Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21T-7-2019.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-21T/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudcom Mgr. Pavlom Ištókom v trestnej veci obžalovaného M. O. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. júla 2020, takto
rozhodol:
Obžalovaný
M. O., nar. XX.XX.XXXX Z. O., trvale bytom Z. U. XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v období od mesiaca január 2018 až doposiaľ v meste O. a ani na inom mieste na území Slovenskej republiky si ako otec maloletých detí A. O., narodenej XX.XX.XXXX a J. O., narodenej XX.XX.XXXX, riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že mu vyplýva zo Zákona o rodine a jej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/360/2013 zo dňa 20.04.2017, právoplatným dňa 16.05.2017, tak, že je povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 50,- Eur a na výživu maloletej J. sumou vo výške 40,- Eur a rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 10P/95/2017 zo dňa 22.01.2018, právoplatným dňa 27.02.2018, mu bola vyživovacia povinnosť na dcéru A. zvýšená na sumu 130,- Eur a na dcéru J. na sumu 120, - Eur, ktorú je povinný platiť k rukám matky M. B. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, hoci vedel o existencii vyživovacej povinnosti, túto povinnosť si plnil len nepravidelne a to v celkovej výške 2.200,- Eur, o svoje deti sa inak nestaral a nezaujímal, pričom v období od 01.05.2018 do 06.05.2019 bol zamestnaný v spoločnosti G., A..P..U.. O. a poberal príjem, ktorý mu umožňoval platiť výživné, následne neprejavil snahu riadne sa zamestnať, aby si zabezpečil finančné prostriedky na úhradu výživného, ani sa nezaevidoval na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, čím za uvedené obdobie dlhuje na výživnom M. B. sumu vo výške 4.180,- Eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á ch a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona,
Z a t o s a m u
u k l a d á
Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), §37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal na Okresný súd Piešťany dňa 17.12.2019 obžalobu na M. O. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.07.2020 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany.
V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať.
Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.
Poškodená M. B. na pojednávaní uviedla, že obžalovaný je za rok 2018 dlžný 1280 Eur, za rok 2019 je dlžný 2400 eur a za január a február 2020 500 Eur. Spolu teda 4180 eur. 600 je zročné výživné. Celkový dlh obžalovaného na výživnom je 4780 Eur.
Súd oboznámil prečítaním listinné dôkazy rozhodnutia č.l. 20, 21, správa zo Sociálnej poisťovne č.l. 35, správa ÚPSVaR č.l. 39, správa spoločnosti G., A..P..U.., č.l. 40 , potvrdenie o čistej mzde č.l. 41 - 42, výpis z evidencie priestupkov správa o povesti č.l. 52, aktuálny odpis RT zo dňa 29.7.2020
Obžalovaný má v registri 1 záznam - Trestný rozkaz Okresného súdu Piešťany z 12.03.2019, právoplatný 12.03.2019. Uložený mu bol podmienečný trest odňatia slobody 5 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky a 6 mesiacov do 13.09.2021 a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 3 roky.
V registri priestupkov má obžalovaný pred spáchaním tohto skutku 1 záznam - 10.07.2015 vstup do koľajiska v Žst Piešťany bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy - pokuta 50 Eur. štyri záznamy o priestupkoch v doprave z roku 2017 tri , resp. z roku 2016 jeden, za ktoré mu bola uložená blokové pokuta 20 eur(prekročenie rýchlosti) a trikrát bola vec vyriešená napomenutím bez sankcie ( osvetlenie a nerešpektovanie dopravného značenia)
Obecný úrad Z. U. oznámil že obžalovaný sa v mieste bydliska nezdržiava a nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku.
Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený.
Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal, pričom vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, Tr. zák., nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného. Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska svojho veku v inkriminovanom období a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho nepríčetnosť či zníženie príčetnosti. Naplnená bola i subjektívna stránka, t.j. zavinenie, pretože obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť alebo ohroziť záujem ním chránený. Naplnený bol i objekt útoku a objektívna stránka, t.j. také konanie obžalovaného, ktoré vyplýva zo stíhaného skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Výšku dlžného výživné súd vo výroku rozsudku modifikoval keď táto ku momentu vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa dosiahla výšku 4180 Eur.
Prijatiu vyhlásenia o vine nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu, ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečiny.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri ukladaní trestu obžalovanému taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k činu priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona). Taktiež zistil jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona).
V dôsledku vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností potom súd ukladal trest podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona v rámci zákonom stanovenej sadzby 0 až 2 roky trestu odňatia slobody. V rámci tejto sadzby vymeral obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda v dolnej polovici trestnej sadzby.
Bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody s poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona keďže súd ho odsuzuje za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (skúšobná doba plynula od 12.03.2019 - 13.09.2021) a použitie § 49 ods. 1 Trestného zákona - podmienečné odloženie výkonu trestu nie je možné využiť. Jednoducho povedané pri uložení trestu odňatia slobody, je súd povinný uložiť trest nepodmienečný. Uložením iného tzv. alternatívneho trestu by nebolo možné podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vyjadriť závažnosť konania obžalovaného, ktorý je k plneniu si tejto elementárnej povinnosti evidentne ľahostajný keď jeho dlh na výživnom už presiahol 4 tisíc eur, pričom od augusta 2019 výživné (zameškané ani riadne) neplatil vôbec. Preto by
ani inak nebolo možné očakávať, že iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody by splnil u neho svoj účel z hľadiska individuálnej prevencie. Obžalovaného súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Takto uložený trest považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného ako aj okolnosti spáchania skutku za dostatočný tak na jeho nápravu, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.