Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NR-26S-24-2021.pdf
PDF · 101.95 KB
Case nature
Area
Subarea
NR-26S/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a JUDr. Davida Žáka v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, so sídlom Mierové námestie 1, Ilava, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 26, Nitra, IČO: 30 798 841, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaNR/2920/2020, ČRZ: 57222/2020 zo dňa 18. mája 2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 6. mája 2019 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16C/607/2013.
2. Rozhodnutím sp. zn. 5580/2014 (1282/2015) č. k. KaHC-/5580/2014-7960/2015 zo dňa 6. februára 2015 bol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej právnej veci, pričom mu bol zároveň určený advokát JUDr. Peter Sopko, LL.M. Rozhodnutím žalovaného sp. zn. 5580/2014 (1282/2015) č. k. KaHC-/5580/2014-16447/2015 zo dňa 11. marca 2015 sa zmenilo rozhodnutie sp. zn. 5580/2014 (1282/2015) zo dňa 6. februára 2015 a na zastupovanie žalobcu bol určený JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD. Rozhodnutím žalovaného č. sp. KaNR/2920/2020 ČRZ: 19706/2020 zo dňa sa zmenilo rozhodnutie sp. zn. 5580/2014 (1282/2015) č. k. KaHC-/5580/2014-7960/2015 zo dňa 6. februára 2015 v spojení s rozhodnutím sp. zn. 5580/2014 (1282/2015) č. k. KaHC-/5580/2014-16447/2015 zo dňa 11. marca 2015 tak, že na zastupovanie žalobcu bol určený JUDr. Štefan Levický.
3. Podaním zo dňa 15. apríla 2020 oznámil žalovaný žalobcovi, že z dôvodu získania nových podkladov začína konanie o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci v predmetnej veci, k čomu sa žalobca vyjadril viacerými podaniami.
4. Rozhodnutím žalovaného č. KaNR/2920/2020 ČRZ: 57222/2020 zo dňa 18. mája 2020 bolo rozhodnuté o odňatí poskytovania právnej pomoci žalobcovi v predmetnej právnej veci. 5. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odňal žalobcovi poskytovanie právnej pomoci, ktoré mu bolo priznané rozhodnutím sp. zn. 5580/2014 (1282/2015) zo dňa 6. februára 2015. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na skutočnosť, že po vydaní kladného rozhodnutia o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci boli zistené nové skutočnosti:
I. bola doručená (dňa 04. novembra 2019) odpoveď Ústavného súdu SR na žiadosť o poskytnutie súčinnosti, z ktorej vyplynulo, že v roku 2019 bolo žalobcovi priznané finančné zadosťučinenie vo výške X.XXX € a XXX €,
II. z odpovede Okresného súdu Piešťany (doručenej dňa 22. novembra 2019) bolo zistené, že žalobcovi bolo priznané finančné zadosťučinenie nálezmi Ústavného súdu SR za roky 2017-2018 spolu vo výške XX.XXX €,
III. z materiálov zaslaných Okresným súdom Piešťany (doručených dňa 23. septembra 2019) vyplýva, že žalobca dal obstarať zájazd pre svojho otca, a že v prospech D. E. previedol na jej účet sumu X.XXX €,
IV. z ďalšej odpovede Ústavného súdu SR (doručenej dňa 04. decembra 2019) bolo zistené, že nálezmi Ústavného súdu SR bolo žalobcovi od roku 2015 priznané finančné zadosťučinenie vo výške XX.XXX €, resp. bola žalobcovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy pred Európskym súdom pre ľudské práva od roku 2016 v sume XX.XXX € a v skoršom období XX.XXX €.
6. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný poukázal na obsah vyjadrení žalobcu k zisteným skutočnostiam obsiahnutým vo vyjadreniach zo dňa 30. decembra 2019, 6. februára 2020, 27. marca 2020, 14. apríla 2020 a 30. apríla 2020 a 6. mája 2020.
7. Zhrnutím zistených skutočností a súčasne vychádzajúc z vlastných poznatkov dospel žalovaný k záveru, že žalobca v prípade potreby má a mal v priebehu poskytovania právnej pomoci k dispozícií finančné prostriedky v nemalej výške a mal aj možnosť s týmito prostriedkami disponovať, pričom žalobca počas poskytovania právnej pomoci žalovaného o tomto majetku neinformoval, preto podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“ alebo „Zákon o poskytovaní PP“) rozhodol o odňatí poskytovania právnej pomoci.
8. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež uviedol, že aj napriek tomu, že žalobca je v ústave na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ÚVTOS“) a ako sám uviedol, nedisponuje a ani nedisponoval žiadnym majetkom, odkedy je vo výkone trestu (okrem majetku evidovaného na účte vedenom v ÚVTOS), je podľa neho nespochybniteľné, že žalobca má a mal majetok, s ktorým je a bol schopný podľa vlastnej potreby a vlastného uváženia disponovať. Schopnosť disponovať vlastným majetkom žalobca preukázal napr. v rámci konania vedeného žalovaným v roku 2019 pod č. KaNR/21327/2019, keď ako sám uviedol a ako následne do predmetného spisu aj zdokladoval, že žalovanej advokátke vyplatil sumu X.XXX €, ktorá mala slúžiť na kúpu darčeka pre jeho otca k narodeninám v podobe leteckého zájazdu k moru. Žalobca uvedenú sumu podľa vlastných vyjadrení zaplatil z vlastných finančných prostriedkov prostredníctvom otca na účet advokátky. Aj napriek skutočnosti, že je žalobca vo výkone trestu v ÚVTOS a jeho dispozícia s finančnou hotovosťou je významne obmedzená, bol počas pobytu v ÚVTOS schopný nadobudnúť viaceré čiastky prostredníctvom zmlúv o pôžičkách, pričom takéto pôžičky mal na základe vlastnej vôle podľa vlastných vyjadrení aj čiastočne vrátiť svojim veriteľom.
9. Podľa žalovaného je zo správania samotného žalobcu, z jeho vyjadrení a ním zdokladovaných úkonov jednoznačne preukázané, že žalobca bol a je schopný aj v posudzovanom období z vlastného majetku vyplácať čiastky iným osobám, ktoré niekoľkonásobne (s prihliadnutím na hodnotu predmetu konania a prípadné trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a súdnych poplatkov v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) prevyšujú hodnotu právnych služieb, v rámci ktorých žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci. Konanie v podobe možného zneužívania a obchádzania práva vo forme zbavovania sa majetku za účelom získania prospechu v podobe bezplatnej právnej pomoci a na to nadväzujúce „výhody“ procesnej strany sporu (napr. oslobodenie od súdnych poplatkov), podľa žalovaného nemôže vo fungujúcom právnom štáte požívať právnu ochranu. II.
Žaloba
10. Žalobca podal dňa 05. júna 2020 na Krajský súd v Nitre žalobu zo dňa 28. mája 2020, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol ho zrušiť.
11. Žalobca podal spoločnú žalobu voči viacerým rozhodnutiam žalovaného, pričom uviedol, že žalovaný mu odňal právnu pomoc z dôvodu priznania finančného odškodnenia rozhodnutiami Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, avšak tieto finančné odškodnenia boli vyplatené priamo oprávneným osobám a nie žalobcovi – či už na úhradu dlhov alebo na úhradu exekúcií. Žalobca uviedol dlhy vo výške XX.XXX,XX €.
12. Uviedol, že aj Ústavný súd ČR konštatoval, že ak osoba, ktorá má dlhy, získa nejaký majetok a výška tohto nadobudnutého majetku neprevyšuje výšku dlhov, tak nezískala majetok, ale len možnosť zníženia dlhu. Majetok získa až vtedy, ak splatí všetky dlhy a zostane niečo naviac a majetok je len tá výška finančných prostriedkov, ktoré sú / zostanú po zaplatení dlhov. Uviedol, že predložil dokumenty o tom, že všetky priznané finančné zadosťučinenia boli vyplatené priamo oprávneným osobám. Žalobca získal len možnosť zníženia dlhov, ale nie majetok – nenadobudol žiadny majetok, lebo stále má dlhy.
13. Žalobca si to, že je v hmotnej núdzi nezavinil sám, ale do dlhovej špirály sa dostal dňa 01. septembra 2001, keď mu policajti pri úkonoch ukradli z domu a auta vyše 13 miliónov korún a žaloba, ktorú vtedy vo veci podal, nebola Okresným súdom Nitra rozhodnutá ani po viac ako 17 rokoch.
14. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný ignoroval skutočnosť, že stále má dlhy, a to aj napriek priznaným finančných zadosťučineniam. Zároveň uviedol, že žalovaný nerešpektoval zákonom stanovenú lehotu na posudzovanie hmotnej núdze, ktorá je stanovená v lehote posledných 12 mesiacov a nie dobou 10 rokov.
III.
Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24. mája 2021, doručenom súdu dňa 26. mája 2021, navrhol zamietnuť podanú žalobu.
16. Ďalej uviedol, že v rámci konania vedeného žalovaným, záverom ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo zistené, že žalobca mal v čase podania žiadosti o právnu pomoc majetok vo výške, ktorá postačovala na úhradu prípadných právnych služieb, teda v danom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca v čase podania žiadosti disponoval s majetkom (a to v podobe finančných prostriedkov), prostredníctvom ktorého si mohol a vedel zabezpečiť využívanie právnych služieb. V rámci konania bolo ďalej preukázané, že žalobca vedel s týmto majetkom, resp. finančnými prostriedkami disponovať podľa potreby (napr. zakúpením leteckého zájazdu otcovi žalobcu v hodnote X.XXX € alebo, ako žalobca uvádzal vo svojich vyjadreniach, úhradou pôžičiek svojim veriteľom). Žalobca si však okrem iného nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. a neinformoval žalovaného o tom, že nadobudol nejaký majetok. Po zistení týchto skutočností bol žalobca upovedomený o začatí konania o odňatí nároku a zároveň vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam výzvou zo dňa 15.04.2020 a následne aj s prihliadnutím na vyjadrenie žalobcu žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie.
17. V napadnutom rozhodnutí žalovaného bol teda žalobcovi odňatý nárok na právnu pomoc z dôvodu, že žalobca počas obdobia poskytovania právnej pomoci a aj počas prehodnocovaného obdobia od februára 2019 do januára 2020 nadobudol majetok vo forme finančného zadosťučinenia na základe viacerých súdnych rozhodnutí, s ktorými v prípade potreby dokázal disponovať. Uvedené skutočnosti boli v rámci konania vedeného žalovaným nepochybne preukázané a rozsiahlo odôvodnené v napadnutom rozhodnutí žalovaného. 18. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukázal na ustanovenia zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktoré aplikoval pri rozhodovaní o odňatí poskytovania právnej pomoci.
IV.
Replika žalobcu
19. Správny súd zaslal vyjadrenie žalovaného žalobcovi, ktorý na toto reagoval podaním doručeným súdu dňa 7. decembra 2021. Zdôraznil, že všetky priznané finančné zadosťučinenia boli priamo a hneď vyplatené oprávneným osobám na úhradu pohľadávok, dlhov exekúcií.
20. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.
V.
Konanie na správnom súde
21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-26S/24/2021. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku
22. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
23. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 14. marca 2024, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 1. februára 2024 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.
VII.
Posúdenie veci správnym súdom
24. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
25. Podľa § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4- násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6- násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.
26. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie") sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní, centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.
27. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, oprávnená osoba je povinná oznámiť centru písomne do ôsmich dní zmeny všetkých skutočnosti rozhodujúcich pre trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci.
28. Podľa § 13 ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci, oprávnená osoba je povinná na výzvu centra preukázať skutočnosti preukazujúce trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak centrum neurčito dlhšiu lehotu. Vo výzve musí byť upozornená na následky podľa § 14 a 14a v prípade nepreukázania skutočnosti na trvanie nároku.
29. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak sa v priebehu poskytovania právnej pomoci zistí, že oprávnená osoba sa nenachádza v materiálnej núdzi; ustanovenie § 6b tým nie je dotknuté.
30. Vychádzajúc z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia, úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či postupom žalovaného nebol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, a teda či je napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom.
31. Správny súd prvotne uvádza, že s odkazom na § 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Zároveň poukazuje na § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v zmysle ktorého sa musia v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“). Žalobné body tak musia mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd súc viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby mohol pristúpiť k súdnemu prieskumu napadnutých rozhodnutí. Žalobca v žalobe len stroho poukázal na jeho mesačný zárobok a na skutočnosť, že mu bolo vyplatené finančné zadosťučinenie, ktoré však bolo priamo vyplatené iným osobám. Zároveň všeobecne uviedol, že boli porušené jeho práva a napadnuté rozhodnutie nie je odôvodnené. Z dôvodu, aby nedošlo k odopretiu spravodlivosti správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie vo svetle žalobcom vznesenej námietky, ktorú ustálil ako nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k skúmaniu toho, či žalobca spĺňal podmienky na poskytnutie právnej pomoci.
32. Vo vzťahu k takto ustálenému žalobnému bodu správny súd dospel k záveru, že tento je nedôvodný. Správny súd zastáva názor, že žalovaný postupoval striktne podľa Zákona o poskytovaní PP a svoje závery dostatočným spôsobom odôvodnil, pričom nevzhliadol žiadnu vadu v konaní a rozhodovaní žalovaného. Žalovaný vyčerpávajúcim spôsobom zistil skutočný stav veci, tento stav dostatočným spôsobom v napadnutom rozhodnutí opísal a vyvodil z toho relevantné právne závery. Zároveň po preskúmaní administratívneho spisu správny súd uvádza, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal nim tvrdené skutočnosti.
33. Vychádzajúc z § 6 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6a ods. 1 Zákona o poskytovaní PP správny súd zdôrazňuje, že daná podmienka na poskytnutie právnej pomoci sa skladá z dvoch čiastkových skutočností, a to (i) príjem žiadateľa nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného právnym predpisom a (ii) žiadateľ si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom. Jedná sa o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť naplnené. Žalovaný dospel k záveru nesplnenia podmienky, že žalobca si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom. Žalovaný dostatočným spôsobom preukázal, že žalobca disponuje s majetkom, ktorý je vo výške, kedy si žalobca môže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom. Vychádzajúc z toho, že žalobca disponoval peňažnými prostriedkami, ktoré mali podklad vo finančnom zadosťučinení, ktoré samotný žalobca potvrdil, žalovaný dospel k správnemu záveru o tom, že u žalobcu nejde o prípad, kedy si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom.
34. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dopodrobna poukázal na výšku finančného zadosťučinenia, ktorú žalobca získal (ako rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky, tak aj rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva). Tieto skutočnosti žalobca v žiadosti neuviedol a žalovaný ich zistil na podklade vlastnej činnosti. Žalovaný dostatočným spôsobom zistil a preukázal, že žalobca od roku 2001 disponoval majetkom vo výške 87.776 €, z čoho je zrejmé, že žalobca disponuje majetkom, na podklade ktorého si vie zabezpečiť využívanie právnych služieb. Zároveň neobstojí ani argumentácia
žalobcu, v zmysle ktorej so žiadnymi finančnými prostriedkami, ktoré mu boli vyplatené formou finančného zadosťučinenia osobne nedisponoval, nakoľko tieto boli vyplatené priamo „oprávneným osobám“ na exekúcie, prípadne na iné znižovanie jeho dlhov, nakoľko jednak túto skutočnosť v konaní nepreukázal a navyše ani v samotnej žiadosti neuviedol existenciu žiadnej pôžičky, úveru, či exekúcie; v tejto súvislosti správny súd vyhodnotil jeho argumentáciu obsiahnutá v žalobe, ako aj v jeho doplňujúcich podaniach ako účelovú.
35. Správny súd vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu nevzhliadol porušenie práv žalobcu, na ktoré žalobca v žalobe poukázal. Zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu práva na právnu pomoc. Zákonom o poskytovaní PP štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t. j. systémom „každému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžo/51/2013 zo dňa 26.02.2015).
36. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobný bod uplatnený v žalobe je nedôvodný. Vychádzajúc z administratívneho spisu a z napadnutého rozhodnutia možno konštatovať, že žalovaný si zaobstaral dostatok dôkazov k rozhodnutiu, v konaní postupoval v súčinnosti so žalobcom, vo veci rozhodol vecne správne a napadnuté rozhodnutie poskytuje žalobcovi dostatočné odôvodnenie vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia.
37. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že aj napriek úspechu žalovanému v konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.