Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/81/2018

Potvrdené rozhodnutím 11Co/21/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobkyne: A. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., K. XX/XX, proti žalovanému: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., K. XXXX/X, právne zast.: Marián Galbavý advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trnava, Kapitulská 6, IČO: 51 436 108, o zaplatenie 3.194,94 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29. júla 2020, č.k. 12C/81/2018-245, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobkyne: A. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., K. XX/XX, proti žalovanému: O. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., K. X, o zaplatenie 3.194,94 Eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.194,94 Eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 23. 11. 2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 26. 11. 2018, sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy vo výške 3.194,94 Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu zdôvodnila tým, že žalovaný bol v čase od roku 2010 do novembra 2017 jej zaťom. Žalovanému dňa 04. 06. 2010 poskytla Slovenská sporiteľňa, a. s., úver vo výške 15.000 Eur na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. V období od mája roku 2016 do januára 2018 za žalovaného zo svojich účtov uhradila splátky úveru spolu v celkovej výške 3.194,94 Eur (04. 05. 2016 vo výške 215,71 Eur, 28. 07. 2016 vo výške 215,71 Eur, 23. 08. 2016 vo výške 215,71 Eur, 28. 11. 2016 vo výške 215,81 Eur, 21. 12. 2016 vo výške 220 Eur, 23. 01. 2017 vo výške 200 Eur, 13. 02. 2017 vo výške 216 Eur, 20. 03. 2017 vo výške 216 Eur, 06. 04. 2017 vo výške 220 Eur, 19. 05. 2017 vo výške 230 Eur, 29. 06. 2017 vo výške 200 Eur, 21. 08. 2017 vo výške 200 Eur, 27. 09. 2017 vo výške 230 Eur, 08. 01. 2018 vo výške 400 Eur) na splátkový účet úveru č. W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. V septembri 2018 požiadala Slovenskú sporiteľňu, a. s., o vrátenie zaplatených splátok úveru za žalovaného, banka ju listom zo dňa 01. 10. 2018 odkázala na riešenie veci priamo so žalovaným. Listom zo dňa 16. 11. 2018 vyzvala žalovaného na vrátenie sumy 3.194,94 Eur.

3. Súd vo veci najprv rozhodol platobným rozkazom, č. k. -19 zo dňa 06. 02. 2019, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor, preto súd uznesením, č. k. -24 zo dňa 19. 03. 2019, platobný rozkaz zrušil.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že sumu 3.194,94 Eur bola uhradená z jeho peňazí, ktoré mu darovala matka A. Q.. V apríli 2016 pred nástupom na liečenie dal v tej dobe manželke Q.. P. Q. hotovosť celkom v sume 6.000 Eur na účel náhrady splátok spotrebného úveru vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s., č. ú. W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a na leasingové splátky za osobné auto Audi A5. Splátky za úver v sume 3.194,94 Eur boli platené z jeho finančných prostriedkov, ktoré si žalobkyňa (v tej dobe svokra) neoprávnene vkladala na osobný účet a následne z neho uhrádzala mesačné splátky za úver.

5. Žalobkyňa k odporu proti platobnému rozkazu podaním zo dňa 25. 03. 2019 (v rámci repliky) uviedla, že nie je pravdou, že v apríli 2016 dal manželke Q.. P. Q. sumu 6.000 Eur na splácanie úveru, rovnako že by používala cudzie finančné prostriedky. Úhrady na úver žalovaného uhrádzala zo svojich vlastných finančných prostriedkov. Žalovaný už v apríli 2016 bol hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni, teda nemohol nikomu žiadne finančné prostriedky dávať.

6. Žalovaný podaním zo dňa 08. 04. 2019 v rámci dupliky zotrval na svojom vyjadrení uvedenom v odpore proti platobnému rozkazu a doplnil, že v uvedenej dobe nemal dôvod nedôverovať v tej dobe svojej manželke pri odovzdaní väčšej sumy peňazí, ktorá o splácaní spotrebného úveru použitého pri kúpe nehnuteľnosti vedela. Q.. P. Q. od neho hotovosť prevzala s tým, že splátky budú včas uhradené, nevie, z akého dôvodu odovzdala peniaze svojej matke - žalobkyni. V tom čase boli manželia, žili v spoločnej domácnosti. Je nelogické, aby si manželia odovzdávali medzi sebou peniaze v hotovosti proti podpisu. Ich manželstvo bolo rozvedené dňom 07. 11. 2017, počas konania o rozvod sa manželka vyjadrovala, že o finančné záležitosti sa staral manžel. Bolo jeho povinnosť v prípade neprítomnosti odovzdať finančné prostriedky manželke pre zabezpečenie úhrad v prospech veriteľov, pretože si bol vedomý, že manželka v tom čase pracovala iba na dohodu za minimálnu mzdu a bolo vylúčené, aby im finančne prispela žalobkyňa, ktorá okrem dôchodku nemala iný príjem.

7. V podaní zo dňa 26. 09. 2019 sa žalobkyňa vyjadrila k dokazovaniu v tomto konaní, k tvrdeniam žalovaného v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a konania o zvýšenie výživného a k osobe žalovaného. K veci uviedla, že peniaze použité na splácanie úveru boli použité z jej celoživotných úspor a žalobcom predložené výpisy z účtu nepreukazujú poskytnutie peňazí svojej manželke.

8. Vo vyjadrení zo dňa 19. 11. 2019 sa žalovaný vyjadril k žalobkyňou predloženým listinným dôkazom, podľa neho žalobkyňa vedela, čo uhrádza. Žalovaný sa tiež vyjadril ku konaniam v iných veciach, k vyjadreniam žalobkyne na jeho osobu, k spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti.

9. Žalobkyňa sa v podaní zo dňa 25. 11. 2019 opakovane vyjadrila k dokazovaniu, k osobe žalovaného a jeho akútnemu zdravotnému stavu, pri ktorom netušil, kde sa nachádza a čo sa s ním deje, preto nemohol dať svojej manželke peniaze. Rovnako sa k osobe žalovaného vyjadrila žalobkyňa aj podaním zo dňa 23. 01. 2020.

10. Žalovaný podaním zo dňa 26. 05. 2020 reagoval na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 25. 11. 2019. Spochybnil úspory žalobkyne, pretože v rokoch 2011 - 2013 prevzala pre seba a jej matku potravinové pomoci určené pre ľudí v hmotnej núdzi. Ďalej žalovaný uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach. Finančnú hotovosť, ktorú pred nástupom na liečenie odovzdal manželke za účelom vykonávania úhrad záväzkov, si neoprávnene vložila na svoj účet žalobkyňa, ktorá podľa pokynov manželky pod svojím menom vykonávala splátky. Žalovaný poukázal na vklady vykonané žalobkyňou na účet v ČSOB, a. s., dňa 15. 06. 2016 vo výške 570 Eur, na účet vedený vo VÚB, a. s., dňa 15. 07. 2016 vo výške 1.100 Eur, dňa 23. 08. 2016 vo výške 2.100 Eur, dňa 10. 10. 2016 vo výške 1.700 Eur, dňa 18. 10. 2016 vo výške 1.600 Eur a dňa 18. 01. 2017 vo výške 500 Eur.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä prehľadmi pohybov - úhrad na účtoch žalobkyne, zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda, potvrdením o vedení účtu, predžalobnou výzvou, listom Slovenskej sporiteľne, a. s., zo dňa 01. 10. 2018, odporom žalovaného proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalobkyne k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 25. 03. 2019 (replika), vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 08. 04. 2019 (duplika), zmluvou o splátkovom úvere, výpisom z účtu Slovenskej sporiteľne, a. s., so zostatkom na účte k 01. 11. 2010, zmluvou o vinkulácii, upozornením na meškanie, vyjadrením Q.. P. Q.T. k návrhu na začatie konania o rozvod manželstva zo dňa 03. 12. 2016, výpismi z účtu žalobcu za rok 2015 a 2016, vyjadrením žalobkyne zo dňa 26. 09. 2019, vyjadrením žalovaného zo dňa 19. 11. 2019, vyjadrením žalobkyne zo dňa 25. 11. 2019, písomným vyjadrením navrhovanej svedkyne Q.. P. Q. zo dňa 12. 01. 2020, vyjadrením žalovaného zo dňa 20. 01. 2020, vyjadrením žalobkyne zo dňa 23. 01. 2020, lekárskym potvrdením zo dňa 05. 04. 2016, lekárskymi správami, vyjadrením „Vplyv závislosti na rodinu“, potvrdením o zaplatení pokuty, žiadosťou o súčinnosť - odoveďou ČSOB, a. s., zo dňa 04. 02. 2020, výpismi z účtu žalobkyne za rok 2016 - 1/2018 (ČSOB, a. s.), výpismi z účtu žalobkyne za rok 2016

- 1/2018 (VÚB, a. s.), vyjadrením žalovaného zo dňa 26. 05. 2020, vyjadrením žalobkyne a žalovaného na pojednávaní, keď ich výsluch nebol žiadnou sporovou stranou navrhnutý, výsluchom svedkyne Q.. P. Q., ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

12. Žalobkyňa je majiteľom účtu č. W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného v ČSOB, a. s., z ktorého dňa 23. 01. 2017 vykonala úhradu v sume 200 Eur a dňa 29. 06. 2017 v sume 200 Eur, a to v prospech účtu č. W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

13. Účet v ČSOB, a. s., mala žalobkyňa otvorený dňa 15. 06. 2016. Za obdobie od 15. 06. 2016 do 31. 12. 2016 konečný stav na účte činil 956,84 Eur, za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2017 bol konečný stav na účte vo výške 91,26 Eur, v januári 2018 bol konečný stav na účte vo výške 85,26 Eur a ku dňu 04. 02. 2020 bol zostatok na účte vo výške 209,41 Eur.

14. Rovnako z účtu č. W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného vo VÚB, a. s., vykonala žalobkyňa v prospech účtu č. W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, úhrady, a to dňa 04. 05. 2016 vo výške 215,71 Eur, dňa 28. 07. 2016 vo výške 215,71 Eur, dňa 23. 08. 2016 vo výške 215,71 Eur, dňa 28. 11. 2016 vo výške 215,81 Eur, dňa 21. 12. 2016 vo výške 220 Eur, dňa 13. 02. 2017 vo výške 216 Eur, dňa 20. 03. 2017 vo výške 216 Eur, dňa 06. 04. 2017 vo výške 220 Eur, dňa 19. 05. 2017 vo výške 230 Eur, dňa 21. 08. 2017 vo výške 200 Eur, dňa 27. 09. 2017 vo výške 230 Eur a dňa 08. 01. 2018 vo výške 400 Eur.

15. Na účte vedenom vo VÚB, a. s., otvorenom dňa 23. 11. 1993, mala žalobkyňa zostatok k 31. 01. 2016 vo výške 4.593,38 Eur, ku dňu 29. 02. 2016 vo výške 3.928,12 Eur, ku dňu 31. 03. 2016 vo výške 5.872,99 Eur, ku dňu 30. 04. 2016 vo výške 1.738,77 Eur, ku dňu 31. 05. 2016 vo výške 1.849,61 Eur, ku dňu 30. 06. 2016 vo výške 2.209,68 Eur, ku dňu 31. 07. 2016 vo výške 269,52 Eur, ku dňu 31. 08. 2016 vo výške 1.077,10 Eur, ku dňu 30. 09. 2016 vo výške 401,29 Eur, ku dňu 31. 10. 2016 vo výške 416,84 Eur, ku dňu 30. 11. 2016 vo výške 560,81 Eur, ku dňu 31. 12. 2016 vo výške 663,08 Eur, ku dňu 31. 01. 2017 vo výške 25,66 Eur, ku dňu 28. 02. 2017 vo výške 537,10 Eur, ku dňu 31. 03. 2017 vo výške 670,66 Eur, ku dňu 30. 04. 2017 vo výške 1.920,40 Eur, ku dňu 31. 05. 2017 vo výške 3,27 Eur, ku dňu 30. 06. 2017 vo výške 761,49 Eur, ku dňu 31. 07. 2017 vo výške 329,84 Eur, ku dňu 31. 08. 2017 vo výške 1.083,02 Eur, ku dňu 30. 09. 2017 vo výške 70,28 Eur, ku dňu 30. 09. 2017 vo výške 70,28 Eur, ku dňu 31. 10. 2017 vo výške 53,49 Eur, ku dňu 30. 11. 2017 vo výške 104,21 Eur, ku dňu 31. 12. 2017 vo výške 358,91 Eur, ku dňu 31. 01. 2018 vo výške 373,76 Eur. V priebehu uvedeného obdobia boli na účte žalobkyne vykonávané viaceré transakcie (vklady, výbery).

16. Slovenská sporiteľňa, a. s., a žalovaný dňa 04. 06. 2010 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru v sume 15.000 Eur. Listom zo dňa 24. 07. 2016 banka upozornila žalovaného na omeškanie so splácaním spotrebného úveru.

17. Na účte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a. s., číslo účtu W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, patriacom žalovanému, bol ku dňu 31. 01. 2015 zostatok vo výške 1.621,74 Eur, ku dňu 28. 02. 2015 vo výške 0 Eur, ku dňu 31. 03. 2015 vo výške 7.073,84 Eur, ku dňu 30. 04. 2015 vo výške 1.282,06 Eur, ku dňu 31. 05. 2015 vo výške 2.786,69 Eur, ku dňu 30. 06. 2015 vo výške 1.688,86 Eur, ku dňu 31. 07. 2015 vo výške 2.033,44 Eur, ku dňu 31. 08. 2015 vo výške 3.153,34 Eur, ku dňu 30. 09. 2015 vo výške 3.018,90 Eur, ku dňu 31. 10. 2015 vo výške 1.769,23 Eur, ku dňu 31. 12. 2015 vo výške 3.414,84 Eur, ku dňu 31. 01. 2016 vo výške 4.126,55 Eur, ku dňu 29. 02. 2016 vo výške 4.227,64 Eur a ku dňu 31. 03. 2016 vo výške 1.908,99 Eur. V priebehu uvedeného obdobia boli na účte žalobkyne vykonávané viaceré transakcie (vklady, výbery).

18. Na vrátenie uhradených splátok v celkovej výške 3.194,94 Eur požiadala žalobkyňa žalovaného predžalobnou výzvou zo dňa 16. 11. 2018, a to po tom, ako jej to bolo odporučené listom Slovenskej sporiteľne, a. s., zo dňa 01. 10. 2018.

19. Zostatok na účte žalobcu vedenom v Slovenskej sporiteľni, a. s., č. XXXXXX - XXXXXXXXXX k 01. 11. 2010 predstavoval 15.299,31 Eur, dňa 24. 11. 2010 bol vykonaný vklad v hodnote 45.072 Eur, zostatok na účte k 30. 11. činí 61.646,35 Eur, pričom suma 60.572 Eur (2 x 30.286 Eur) bola vinkulovaná na základe zmluvy o vinkulácii uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., a žalovaným dňa 25. 11. 2010.

20. Z lekárskeho potvrdenia zo dňa 05. 04. 2016 je zrejmé, že žalovaný bol odo dňa 04. 04. 2016 hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice Trnava.

21. Z písomného vyjadrenia svedkyne Q.. P. Q. zo dňa 12. 01. 2020 vyplýva, že spotrebný úver bol od 4/2016 do 1/2018 platený výhradne jej rodičmi, ktorí jej pomáhali v ťažkej situácii, kedy zostala na všetky podlžnosti sama pre drogovú činnosť žalovaného. Zmluvu o spotrebnom úvere nikdy nevidela, lebo ju mal žalovaný s ostatnými dokladmi uloženú u svojej matky, kde mal aj má stále trvalý pobyt. Bola uvedená do omylu právnou zástupkyňou žalovaného, ktorá ho v tom čase zastupovala počas jeho výkonu trestu odňatia slobody a v súvislosti s konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že spotrebný úver bol zobratý počas manželstva. Nemohla si overiť, kedy bol spotrebný úver reálne zobratý, preto poprosila rodičov o pomoc zo strachu pred zapísaním do úverového registra. Po konfrontácii jej právneho zástupcu s právnou zástupkyňou žalovaného bolo zistené, že úver nebol zobratý počas manželstva, ale začiatkom júna 2010. So zmluvou o úvere sa oboznámila až po pojednávaní v tejto veci dňa 09. 10. 2019, keď ju žalovaný predložil súdu a matka (žalobkyňa) jej ju ukázala. Od žalovaného nedostala žiadne peniaze, nakoľko od roku 2015 intenzívne užíval drogy. Nemala prístup k jeho účtu, ani jeho bankomatovú kartu, ktorú často strácal. Mal trvalý pobyt na ulici K. X, I., a jeho matka mu tam preberala osobnú poštu. O jemu doručovaných zásielkach nemala nikdy žiadnu vedomosť. Nie je pravdou, že pred nástupom žalovaného na hospitalizáciu v apríli 2016 dostala finančnú hotovosť v sume 6.000 Eur. Jeho správanie pred nástupom na nedobrovoľnú hospitalizáciu bolo značne nepredvídateľné. Z dôvodu strachu pred jeho správaním pod vplyvom drog a psychóz s religióznymi bludmi bola s maloletou dočasne odsťahovaná k rodičom. Prvoradým záujmom žalovaného bolo zabezpečenie si potrebnej dávky drogy. Dňa 03. 04. 2016 bol v sprievode polície a RZP hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení ako akútny stav psychózy proti svojej vôli. Následne bol preložený na liečbu do Pezinka s doporučením ústavného liečenia, ktoré odmietol. Na všetky dlhy od apríla 2016 zostala sama.

22. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že platila spotrebný úver, ktorý zobral žalovaný pred uzatvorením manželstva. Splátky platila z účtu zo svojich úspor. Žalovaný jej počas liečenia vo Veľkom Záluží v júli a auguste 2016 prisľúbil, že všetky peniaze jej vráti. Úver splácala od 03. 04. 2016, kedy bol žalovaný hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice Trnava, odkiaľ bol prevezený do Pezinka, následne hospitalizovaný vo Veľkom Záluží. Po návrate začal znova s drogami, bol väzobne stíhaný, čím preukazuje, že manželke nedal v apríli 2016 peniaze na splácanie úveru, pretože mal ťažké psychózy. Úver platila, pretože v tom čase nevedela, či úver bol vzatý počas manželstva alebo pred manželstvom a nechcela, aby jej dcéra mala problémy. K matke žalovaného prišla na adresu K. X upomienka z banky, matka žalovaného ju hodila dcére do schránky. Z banky jej volali, že to má zaplatiť, telefonický kontakt im poskytla matka žalovaného. Z banky jej povedali, že nevedia, aký je vzťah medzi ňou a matkou žalovaného, ale keď sa úver nebude platiť, pôjde to na úverový register. Splátky sa neplatili pravidelne, žalovaný tvrdil, že on si to zaplatí. Vedela, na aké číslo účtu má splátky uhrádzať, pretože jej to povedala dcéra. Aj dcéra ju požiadala, aby to platila, pretože ona vtedy síce pracovala, ale jej príjem nebol taký, aby mohla zvládnuť všetky úvery, robila si v tom čase atestáciu. Dcéra jej povedala, aby sa nebála, že sa jej to vráti. Rovnako jej aj dcéra povedala aj výšku splátky. Žalobkyňa od žalovaného peniaze nikdy nedostala. Do roku 2016 bola invalidná dôchodkyňa, poberala invalidný dôchodok vo výške 213 Eur. Tri roky je na starobnom dôchodku, výška starobného dôchodku je 570 Eur. Počas doby, kedy bola na invalidnom dôchodku, pracovala v súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva a jej príjem bolo okolo 300 Eur. Manžel jej zomrel v januári 2018. Bol starobným dôchodcom, nikdy nie invalidným. Výška jeho starobného dôchodku bola 480 - 490 Eur mesačne. Úspory mala vo výške okolo 70.000 Eur. Čo sa týka výdavkov, platí elektriku 32 Eur mesačne, plyn 69 Eur mesačne, TV 27 Eur mesačne. Do roku 2017 žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou, jej dôchodok bol 230 Eur mesačne, ktoré sa 30 rokov odkladali. Za nájom poľnohospodárskej pôdy dostáva 750 Eur ročne. Tiež podniká, živnosť má dlho, nevie presne od kedy, ale mala ju na 3 roky prerušenú. V podnikaní pokračuje od januára 2019, a to v oblasti účtovníctva.

23. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že počas manželstva sa on staral o finančné záležitosti, manželka si robila atestáciu a on ju podporoval. Nie je pravdou, že by jeho matka vhodila žalobkyni do schránky upomienku z banky, pretože so svojou matkou nemal v tom čase žiaden vzťah, aj rok sa s ňou nekontaktoval. Jedinou možnosťou bolo dať finančné prostriedky manželke, ktorá následne o platenie úveru požiadala matku, ktorá jej povedala tiež výšku splátky, pretože doma sa nachádzala zmluva o úvere aj splátkový kalendár. K upozorneniu banky na omeškanie uviedol, že bolo datované dňom 24.

07. 2016, ale úver bol platený od mája 2016. Bol síce hospitalizovaný, ale vedel o sebe. Manželke nechal platobnú kartu aj peniaze v hotovosti. V konaní o určenie výživného žalobkyňa v postavení svedka uvádzala, že hradila leasing dvoch áut, ďalšie dve hypotéky, prispievala dcére sumou 500 Eur na leasing tretieho auta a finančne jej pomáhala ďalšími 500 Eurami, teda žalobkyňa mala platiť celkom 3.242,55 Eur. Zo svojho účtu pravidelne posielal peniaze žalobkyni. Výpismi z účtu vie preukázať, že peňažnými prostriedkami disponoval. Peniaze mal v hotovosti, preto ich manželke aj takto odovzdal, pretože predtým by ich musel vložiť na účet. Manželka prístup k účtu nemala, mala len platobnú kartu k nemu. Žalobkyňa musela vedieť, že predmetný úver nepatrí do BSM, pretože bola doma nielen zmluva, ale aj splátkový kalendár, podľa ktorého žalobkyňa s manželkou úver platili. Bolo to účelové a namiesto toho, aby to platila manželka, platila to žalobkyňa, aby v prípade, že príde k takejto situácii, mala nejaké dôkazy alebo možnosť od neho nejaké peniaze získať. Pokiaľ manželke dával peniaze pred nástupom na liečenie, mal peniaze v hotovosti, podnikal v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu. Súkromný účet používal aj na podnikanie, teda príjmy z podnikania mu chodievali na súkromný účet v banke a tiež mal z podnikania príjmy v hotovosti. Kupoval/organizoval výstavy umeleckých diel a obrazov, hlavne v nákupných centrách. Manželka mala svoj vlastný osobný účet, nie podnikateľský. Po tom, čo manželke odovzdal peniaze na splácanie úveru, požiadala svoju matku - žalobkyňu o splácanie úveru.

24. Svedkyňa Q.. P. Q. v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa je jej matka a žalovaný jej exmanžel. O veci vie toľko, že išlo o spotrebný úver, ktorý bol zobratý žalovaným ešte pred uzavretím manželstva. Písomnosti týkajúce sa úveru mal žalovaný doma, ona zmluvu o úvere nevidela. Počas manželstva od roku 2015 žalovaný intenzívne užíval drogy, bol hospitalizovaný ako akútna psychóza pod vplyvom drog na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice Trnava od 04. 04. 2016, od vtedy úver vôbec neplatil. Pre zdravotný stav bol riešený vo Veľkom Záluží aj v Pezinku, teda jeho stav bol vážny, bolo mu nariadené ústavné liečenie, na ktorom trval aj obvodný psychiater v Trnave Q.. B.. Žalovaný bol zobratý aj do väzby 29. 09. 2016. Od apríla 2016 úver platili jej rodičia, resp. jej mama, pretože otec medzičasom zomrel. Nebolo jej známe, kedy bol úver zobratý, preto zo strachu, že sa dostane do úverového registra, poprosila rodičov o splácanie. Do omylu, pokiaľ ide o čas zobratia úveru, bola uvedená aj právnou zástupkyňou žalovaného v konaní počas rozvodu. Zostala absolútne vo finančnej tiesni a bez finančných prostriedkov. Nevie si predstaviť, ako by jej mohol dať žalovaný nejakú čiastku peňazí, pretože žalovaný sa nestaral ani o dieťa, ani doteraz sa nestará, neplatil jej ani výživné. Po výkone trestu odňatia slobody 6 mesiacov neplatil výživné. Keď zistila, kedy bol úver reálne zobratý, jej mama prestala úver platiť. Svedkyňa na žalovaného uviedla, že jej nedal žiadne peniaze a nech si nevymýšľa. Pred nástupom na liečenie pracovala v spoločnosti F. P. D. a jej príjem bol premenlivý, nevie sa vyjadriť k presnej finančnej čiastke, mohlo to byť zhruba 500 - 600 Eur. Úver platili jej rodičia, pretože bola vo finančnej tiesni. Bolo to už dávno, ale bolo to asi tak, že do schránky jej niekto vhodil, že sa neplatí úver, teda dozvedela sa to poštou, ale nevedela, či je to úver zobratý počas manželstva a nechcela sa dostať do úverového registra, preto žiadala rodičov, či by jej pomohli, lebo to boli jej jediné blízke osoby. Ona podpisovala iba hypotekárny úver, o inom úvere nevie. Nevedela, že úver zobral žalovaný pred uzavretím manželstva a tieto peniaze z úveru boli použité na financovanie domu. Ona nepodpisovala žiadnu zmluvu o spotrebnom úvere. Počas manželstva od roku 2015 jej žalovaný nedával žiadne peniaze, užíval drogy. O spotrebnom úvere mala vedomosť, ale nevedela, či bol zobratý pred alebo po uzavretí manželstva, ale ona zmluvu nepodpisovala. K zmluve o spotrebnom úvere prístup nemala, všetko zobrala matka žalovaného. Nemala ani zmluvu o hypotekárnom úvere, všetko je uložené u matky žalovaného. Keď bol žalovaný vo Veľkom Záluží, povedal jej mame, že jej vráti peniaze, ktoré za neho platila. Žalovaný ju nikdy nepožiadal o zaplatenie úveru. V žiadnom prípade sa nestalo, že by žalovaný dal peniaze priamo žalobkyni, skôr naopak, žalobkyňa platila za neho pokuty za parkovanie, platila mu mobil. Žalobkyňa platila úver prevodmi z účtu. Svedkyňa v tom čase disponovala osobným účtom.

25. V rámci pripomienok k výsluchu svedkyne žalovaný uviedol, že vyjadrenia svedkyne boli nepravdivé. Peniaze dával svedkyni stále, pretože ona nemala žiadny príjem. Robila si prax v nemocnici a platil jej 180 Eur mesačne, v F. uvádzala, že mala príjem 350 Eur mesačne. Manželka žiadne peniaze nemala, všetko financoval on, mali dva domy, tri autá, chodili na drahé dovolenky. Žiadne liečenie mu nebolo nariadené, išiel tam dobrovoľne. Nie je pravda, že by žalobkyni sľúbil vrátiť nejaké peniaze. Aj z výpisov účtov žalobkyne je vidieť, že hoci poberala iba dôchodok, na účet si pripísala viac ako 6.000 Eur. Tiež nie je pravda, že zmluvy sú u jeho matky, ale zostali v rodinnom dome, kde spolu žili ako rodina. Aj keď svedkyňa tvrdí, že nevedela o dátume uzavretia zmluvy o spotrebnom úvere, mohla ísť do banky a zistiť si to.

26. Žalobkyňa v rámci záverečnej reči uviedla, že žalovaný nemohol dať manželke peniaze, pretože vzhľadom na svoj zdravotný stav o tom ani nevedel. Boli sa informovať v Slovenskej sporiteľni na spotrebiteľský úver, ale nedali im žiadne informácie, pretože svedkyňa tam nebola podpísaná, na úvere nefigurovala. Povedali im, že aj počas manželstva si jeden z manželov môže zobrať úver do určitej sumy bez podpisu druhého manžela. Žalovaný jej peniaze nedal. Chodila so žalovaným po lekároch a sľuboval jej, že jej všetko vráti. Tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde.

27. Žalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že tvrdenie žalobkyne sa nezakladá na pravde, celý čas počas manželstva dotoval domácnosť, platil všetky úvery, leasingy, poplatky, poistky, nemá žiadnu vedomosť o tom, že by žalobkyňa za neho niečo platila alebo že by jej mal niečo sľúbiť. Žalobkyňa nepredložila dôkaz o tom, že vo všetkých úveroch boli jej čísla. Nevie, prečo žalobkyňa rieši toto ako samostatný spor, keď toto patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. O platenie úveru požiadala svedkyňa, teda jeho bývalá manželka, svoju matku (žalobkyňu). Preto má pocit, že to má byť riešené v rámci BSM. Manželke dal peniaze pri vedomí, nebude v manželstve dávať peniaze proti podpisu, nakoľko vedel, že jej príjem by nestačil ani na základné veci. Od žalobkyne nedostal nikdy žiadne peniaze, žalobkyňa nikdy nedala peniaze do manželstva ani ako svadobný dar.

28. Podľa (ďalej len „“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

29. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

30. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

31. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

33. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

34. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

35. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Právna skutočnosť bezdôvodného obohatenia sa jedného subjektu súkromnoprávneho vzťahu na úkor iného subjektu súkromnoprávneho vzťahu teda predstavuje samostatný zaväzovací právny dôvod.

36. Na vznik osobitného záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Charakter výpočtu jednotlivých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je exemplifikatívny.

37. Bezdôvodné obohatenie spočívajúce v plnení za iného predstavuje osobitnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. K skutkovej podstate tohto neoprávneného majetkového prospechu sú potrebné dva zákonné predpoklady. Predovšetkým, aby išlo o plnenie, ktoré bolo právnou povinnosťou iného občana. Tento pojmový znak by nebol daný, keby osoba, za ktorú sa plnilo, nebola sama povinná plniť. Ďalej je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám právnu povinnosť na toto plnenie. Ten, kto plnil za iného (dlžníka), má právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil.

38. v ustanovení určuje spôsob, ako aj rozsah povinnosti toho, kto neoprávnene získal majetkový prospech, a to tak, že musí vydať všetko, čo bolo neoprávnene získané. To znamená, že má dôjsť k navráteniu do predošlého stavu, napríklad, že sa má vrátiť, čo bolo prijaté, odcudzené alebo ináč nadobudnuté. Ak takáto reštitúcia nie je dobre možná, treba poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá znamená ekonomickú protihodnotu toho, čo nemožno vrátiť in natura. K rozsahu reštitučnej povinnosti pri bezdôvodnom obohatení možno uviesť, že povinná osoba musí vydať všetky majetkové hodnoty nadobudnuté bezdôvodným obohatením sa. Obohatením sa rozumie peniazmi vyjadriteľná výška majetkového prospechu podľa okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo.

39. V konaní nebolo sporné poskytnutie spotrebného úveru žalovanému, a to v dobe pred uzavretím manželstva, spôsob použitia poskytnutého spotrebného úveru, úhrada tohto úveru vo forme splátok z účtov patriacich žalobkyni v období od mája 2016 do januára 2018 vrátane, ani celková výška vykonaných úhrad splátok úveru.

40. Základnou otázkou v konaní, ktorá bola aj predmetom dokazovania, bola otázka, či žalobkyňa vykonala jednotlivé úhrady splátok úveru z peňažných prostriedkov jej patriacich alebo z peňažných prostriedkov patriacich žalovanému, ktoré za týmto účelom odovzdal v tej dobe svojej manželke MUDr. Dominike Mižu.

41. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity strán sporu, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán sporu, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré zo stranami označených dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.

42. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania (zhodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach) a po právnom posúdení veci dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je plne dôvodná čo do základu i uplatnenej výšky.

43. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

44. Súd mal jednoznačne za preukázané, že žalovaný uzavrel dňa 04. 06. 2010 (pred uzavretím manželstva) s bankou úverovú zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 15.000 Eur, ktorý peňažný záväzok bol povinný žalovaný ako dlžník splniť. Zmluvnou stranou žalobkyňa nebola, nebola teda povinná dlh žalovaného splácať. Úver v zmysle uzavretej zmluvy riadne a včas nesplácal, z ktorého dôvodu žalobkyňa v období od mája 2016 do januára 2018 uhrádzala jednotlivé splátky úveru v celkovej výške 3.194,94 Eur. Pritom je právne irelevantné, že žalobkyňa uhrádzala splátky úveru v domnienke, že predmetný úver si žalovaný zobral v čase po uzavretí manželstva s jej dcérou, čo vzbudilo u nej obavu z možného zápisu do úverového registra. To znamená, že v zmysle úverovej zmluvy vyplynula povinnosť pre žalovaného ohľadom zaplatenia úveru a zaplatením splátok úveru zo strany žalobkyne došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

45. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu v spore, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 24. 06. 2010, podľa ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

46. S prihliadnutím na obranu žalovaného, že manželke (dcére žalobkyne) pred nástupom na hospitalizáciu odovzdal peniaze v hotovosti za účelom vykonania úhrady splátok úveru a žalobkyňa vykonávala jednotlivé úhrady práve z týchto peňazí, súd uvádza, že preukázanie týchto tvrdení a unesenie dôkazného bremena v tomto smere ležalo práve na žalovanom. Dôkazné bremeno je procesnou zodpovednosťou strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.

47. Podľa názoru súdu žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, keď sa jeho tvrdenie ohľadom odovzdania peňazí manželke za účelom úhrady splátok úveru nepodarilo preukázať. Tvrdenie žalovaného bolo vyvrátené nielen svedeckou výpoveďou a písomným vyjadrením Q.. P. Q., ktorá prijatie peňažných prostriedkov od žalovaného pred nástupom na jeho hospitalizáciu za účelom úhrady splátok spotrebného úveru dôrazne a hodnoverne poprela.

48. Výpoveď Q.. P. Q. súd vyhodnotil ako dôveryhodnú napriek tomu, že svedkyňa je dcérou žalobkyne a bývalou manželkou žalovaného. Pri dôkaze výpoveďou svedka súd hodnotil vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k sporovým stranám a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, na okolnosti, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností a na správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a pod.) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpovede svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú).

49. Súd podporne poukazuje na nález Ústavného súdu SR, -29 zo dňa 09. 06. 2015, podľa ktorého „spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, keď jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov, majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.“

50. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že v období od roku 2015 do marca 2016 mal k dispozícii dostatok peňažných prostriedkov tak, aby tieto mohol odovzdať manželke za účelom vykonania úhrad splátok úveru, súd mal túto skutočnosť listinnými dôkazmi (výpismi z účtu) preukázanú. Čo sa týka námietky žalovaného, že naopak žalobkyňa nemohla mať dostatok peňažných prostriedkov na vykonanie úhrad splátok úveru, súd mal tiež listinnými dôkazmi preukázané, že žalobkyňa disponovala dostatočným množstvom peňažných prostriedkov, a to aj pred májom 2016, kedy vykonala prvú úhradu splátky úveru. Rovnako ako na účte žalovaného, tak aj na účte žalobkyne boli v priebehu jednotlivých mesiacov vykonávané viaceré vklady a výbery. Naviac žalobkyňa sa na pojednávaní vyjadrila k svojim príjmom a výdavkom, tiež uviedla, že mala k dispozícii hotovosť a úspory v sume 70.000 Eur, ktorú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval.

51. Ak žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26. 05. 2020 poukazoval na vklady žalobkyne na účet v hotovosti, z ani jedného vykonaného vkladu nevyplýva, že by malo ísť o peňažné prostriedky poskytnuté žalobkyni žalovaným.

52. Naviac súd uvádza, že skutočnosť, že k odovzdaniu peňažných prostriedkov ani nedošlo, mal súd nepriamo preukázané aj z vyjadrenia žalovaného, označeného ako „Vplyv závislosti na rodinu“ (č. l. 112), v ktorom sám žalovaný priznal odklad splátok a používanie peňazí na užívanie návykových látok, tiež psychózy, pod vplyvom ktorých nevedel o realite, keď uvádza, že sa „prebral po mesiaci na psychiatrii v Trnave“. Teda súd nemohol potom uveriť jeho tvrdeniu, že pred nástupom na hospitalizáciu mal manželke odovzdať hotovosť za účelom úhrady splátok úveru.

53. Žalobkyňa navrhla vykonať dôkaz výsluchom svedka V. Č. (bývalého kolegu žalovaného) ku skutočnosti, že žalovaný v roku 2016 nemal žiadny príjem a nedal svojej manželke žiadne peniaze. Z dôvodu hospodárnosti konania a tiež nadbytočnosti súd tento dôkaz navrhnutý žalobkyňou nevykonal. Jednak z dôvodu, že majetkové pomery žalovaného boli súdu známe zo žalovaným predložených výpisov z účtu, z ktorých vyplýva, že žalovaný peniazmi disponoval, a na druhej strane z dôvodu, že podľa názoru súdu navrhnutý svedok nemôže objektívne vypovedať o skutočnosti, že medzi žalovaným a Q.. P. Q. (v tom čase medzi manželmi) nedošlo k odovzdaniu peňazí za účelom úhrady splátok spotrebného úveru, najmä pokiaľ s nimi ani nežil v spoločnej domácnosti.

54. Za tejto situácie súd dospel k záveru, že na strane žalovaného (dlžníka) došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalobkyňa za neho plnila, čo podľa práva mal plniť sám, keď v čase plnenia jeho dlh trval. Nie je pritom rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom žalovaného (dlžníka). Nemôže však ísť o situáciu, že by bolo plnené proti jeho vôli, pričom v súdenom prípade žalovaný ani neargumentoval (a teda ani nebolo predmetom dokazovania), že by s plnením dlhu vyslovil nesúhlas.

55. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z celkovej sumy úhrady jednotlivých splátok, t. j. zo sumy 3.194,94 Eur (215,71 Eur + 215,71 Eur + 215,71 Eur + 215,81 Eur + 220 Eur + 200 Eur + 216 Eur + 216 Eur + 220 Eur + 230 Eur + 200 Eur + 200 Eur + 230 Eur + 400 Eur), keď táto suma nebola v konaní ani sporná.

56. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za plne opodstatnenú a dôvodnú, a preto jej vyhovel a uložil žalovanému vo výroku I. tohto rozsudku povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.194,94 Eur. Súd žalovanému na splnenie povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu bezdôvodného obohatenia určil lehotu troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

57. Podľa (ďalej len „“) trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

58. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej súd vo výroku II. tohto rozsudku priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu v súlade s ustanovením .

62. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ustanovením .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, avšak odvolanie podané zo strany žalobkyne by nebolo právne účinné, nakoľko žalobkyňa sa

práva podať odvolanie výslovne vzdala do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.