Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-27-2020.pdf
PDF · 84.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/27/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľky: R. M., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. B. XX, XXX XX Z., právne zastúpená: JUDr. Mgr. Milan Vavrek MSc., MBA, advokát so sídlom V. X, XXX XX M., a odporcu/osoby povinnej platiť výživné: L. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. B. XX, XXX XX Z., právne zastúpený: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trojičné nám. 122, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 851 574, o určenie výživného na manželku, na odvolanie odporcu/osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5Pc/8/2019-214 zo dňa 28. februára 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ponecháva n e d o t k n u t ý .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., IV. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc od 11.09.2019, vo zvyšnej časti návrh zamietol. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.09.2019 do 28.02.2020 v sume 900 € uložil zaplatiť odporcovi v lehote do 31.05.2020, žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že účastníci uzatvorili manželstvo XX.XX.XXXX v G., manželstvo rozvedené nebolo. V súčasnosti sa na návrh odporcu/manžela vedie konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 4P/30/2019. Z manželstva sa narodili 3 deti, ktoré sú maloleté. Odporca opustil spoločnú domácnosť v januári 2019, v súčasnosti žije v Čechách, navrhovateľka s maloletými deťmi žije v rodinnom dome nadobudnutom za trvania manželstva. Osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje navrhovateľka, ktorá sa sama stará aj o domácnosť. Navrhovateľka pracuje ako opatrovateľka a jej zamestnávateľom je Mesto Z., priemerný mesačný príjem za obdobie od januára 2019 do decembra 2019 bol vo výške 598,14 €, od marca 2019 jej odporca prispieva na výživu maloletých detí sumou 380 € mesačne, na starostlivosť o deti odporca prispieva okrem sumy výživného 380 € aj tým, že maloletej F. uhrádza obedy a večere od 40 do 50 € mesačne, internát 25 €, poskytuje jej vreckové a ďalšie platby podľa potreby školy. V decembri 2019 zakúpil maloletej snowboard za 8.991,- Kč. S dcérami chodí na lyžovačky, v období decembra - januára 2020 zakúpil pre ne oblečenie. Odporca je zamestnancom firmy LK MONT, s.r.o. Jeho priemerný mesačný príjem od januára 2019 do decembra 2019 sa pohyboval v sume 19.970,- Kč netto, čo predstavuje 1.664,17 Kč. Je tiež jediným spoločníkom a konateľom tejto firmy a v decembri 2019 firma zamestnávala 5 zamestnancov, v máji 2019 zakúpila nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1.995.000,- Kč a na úverovom účte má vedený stav - 1.500.000,- Kč. Firma má v lízingu vozidlo Alfa Romeo Giulia 29Bi Turbo za celkovú cenu vozidla 1.360.000,- Kč. Ide o športové motorové vozidlo, vozidlo Toyota Proace Verso Diesel 2.0D-4D Family je vozidlom úžitkovým, rodinným, slúžiacim aj pre potreby firmy, ktorá vlastní vozidlo Fiat Ducato 3.0. Pri rozhodovaní súd vychádzal predovšetkým z ustanovení § 71 ods. 1 a nasl. Zákona o rodine. Zohľadnil zásadu, že pri rozhodovaní
na návrh niektorého z manželov súd určí rozsah vyživovacej povinnosti tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká, pričom pri rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada i na starostlivosť o domácnosť. V predmetnej veci za preukázané súd považoval, že manželia od januára 2019 nevedú spoločnú domácnosť, ani spoločne nehospodária. Príjem navrhovateľky je tvorený priemernou mzdou 598,14 € a sumou výživného pre tri maloleté deti 380 € poskytovanú otcom. Prídavky predstavujú 73.02 €. Táto suma je poukazovaná na účet na disponenciu, s ktorým navrhovateľka s 06/2019 stratila. Z tohto príjmu zabezpečuje starostlivosť nielen o celú domácnosť, ale aj o tri maloleté deti, na starostlivosti o ktoré otec participuje len minimálne, poukazovaním sumy výživného so sporadickou návštevou. O domácnosť a jej údržbu sa nezaujíma. Zohľadniac potom príjmy účastníkov, výdavky, ktoré z týchto uhrádzajú zohľadniac, že v rozhodnom období od septembra 2019 otec na výživu maloletých detí prispieval pravidelne výživným 380 € a podieľal sa na výdavkoch domácnosti, výšku výživného v prospech navrhovateľky stanovil vo výške 150 €, vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov s poukazom na § 52 CMP právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie odporca. Zastal názor, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za podstatné považoval, že navrhovateľka je zamestnaná, má príjem v zásade rovnaký ako odporca, poberá prídavky na deti, žije v novopostavenom dome bez zaťaženia hypotékou. Odporca žije v 1-izbovom byte. V rozhodnom období uhrádzal výživné na maloleté deti v sume vo výške 380 €, poskytoval najstaršej dcére, ktorá má zvýšené výdavky tým, že študuje na strednej škole v Žiline, aj finančné prostriedky nad rámec výživného nehovoriac o tom, že na žiadosť detí je ochotný uhradiť deťom aj iné výdavky (oblečenie, lyžovačka, dovolenka v Tatrách a podobne). V rámci dokazovania preukázal, že v mesiaci október 2018 obdržal poistnú sumu vo výške 3.235,68 €, ktorú ponechal pre potreby navrhovateľky, s ktorou v konečnom dôsledku aj disponovala, čo ani nepoprela. Pokiaľ tvrdila, že jej odporca nehradil výživné, bolo preukázané, že uhrádzal výživné pre maloleté deti a taktiež aj niektoré výdavky s chodom domácnosti, pričom nepreukázala ani rozdiel v životnej úrovni medzi ňou a odporcom, ktorá je podľa odporcu v zásade rovnaká. Zastal názor, že súd nemohol vyvodiť záver o rozdielnej životnej úrovni manželov, len zo skutočnosti, že odporca je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti, je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré podľa svojvoľnej úvahy súdu má slúžiť pre potreby montáže firmy len minimálne, pričom ide o štandardné osobné motorové vozidlo slúžiace potrebám firmy. Súd svojvoľne prijal záver, že mu majú plynúť ako jedinému spoločníkovi a konateľovi firmy aj tantiémy a iné pôžitky, nakoľko túto skutočnosť navrhovateľka, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno, nepreukázala a súd svojvoľne prijal záver, že príjem odporcu je na úrovni 1.500 €. Za rozhodne preukázané nepovažuje ani to, že by mal jazdiť okruhy športovým motorovým vozidlom a absolvovať lyžovačky v Alpách, nakoľko týchto aktivít sa zúčastnil párkrát na pozvanie jeho obchodných partnerov. I to, že býva v nájomnom byte v L., je podľa neho preukázané výpisom z účtu vedeného na jeho meno v U. v ČR, z ktorého uhrádza platby za byt každý mesiac v rovnakej výške. Neodôvodnenosť návrhu navrhovateľky podložil tvrdením, že jej prenechal sumu približne vo výške 3.000 €, ktoré mohla a i použila pre svoju potrebu. Žiadal preto rozsudok prvoinštančného súdu alternatívne buď zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť.
3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť s tým, že ako opodstatnenú vníma vecnú správnosť rozsudku prvoinštančného súdu.
4. Odporca vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Dal do pozornosti, že príjem odporcu bol preukázaný v rámci dokazovania vo výške 19.970,- Kč, čo v prepočte predstavuje 700 €. Navrhovateľka nepreukázala, že by odporca poberal tantiémy či iné pôžitky zo spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Táto skutočnosť nebola v konaní ani preukázaná a za neprijateľný považoval záver súdu o výške príjmu odporcu 1.500 €, ktorý ustálil bez relevantných dôkazov. Navrhovateľka nepreukázala rozdiel v životnej úrovni účastníkov a podľa odporcu nie je ani odkázaná na jeho výživu. V ostatnom zotrval na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok prvoinštančného súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávnych skutkových zistení. Je vzájomne rozporné, keď na jednej strane súd konštatoval priemerný mesačný príjem od januára 2019 do decembra 2019 u odporcu v sume 19.970,- Kč netto, čo podľa súdu predstavuje 1.664,17 Kč a to i napriek tomu, že podľa prepočtu 19.970,- Kč predstavuje približne 700 €. Na druhej strane prvoinštančný súd poukazoval na majetok firmy LK MONT, s.r.o., ktorý stotožnil s majetkom odporcu a to i napriek tomu, že LK MONT, s.r.o. je právnická osoba a odporca je iba jediným spoločníkom a konateľom tejto obchodnej spoločnosti. V nadväznosti na uvedené bolo potrebné majetkové pomery odporcu hodnotiť osobitne, bez ohľadu na majetkové pomery právnickej osoby. Napokon, podľa zistení súdu príjem navrhovateľky od januára 2019 do decembra 2019 bol vo výške 598,14 € a odporca jej od marca 2019 prispieval na výživu maloletých detí sumou 370 € mesačne. Bolo preto potrebné sumu takto plateného výživného odporcu odpočítať od súdom ustáleného príjmu odporcu, ktorý v zamestnaní poberal. Z tohto pohľadu bolo potom potrebné sa zamerať i na dosiahnutie zásadnej rovnosti životnej úrovne oboch manželov.
7. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako predčasný zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby sa v ďalšom konaní dôsledne zameral iba na posúdenie príjmov a výdavkov odporcu ako fyzickej osoby bez ohľadu na príjmy a výdavky firmy LK MONT, s.r.o. Ďalej bude potrebné zaobstarať nájomnú zmluvu k bytu, za ktorý podľa výpisu z účtu na meno odporcu tento platí mesačne 6.500,- Kč a ustáliť, či ide o nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi odporcom ako nájomcom a prenajímateľom alebo firmou LK MONT, s.r.o. ako nájomcom a prenajímateľom. Taktiež, pokiaľ súd konštatoval preukázanie zisku z prevádzkovania penziónu 7.000,- Kč za celé obdobie, bude potrebné ustáliť, aký je podiel odporcu na tomto zisku, ktorý predstavuje jeho osobný majetok.
8. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby v ďalšom konaní dôsledne ustálil príjem odporcu, odpočítal výživné hradené odporcom na maloleté deti, príspevky, ktorými odporca prispieva na vedenie domácnosti (ak nejakými prispieva) a odlíšiť majetok právnickej osoby od majetku odporcu. Taktiež bude potrebné ustáliť, či suma, ktorú platí za nájom bytu v L. je sumou, ktorú platí odporca z vlastných finančných prostriedkov alebo je to náklad firmy.
9. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)