Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoCsp-18-2020.pdf
PDF · 98.85 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: J. Opat, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. O. 62, o zaplatenie 2.875,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19. februára 2020, č.k. 4Csp/94/2019-85, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 750,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 ročne zo sumy 750,33 eur od 21.08.2019 do zaplatenia zastavil; výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s.) sa podanou žalobou doručenou súdu 26.9.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 2875,37 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2875,37 eur od 21.8.2019 do zaplatenia. Dňa 09.11.2019 bol súdu doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155 ako postupcom a spoločnosťou žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tejto veci postúpená k 21.10.2019 žalobcovi. Súd rozhodnutím č.k. 4Csp/94/2019-51 zo dňa 15.11.2019 pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. Späťvzatie (čiastočné) došlo súdu dňa 12.02.2020, t.j. pred otvorením pojednávania súd v súlade s ustanovením § 145 a 146 CSP konanie v časti o zaplatenie sumy 750,33 eur (450,33 plus 300,- eur) s príslušenstvom zastavil.
3. Zmluva o vydaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 50350375 uzatvorená medzi predchodcom žalobcu, spoločnosťou, bankou Všeobecná úverová banka a.s. a žalovaným má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním úveru uspokojoval svoje osobné potreby a predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu z úveru okrem ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich úver (497 a nasl.) aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Na uvedenom závere nič nemení, že následne bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená na iný subjekt. Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovaného popreté mal súd za preukázané, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky celkom vo výške 1212,93 eur a žalovaný žalobcovi resp. predchodcovi žalobcu uhradil za účelom splácania úveru celkom sumu 460,- eur úhradami zo dňa 16.2.2016, 24.3.2016, 7.6.2016, 11.11.2019 a 16.1.2020. Vykonaným dokazovaním listinami a tvrdeniami žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovaného žiadnym spôsobom popreté mal súd preukázané, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že poskytnutý úver riadne nesplácal v pravidelných mesačných splátkach vo výške 40,- eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci od 20.2.2016. Žalovaný listinou zo dňa 2.9.2016 bol upozornený že je v omeškaní so splátkou splatnou v mesiaci 07/2016 a tiež i na možnosť zosplatnenia úveru (v zmysle bodu 35 písm. a) Obchodných podmienok). Žalobca resp. predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru, ktorú skutočnosť písomne oznámil žalovanému, a to prostredníctvom poštového podniku. Žalovaný je tak povinný žalobcovi vrátiť poskytnutý zosplatnený úver. Vzhľadom však na skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok žalobou doručenou dňa 26.9.2019 má spotrebiteľský charakter, súd v zmysle§ 54a Občianskeho zákonníka prihliadol na premlčanie nároku z úradnej povinnosti bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával, pričom z dôvodu spotrebiteľského charakteru predmetného konania sa posudzuje lehota na premlčanie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V spore bolo preukázané, že medzi účastníkmi zmluvy č. 50350375 bolo dohodnuté plnenie (vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov) v splátkach a v prípade neuhradenia dohodnutej splátky riadne a včas bol právny predchodca žalobcu (banka) oprávnený požadovať predčasné okamžité splatenie celej istiny vrátane príslušenstva, čím došlo k predčasnej splatnosti čo zodpovedá ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal z tvrdení žalobcu, z listín predloženej žalobcom-výpis z pôžičkovej karty Quatro a predžalobnej upomienky, z ktorých je zrejmé, že žalovaný do 02.09.2016 uhradil dňa 16.2.2016 sumu 40,- eur, dňa 24.3.2016 sumu 40,- eur a dňa 7.6.2016 sumu 80,- eur, t.j. uhradil celkom 160,- eur t.j. celkom 4 mesačné splátky splatné dňa 20.2.2016, 20.3.2016, 20.4.2016 a 20.5.2016. Nezaplatením ďalších splátok sa žalovaný dostal do omeškania. Na skutočnosť omeškania bol žalovaný upozornený v predžalobnej upomienke zo dňa 2.9.2016, v ktorej bol vyzvaný na úhradu splátky splatnej v mesiaci 07/2016 najneskôr do 5.10.2016. Zároveň bol upozornený na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti, ak nedôjde k úhrade splátky, žalobca resp. predchodca žalobcu úver vyhlásil za okamžite splatný a túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 6.10.2016, kde ho vyzval k úhrade celého dlhu. Premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná, pričom podľa § 103 Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom § 103 Občianskeho zákonníka je zabrániť vyčkávaniu veriteľa s využitím práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka pri omeškaní dlžníka a motivovať ho k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky, ak nedôjde k dobrovoľnému plneniu. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (resp. 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, pre ktorú sa toto právo využíva. Splátky boli v zmysle zmluvy splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, prvá dňa 20.2.2016 (jeden mesiac po dni čerpania ). Na zaplatenie splátky splatnej v mesiaci 07/2016 (t.j. 20.7.2016) právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval a zároveň ho upozornil na možnosť zosplatenia úveru a preto pri tejto splátke mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru v súlade s bodom 35 písm. a) Obchodných podmienok listom zo dňa 6.10.2016 pre nezaplatenie splátky splatnej v 07/2016 t.j. k 20.7.2016, čo vyplýva zo žaloby a jej doplnenia zo dňa 12.02.2020, pričom žalovaný túto skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval. Premlčacia doba však nezačala plynúť od tohto zosplatnenia, ale už od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. V tomto prípade teda nebola uhradená splátka, ktorej splatnosť nastala dňa 20.6.2016 vo výške 40,- eur a vzhľadom ust. § 103 Občianskeho zákonníka dňom 20.6.2019 uplynula premlčacia doba pre jej uplatnenie, pretože žaloba bola podaná dňa 26.9.2019. Ale nebola zaplatená splátka ani splatná dňa 20.07.2016 (a týmto dňom podľa ust. § 103 začala vo vzťahu k tejto splátke plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula najneskôr dňa 20.07.2019) a odvtedy začala plynúť i trojročná premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného (pre nezaplatenie ktorej predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úver), ktorá uplynula najneskôr dňa 20.07.2019. Žaloba bola na súd podaná dňa 26.9.2019, teda po jej uplynutí a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri sume splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. To je však v rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky, ale to nemá vplyv na plynutie premlčania. Preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, pre ktorej nezaplatenie sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného zosplatenia. Vzhľadom na to, že § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou "pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh" v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov resp. zosplatnením alebo uplynutím lehoty na zaplatenie uvedenej vo výzve na úhradu dlžnej sumy, ktorou bola vyhlásená predčasná splatnosť) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia. Súd aplikujúc ust. § 54a Občianskeho zákonníka preto žalobcom uplatnený nárok a nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku, ktorý podlieha rovnakému premlčaniu ako hlavný záväzok, z vyššie uvedených dôvodov pre premlčanie zamietol.
4. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca zobral žalobu čiastočne o zaplatenie 450,33 eur s príslušenstvom späť, čím zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, žalobca má nárok na náhradu trov konania v tejto zastavujúcej časti, ale v časti o zaplatenie 300,- eur s príslušenstvom, zavinil že konanie sa muselo zastaviť žalovaný, pretože žalobcovi túto sumu žalovaný plnil až po podaní žaloby. Vo veci samej v časti o zaplatenie 2125,737 eur s príslušenstvom (súd žalobu zamietol) bol ale úspešný žalovaný. Nárok na náhradu trov konania by v konečnom dôsledku patril žalovanému, avšak žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a preto súd rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. a III. podal včas odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie a priznal mu náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Namietal, že súd I. inštancie zamietol žalobu pretože nárok posúdil ako premlčaný, čím vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie súdu I. inštancie nie je správne. Súd nesprávne posúdil nárok žalobcu ako premlčaný, keď začiatok plynutia premlčacej lehoty určil od dátumu poslednej splátky neuhradenej žalovaným, pričom vôbec nevzal do úvahy vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom na uvedené má za to, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil. V súlade s čl. V bod 33 písm. b) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 06.10.2016 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalobcovi sa predmetná zásielka vrátila dňa 25.10.2016 s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“, a teda má za to, že začiatok premlčacej lehoty sa môže počítať najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej vo výzve, t.j. odo dňa 05.11.2016. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol na súd podaný dňa 26.09.2019 z čoho vyplýva, že nárok žalobcu v čase podania návrhu premlčaný nebol. Záver o počiatku plynutia premlčacej doby zostatku úveru najskôr dňom doručenia predčasného zosplatnenia dlhu s výzvou na zaplatenie je podporený aj výkladom ust. § 565 OZ, podľa ktorého vyplýva, že k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi (tento záver pri zhodnej právnej úprave vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006). Taktiež poukázal na právny názor vyjadrený v rozhodnutí NS ČR sp.zn. 21Cdo/426/2005 a na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2019 sp.zn. 11Co/60/2019.
6. Žalovaný sa písomne k odvolaniu nevyjadril.
7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
9. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod, spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
10. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 11. Vychádzajúc z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozsudku i argumentácie strán v prvoinštančnom i odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a dospel k správnym právnym záverom, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením, sa odvolací súd v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľským vzťahom. Súd prvej inštancie správne ustálil, že právny predchodca súčasného žalobcu listom z 06.10.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaného (pozn. - v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) predžalobnou upomienkou vyzval na doplatenie už splatných splátok a upozornil ho na stratu možnosti splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok. Z predžalobnej upomienky bolo konkrétne dokazovaním, vykonaným súdom prvej inštancie zistené, že sa týka nedoplatku na splátkach v celkovej výške 120 Eur s tým, že ak do 09.09.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2016, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Odvolací súd sa stotožnil i s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, pokiaľ ide o premlčanie nároku žalobcu vzhľadom na predčasné zosplatnenie úveru.
13. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti.
14. Ako už bolo konštatované vyššie, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlh žalovaného sa stal splatným po tom, čo právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo (strany sporu sa dohodli na uplatnení práva na splatenie celej pohľadávky podľa článku V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok) a zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania splátok riadne a včas, a to listom zo dňa 06.10.2016, ktorým vyhlásil mimoriadnu splatnosť v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaného (pozn.
- v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) predžalobnou upomienkou vyzval na doplatenie už splatných splátok a upozornil ho na stratu možnosti splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok. Z predžalobnej upomienky vyplýva, že k uplatneniu tohto práva došlo pre omeškanie s úhradou splátky splatnej 07/2016. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Je zrejmé, že citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (napr. lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne, ako je tomu v občianskoprávnej úprave -napr. pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv. V danom prípade, ak právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky /§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/, ktorá bola splatná dňa 20.7.2016, začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa 21.07.2016 a uplynula 21.07.2019. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaného z úveru si žalobca uplatnil až návrhom na začatie konania podaným na súde dňa 26.09.2019, teda po márnom uplynutí premlčacej doby.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
16. 19. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR (sp.zn. 21Cdo/456/2006 a sp.zn. 21Cdo/426/2005), odvolací súd uvádza, že ustálená rozhodovacia prax v zmysle čl. 2 CSP je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, pod tento pojem nespadajú a dovolávanie sa ich priamej aplikácie v tomto súdnom konaní nemá oporu. I pokiaľ ide o argumentačne podporné použitie uvedených rozhodnutí, treba zohľadniť, že tieto rozhodnutia vychádzajú z odlišného skutkového stavu vecí a riešia iné právne otázky, než ktoré boli predmetom tohto súdneho konania.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal. Nakoľko však z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému vznikli v odvolacom konaní trovy, odvolací súd mu nárok na ich náhradu nepriznal (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).