Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-17-2024.pdf
PDF · 87.4 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/17/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci návrhu navrhovateľa - otca J. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. I. Č.. XXXX/XX, H., K.. E., vo vzťahu k plnoletému dieťaťu Y. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. XX/X/X, XXXX X., N. a matke S. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. Č.. XXXX/XX, U. - T., W..Č.. S. XX/X/X, XXXX X., N., na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 30P/281/2022 - 23 zo dňa 3.3.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie v predmetnom konaní o návrhu otca zo dňa 7.9.2022 o úpravu práv a povinností k v tom čase maloletému dieťaťu napadnutým uznesením vyhlásil, že Okresný súd Prešov nemá právomoc konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému (výrok I.), výrokom II. konanie zastavil podľa § 161 ods.1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 52 a § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
2. Súd, aplikujúc § 2 ods.1 CMP a § 9 CSP, Čl. 7 a 19 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25.6.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, dospel k záveru, že v danom prípade nemá právomoc na konanie z dôvodu, že obvyklý pobyt v tom čase maloletého dieťaťa je v N. a vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa bolo vedené súdne konanie rakúskym Okresným súdom Q. G. Y. na základe návrhu matky dieťaťa a rakúskym Krajským súdom v P. na základe sťažnosti navrhovateľa - otca.
3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý trvá na prejednaní veci slovenským súdom. V rámci dôvodov poukázal na právo slovenského občana Európskej únie na spravodlivý proces, pričom rakúsky súd postupuje v rozpore s európskymi nariadeniami a so stranami nezaobchádza rovnako. Súd v N. komunikuje nemecky napriek upozorneniam, že nemecký jazyk otec neovláda a napriek jeho sťažnostiam, napríklad náklady na preloženie návrhu súd uložil znášať jemu. Matka, syn aj otec sú občanmi Slovenskej republiky, slovenský jazyk je ich materinským. Podľa jeho vedomia sa neuskutočnilo žiadne súdne konanie a neexistuje žiadne rakúske súdne rozhodnutie v rámci úpravy rodičovských práv. Odvolateľ poukázal na to, že k zmene obvyklého pobytu maloletého (v tom čase) došlo tak, že sa matka dopustila trestného činu únosu a presťahovanie sa udialo bez súhlasu otca. Nemal žiadne informácie o synovi, matka mu odopierala všetky práva, čo malo negatívny vplyv na jeho vzťah so synom. Okresný súd nesprávne, podľa odvolateľa, interpretuje, že sa začalo viesť súdne konanie v Rakúskej republike, keďže matka maloletého podala iba návrh na začatie konania na súde Q. G. Y., na ktorý nereagoval, len namietal okamžite spôsobilosť rakúskych súdov vo veci
konať a spôsob doručovania písomností. Podľa odvolateľa, matka podala návrh tesne po dovŕšení synových šestnástich rokov, čím sa na neho nevzťahuje Haagsky odhovor o únose detí. Návrh matky na úpravu výživného v zmysle rakúskej legislatívy je pre odvolateľa na Slovensku likvidačný, pričom neberie ohľad na jeho vyživovaciu povinnosť voči dvom ďalším deťom z neskoršieho manželstva, zdravotne postihnutým, ktorú si riadne plní. Ďalej, s matkou odvolateľ nie je majetkovo vysporiadaný, má u matky pohľadávku vo výške 40 000 Eur, súvisiacu s konaním o úpravu práv a povinností k maloletému. Poukazuje na klamlivé a zavádzajúce tvrdenia matky, týkajúce sa jeho príjmu a okolností únosu syna, pričom plánuje na súdnom pojednávaní pozývať svedkov, ktorí hovoria výlučne slovensky. Nie je schopný nájsť slovenského právneho zástupcu so znalosťou rakúskeho práva, pričom spoluprácu považuje za neefektívnu vzhľadom na jazykovú bariéru a finančnú náročnosť cien právnych služieb a poplatkov v Rakúsku. Navrhol, aby súd začal konanie o úpravu práv a povinností k maloletému synovi, vzhľadom na závažné špecifiká veci navrhuje, aby v danej veci rozhodovali slovenské súdy a aby bolo konanie pred rakúskym súdom zastavené.
4. K odvolaniu podala vyjadrenie matka dieťaťa, ktorá považuje označenie o únose dieťaťa za hrubé obvinenie s tým, že otec bol riadne informovaný, situáciu prejednali a dohodli sa. Nesúhlasí s tým, že bránila otcovi v stretávaní so synom. Od jari 2013 žije so synom v X. a otec, ktorý v tom čase žil v U., ani raz nevyužil príležitosť na stretnutie so synom. Trvá na tom, aby konal rakúsky súd v mieste obvyklého pobytu dieťaťa. V minulosti, podľa tvrdenia matky, otec neprejavil nevôľu ani nesúhlas s konaním a postupmi, či príslušnosťou rakúskeho súdu.
5. V následnom vyjadrení otec dieťaťa v rozsahu ešte neuvedeného poukázal na to, že mu dňa 12.10.2023 bol prostredníctvom Mestského súdu Bratislava doručený návrh určenia výšky výživného na dieťa zo dňa 16.12.2021 vo veci v tom čase maloletého dieťaťa pod značkou 16Pu/1/2022w, návrh na stanovenie dočasného výživného, podané matkou a rozhodnutie o odmene pre súdnu tlmočníčku. Krajský súd Q. G. Y. podľa otca, konal v minulosti viackrát s procesnými chybami a v rozpore s Nariadeniami EU tak, že mu dokumenty neboli doručené do vlastných rúk a boli v cudzom jazyku, ktorému nerozumel. Je toho názoru, že Okresný súd Prešov koná ako prvý na základe návrhu zo dňa 7.9.2022, podaného Okresnému súdu Bratislava III, presunutému následne Okresnému súdu Prešov. O uvedenej skutočnosti bol K. súd Q. G. Y. informovaný v rámci odvolania dňa 25.10.2023, v ktorom požiadal o okamžité zastavenie konania.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3 ods.5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
7. V súlade s článkami 3 a 27 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti súdu, týkajúcej sa detí.
8. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
9. Podľa § 161 ods. 1,2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky). Ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. V danom prípade okresný súd vecne správe skúmal otázku právomoci na konanie o návrhu otca, v čase začatia konania maloletého dieťaťa, na úpravu rodičovských práv, podaného súdu Slovenskej republiky, v prípade keď rodičmi sú štátni príslušníci Slovenskej republiky, obaja s evidovaným trvalým bydliskom na území Slovenska, s pobytom matky a dieťaťa v Rakúsku, pričom obvyklým miestom pobytu ich spoločného dieťaťa (zároveň aj evidovaným trvalým pobytom od 15.2.2022)je mesto X. v Rakúsku. Správne aplikoval súd prvej inštancie aj príslušnú legislatívu Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. 6. 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (s účinnosťou od 1.8.2022).
11. Podľa čl. 7 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (Nariadenie), ktoré v širšom kontexte predmetnej rodinnej veci aplikoval súd prvej inštancie,
súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
12. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú mu v rámci zákona kompetenčne zverené. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v § 3 a 4 CSP, pričom ustanovenie § 3 CSP určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Nad rámec vzťahov uvedených v § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon (§ 4 CSP). Právomoc patrí ku základným podmienkam konania a jej nedostatok vedie k jeho zastaveniu.
13. Hlavným cieľom spoločných pravidiel EÚ je zabrániť tomu, aby sa obaja rodičia obracali na súd vo svojej vlastnej krajine, resp. v krajine svojho vlastného obvyklého pobytu a aby sa v tej istej veci vydali dve rozhodnutia. Pravidlom je, že príslušným súdom, ktorý rozhoduje vo veciach rodičovských práv a povinností, práva starostlivosti a práva styku, je súd v krajine, v ktorej má obvyklý pobyt dieťa.
14. Otec sa domáha rozhodnutia slovenského súdu tvrdiac, že právomoc slovenských súdov je legálne daná, nakoľko dieťa sa presťahovalo s matkou bez jeho súhlasu a samotná matka podala v roku 2011 Okresnému súdu Prešov návrh vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktorý následne vzala späť. Nepreukázal, či sa otázkou oprávneného, resp. neoprávneného premiestnenia dieťaťa zaoberal v reálnom čase. Zhodným tvrdením rodičov je preukázané aktuálne vedené konanie vo veci starostlivosti o dieťa rakúskym súdom o návrhu matky na určenia výšky výživného na dieťa zo dňa 16.12.2021 vo veci v tom čase maloletého dieťaťa pod značkou 16Pu/1/2022w.
15. Odvolací súd v rozsahu odvolacích námietok konštatuje, že v prípade neoprávneného premiestnenia dieťaťa (matkou) je právomoc súdu (v tomto prípade slovenského súdu) podľa článku 9 Nariadenia daná dovtedy, kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a osoba (v tomto prípade otec) sa zmierila s premiestnením alebo sa dieťa zdržiavalo v inom členskom štáte najmenej 1 rok po tom, ako sa táto osoba dozvedela alebo mohla dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, pričom dieťa sa zžilo s novým prostredím. Keďže dieťa v X. žije s matkou ostatné roky, ak otec do jedného roka nepodal, čo nepreukázal, žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané, potom i v prípade neoprávneného premiestnenia dieťaťa právomoc slovenského súdu zanikla jeden rok po tom, čo sa otec dozvedel o premiestnení dieťaťa, pričom z obsahu vyjadrení je zrejmé, že dieťa sa zžilo s novým prostredím. Ďalej, i v prípade oprávneného premiestnenia dieťaťa si slovenské súdy zachovávajú právomoc vo veci konania a rozhodovania o rodičovských právach a povinnostiach v rozsahu zmeny rozhodnutia o úprave styku podľa článku 8 Nariadenia počas troch mesiacov nasledujúcich po oprávnenom presťahovaní dieťaťa.
16. Napokon skúmať právomoc na konanie podľa článku 18 sa vzťahuje aj na rozhodovanie rakúskeho súdu, ktorý túto podmienku konania musel skúmať ex offo. Neobstojí preto ani námietka otca, že spochybňoval právomoc rakúskeho súdu konať vo veci, ktorú nepreukázal, keď konajúci rakúsky súd založil svoju právomoc. Konanie súdom členského štátu Európskej únie zahŕňa všetky prvky ochrany práv účastníkov, vrátane práva domôcť sa svojho nároku na súde v riadnom súdnom konaní, v danom prípade napríklad vypočutím účastníka prostredníctvom dožiadaného súdu v Slovenskej republike v rodnom jazyku.
17. Pri skúmaní obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v čase začatia konania, vykladajúc tento v súlade s cieľmi a účelom Nariadenia, je rozhodujúci vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťaťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a stabilné bydlisko. Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci C-523/07 vyložil pojem obvyklý pobyt v zmysle článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel II bis tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel je potrebné vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Zároveň nemožno spravodlivo zotrvať pri
závere, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby vo veci konali a rozhodovali súdy, v ktorých obvode sa maloleté dieťa ani len nezdržuje.
18. V konaní nebolo preukázané, že obvyklým pobytom dieťaťa je Slovensko. V samotnom návrhu ako aj v následných vyjadreniach tak zo strany otca, ako aj zo strany matky je zrejmé, že dieťa sa zdržiava najneskôr o roku 2013 v rakúskom X., kde na dôvažok má evidovaný aj trvalý pobyt a je preto dôvodné konštatovať, že toto je jeho obvyklým pobytom aj pri určovaní právomoci v konaní vo veciach rodičovských práv a povinností a bolo tomu tak aj v čase začatia predmetného konania. Napokon, obdobne miestna príslušnosť na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov sa v zmysle § 154 zákona č. 161/2015. Civilný sporový poriadok riadi osobou oprávnenou na výživné - aktuálne už plnoletým dieťaťom.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd, za zdôraznenia podstatných skutočností, keďže súd prvej inštancie postupoval v zmysle právnych predpisov, ktorými bol v tejto veci viazaný a nedopustil sa žiadnych vád, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie, napadnuté uznesenie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP, tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže odvolací súd nezistil dôvody pre postup podľa § 53 a nasl. CMP.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).