Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-112-2019.pdf
PDF · 118.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6Csp/112/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevar Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanej: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX Y. o zaplatenie sumy 729,83 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 140,- eur z a s t a v u j e.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súd Kežmarok dňa 11.12.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 729,83 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,76 % ročne zo súm podľa úhrad vykonaných žalovanou až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm podľa úhrad vykonaných žalovanou až do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a. s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Uviedol, že dňa 09.04.2015 uzavrel Cetelem ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, obsahom ktorej bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaná vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.040,87 eur tak, že sumu 990,- eur čerpala výbermi hotovosti z bankomatov a sumu 50,87 eur predstavujú poplatky, ktoré účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou. Ďalej uviedol, že žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila a napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradila len časť dlžnej sumy vo výške 605,- eur. Na predžalobné výzvy nereagovala. Podľa žalobcovho tvrdenia v podanej žalobe v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej vyhlásil dňa 16.12.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej v celom rozsahu
splatný. Podľa tvrdenia žalobcu má žalovaná po lehote splatnosti záväzky v celkovej výške 729,83 eur pozostávajúce zo žalovanej sumy z titulu zvyšku úverovej istiny. Žalobca okrem toho požaduje aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,76 % ročne z jednotlivých súm do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne taktiež z jednotlivých súm podľa úhrad žalovanej až do zaplatenia.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, výpis z úverového účtu žalovanej, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru a výpis žalobcu z obchodného registra preukazujúci zlúčenie spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA.
4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa doručená do vlastných rúk vyjadrila vo vyjadrení zo dňa 20.02.2020 označenom ako námietka voči uzneseniu číslo 6Csp/112/2019-45, v ktorom uviedla, že žalobcovi od roku 2015 uhradila už nad rámec istiny. Ďalej uviedla, že je predpoklad, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a preto je potrebné, aby ich súd vyhlásil za neprijateľné a neplatné. Zároveň vzniesla námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 101, §103 a § 565 Občianskeho zákonníka s tým, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd žalobu zamietol.
5. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 29.07.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
6. Pred začatím pojednávania žalobca písomným podaním zo dňa 03.04.2020 oznámil, že berie žalobu v časti uplatnenej istiny 80,- eur späť, nakoľko žalovaná v dňoch 23.12.2019, 22.01.2020, 24.02.2020 a 24.03.2020 uhradila po 20,- eur. Podaním zo dňa 14.05.2020 žalobca oznámil, že berie žalobu späť v časti istiny 20,- eur z dôvodu úhrady vykonanej žalovanou dňa 22.04.2020. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 20.02.2020 uviedol, že nesúhlasí s jej tvrdením ohľadne úhrad vykonaných nad rámec istiny, pretože ku dňu 14.05.2020 je dlžná suma vo výške 629,83 eur a pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny. Od žalovanej, ktorá nepredložila dôkazy o opaku eviduje úhrady v celkovej výške 705,- eur. Taktiež uviedol, že zmluva je v súlade s právnymi predpismi a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania a s názorom, že premlčacia doba by mala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky s poukazom na bod 3. časti 3.1 úverovej zmluvy, z ktorého vyplýva, že trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stal splatným celý dlh. Tým, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa 16.12.2016, čím sa stal celý dlh splatný, nasledujúci deň, t. j. 17.12.2016 mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žaloba bola na súde podaná dňa 11.12.2019, t. j. v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka si uplatnil nárok v zákonnej trojročnej premlčacej dobe. Ďalej podaním zo dňa 01.06.2020 zobral žalobca žalobu späť v sume 20,- eur z dôvodu ďalšej úhrady vykonanej žalovanou dňa 22.05.2020 a napokon podaním zo dňa 06.07.2020 zobral žalobu späť v časti istiny vo výške 20,- eur na základe úhrady dňa 23.06.2020. Celkovo zobral žalobca žalobu späť v časti istiny vo výške 140,- eur a v tejto časti žiadal konanie zastaviť a rozsudkom uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 589,83 eur, úrok z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,76 % ročne a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžných súm podľa úhrad vykonaných žalovanou až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
7. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal svoju žalobu sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd postupujúc podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku I. výrokom konanie I. výrokom konanie v rozsahu späťvzatia žaloby zastavil.
10. Predmetom posúdenia v spore tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie 589,83 eur, úrok z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,76 % ročne a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžných súm podľa úhrad vykonaných žalovanou až do zaplatenia a náhrada trov konania.
11. Žalovaná na pojednávaní súdu k žalobe uviedla, že zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavrela v čase, keď ešte s ňou býval syn a pracoval. Od žalobcu vyčerpala sumu cca 900,- eur. Splátky úveru prestala splácať, pretože je dôchodkyňa a syn prišiel o zamestnanie. Okrem tohto úveru uhrádza ešte jeden, pretože si potrebovala požičať peniaze mamke na pohreb. Snažila sa uhrádzať úver aj teraz po častiach, tak ako sa dalo. Súdu k nahliadnutiu predložila potvrdenia o úhrade platieb žalobcovi, a to za 11/2015 a 12/2015, za rok 2016 za mesiace 1,2,3,5 a 7 všetky platby vo výške 45,- eur, s tým, že posledná platba bola uhradená dňa 20.07.2016; za rok 2018, 2019 a 2020, s tým, že posledná platba za rok 2020 bola z 20. 07. 2020 vo výške 20,- eur.
12. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovanou, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné, zistil nasledovný skutkový stav:
13. Z predloženého výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ- spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a. s. bol ku dňu 30.06.2016 vymazaný z obchodného registra z dôvodu cezhraničného zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevar Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713. V spore je tak aktívne vecne legitimovaný žalobca ako právny nástupca spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s.
14. Dňa 09.04.2015 uzatvorila spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a. s. so žalovanou Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej poskytla žalovanej revolvingový úver do výšky úverového rámca 5.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol žalovanej poskytnutý pri fixnej výške úrokovej sadzbe 28,68 % p. a., RPMN predstavovala 46,36 % a poplatok za poistenie vo výške 3,33 %. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v mesačných splátkach vo výške min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 eur s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 10. dňu v mesiaci. Prvá mesačná splátka bola splatná 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru.
15. Z výpisu z úverového účtu žalovanej a potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov mal súd preukázané, že žalovaná vyčerpala výbermi v ATM celkovo sumu 990,- eur, a to dňa 08.10.2015 sumu 300,- eur, dňa 09.10.2015 sumu 600,- eur, dňa 05.02.2016 sumu 50,- eur a dňa 24.02.2016 sumu 40,- eur. Ku dňu zosplatnenia žalovaná uhradila v siedmych splátkach po 45,- eur sumu 315,- eur s tým, že posledná úhrada bola vykonaná dňa 20.07.2016 (podľa potvrdenia od žalovanej predloženého na pojednávaní súdu dňa 29.07.2020) a pripísaná na účet žalobcu dňa 21.07.2016 (podľa predloženého prehľadu platieb na čl. 15 spisu). Podľa vyjadrenia žalobcu na čl. 40 spisu žalovaná do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti uhradila sumu 315,- eur a po mimoriadnom zosplatnení uhradila sumu 290,- eur.
16. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 29.12.2016 spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a. s. oznámila žalovanej, že poskytnutý úver, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, nesplácala riadne a včas, a preto bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a ku dňu 16.12.2016 sa stal záväzok žalovanej splatný v celom rozsahu. Zároveň žalovanú vyzvala na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.019,83 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 903,39 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 113,44 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 3,- eura, v lehote 14 dní od doručenia oznámenia. Žalovaná prevzala oznámenie dňa 02.01.2017.
17. Podľa § 54 ods.1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 100 ods.1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
21. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
23. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
24. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
25. Podľa časti 3 bod 3.1. zmluvy - Následky porušenia povinností klienta, v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé a/alebo nesprávne údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, alebo aj klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy je Cetelem oprávnený: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti... Podľa časti 3 bod 3. 2 zmluvy Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti klienta splácať poskytnutý úver/revolvingový úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru/revolvingového úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť... Podľa časti 3 bod 3.4 zmluvy, ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru/revolvingového úveru alebo odstúpenia od ZoSÚ/ZoSRÚ alebo výpovede ZoSÚ/ZoRSÚ je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina úveru/revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoSRÚ, t. j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru/revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.
26. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, pre ktorú je charakteristické, že v nej spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Uzatvorená zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
27. Vzhľadom na začatie súdneho konania dňa 11.12.2019 (doručenie žaloby súdu), t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (5.12.2018), bolo v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s vyššie citovaným § 879v Občianskeho zákonníka povinnosťou súdu aj ex offo skúmať, či v danom prípade žalobca uplatnil na súde pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľského vzťahu predtým, ako došlo k jej premlčaniu (a to aj v tom prípade, ak žalovaná vzniesla hneď pri svojom prvom úkone námietku premlčania). Uvedené potvrdzuje zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu č. 348/20018 Z. z., z ktorej vyplýva, že prijatá právna úprava zavádza osobitnú úpravu uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv v reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy považuje zákonodarca za opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany podporovať vynucovanie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, ale vytvorenie priestoru pre to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia napríklad v tom, že už nebude disponovať dôkazmi. Zároveň sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Táto právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, t. j. na spotrebiteľa aj na dodávateľa.
28. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať splatenie celého dlhu, len ak to bolo dohodnuté. Takáto dohoda je obsiahnutá bode 3. 1 časti 3. Zmluvy a ktorý v zhode s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh pre omeškanie s jednotlivou splátkou pri omeškaní jej úhrady o viac ako tri mesiace. V takom prípade podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie trojročná premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva (čo neznamená, že ide o okamih, kedy ho prvýkrát mohol využiť). V spotrebiteľských vzťahoch navyše § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti musí byť toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s
niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. To je však v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však nemá vplyv na plynutie premlčania. V prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.
29. Z predloženej zmluvy vyplýva, že splátky sú zročné k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že právny predchodca žalobcu celý dlh zosplatnil ku dňu 16.12.2016. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu v oznámení zo dňa 29.12.2016 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru presne nešpecifikoval, od omeškania ktorej splátky odvodil právo okamžitej úhrady celého dlhu, z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva možnosť vykonať právo zosplatnenia až po 3-mesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky, a preto v danom prípade k zosplatneniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou splatnou najneskôr dňa 10.08.2016, keďže od jej splatnosti do 16.12.2016, kedy právny predchodca žalobcu vyhlásil pohľadávku z úveru za predčasne splatnú, uplynuli viac ako 3 mesiace (podľa prehľadu platieb a podľa dokladov predložených žalovanou na pojednávaní súdu, žalovaná vykonala pred zosplatnením poslednú úhradu dňa 21.07.2016, t. j. už túto úhradu nevykonala včas). Pôvodný veriteľ toto právo využil, a to v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď predtým žalovanú na túto možnosť upozornil. V zmysle už citovaného § 103 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú dňa 10.08.2016, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanej. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 10.08.2019. Nárok na úroky a úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Žalobca v danom spore podal žalobu na súd až dňa 11.12.2019, teda v tom čase bol už jeho nárok nepochybne premlčaný.
30. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami sporu bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej bol zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytnutý žalovanej spotrebiteľský revolvingový úver a žalovaná sa zaviazal splácať predmetný úver v pravidelných mesačných splátkach. Následne v danom prípade došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru ku dňu 16.12.2016. O tom bola žalovaná informovaná listovou zásielkou. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise nepochybne vyplýva, že v danom prípade k zosplateniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou splatnou dňa 10.08.2016, od ktorej začala plynúť premlčacia doba.
31. Splnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach (tak ako to bolo aj v tomto prípade), ak sa tak stane veriteľ môže od dlžníka žiadať len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou resp. zročnou podľa dohody účastníkov, alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa §101 Občianskeho zákonníka, plynie samostatne. Podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace a pre ktorú k zosplatneniu došlo. Teda tá, ktorá zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyvolala - splátka splatná dňa 10.08.2016 a týmto dňom začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanej. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu, uplynula najneskôr 10.08.2019 a keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 11.12.2019, stalo sa tak v čase, keď už nárok žalobcu bol nepochybne premlčaný.
32. Súd v tomto smere cituje rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18Co/68/2018, podľa ktorého ,, V ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety druhej, v prípade tzv.
zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti splatné splátky premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, avšak tej, ktorá bolo dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Premlčanie celého zvyšku dlhu preto nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom tak, ako to uviedol súd prvej inštancie ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva, čo je v prejednávanej veci rozhodujúce.“
33. Obdobný právny názor bol vyjadrený aj v rozhodnutiach Krajského súdu Prešove sp. zn. 4Co/410/2016 zo dňa 21.09.2017, sp. zn. 3Co/115/2019 zo dňa 22.10.2019, Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6Csp/263/2017 zo dňa 28.02.2018, Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/410/2016 zo dňa 21.09.2017, sp. zn. 5Co/256/2018 zo dňa 20.02.2019, Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/288/2016 zo dňa 15.05.2018, sp. zn. 11Co/248/2018 zo dňa 31.01.2019, Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/45/2017 zo dňa 28.01.2018, Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/59/2019 zo dňa 26.03.2019.
34. Nakoľko žalobca si v spore uplatňuje premlčané právo, ktorého vymáhaniu bráni ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 879v Občianskeho zákonníka súdu neostávalo nič iné, len žalobu v prevyšujúcej časti II. výrokom zamietnuť. Vzhľadom k uvedenému bolo nadbytočné ďalej sa podrobne zaoberať ostatnými aspektmi nároku, ktorý bol v konaní žalobcom uplatnený.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď pri ustálení pomeru úspechu treba vziať do úvahy, že konanie bolo sčasti zastavené (žalovaná plnila po podaní žaloby, avšak plnila dlh, ktorý už bol premlčaný) a v zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Z hľadiska úspechu má súd za to, že žalovaná bola v celom rozsahu úspešná. Náhradu trov konania si žalovaná neuplatnila a zo spisu jej žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, preto súd v súlade s procesnou ekonómiu podľa čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, ale rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanej nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.