Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Ek-966-2020.pdf
PDF · 90.38 KB
Case nature
Subarea
12Ek/966/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému 1/ O. N., nar: XX.X.XXXX, trvalý pobyt: Na X. XXX/XX, XXX XX E. a proti povinnému 2/ E. N., nar: XX.X.XXXX, trvalý pobyt: Na dieloch XXX/XX, XXX XX E. o vymoženie 719,41 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/966/2020 zo dňa 22. júna 2020, takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/966/2020 zo dňa 22. júna 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie vo výroku I. zamietol v časti uplatneného nároku na vymoženie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 96,56 EUR podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku a vo výroku II. návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v časti uplatneného nároku na vymoženie trov exekúcie oprávneného vo výške 42 EUR podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinným vymoženia 719,41 Eur na základe exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Malacky zo dňa 04.06.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2008 a vykonateľnosť v časti výrokov I. a II. dňa 04.08.2008 a v časti výroku III. dňa 21.07.2008. V návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený uplatnil aj nárok na vymoženie náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 96,56 Eur a nárok na vymoženie trov exekúcie oprávneného v celkovej výške 58,50 EUR vrátane DPH, pozostávajúcich z iných trov v sume 42 EUR vrátane DPH a zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 EUR. Preskúmavaním návrhu na vykonanie exekúcie súd zistil, že oprávnený si pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie okrem iného uplatnil nárok na náhradu trov starej exekúcie vo výške 42,00 EUR a zároveň si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 96,56 EUR, pričom z doplňujúcich informácii k podanému návrhu vyplýva, že sa jedná o nárok na náhradu trov právneho zastúpenia oprávneného v starej exekúcii. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,00 EUR súd dospel k záveru, že tieto trovy prináležia súdnemu exekútorovi, pričom zákon č. 233/2019 Z.z. v § 6 ods. 2 uvádza, že tieto trovy znáša oprávnený, ale zároveň neumožňuje oprávnenému domáhať sa ich náhrady od povinného. Podobne to platí aj pre trovy právneho zastúpenia. Zákon č. 233/2019 Z.z. v § 9 ods. 3 výslovne uvádza, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov (teda ani trov právneho zastúpenia) spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, prináleží mu len nárok na náhradu súdneho poplatku. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený má pri opätovným návrhu na vykonanie exekúcie nárok domáhať sa voči povinným vymoženia toho, čo mu bolo priznané exekučným titulom a náhrady súdneho poplatku za opätovný návrh.
2. Výrok II. tohto rozhodnutia oprávnený napadol sťažnosťou, ktorej podanie odôvodnil tým, že celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vo výške 35,- EUR bez dane z pridanej hodnoty. Na úhradu iných trov starej exekúcie nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá skutočnosť vyplýva z Dôvodovej správy k návrhu zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú oprávnený pripojil k podanej sťažnosti. Oprávnený preto navrhol, aby súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. napadnuté uznesenie v zmenil a vydal poverenie na výkon exekúcie.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
6. Podľa § 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
7. V zmysle § 250 ods. 1CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP v spojení s § 243 CSP), dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
9. Sťažnostný súd sa stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijaté rozhodnutie, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na oprávneným uplatnené dôvody sťažnosti. Z uvedených dôvodov súd len za účelom zdôraznenia správnosti prijatých záverov súdu v napadnutom rozhodnutí a v reakcii na obsah sťažnosti oprávneného, dopĺňa k posudzovanému prípadu nasledovný výklad.
10. Súd v preskúmavanom výroku II. napadnutého uznesenia podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti uplatneného nároku oprávneného na vymoženie iných trov exekúcie vo výške 42,00 EUR. Oprávnený v podanej sťažnosti s týmto rozhodnutím súdu nesúhlasil argumentujúc predovšetkým dôvodovou správou k zákonu č. 233/2019 Z.z., z ktorej má podľa jeho tvrdení vyplývať jeho nárok domáhať sa voči povinnému pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 zák. č. 233/2019 Z.z. aj vymoženia paušálnych trov starej exekúcie podľa § 6 zák. č. 233/2019 Z.z., ktoré uhradil súdnemu exekútorovi.
11. Z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie vydaného dňa 26.03.2020 súdnou exekútorkou JUDr. Evou Ondrejkovou (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“) súd zistil, že podľa ustanovenia § 5 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v exekučnom konaní vedenom touto súdnou exekútorkou pod sp. zn. EX 974/2012 a Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 23Er/4922/2012 menovaná súdna exekútorka upovedomila oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, a to z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Zároveň oprávneného vyzvala, aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil na jej účet trovy starej exekúcie vo výške 42,- EUR, ktoré pozostávajú z paušálnych trov 35,- EUR a dane z pridanej hodnoty z paušálnych trov 7,- EUR.
12. Z návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 09.06.2020 vyplýva, že po ukončení starej exekúcie oprávnený na podklade totožného exekučného titulu podal voči povinným opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z., ktorým sa voči povinným okrem iného domáhal aj vymoženia trov starej exekúcie vo výške 42,- EUR, na ktorých úhradu bol vo vzťahu k súdnej exekútorke JUDr. Eve Ondrejkovej zaviazaný v upovedomení o zastavení starej exekúcie.
13. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 233/2019 Z.z.“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
14. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z.z., paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
15. Podľa § 6 ods. 3 veta prvá zák. č. 233/2019 Z.z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom.
16. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z., oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
17. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z.z. okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
18. Súd na úvod považuje za potrebné poukázať na základnú zásadu uplatňovanú v exekučnom konaní, a to že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie zásadne od povinného a to v okamihu nariadenia exekúcie, avšak s výnimkou situácií predpokladaných zákonom, kedy zákon ukladá súdu (súdnemu exekútorovi pri zastavení starých exekúcií) zaviazať na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora namiesto povinného, oprávneného. Vždy sa však jedná o pohľadávku súdneho exekútora spočívajúcu v nákladoch exekúcie, ktorú má súdny exekútor buď voči povinnému, alebo voči oprávnenému. Citované zákonné ustanovenie § 6 zák. č. 233/2019 Z.z. jasne ustanovuje, že trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú aj z paušálnych trov vo výške 35,- EUR navýšených o DPH, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, pričom tieto trovy znáša oprávnený (§ 6 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z.z.). V danom prípade zákonodarca jasne ustanovil, že pri zastavení starej exekúcie je to práve oprávnený, kto je povinný znášať tieto paušálne trovy starej exekúcie súdneho exekútora. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa stáva exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený domáhať sa vymoženia paušálnych trov starej exekúcie voči oprávnenému aj cestou jeho núteného výkonu, keďže zákonodarca tomuto právnemu aktu súdneho exekútora priznal status exekučného titulu (§ 6 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z.z.). Preto už zo svojej podstaty tohto nároku (nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie) nie je možné prisvedčiť názoru oprávneného, že sa jedná o príslušenstvo ním vymáhanej pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, keďže pohľadávku súdneho exekútora na trovy starej exekúcie ani po jej uhradení oprávneným nie je možné na podklade tohto ustanovenia považovať za príslušenstvo opätovne vymáhanej pohľadávky oprávneného. Tento záver umocňuje aj skutočnosť, že náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté, ako to bežne býva napríklad pri trovách sporového konania, kde súd autoritatívnym výrokom určí, ktorej zo strán sporu (voči protistrane) priznáva nárok na náhradu trov konania a v akej výške a takéto rozhodnutie napokon slúži ako podklad pre vedenie exekúcie aj na príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v nákladoch na jej uplatnenie. Pokiaľ ide o sumu 42,00 EUR, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex lege za splnenia podmienok uvedených v zákone č. 233/2019 Z.z., na túto oprávnený nedisponuje žiadnym exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul zakladá výlučne oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného, ktorý tu vystupuje ako subjekt povinnosti. Oprávnený tak nedisponuje žiadnym exekučným titulom, ktorý by ho oprávňoval domáhať sa voči povinným vymoženia paušálnych trov starej exekúcie v sume 42,- EUR s DPH. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru sťažnostného súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu zo súdneho exekútora na oprávneného a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu z oprávneného na povinného. Príslušenstvom vymáhanej pohľadávky oprávneného potom nemôžu byť bez ďalšieho paušálne trovy starej exekúcie prináležiace súdnemu exekútorovi, a to ani po ich uhradení súdnemu exekútorovi oprávneným. Súd zároveň konštatuje, že zákon č. 233/2019 Z.z. tieto paušálne trovy súdneho exekútora osobitným ustanovením nezaradil po ich uhradení medzi príslušenstvo pohľadávky oprávneného a tak v tejto právnej úprave absentuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo oprávnenému v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie požadovať ich náhradu. Súd ďalej dodáva, že z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. vyplýva, že okrem náhrady súdneho poplatku za návrh oprávnený nemá nárok na náhradu iných trov spojených s jeho podaním.
19. Neušlo pozornosti súdu, že oprávnený v podanej sťažnosti odkazuje len na dôvodovú správu, konkrétnym ustanovením zákona č. 233/2019 Z.z. však svoje tvrdenia nepodporil. Rovnako v okolnostiach daného prípadu bližšie nepodrobil výkladu ani ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu tak oprávnený vyvodzuje svoje právo domáhať sa voči povinným vymoženia paušálnych trov starej exekúcie v sume 42,- EUR s DPH len na podklade dôvodovej správy k zák. č. 233/2019 Z.z., avšak bez opory v ustanoveniach samotného zák. č. 233/2019 Z.z. Pokiaľ potom aj dôvodová správa uvádza, že síce tieto paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky) a v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu, súd pripomína, že dôvodová správa sama o sebe nie je právnou normou, jej účelom je primárne objasniť úmysel zákonodarcu pri prijímaní novej právnej úpravy. Preto aj keď dôvodová správa počíta s vymáhaním paušálnych trov exekúcie pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, nie je možné súčasne odhliadnuť od spôsobu, akým sa návrh zákona odrazil v celkovej právnej úprave ukončenia starých exekúcií a opätovného podávania návrhov na vykonanie exekúcie zo strany oprávnených subjektov, keďže na existenciu legitímnych očakávaní adresátov právnych noriem je nutné nahliadať nie len izolovane na podklade dôvodovej správy k návrhu zákona, ale práve z hľadiska, ako sa návrh právnej úpravy celkovo odrazí v texte zákona, ktorý sa môže od pôvodného zámeru či predstáv jeho navrhovateľa líšiť. Aj návrh zákona č. 233/2019 Z.z. bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona je zrejmé, že nezodpovedá prijatému normatívnemu textu zákona, a to vo viacerých bodoch. Napríklad podľa dôvodovej správy k § 5 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách starej exekúcie“, pričom podľa § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. nie je podstatnou náležitosťou výška vymáhaného nároku. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k § 9 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje“, pričom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, ktorého § 48 ods. 6 vyžaduje zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v zákone č. 233/2019 Z.z. (v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje na skutočnosť, že nezrovnalosti medzi schváleným (a už účinným) znením zákona č. 233/2019 Z.z. a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa na viacerých miestach. Sťažnostný súd preto upriamuje pozornosť na skutočnosť, že oprávnený odvodzuje svoj nárok domáhať sa voči povinným v novej exekúcii vymoženia aj sumy uhradených paušálnych trov exekútora v starej exekúcii len na podklade dôvodovej správy, bez opory v prijatom texte zákona. Súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ by neaplikoval účinné znenie zákonných noriem, dopúšťal by sa svojvôle, pretože mu na podklade dôvodovej správy neprináleží právo ignorovať znenie zákona. Súd tak v tomto prípade aplikoval zák. č. 233/2019 Z.z. ako právny predpis upravujúci zastavenie starých exekúcií ako lex specialis posterior, ktorým bol pri posudzovaní opätovného návrhu povinného na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR viazaný, a ktorý v § 9 ods. 3 ustanovuje, že ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie, okrem náhrady súdneho poplatku v sume 16,50 eur nemá nárok na náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním.
20. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
21. Podľa 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
22. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
23. Sťažnostný súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že pokiaľ súd vo výroku II. napadnutého uznesenia návrh na vykonanie exekúcie v časti uplatneného nároku oprávneného na vymoženie 42,- EUR ako iných trov exekúcie zamietol podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, je takéto rozhodnutie potrebné považovať za vecne správne. Z uvedených dôvodov súd nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).