel vrátiť, nikoho neudrel ani sa nevyhrážal, išlo len o vulgárne nadávky, keď bol pod vplyvom alkoholu. To, čo uviedla pri podávaní trestného oznámenia nie je pravda, bola rozrušená z tehotenstva a preto nevypovedala správne. Zhodne tak vypovedala aj dňa 13.11.2019, kedy uviedla, že to, čo uviedla na obžalovaného si všetko vymyslela, aby otca vystrašila, aby sa viac nehádal s mamou a nežiarlil. Medzi rodičmi bola hádka, lebo otec žiarlil na mamu, ale nebili sa.
Svedkyňa poškodená T. L., rod. J., dcéra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení využila svoje právo a vypovedať odmietla. Postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku súd prečítal výpoveď svedkyne poškodenej z prípravného konania zo dňa 27.11.2019, kde uviedla, že býva na adrese trvalého pobytu so svojimi rodičmi, kde už si nepamätá, kedy to presne bolo, prišla domov a videla ako sa otec háda s matkou, pričom otec sa nikomu nevyhrážal. Ďalej uviedla, že ju otec nenapadol, ani sa jej nevyhrážal alebo vulgárne nadával a v ruke nedržal žiadnu sekeru alebo nôž. Na otázku, prečo
matka uviedla, že ju mal biť, uviedla, že to nie je pravda, matka klamala, dôvod uviesť nevedela, pričom ju otec nezbil.
Postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok č. 21/2020 vypracovaný J.. L.. T. R., L.., T., m. prof., znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia, ktorá psychologickým vyšetrením poškodenej X. J. dospela k nasledovným záverom: osobnosť znížene diferencovaná, s intelektovou a pamäťovou kapacitou v pásme hraničnom až pásme ľahkého mentálneho postihnutia, bez prítomnosti pamäťových porúch, s jednoduchším, ale konvenčným myslením, povahovo vitálna, skôr optimistická, dostatočne asertívna, nenáročná, motivovaná starať sa o rodinu, bez prítomnosti porúch prežívania, s ľahkými znakmi emočného preťaženia, disponovaná adekvátne reprodukovať prežité udalosti. Psychologickým vyšetrením poškodenej N. V. dospela k nasledovným záverom: osobnosť je jednoduchšie štrukturovaná, impulzívnejšia, bez prítomnosti pamäťových porúch, schopná popísať prežité udalosti. Obidve majú snahu prežité udalosti bagatelizovať až popierať. Intelektové a pamäťové schopnosti im umožňujú podať výpoveď adekvátnu a pravdivú, dovoľujú im však vytvárať aj alternatívne výpovede na základe vlastného rozhodnutia alebo na základe očakávania členov svojho sociálneho prostredia.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi v rozsahu uvedenom v zápisnici z hlavného pojednávania.
Oboznámením sa s lekárskou správou v spise zabezpečenou mal súd preukázané, že 21.07.2019 o 15.56 hod. bola ošetrená svedkyňa poškodená N. V., ktorá pri vyšetrení uviedla, že bola napadnutá otcom, ťahal ju za vlasy a použil aj sekeru. Poškodená mala odreninu na ľavom predlaktí.
Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol priestupkovo trikrát postihnutý, jeden zo záznamom je priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, zo dňa 05.09.2017, keď v mieste svojho trvalého bydliska vulgárne nadával svojej manželke, začo mu bola udelená sankcia, a to nezaplatená na mieste vo výške 20,- eur.
Z aktuálneho odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol celkovo dvanásťkrát súdne trestaný, kde okrem majetkovej trestnej činnosti sa dopustil aj trestných činov voči spoluobčanom, naposledy v roku 2013, začo mu bol uložený nepodmienečný trest v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov. Naposledy bol trestaný rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T 116/2018 zo dňa 21.03.2019, právoplatný dňa 21.03.2020, ktorým bol uznaný vinnými z prečinu krádeže § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 300 hodín, vykonanie trestu dňa 03.10.2019.
Obcou Veľká Lomnica bol obžalovaný hodnotený všeobecne. Nebol riešený v priestupkovom konaní.
Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že v obci P. I., okres Kežmarok, v osade zvanej B. J. dňa 15.07.2019 vo večerných hodinách vyhodil svoju manželku X. J. a ich päť detí von z domu na ulicu a späť ich nepustil, preto prenocovali u ďalšej dcéry N. V.O., rod. J., ktorá žije v samostatnej domácnosti, a to sa opakovalo aj dňa 20.07.2019 v čase okolo 19.00 hod., kedy opäť vyhodil svoju manželku X. J. a ich päť detí von z domu, pričom manželke povedal, že keď sa vrátia, tak jej doláme kosti a zabije ju, bol čoraz viac agresívnejší, a preto ušla aj s deťmi opäť k svojej dcére N., následne dňa 21.07.2019 v čase okolo 10.00 od. videla dcéra N. obžalovaného T. J. stáť pred ich príbytkom, pričom v ruke držal kuchynský nôž, ktorý brúsil a kričal na svoju manželku, že ju dopichá a potom pôjde do väzenia, kedy sa dcéra T. J. zastala svojej matky, na to ju obžalovaný T. J. chytil za vlasy a ťahal ju, až nakoniec spadla, v tom pribehla na pomoc dcéra N., ktorá ich oddelila, dostala od obžalovaného T. J. facku a ten následne odišiel, a keď sa o chvíľu vrátil, v rukách držal sekeru, pričom sa dostal do konfliktu s dcérou Ingridou, ktorá utrpela poranenie - povrchovú odreninu na predlaktí ľavej ruky, následne sa na ňu zahnal sekerou so slovami: „teraz ťa tu zabijem" a pri ďalšom útoku mu nezistená osoba sekeru z rúk vytrhla, čím takto svojím konaním vzbudil u manželky X. J. a dcéry N. V. dôvodnú obavu o život a zdravie.
Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a tento čin spácha závažnejším spôsobom a na chránenej osobe. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane jednotlivca pred závažnými
vyhrážkami. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v samotnom vyhrážaní, ktoré musí byť spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, ktorou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Dôvodná obava však nemusí vzniknúť, avšak jej vznik musí byť reálny, preto je potrebné starostlivo hodnotiť povahu a závažnosť vyhrážania, pretože je potrebné odlíšiť nebezpečné vyhrážanie od prejavov, pri ktorých boli použité silné slová, ale v skutočnosti o nič závažnejšieho nešlo. To, či vyhrážanie je spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú obavu, je potrebné posudzovať so zreteľom ku všetkým okolnostiam prípadu, najmä k povahe vyhrážky, k fyzickým a charakterovým vlastnostiam páchateľa v porovnaní s takýmito vlastnosťami poškodeného, k ich vzájomnému vzťahu a podobne.
Prečin nebezpečného vyhrážania je úmyselný trestný čin. Podľa § 15 Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať. V prípravnom konaní spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že sa nikomu nevyhrážal. Pripustil, že bol pod vplyvom alkoholu, ale nikoho z domu nevyhadzoval, ani nikomu neublížil. Pripustil, že v ten deň mal v ruke sekeru, ale tou rúbal drevo. V súlade s výpoveďou obžalovaného a jeho obranou vyzneli aj výpovede svedkýň vypočutých po vznesení obvinenia v prípravnom konaní, a to X. J. a N. V., ktoré zhodne uviedli, že to, čo uviedli v trestnom oznámení nie je pravda. Všetko si vymysleli kvôli tomu, že obžalovaný veľa pije, vulgárne im nadáva, a chceli, aby si uvedomil, že takto sa správať nemôže, chceli ho vytrestať, pričom uviedli, že tento zámer im vyšiel a od podania trestného oznámenia je spolunažívanie s obžalovaným dobré, obmedzil užívanie alkoholických nápojov a je dobrý manžel a otec. Rovnako tak svedkyňa T. L. uviedla, že sa nič nestalo, otec sa im nevyhrážal ani ich nevyhadzoval z domu.
V trestnom konaní je potrebné postupovať podľa príslušných ustanovení trestného poriadku, kde je veľký dôraz kladený na práva obvineného, ktorému musí byť vina preukázaná natoľko jednoznačne, aby neostali žiadne pochybnosti, že dané konanie skutočne nastalo. Trestné oznámenie je spravidla dostatočným podkladom na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia slúžiace aj prokurátorovi na to, aby mal relevantné informácie na preskúmanie zákonnosti a dôvodnosti vzneseného obvinenia. Trestné oznámenie spadá procesne do kategórie „všetkého “ v zmysle § 119 ods. 2 Tr. poriadku, podľa ktorého môže za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona, alebo podľa osobitného zákona, vrátane oznámenia. Trestné oznámenie preto môže byť na hlavnom pojednávaní čítané ako listinný dôkaz podľa § 269 Tr. poriadku. V ďalšom však trestné oznámenie nemôže slúžiť ako jediný dôkazný prostriedok na preukazovanie viny páchateľa. Prokurátor teda oprel obžalobu o podané trestné oznámenie, avšak ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, musí z hľadiska preukázania zavinenia obvineného vo vzťahu k stíhanému skutku vziať do úvahy závažnosť výpovede svedka v prípravnom konaní. Pri hodnotení vierohodnosti výpovedí svedkýň z prípravného konania po vznesení obvinenia súd považoval za vierohodné ich výpovede. Svedkyňa poškodenená X. J. podala trestné oznámenie, aby zastrašila svojho manžela, pretože tento vo zvýšenej miere požíva alkoholické, resp. v tom čase požíval alkoholické nápoje a pod ich vplyvom sa správal agresívne, vulgárne nadával, nikoho nerešpektoval, preto použila na jeho umravnenie orgány činné v trestnom konaní, teda upravila si realitu tak, aby mohla výchovne pôsobiť na obžalovaného. Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. V danom prípade je nepochybné, že obžalovaný a poškodené mali medzi sebou spory, ktoré prerástli až do podania trestného oznámenia, pričom z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ako i z výpovede poškodeného z prípravného konania zo dňa 22.07.2019 a dňa 13.11.2019, je zrejmé, že predmetné trestné stíhanie iniciované poškodenou X. J. bolo reakciou na nadmerné užívania alkoholu a následne vulgárne nadávanie zo strany obžalovaného. Svedkyne poškodené X. J. a N. V. ako aj samotná výpoveď obžalovaného svedčia o tom, že skutok ako je popísaný v obžalobe sa nestal. Čo sa týka zranenia poškodenej N. V. v lekárskej správe, lekár žiadnym spôsobom nekonštatuje mechanizmus zranenia. Charakter zranenia, ktoré má mať charakter škrabanca,
nezodpovedá mechanizmu zranenie spôsobeného sekerou. K úrazu poškodenej N. V. došlo jej vlastným pričinením, úderom do paliet, čo v doplnenej výpovede aj uviedla.
Súd po vykonaní dokazovania navrhnutého stranami dospel k záveru, že nebol produkovaný žiadny priamy dôkaz, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že skutok uvádzaný v obžalobe sa skutočne stal. Súd zároveň konštatuje, že prokuratúre sa nepodarilo preukázať, že incident - skutok pre ktoré bol obžalovaný stíhaný, je trestným činom. V tomto prípade je nesporné, že obžalovaný a poškodené mali medzi sebou konflikt, ktorý vyústil do vulgárnych nadávok, nepodarilo sa však na súde preukázať konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by bolo možné právne kvalifikovať ako nebezpečné vyhrážanie v zmysle § 360 Trestného zákona, ktoré bolo obžalovanému kladené za vinu a nepodarilo sa preukázať ani žiadne skutkové okolnosti, ktoré by bolo možné právne kvalifikovať, ako určitý trestný čin.
Základným predpokladom pre uznanie obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe je pritom samotné preukázanie, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba sa stal. Pokiaľ súd v konaní po vykonanom dokazovaní zistí, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný sa nestal, resp. sa nedokáže, že sa stal bez akýchkoľvek pochybností, je potrebné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní a hodnotenie dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne, súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku. inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšie súdu.