Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_ZA-32S-23-2022.pdf
PDF · 142.16 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-32S/23/2022
Rozhodnutie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobcu (úpadcu): Telefonec Corp., s.r.o. v konkurze, so sídlom Odborárov 551/16, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 431 371, správca konkurznej podstaty úpadcu: JUDr. Richard Lukáč, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101066716/2018 zo dňa 30. mája 2018, takto
rozhodol:
rozhodol:
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) daňovú kontrolu na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vrátane oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie (kalendárny mesiac) júl 2016. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 100202243/2018 zo dňa 22.01.2018, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 26.01.2018. Správca dane rozhodnutím č. 100454962/2018 zo dňa 27.02.2018 určil žalobcovi rozdiel dane v sume 43 188,53 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016, nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní v sume 29 337,40 eura nepriznal a vyrubil daň v sume 13 851,13 eura (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Odpočítanie dane bolo v kontrolovanom zdaňovacom období žalobcom uplatnené na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti DANLEN s.r.o., so sídlom Janka Borodáča 20/3520, 071 01 Michalovce, IČO: 46 625 101 (spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, bola vymazaná z obchodného registra k 05.01.2018, ďalej len „DANLEN“), a to faktúry č.: 2016081 až 2016085 zo dňa 07.07.2016,
č. 2016088 až 2016090 zo dňa 12.07.2016, č. 2016092 až 2016100 zo dňa 15.07.2016, č. 2016102 až 2016111 zo dňa 21.07.2016, č. 2016115 až 2016122 zo dňa 25.07.2016, č. 2016123 až 2016130 zo dňa 26.07.2016 a č. 2016132 až 2016136 zo dňa 29.07.2016 (spolu 48 faktúr), základ dane spolu 215 942,66 eura, daň z pridanej hodnoty spolu 43 188,53 eura. Správca dane zistil, že daňový subjekt DANLEN má uvedené faktúry zaúčtované v účtovníctve, daň bola priznaná a odvedená v zdaňovacom období júl 2016. Konateľ spoločnosti DANLEN A. B. C. uviedol, že spoločnosť sa zaoberá maloobchodnou a veľkoobchodnou činnosťou s mobilnými telefónmi a príslušenstvom k telefónom. Spoločnosť DANLEN nakupovala tovar – mobilné telefóny, prevažne od spoločnosti VERONA style, s.r.o. a predávala ich spoločnosti MobilPC, s.r.o. (obchodné meno žalobcu v období od 01.11.2005 do 01.04.2019). Všetky faktúry a dodacie listy za spoločnosť DANLEN vystavoval konateľ A. B. C., obchody boli realizované na základe e-mailovej komunikácie, telefonicky, resp. SMS správami. Tovar bol dodávaný priamo konateľom spoločnosti vozidlom spoločnosti (Peugeot SW207 ŠPZ: D.) na predajňu odberateľa – MobilPC, s.r.o., v Žiline. Konateľ žalobcu A. E. F. uviedol, že medzi spoločnosťami DANLEN a MobilPC, s.r.o. nebola uzavretá zmluva, nákup mobilných telefónov sa realizoval na základe e-mailom (prípadne SMS) zaslanej ponuky zo strany DANLEN. Následne bol zo spoločnosti DANLEN dovezený tovar spolu s faktúrou. Ohľadom dodávok tovaru v jeden deň (či išlo o jednu objednávku) uviedol, že komunikácia prebiehala vo viacerých e-mailoch alebo SMS. Niektoré z modelov, ktoré boli nacenené, potom osobne doručil A. B. C., prípadne boli zaslané kuriérom. Nikdy sa presne vopred nevedelo, či bude nejaký tovar doručený a nebolo známe ani presné množstvo tovaru. Takže sa nevytvárala presná objednávka. Každá faktúra bola skontrolovaná s dodaným tovarom a uhradená bezhotovostne na účet spoločnosti DANLEN. Správca dane konštatoval, že spoločnosť DANLEN ako dodávateľ tovaru, pri ktorom sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. h) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o DPH“), mala povinnosť vystaviť faktúry s uvedením slovnej informácie „prenesenie daňovej povinnosti“ v súlade s § 74 ods. 1 písm. k) Zákona o DPH. V tomto prípade dodávateľ (DANLEN) síce uviedol daň na faktúre, ale z dôvodu prenosu daňovej povinnosti nemala byť daň z pridanej hodnoty uplatnená dodávateľom. Kontrolovaný platiteľ - spoločnosť MobilPC, s.r.o., si z faktúr vystavených dodávateľom uplatnil odpočítanie dane prostredníctvom daňového priznania k DPH, kde si sumu odpočítanej DPH nárokoval v riadku 23 a následne v riadku 21 daňového priznania ako uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. Pretože predmetný zdaniteľný obchod sa posudzuje ako plnenie, pri ktorom sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia, nevzniklo kontrolovanému platiteľovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od DANLEN. Dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 1 Zákona o DPH, a preto príjemcovi - MobilPC, s.r.o., nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. Z tohto dôvodu správca dane žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH z faktúr od spoločnosti DANLEN. Ak platiteľ dane prepravil v jeden deň celé dodané množstvo mobilných telefónov na predajňu odberateľa v Žiline, potom základ dane viažuci sa na toto dodanie je v sume vyššej ako 5 000 eur. Táto skutočnosť mala byť aj na vyhotovenej faktúre za dodanie celého množstva mobilných telefónov uvedená tak, aby údaje na vyhotovenej faktúre objektívne zodpovedali dodávke, ktorá nastala. Ako to uviedol aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí vo veci sp. zn. 3Sžf/24/2012, v prvom rade musí dôjsť k naplneniu materiálnej podstaty veci (k dodaniu tovaru) a až následne k vystaveniu faktúry. Ak platiteľ dane bezdôvodne na jedno dodanie mobilných telefónov v jeden deň spôsobom, že ich osobne dopravil z Michaloviec do Žiliny svojím motorovým vozidlom a fyzicky odovzdal pracovníkovi spoločnosti MobilPC, s.r.o., vyhotovil viacero faktúr, potom sa vyhol uplatneniu § 69 ods. 12 písm. h) Zákona o DPH a umožnil odberateľovi uplatnenie odpočítania dane aj napriek tomu, že daň uvedená na faktúre nie je odpočítateľnou daňou, pretože sa mal uplatniť prenos daňovej povinnosti. Správca dane poukázal na to, že predmetnou problematikou sa zaoberal Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí vo veci C-424/12 SC Fatorie SRL c. Direcţia Generală a Finanţelor Publice Bihor (ďalej aj „rozsudok SD EÚ vo veci C-424/12“), kde konštatoval, že výkon práva na odpočítanie dane je obmedzený len na splatné dane, t.j. dane zodpovedajúce transakcii podliehajúcej DPH alebo zaplatené v rozsahu, v akom boli splatné (bod 39). Vzhľadom na to, že DPH, ktorú v prejednávanej veci spoločnosť Fatorie zaplatila spoločnosti Megasal, nebola splatná a táto platba nerešpektovala hmotnoprávnu požiadavku režimu prenesenia daňovej povinnosti, Fatorie si nemohla uplatniť právo na odpočítanie tejto DPH. Okrem toho, že sporná faktúra tým, že neobsahuje poznámku „prenesenie daňovej povinnosti“, nezodpovedá formálnym požiadavkám stanoveným vnútroštátnou právnou úpravou, nebola dodržaná hmotnoprávna podmienka režimu prenesenia daňovej povinnosti (bod 37).
3. Pretože daňový subjekt MobilPC, s.r.o. (žalobca) prijal tovar, pri ktorom došlo k prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. h) Zákona o DPH, vznikla mu v zdaňovacom období júl 2016 povinnosť zaplatiť daň z plnení dodaných DANLEN. Z titulu predpísania dane správcom dane kontrolovanému platiteľovi MobilPC, s.r.o. vznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) Zákona o DPH, na základe ktorého si platiteľ môže odpočítať daň, ak je ním uplatnená (v danom prípade správcom dane na základe tohto rozhodnutia), keďže bolo preukázané použitie predmetného tovaru na účely podnikania z tovarov, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH.
4. Na základe odvolania žalobcu žalovaný Rozhodnutím č. 101066716/2018 zo dňa 30.05.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“). Žalovaný v celom rozsahu prevzal argumentáciu správcu dane s tým, že ak dodávateľ bezdôvodne na jedno dodanie mobilných telefónov v jeden deň vyhotovil viacero faktúr, potom sa vyhol uplatneniu § 69 ods. 12 písm. h) Zákona o DPH. Ak si žalobca ako odberateľ uplatnil odpočítanie dane z faktúr od svojho dodávateľa, nekonal v súlade so Zákonom o DPH, pretože mu muselo byť zrejmé, že dodanie mobilných telefónov na základe jednej dodávky vysoko prevyšuje základ dane 5 000 eur. Pre uplatnenie režimu prenosu daňovej povinnosti nepostačuje len samotný údaj o základe dane na faktúre, ktorý nie je viac ako 5 000 eur, ale dôležitý je skutočný základ dane viažuci sa na dodanie tovaru. Vyhotovením viacerých faktúr na jedno dodanie tovaru sa dodávateľ vyhol uplatneniu prenosu daňovej povinnosti a takýmto postupom spôsobil riziko strát daňových príjmov. Ani odberateľ (žalobca), neprijal nevyhnutné opatrenia na nápravu vyhotovených faktúr, na ktorých bola nedôvodne uvedená DPH a chýbala slovná informácia o prenose daňovej povinnosti. Pokiaľ žalobca namietal, že v obchode je bežná prax, že dodávateľ fakturuje viac dodávok v jeden deň, pričom takýmto spôsobom dostával tovar aj od tých najrenomovanejších obchodov na trhu (napr. obchod – hey.sk spoločnosť Elektrosped, a.s., obchod NAY elektrodom spoločnosť NAY a.s., mall.sk – spoločnosť Internet Mall Slovakia, s.r.o., obchod edigital.sk spoločnosť Extreme Digital Zrt.), žalovaný uviedol, že v predmetnom konaní preskúmava správcom dane určený rozdiel dane, na základe podkladov, ktoré sú súčasťou spisu, a teda neposudzuje správnosť uplatňovania daňového režimu u iných daňových subjektov. Podľa žalovaného je navyše bezdôvodné poukazovať na dodávky tovaru od maďarského dodávateľa, pretože v prípade intrakomunitárnych dodávok tovaru dochádza v SR u kupujúceho k nadobudnutiu tovaru, ktorý je predmetom DPH v SR. Zahraničné samozdanenie nie je viazané na žiaden limit tak, ako je to pri tuzemskom samozdanení v prípade tovaru, ktorým sú mobilné telefóny. Podľa žalovaného skutkový stav bol správcom dane dostatočne zistený a prvostupňové rozhodnutie bolo dostatočne zdôvodnené. Daň uvedená na dodávateľských faktúrach u žalobcu nie je odpočítateľnou daňou podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. Uvedené potvrdzuje aj Rozsudok SD EÚ vo veci C-424/12.
Správna žaloba
5. Žalobca v zákonnej lehote podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Namietal, že spoločnosť DANLEN mu dodala tovar s DPH a túto aj riadne odviedla. Pokiaľ boli viaceré dodávky v jeden deň a súčtom presahovali 5 000 eur, bolo by zavádzajúce uvádzať na faktúrach oznámenie o prenose dane v zmysle § 74 ods. 1 písm. k) Zákona o DPH. Správca dane nespochybnil reálne dodanie tovaru spoločnosťou DANLEN, žalobca správcovi dane preukázal, ako ďalej naložil s tovarom, teda ako tento a komu predal, pričom tvrdenie žalobcu potvrdili aj odpovede na dožiadania správcu dane. Podľa žalobcu si správca dane „prispôsobil“ výklad ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, keď tvrdil, že žalobcom uplatnený odpočet nie je v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona odpočítateľnou daňou. Z ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH vyplýva, že ak žalobca zakúpil tovar s daňou, má právo na jej odpočet, keďže sám je platiteľom DPH. Pokiaľ ide o citované rozhodnutie SD EÚ vo veci C-424/12, tento prípad je prípadom rumunskej spoločnosti Megasal, ktorá vystavila faktúru, nechala si zaplatiť a následne neodviedla DPH a vyhlásila na seba bankrot, toto rozhodnutie sa však vzťahuje na prípad spochybnenia samotného dodania tovaru. Rovnako i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 24/2012 hovorí o preukázaní reálnosti dodania tovaru alebo služby, aby mohlo dôjsť k uplatneniu vrátenia DPH. Žalobca však riadne preukázal prevzatie tovaru a faktúr s dodacími listami a tiež úhradu každej faktúry. Namietal, že správca dane nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a ani neuviedol, prečo tak neurobil. Žalobca pritom označil obdobné dodávky, ktoré prijal a ktoré správcom dane neboli spochybnené (dodávky od spoločností NAY, a.s., Elektrosped, a.s., Internet Mall Slovakia,
s.r.o.). Žalobca tak okrem nesprávneho právneho posúdenia veci namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci na riadne posúdenie veci.
Vyjadrenie žalovaného
6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú. Zopakoval, že v predmetnom prípade ide o konanie, kedy sa platiteľ dane DANLEN vyhol uplatneniu režimu prenosu daňovej povinnosti tým, že na jedno dodanie mobilných telefónov vyhotovil viacero faktúr so základom dane do 5 000 eur, pričom svoje konanie objektívne nezdôvodnil. S poukazom na dodávku mobilných telefónov uskutočnenú v jeden deň mal byť uplatnený prenos daňovej povinnosti na kupujúceho, preto daň uvedená na faktúrach nie je u kupujúceho – žalobcu, odpočítateľnou daňou. Žalobca nesprávne aplikoval § 69 ods. 12 písm. h) Zákona o DPH, v zmysle ktorého je platiteľ – kupujúci, povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je 5 000 eur a viac. Vzhľadom na to, že správca dane nespochybnil použitie mobilných telefónov na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov žalobcu, uznal mu nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 písm. b) Zákona o DPH. To, že v spornom prípade žalobca DPH zaplatil dodávateľovi, že tovar reálne existoval a žalobcom bol ďalej predaný, správca dane nespochybňoval, na prijaté závery to však nemá vplyv. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa nevykonania dôkazov žalovaný poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci (v odvolacom konaní) preskúmaval správcom dane určený rozdiel dane u spoločnosti MobilPC, s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2016, a teda neposudzoval správnosť uplatňovania daňového režimu u iných daňových subjektov.
Replika žalobcu
7. Žalobca v replike v celom rozsahu zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v správnej žalobe. Poukázal na ust. § 8 ods. 1, § 69 ods. 1 a 5, § 69 ods. 12 písm. h), § 72 ods. 1 písm. a), § 73 písm. a), § 72 ods. 5, § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH, čl. 62, 63 a 167 Smernice Rady 2006/112/ES a Rozsudok SD EÚ z 31.01.2012 vo veci C-642/2011 (Stroj trans EOOD). Zdôraznil, že nemal žiadnu zákonnú možnosť zmeniť obsah faktúry v zmysle § 74 Zákona o DPH. Žalobca vykonal zdaniteľné plnenie, preto mu vznikol nárok na vrátenie DPH v súlade s § 69 a § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. Ďalej zdôraznil, že Zákon o DPH nezakazuje plnenie rozdeliť na viacero kúpnych zmlúv, ani na viacero faktúr, a to bez ohľadu na spôsob prepravy (v jeden deň), keď tovar bol balený jednotlivo a k jednotlivým dodávkam boli vystavené aj samostatné faktúry. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj § 75 ods. 1 Zákona o DPH, keď len ako fakultatívnu možnosť („môže“) umožňuje platiteľovi dane a zdaniteľnej osobe na viac samostatných dodaní tovarov alebo za viac platieb prijatých pred dodaním alebo s dodaním tovarov vyhotoviť tzv. súhrnnú faktúru, ktorá môže pokrývať najviac obdobie jedného mesiaca. Rovnako poukázal na Usmernenie Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica, Odbor daňovej a colnej metodiky za január 2014, kde sa uvádza: „Podľa § 69 ods. 12 písm. h) Zákona o DPH platiteľ dane, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa dane, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je 5 000 eur a viac.“ Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že suma 5 000 eur je rozhodujúca ako údaj na faktúre, nie ako údaj o jednotlivých zdaniteľných plneniach vykonávaných v príslušnom mesiaci a už vôbec nie je podstatné, v akých časových intervaloch boli dodania realizované. Zdôraznil, že zaplatením dorubenej dane došlo k dvojitému zdaneniu toho istého tovaru na území SR a navyše výkonom daňovej kontroly na strane žalobcu ako aj na strane dodávateľa žalobcu došlo k naplneniu ustanovenia § 16 ods. 9 Daňového poriadku, kedy žalobca ako aj jeho dodávateľ následkom už prebehnutej daňovej kontroly stratili právo podať dodatočné daňové priznanie, a teda vrátiť duplicitne zaplatenú daň. Správca dane sa neriadil § 3 ods. 6 Daňového poriadku a § 69 ods. 12 písm. h) Zákona o DPH nesprávnym výkladom rozšíril aj na prípady, ktoré inak zákon neupravuje. Výklad Zákona o DPH uvedený vo vyjadrení žalovaného ako aj v napadnutých rozhodnutiach je neprijateľný, obmedzujúci bežný obchodný styk. Daňový poriadok, ani Zákon o DPH neumožňujú rozširujúci výklad, bolo by to v rozpore s ustanovením čl. 2 bod 2 Ústavy SR.
8. Žalovaný nevyužil svoje právo podať dupliku.
Konanie pred správnym súdom
9. Krajský súd v Žiline ako správny súd Uznesením zo dňa 13.06.2019 č.k. 30S/105/2018-102 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.07.2019.
10. Krajský súd v Žiline Rozsudkom zo dňa 18.02.2020 č. k. 30S/105/2018-113 zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci - záver správcu dane a žalovaného bol bez vykonania ďalšieho dokazovania predčasný. Podľa správneho súdu žalovaný nevysvetlil, aké opatrenia mal urobiť žalobca, keď nemohol ovplyvniť obsah faktúr, ktoré vystavoval jeho dodávateľ DANLEN. Rovnako sa nevysporiadal s tvrdením svedka A. B. C., ktorý uviedol, že bolo viac objednávok s viacerými druhmi telefónov, a preto plnenie rozdelil na viac faktúr. Pokiaľ žalobca postupoval v súlade s gramatickým výkladom § 69 ods. 12 písm. h) Zákona o DPH, nemožno mu to vyčítať, keďže skutočne základ dane v každej konkrétnej faktúre bol do 5 000 eur a je len výklad žalovaného a správcu dane, že sa jednalo o jedno dodanie tovaru rozdelené do viacerých faktúr.
11. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd SR Rozsudkom zo dňa 15.11.2022 sp. zn. 2Sžfk/37/2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd uviedol, že podstatou tuzemského samozdanenia DPH je prenesenie daňovej povinnosti od dodávateľa (platiteľa DPH) na odberateľa (platiteľa DPH). Uvedené znamená, že na jednej strane má odberateľ povinnosť odviesť DPH z dodaných tovarov a služieb na vstupe, avšak zároveň má odberateľ nárok aj na odpočet DPH na výstupe (ak splní podmienky v § 49 až 51 Zákona o DPH). Prenos daňovej povinnosti, t.j. samozdanenie, je možné len medzi platiteľmi DPH. Zámerom tejto právnej úpravy je znížiť početnosť faktúr s DPH, a tak znížiť základňu pre prípadné daňové podvody. Tuzemský prenos daňovej povinnosti sa týka vybraných druhov transakcií tak, ako to ustanovuje § 69 ods. 12 Zákona o DPH. Nesprávny postup dodávateľa (ktorý nerešpektuje ustanovenie § 69 ods. 12 písm. h) citovaného zákona) neoprávňuje odberateľa k tomu, aby takýto nesprávny postup akceptoval a v dôsledku toho nevykonal tzv. samozdanenie, teda, aby nepriznal príslušnú DPH prostredníctvom svojho daňového priznania. Správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil správne právne závery. Ak dodávateľ dodal v jeden deň celé množstvo mobilných telefónov na základe jednej prepravy a jedného prevzatia, toto dodanie malo byť vyjadrené na jednej faktúre. Potom základ dane viažucej sa na uvedené dodanie je v sume vyššej ako 5 000 eur. Táto skutočnosť mala byť aj na vyhotovenej faktúre za toto dodanie celého množstva mobilných telefónov uvedená tak, aby údaje na vyhotovenej faktúre objektívne zodpovedali dodávke, ktorá nastala. Žalobca objektívne nezdôvodnil, prečo na jedno konkrétne dodanie bolo vyhotovených viacero samostatných faktúr so základom dane na faktúre v sume nižšej ako 5000 eur. Ak platiteľ dane bezdôvodne na jedno dodanie mobilných telefónov v jeden deň vyhotovil pre žalobcu viacero faktúr, potom sa vyhol uplatneniu § 69 ods. 12 písm. h) Zákona o DPH. V takom prípade odpočítanie dane vykonané žalobcom podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, aj napriek tomu, že DPH je uvedená na faktúre, nie je možné, táto daň nie je odpočítateľnou daňou, pretože sa mal uplatniť prenos daňovej povinnosti - faktúra mala byť vystavená bez DPH, výpočet a priznanie DPH zo základu dane mal vykonať odberateľ (žalobca). Ak si teda žalobca v tomto prípade z plnení od dodávateľa DANLEN uplatnil odpočítanie dane, nekonal v súlade so Zákonom o DPH.
12. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa správne súdne konanie, vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 32S/23/2022 (po zrušení rozhodnutia Najvyšším správnym súdom a vrátením na ďalšie konanie) vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-32S/23/2022.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 23.08.2021 sp. zn. 30K/8/2021 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka – žalobcu, správny súd v konaní pokračoval na
základe písomného súhlasu s pokračovaním v konaní udeleného ustanoveným správcom konkurznej podstaty žalobcu (JUDr. Richardom Lukáčom) dňa 01.03.2024.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
14. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy v administratívnom konaní, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 14.03.2024 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu oznámené viac ako päť dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP).
15. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
16. Podľa § 69 ods. 12 písm. h) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v zdaňovacom období mesiaca júl 2016 (od 01.05.2016 do 30.12.2016) (ďalej len „Zákon o DPH“) platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je 5 000 eur a viac.
17. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
18. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
19. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
20. Podľa § 49 ods. 2 písm. b) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12.
21. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty určil rozdiel v sume 43 188,33 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016, nepriznal nadmerný odpočet v sume 29 337,40 eura a vyrubil daň v sume 13 851,13 eura.
22. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že právo na odpočítanie dane v zmysle článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty. Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky za predpokladu, že sú samy predmetom dane. Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie.
23. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že odpočítanie dane bolo v tomto prípade žalobcom ako daňovým subjektom uplatnené na základe obchodnej transakcie so spoločnosťou DANLEN, ktorá žalobcovi dodala 07.07.2016 mobilné telefóny spolu za sumu 215 942,66 eura, vystavených bolo 48 faktúr, cena za tovar podľa jednotlivých faktúr nepresiahla sumu 5 000 eur. Podľa dodacích listov k jednotlivým faktúram boli mobilné telefóny dodané žalobcovi v jeden deň jedným vozidlom, ktorého vodičom bol konateľ dodávateľa. Správca dane konštatoval, že ak dodávateľ dodal v jeden deň celé množstvo tovaru na základe jednej prepravy a jedného prevzatia, potom toto dodanie malo byť vyjadrené na jednej faktúre a základ dane viažucej sa na predmetné dodanie je v sume vyššej ako 5 000 eur.
24. Skutkové okolnosti týkajúce sa dodania tovaru, a to dodanie mobilných telefónov priamo konateľom dodávateľa motorovým vozidlom dodávateľa do predajne žalobcu dňa 07.07.2016, kde ich prevzal pracovník žalobcu, v tomto prípade sporné neboli. V konaní teda orgány finančnej správy nespochybnili dodanie tovaru (mobilných telefónov) žalobcovi jeho dodávateľom DANLEN, ani skutočnosť, že žalobca za tovar riadne zaplatil, pričom v cene bola zahrnutá aj daň z pridanej hodnoty. Uvedené však nemá vplyv na závery správcu dane potvrdené žalovaným o porušení ustanovenia § 69 ods. 12 písm. h) Zákona o DPH žalobcom.
25. Správca dane vychádzal z toho, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od jeho dodávateľa DANLEN. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru ako služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. V tomto prípade však dodávateľovi žalobcu (spoločnosti DANLEN) nevznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 1 Zákona o DPH, preto ani príjemcovi (žalobcovi) nevzniklo právo na odpočítanie dane. Dodávateľ síce uviedol daň na faktúre, ale z dôvodu prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH nemala byť daň z pridanej hodnoty uplatnená dodávateľom, ale daňová povinnosť vznikla odberateľovi (žalobcovi). Z titulu predpísania dane správcom dane vznikol daňovému subjektu (žalobcovi) nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH, keďže bolo preukázané použitie predmetného tovaru na účely podnikania.
26. Správny súd, súc viazaný právnym názorom vysloveným kasačným súdom v zrušovacom rozhodnutí v tejto veci, vychádzal z toho, že právne posúdenie veci správcom dane (potvrdené žalovaným) bolo správne.
27. Konateľ dodávateľa A. B. C. pri vypočutí správcom dane uviedol, že dodávky boli rozdelené na viacero faktúr, lebo išlo o viac druhov telefónov, preto ich fakturovali viacerými faktúrami. Inými skutočnosťami rozdelenie objednávky nevysvetľoval ani žalobca (objektívne nezdôvodnil, prečo na jedno dodanie mobilných telefónov v konkrétny deň bolo vyhotovených viacero samostatných faktúr s uvedeným základom dane na faktúre v sume nižšej ako 5 000 eur), čo kasačný súd vyhodnotil tak, že ak teda dodávateľ dodal 07.07.2016 celé množstvo mobilných telefónov na základe jednej prepravy vykonanej do Žiliny a jedného prevzatia pracovníkom spoločnosti MobilPC, s.r.o., potom toto dodanie malo byť vyjadrené na jednej faktúre....potom základ dane viažuci sa na toto dodanie je v sume vyššej ako 5 000 eur. Táto skutočnosť mala byť aj na vyhotovenej faktúre za toto dodanie celého množstve mobilných telefónov uvedená tak, aby údaje na vyhotovenej faktúre objektívne zodpovedali dodávke, ktorá nastala.
28. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v závere správcu dane (potvrdeného žalovaným), že vyhotovením viacerých faktúr vzťahujúcich sa na jedno dodanie tovaru sa dodávateľ vyhol uplatneniu prenosu daňovej povinnosti a takýmto postupom spôsobil riziko strát daňových príjmov. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že tovar mu bol dodaný tak, ako bolo deklarované, bola uhradená cena za tovar vrátane dane z pridanej hodnoty, preto mu vznikol nárok na odpočet podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH (ak žalobca zakúpil tovar s daňou, má právo na jej odpočet, keďže sám je platiteľom DPH, a teda v prípade, ak tento predá, následne mu vzniká daňová povinnosť odviesť z predaného tovaru DPH).
29. Ako vyplýva z rozhodnutia kasačného súdu, ak dodávateľ vyhotovil viacero faktúr za dodanie mobilných telefónov v jeden deň jednému odberateľovi, vyhol sa uplatneniu ustanovenia § 69 ods. 12 písm. h) Zákona o DPH a umožnil svojmu odberateľovi odpočítanie dane aj napriek tomu, že daň uvedená na faktúre nie je odpočítateľnou daňou, pretože sa mal uplatniť prenos daňovej povinnosti –
povinnosť platiť daň mal platiteľ, ktorý bol príjemcom plnenia (odberateľ). To znamená, že správca dane a žalovaný správne skutkovo a právne posúdili dodanie mobilných telefónov žalobcovi spoločnosťou DANLEN v júli 2016 ako dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, so základom dane vo faktúre za ich dodanie v sume 5 000 eur a viac, pri ktorom sa uplatní prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 Zákona o DPH. Nie je preto dôvodná žalobná námietka, že správca dane si „prispôsobil“ výklad ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, keď tvrdil, že uplatnený odpočet nie je odpočítateľnou daňou. Pokiaľ došlo k prenosu daňovej povinnosti, daň nemala byť uvedená na faktúre (faktúra mala byť vystavená bez DPH) a výpočet a priznanie dane zo základu dane mal vykonať odberateľ – DPH mal zaplatiť platiteľ, ktorý bol príjemcom plnenia (žalobca).
30. Takáto aplikácia § 69 ods. 12 písm. h) Zákona o DPH orgánmi finančnej správy je v súlade s obsahom i zámerom (cieľom) predmetného zákonného ustanovenia. S účinnosťou od 1. januára 2014 sa v nadväznosti na Smernicu Rady 2013/43/EÚ z 22.07.2013, ktorou sa mení Smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o voliteľné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod (čl. 199a), rozšíril prenos daňovej povinnosti o dodanie mobilných telefónov. Zákon určuje, že prenos daňovej povinnosti sa uplatní vždy, ak základ dane na faktúre prevýši sumu 5 000 eur, pričom limit základu dane sa vzťahuje na tovary, ktoré sú uvedené v jednom písmene § 69 ods. 12 zákona o DPH spolu. Platiteľ dane (dodávateľ) v takomto prípade sleduje, či má základ dane 5 000 eur a viac, aby sa presvedčil, či sa prenesie daňová povinnosť na odberateľa alebo má uplatniť daň voči odberateľovi (štandardný postup). Hoci dodávateľ žalobcu (DANLEN) v tomto pochybil (keď daň uviedol na faktúre), žalobcu konanie jeho dodávateľa neospravedlňovalo, pretože žalobca ako daňový subjekt bol povinný postupovať podľa Zákona o DPH, teda nemohol si odpočítať daň uvedenú na dodávateľských faktúrach, ak došlo k prenosu daňovej povinnosti. V tomto prípade bolo zrejmé, že išlo o dodanie jedného druhu tovaru – mobilných telefónov, v jeden deň jedným dodávateľom, kedy dodanie mohlo (a malo, ako to vyplýva zo záverov kasačného súdu) byť vyjadrené na jednej faktúre, teda v tomto prípade sa mal uplatniť prenos daňovej povinnosti.
31. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane bolo podstatné, že základ dane vo faktúre (faktúrach) za dodanie mobilných telefónov žalobcovi jeho dodávateľom DANLEN dňa 07.07.2016 bol viac ako 5 000 eur. V tejto súvislosti bol opodstatnený a správny záver žalovaného, že pre uplatnenie režimu prenosu daňovej povinnosti nepostačuje len samotný údaj o základe dane, ktorý nie je viac ako 5 000 eur uvedený na faktúre, ale dôležitý je skutočný základ dane viažuci sa na dodanie tovaru. Vychádzajúc z uvedeného mal žalobca v tomto prípade vykonať tzv. samozdanenie (t.j. priznať a zaplatiť DPH z dodaného tovaru), pretože predmetný zdaniteľný obchod sa posudzuje ako plnenie, pri ktorom sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia.
32. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí argumentoval rozhodnutím SD EÚ vo veci C-424/12, pričom podľa názoru žalobcu v správnej žalobe tento prípad je prípadom spoločnosti, ktorá vystavila faktúru, nechala si zaplatiť a následne neodviedla DPH a vyhlásila na seba bankrot, rozhodnutie sa vzťahuje na prípad spochybnenia samotného dodania tovaru, žalobca však žalovanému riadne preukázal prevzatie tovaru a tiež úhradu každej faktúry. Podľa správneho súdu správca dane uvedený rozsudok dôvodne aplikoval na prípad žalobcu. Z predmetného rozsudku je pre prejednávanú vec relevantný záver, že výkon práva na odpočítanie dane je obmedzený len na splatné dane, t.j. dane zodpovedajúce transakcii podliehajúcej DPH alebo zaplatené v rozsahu, v akom boli splatné (bod 39). V prípade realizovaného obchodu žalobcu a jeho dodávateľa, rovnako ako v prípade dane, ktorú Fatorie zaplatila spoločnosti Megasal, DPH nebola splatná a táto platba nerešpektovala hmotnoprávnu požiadavku prenesenia daňovej povinnosti, preto si Fatorie nemohla uplatniť právo na odpočítanie tejto dane, a bez ohľadu na skutočnosť, či dodávateľ Megasal daň neodviedol a následne vyhlásil bankrot (a dodávateľ žalobcu daň v tomto prípade zaplatil).
33. Poukaz na Rozsudok SD EÚ z 31.01.2012 vo veci C-642/2011 (Stroj trans EOOD) nebol v tejto veci relevantný, pretože žalobca citoval výrok rozsudku vo vzťahu k výkladu zásady daňovej neutrality, proporcionality a legitímnej dôvery vo vzťahu k podvodnému konaniu, pričom rozhodnutie správcu dane a žalovaného v tomto prípade neboli založené na daňovom podvode.
34. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal procesné pochybenie orgánu verejnej správy, a síce, že nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom v odvolaní zo dňa 18.03.2018, ani sa nevysporiadal v odôvodnení, prečo tak neurobil, správny súd uvádza nasledovné. Z obsahu odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva, že tento argumentoval, že bežne mu aj iní dodávatelia dodávali tovar vo viacerých dodávkach v jeden deň, pričom neexistuje žiadny zákon, ktorý by to zakazoval. Ako príklad uviedol dodávky od spoločnosti NAY a.s., od ktorej mu boli dodané telefóny za dva dni v mesiaci november 2016 v hodnote 77 142 eur a všetky boli predané s DPH a dodávky od spoločnosti Elektrosped, a.s., od ktorej mu bol 07.04.2016 dodaný tovar fakturovaný 7 faktúrami a 11.04.2016 dodaný tovar „na 12 faktúrach“. Žalovaný v nadväznosti na túto odvolaciu námietku uviedol, že odvolávajúci sa (žalobca) argumentoval konaním iných daňových subjektov, v predmetom odvolacom konaní však žalovaný preskúmaval správcom dane určený rozdiel dane u žalobcu za príslušné zdaňovacie obdobie na základe podkladov, ktoré sú súčasťou spisu, a teda neposudzoval správnosť uplatňovania daňového režimu u iných daňových subjektov. Zároveň uviedol, že je bezdôvodné poukazovať na dodávky tovaru od maďarského dodávateľa (zrejme spoločnosť Extreme Digital Zrt.), pretože v prípade intrakomunitárnych dodávok dochádza v SR u kupujúceho k nadobudnutiu tovaru, ktoré je predmetom DPH v SR a zahraničné samozdanenie nie je viazané na žiadny limit tak, ako je to pri tuzemskom samozdanení v prípade tovaru, ktorým sú mobilné telefóny.
35. Z aplikovateľnej judikatúry vyplýva, že daňové orgány nemusia vykonať všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, musia však odôvodniť, prečo ten-ktorý žalobcom navrhnutý dôkaz nevykonali, čo v predmetnej veci žalovaný urobil. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že je to správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Pretože žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nenavrhol vykonať dokazovanie dôkazmi, ktoré by sa vzťahovali na dodanie mobilných telefónov od jeho dodávateľa DANLEN (vec ktorá je predmetom posudzovania), nie je dôvodná žalobná námietka, že v konaní nebolo vykonané dokazovanie navrhnuté žalobcom, ani odôvodnené, prečo orgán verejnej správy dokazovanie nevykonal. Postup žalovaného, ktorý konštatoval, že preskúmaval správcom dane určený rozdiel dane u žalobcu, a teda neposudzuje správnosť uplatňovania daňového režimu u iných daňových subjektov, nejde ani proti princípu právnej istoty vyjadreného v § 3 ods. 9 Daňového poriadku (správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely) – žalobca v tomto prípade v odvolaní, ani v správnej žalobe neuvádzal, že by napadnuté rozhodnutie (vrátane prvostupňového rozhodnutia) bolo v rozpore s rozhodovacou praxou v skutkovo obdobných a/alebo zhodných prípadoch. 36. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa § 134 ods. 1 SSP daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad.
37. Podľa správneho súdu bol skutkový stav veci orgánmi finančnej správy dostatočne zistený a vec bola správne právne posúdená. Žalobca postupoval v rozpore so zákonom, keď na dodávku mobilných telefónov zo dňa 07.07.2016 od dodávateľa DANLEN neaplikoval § 69 ods. 12 písm. h) Zákona
o DPH (prenos daňovej povinnosti). Daň z pridanej hodnoty uvedená na dodávateľských faktúrach nebola u žalobcu odpočítateľnou daňou podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, pretože v zmysle citovaného ustanovenia § 69 ods. 12 písm. h) Zákona o DPH bol povinný platiť dať žalobca ako príjemca plnenia. V dôsledku toho správca dane dôvodne neuznal žalobcovi odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH (určil rozdiel v sume 43 188,53 eura na dani z pridanej hodnoty, nepriznal nadmerný odpočet v sume 29 337,40 eura a vyrubil daň v sume 13 851,13 eura). Vzhľadom na to, že správca dane nespochybnil použitie predmetných mobilných telefónov na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov žalobcu, uznal mu nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH (z titulu predpísania dane správcom dane). Správca dane aj žalovaný rešpektovali v konaní všetky zásady daňového konania, preskúmali uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej, ale aj z materiálnej stránky. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že žalobné námietky nie sú dôvodné a rozhodnutia sú v súlade so zákonom, preto podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu zamietol.
38. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil (a ani ich vynaloženie nevyplýva zo spisu), pričom možno konštatovať, že ani v prípade, ak by si ich uplatnil, by nebolo spravodlivé požadovať, aby ich hradil žalobca (správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP).
39. Správny súd súčasne s poukazom na § 467 ods. 3 SSP (a v zmysle zrušujúceho Rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 15.11.2022 sp. zn. 2Sžfk/37/2020) rozhodol aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Podľa § 467 ods. 1 SSP sa ustanovenia o trovách konania primerane použijú na kasačné konanie. V preskúmavanom prípade bol žalovaný (v procesnom postavení sťažovateľa) v konaní o kasačnej sťažnosti úspešný, náhradu trov konania si však neuplatnil a ani ich vynaloženie nevyplýva zo spisu. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle citovaného ustanovenia SSP. 40. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).