Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7Cb/26/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobkyne: I. Š., H. X, R., V.: XX XXX XXX, zastúpená advokátkou JUDr. Annou Mišekovou, AK so sídlom Nám. Sv. Martina 9, Holíč, IČO: 502 455 11 proti žalovanému: V.. Y. W., G. XXXX/XX, R., V.: XX XXX XXX, zastúpený advokátom JUDr. Václavom Sosnom, AK so sídlom Nám. Slobody 2, Skalica, IČO: 34 048 529, o zaplatenie 1.477,71 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1311,31 eur s úrokom s omeškania 8,05% ročne zo sumy 388,80 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, s úrokom s omeškania 8,05% ročne zo sumy 388,80 eur od 29.1.2016 do zaplatenia, s úrokom s omeškania 8,05% ročne zo sumy 533,71 eur od 27.2.2016 do zaplatenia; zmluvnú pokutu vo výške 0,1% za každý deň omeškania zo sumy 388,80 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% za každý deň omeškania zo sumy 388,80 eur od 29.1.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% za každý deň omeškania zo sumy 533,71 eur od 27.2.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100%

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1 477,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 388,80 eur od 02.10.2015 do 29.02.2016, zo sumy 388,80 eur od 16.10.2015 do 29.02.2016, zo sumy 222,40 eur od 15.12.2015 do 29.02.2016, zo sumy 166,40 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 388,80 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 388,80 eur od 29.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 533,71 eur od 27.02.2016 do zaplatenia z titulu nedoplatku na nájomnom a elektrine. Tiež žiadala uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 388,80 eur od 02.10.2015 do 29.02.2016, zo sumy 388,80 eur od 16.10.2015 do 29.02.2016, zo sumy 222,40 eur od 15.12.2015 do 29.02.2016, zo sumy 166,40 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 388,80 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 388,80 eur od 29.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 533,71 eur od 27.02.2016 do zaplatenia.

2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že prenajala žalovanému zmluvou o nájme nebytových priestorov svoj priestor č. 1/2013 dňa 7.1. 2013. Dňa 15.2.2015 podpísali dodatok č. 1 k predmetnej zmluve, ktorým sa zmenilo nájomné a doba nájmu na dobu určitú, od 01.03.2015 do 28.2.2016. Žalovaný zo začiatku faktúry platil, ale faktúru č. XXXXXXXX F. XX.X.XXXX a ďalšie už neuhradil. Po ukončení nájomného vzťahu si žalobkyňa dňa 29.2.2016 započítala žalovaného zloženú kauciu 1000 eur na

úhradu starších faktúr a podľa žalobcu mu ostala nezaplatená suma 1.477,71 eur, ktorú napriek výzvam žalovaný doposiaľ neuhradil.

3. OS Skalica vo veci vydal dňa 14.11.2017 platobný rozkaz č.k. XCb/XX/XXXX-XX, proti ktorému žalovaný podal odpor. Nárok žalobcu označil za nedôvodný, nič žalobcovi nedlhuje a žalobca mu ešte zadržiava časť kaucie zloženej pri začiatku nájomného vzťahu. Potvrdil uzatvorenie zmluvy o nájme nebytových priestorov na dobu neurčitú, s dohodnutou dvojmesačnou výpovednou lehotou odkazujúc na Podľa tvrdenia žalovaného on podal písomne dňa 29.9.2015 výpoveď z nájmu a preto bol nájom skončený dňa 30.11.2015, kedy priestory vypratal, žalobkyni odovzdal. Podľa žalovaného mu žalobkyňa neoprávnene fakturovala za nájom a služby za december 2015, január a február 2016 mesačne po 388,80 eur, celkovo 1.166,40 eur. Za neoprávnenú označil aj faktúru č. XXXXXXXX na sumu 533,71 eur za vyúčtovanie elektriny. Za neoprávnené označil fakturáciu nájmu a služieb za október a november 2015, lebo mal s žalobkyňou dohodnuté započítanie proti jeho pohľadávke na vrátenie jeho zloženej kaucie. Zároveň urobil jednostranný započítavací prejav, ktorým započítal nesplatenú časť svojho nároku na vrátenie zloženej kaucie voči nároku na zaplatenie faktúr za nájom a služby za október a november 2015. Žalovaný dal súd do pozornosti, že žalobkyňa doposiaľ nepredlžila doklad o započítaní časti nevrátenej časti kaucie proti jej pohľadávkam z októbra a novembra 2015 a ani mu nevrátila zvyšok zloženej kaucie.

4. OS Skalica uznesením č. k. XCb/XX/XXXX-XX F. XX.X.XXXX zrušil platobný rozkaz v zmysle .

5. OS Skalica vo veci rozhodol rozsudkom č. k. XCb/XX/XXXX-XXX F. S. XX.XX.XXXX, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 166,40 eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 388,80 eur od 02.10.2015 do 29.02.2016, zo sumy 388,80 eur od 16.10.2015 do 29.02.2016, zo sumy 222,40 eur od 15.12.2015 do 29.02.2016 a zo sumy 166,40 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 388,80 eur od 02.10.2015 do 29.02.2016, zo sumy 388,80 eur od 16.10.2015 do 29.02.2016, zo sumy 222,40 eur od 15.12.2015 do 29.02.2016 a zo sumy 166,40 eur od 15.12.2015 do zaplatenia (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania 77 % ( výrok III.).

6. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. XX X.-XXX F. XX.XX.XXXX zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodnutie. Z ods. 22 odôvodnenia predmetného uznesenia KS v Trnave vyplýva, že žalobkyňa podala odvolanie proti zamietajúcej časti rozsudku ( výrok II.) Okresný súd Skalica postupoval ďalej v intenciách odvolacieho súdu súc viazaný jeho právnym názorom.

7. Žalobkyňa na žalobe trvala, žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

7.1. Žalovaný sa na pojednávanie dňa 29.7.2020 nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie, preto súd konal a rozhodol aj bez jeho prítomnosti, vychádzajúc len z vykonaných dôkazov. (Ešte osobitne súd zisťoval v podateľni, či nedošlo od žalovaného ospravedlnenie a žiadosť o odročenie aspoň e -mailom, keďže sa mal na pojednávaní vykonať len ním navrhnutý dôkaz: výsluch svedka). Žalovaný bol pritom riadne a včas o termíne pojednávania upovedomený priamo osobne na predchádzajúcom pojednávaní. Dokonca ešte deň pred pojednávaním, t.j. 28.júla 2020 o 16,47 hod. zaslal právny zástupca žalovaného súdu e -mailom vyjadrenie k veci podpísané priamo JUDr. Václavom Sosnom.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, zmluvou o nájme nebytových priestorov z 7.1.2013, dodatkom č. 1 k predmetnej zmluve z 15.2.2015, knihou neuhradených faktúr k 28.2.2016, príjmovým dokladom z 29.2.2016, knihou neuhradených faktúr k 15.3.2017, výzvou na úhradu dlžnej sumy 2477,71 eur z 22.2.2017, písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchom svedkov (V.. J. W., V.. Q. C.), ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

9. Žalobkyňa ( prenajímateľ) uzatvorila s žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov Č.. X/XXXX S. X.X.XXXX. Predmetom zmluvy je prenájom nebytového priestoru č. XX/XX o výmere 54 m2. Zmluvné strany si dohodli zmluvu na dobu neurčitú a mesačné nájomné vo výške 8 eur/m2. Zmluvné strany si dohodli zábezpeku vo výške 1944 eur predstavujúcej trojnásobok mesačného základného nájomného

+ DPH a zálohovej platby na spoločné prevádzkové náklady za 3 mesiace + DPH. Splatnosť prvej časti zábezpeky 1000 eur si dohodli do 7 dní od podpisu zmluvy a časti 944 eur v deň začatia nájmu. V ods. 5.2. zmluvy dal nájomca súhlas so započítaním pohľadávok prenajímateľa alebo správcu, ktoré vzniknú v súvislosti s nájomným vzťahom. Ďalej si dohodli, že nájomcovia znášajú prevádzkové náklady, ktoré pozostávajú z spoločných prevádzkových nákladov a vlastných prevádzkových nákladov. V zmysle ods. 6.2. zmluvy sa žalovaný ako nájomca zaviazal platiť jeho podiel na spoločných prevádzkových nákladoch nehnuteľnosti v režime podľa pomeru plochy predmetu nájmu voči celkovej plochy budovy. Medzi spoločné aj vlastné prevádzkové náklady je zaradená aj odber elektriny. V ods. 7 zmluvy sa nájomca zaviazal zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne za každý deň omeškania z dlžnej sumy v prípade jeho omeškania s platbou alebo platením zábezpeky. V ods. 9.5. si zmluvné strany dohodli vrátenie predmetu nájmu s tým, že vrátenie si zadefinovali ako riadne vykonané iba ak nájomca vráti všetky kľúče od predmetu nájmu. V rámci ods. 10 zmluvy si dohodli skončenie nájmu uplynutím dohodnutej doby nájmu a pred uplynutím doby nájmu môže nájomca vypovedať nájomnú zmluvu s dvojmesačnou výpovednou lehotou, počítajúc ju od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede.

10. Z obsahu preberacieho protokolu z 18.4.2013 podpísaného sporovými stranami súd zistil, že predmetom nájmu bol priestor č. XX/XX. V protokole je uvedený okrem iného číslo elektromeru viažuce sa len k tomuto predmetu nájmu, a to: XXXXXX C..

11. Žalobkyňa označila odpor „z časti“ za nepravdivý , lebo má s žalovaným uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve, ktorým sa zmenila doba nájmu na dobu určitú. Potvrdila, že žalovaný osobne priniesol výpoveď, ale si ju aj odniesol, lebo V.. C. ( nie zamestnanec žalobkyne) mu povedal, že je uzavretý dodatok č.1 k zmluve a žalobkyňa nesúhlasí so skončením nájmu dohodou. Žalobkyňa predložila súdu časť z jeho „Knihy neuhradených faktúr“ z 15.3.2017, v ktorej sú uvedené faktúry ( Č.. XX G.): fa č. XXXXXXXX F. XX.XX.XXXX na sumu 388,80 eur (splatná 14.12.2015); Q. Č.. XXXXXXXX z 07.12.2015 na sumu 388,80 eur (splatná 21.12.2015); Q. Č.. XXXXXXXX F. XX.X.XXXX na sumu 388,80 eur (splatná 28.1.2016); fa č. XXXXXXXX F. XX.X.XXXX na sumu 533,71 eur (splatná 26.2.2016). Predloženou knihou pohľadávok žalobcu ( T. Č.. XX G.) preukázal, že eviduje platby žalovaného na faktúrach: Q. Č.. XXXXXXXX F. XX.X.XXXX na sumu 388,80 eur (splatná 01.10.2015) bola zaplatená v celej sume dňa 29.2.2016; fa Č.. XXXXXXXX z 02.10.2015 na sumu 388,80 eur (splatná 15.10.2015) bola zaplatená v celej sume dňa 29.2.2016; fa č. XXXXXXXX F. XX.XX.XXXX na sumu 388,80 eur (splatná 14.12.2015) bola zaplatená v sume 222,40 eur (XXXX-XXX,XX-XXX,XX) dňa 29.2.2016- predmetné faktúry boli zaplatené všetky 29.2.2016 z dôvodu započítania zloženej zábezpeky žalovaného vo výške 1000 eur. Zároveň je v knihe uvedené, ktoré faktúry uhradené neboli, a to: fa č. XXXXXXXX F. XX.XX.XXXX (splatná 21.12.2015) v sume 388,80 eur; fa č. XXXXXXXX F. XX.X.XXXX (splatná 28.1.2016) v sume 388,80 eur; fa č. XXXXXXXX F. XX.X.XXXX (splatná 26.2.2016) v sume 533,71 eur a fa č. XXXXXXXX F. XX.XX.XXXX (splatná 14.12.2015) v sume 166,40 eur ( 388,80 - zaplatená suma 222,40 eur). Žalobkyňa si spočítala nezaplatené sumy a podľa jeho tvrdenia jej žalovaný nezaplatil celkovo sumu 2.477,71 eur . Z tejto sumy si započítala žalovaným zloženú zábezpeku 1000 eur a tak sa dostal k žalovanej sume 1.477,71 eur. Žalobca súdu preukázal podacím lístkom z 22.2.2017, že v tento deň dal pre žalovaného na poštovú prepravu výzvu na zaplatenie dlžnej sumy 2477,71 eur.

12. Žalobkyňa predložila súdu Dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov z 15.2.2015, o ktorý opiera dôvodnosť svojej žaloby. Z obsahu predmetného dodatku súdu vyplýva, že si mali zmluvné strany dohodnúť zmenu bodu 3.1 zmluvy tak, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú so začiatkom od 1.3.2015 a končí 28.2.2016. Taktiež aj zmenu bodu 4.4. vo výške základného nájomného za celý predmet nájmu vo výške 4 eurá/m2+DPH za každý kalendárny mesiac. Na zmluve je v časti určenej na podpis nájomcu uvedený nečitateľný podpis a pečiatka s obchodným menom, sídlom a IČO-om žalovaného. Na pojednávaní dňa 16.10.2018 uviedla, že dodatok bol podpísaný priamo v prevádzkarni.

13. Z obsahu faktúry č. XXXXXXXX F. XX.X.XXXX (splatná 1.10.2015) súd zistil, že bola žalovanému vyfakturovaná suma 388,80 eur pozostávajúca z nájmu za 10/2015 ( 54 m2 x 4 eur) v sume 259,20 eur , služby za toto obdobie ( 54 m2 x 2 eur) v sume 129,60 eur a 20% DPH. Z obsahu faktúry č. XXXXXXXX F. XX.XX.XXXX (splatná 15.10.2015) súd zistil, že bola žalovanému vyfakturovaná suma 388,80 eur pozostávajúca z nájmu za 11/2015 ( 54 m2 x 4 eur) v sume 259,20 eur , služby za toto obdobie ( 54 m2 x 2 eur) v sume 129,60 eur a 20% DPH. Z obsahu faktúry č. XXXXXXXX F. XX.XX.XXXX (splatná 14.12.2015) súd zistil, že bola žalovanému vyfakturovaná suma 388,80 eur pozostávajúca z nájmu za

12/2015 ( 54 m2 x 4 eur) v sume 259,20 eur , služby za toto obdobie ( 54 m2 x 2 eur) v sume 129,60 eur a 20% DPH. Z obsahu faktúry č. XXXXXXXX F. X.XX.XXXX (splatná 21.12.2015) súd zistil, že bola žalovanému vyfakturovaná suma 388,80 eur pozostávajúca z nájmu za 1/2016 ( 54 m2 x 4 eur) v sume 259,20 eur , služby za toto obdobie ( 54 m2 x 2 eur) v sume 129,60 eur a 20% DPH. Z obsahu faktúry č. XXXXXXXX F. XX.X.XXXX (splatná 28.1.2016) súd zistil, že bola žalovanému vyfakturovaná suma 388,80 eur pozostávajúca z nájmu za 2/2016 ( 54 m2 x 4 eur) v sume 259,20 eur , služby za toto obdobie ( 54 m2 x 2 eur) v sume 129,60 eur a 20% DPH.

14. Žalobkyňa tvrdila, že aj v minulých rokoch boli na elektromer v užívaní žalovaného vystavené vyúčtovacie faktúry s obdobnou sumou ako je na poslednej faktúre. Zároveň k tvrdeniu doložil faktúry, z ktorých súd zistil nasledovné: Faktúrou č. XXXXXXXX F. XX.X.XXXX (splatná 26.2.2016) bola žalovanému vyfakturovaná suma 533,71 eur ako vyúčtovanie elektriny „dľa prílohy“. Faktúrou č. XXXXXXXX F. XX.XX.XXXX (splatná 20.1.2015) bola žalovanému vyfakturovaná suma 528,70 eur ako vyúčtovanie elektriny „dľa prílohy“. Faktúrou č. XXXXXXXX F. XX.XX.XXXX (splatná 17.1.2014) bola žalovanému vyfakturovaná suma 376,97 eur ako vyúčtovanie elektriny „dľa prílohy“.

15. Z obsahu faktúry vystavenej ZSE, a.s. č. XXXXXXXXXX pre žalobcu vyplýva, že preddavkovo bola uhradená suma s DPH vo výške 540,12 eur, vyúčtované bolo za dodávku a distribúciu : 533,71 eur, úrok z omeškania 0,21 eur, výsledkom bol preplatok : -6,20 eur.

16. Žalobkyňa súdu potvrdila, že žalovanému prenajala priestor pôvodne na dobu neurčitú. Tvrdila, že žalovaný požiadal o zníženie nájmu, preto dala nájomné na polovičnú sumu na dobu jedného roka. Žalovaný dohodnutý rok nedodržal, odišiel skôr z nájmu. Podľa jej slov dodatok č. 1 mal byť na rok, potom to vyhodnotia a urobia závery. Vo veciach ohľadom prenajatých priestorov komunikovala vždy s Ing. W.. Kľúč od nehnuteľnosti jej odovzdala (vrátila) pani W. až po jeho výzve, že v priestore potrebuje skontrolovať elektrinu, vodu. Protokol o vrátení kľúčov od priestoru nespísali. Žalobkyňa tvrdila, že listiny ohľadom nájomného vzťahu sa podpisovali na ich firme v Holíči a ona bola určite prítomná. Na pojednávaní 16.10.2018 žalobkyňa tvrdila, že dodatok bol podpísaný priamo v prevádzkarni a nemohla vedieť, že osoba podpisujúca dodatok nebola na to oprávnená, keďže na dodatku bola pečiatka žalovaného.

16.1. Žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný označuje ako nesporné mnohé tvrdenia ( 1. žalovaný podal písomnú výpoveď, 2. žalovaný vypratal priestor k 31.11.2015, 3. žalovaný nemal nedoplatky), ale dôkazmi ich nepodporil. Z vyjadrenia svedka V.. C. jej vyplýva, že žalovaný síce ku nim s výpoveďou prišiel, ale si ju aj odniesol. Nevyzvala žalovaného na odovzdanie priestoru , lebo žalovaný neoznámil svoj záujem odísť a ani nemala vedomosť, že by žalovaný priestor k 30.11.2015 vypratal. Žalobkyňa v súvislosti s namietaním podpisu žalovaného na dodatku č. 1 odkázal na ustanovenia , , , , . Nemá vedomosť, kto dodatok č. 1 podpísal, ale na dodatku je pečiatka žalovaného, ktorú nikto nesporoval. V ďalšom vyjadrení uviedla, že ak by V.. W. nesúhlasila s obsahom dodatku č. 1 k zmluve, tak by ho nepodpísala. V praxi to fungovalo podľa žalobkyne tak, že dokumenty sa doručovali osobne, nechali sa v predajni žalovaného na podpis alebo v sídle žalobkyne. Žalobkyňa obdržala podpísaný dodatok č. 1 a následne znížila cenu za nájom, žalovaný znížené nájomné aj platil. Na základe týchto skutočností hodnotí dodatok č. 1 za platný, pre žalovaného záväzný. K námietkam za vyúčtovaciu faktúru za elektrinu uviedla, že bola vystavená len na jedno konkrétne miesto s číslom elektromeru XXXXXX, ktoré je uvedené tiež v vyúčtovacej faktúre z ZSE, a.s. a aj v preberacom protokole podpísanom sporovými stranami dňa18.4.2013 .

16.2. Nájomnú zmluvu možno meniť len na základe zákonnom predpísanej písomnej formy v zmysle z.č. Dodatok č. 1 v k zmluve bol podpísaný dňa 15.2.2015 a obsahom dodatku boli: a) zmena trvania zmluvy z doby neurčitej na doby určitú; b) zmena výšky nájmu. Pritom podmienkou zníženia nájmu bola práve zmena trvania nájmu a obidve zmluvné strany na základe dodatku aj plnili. Žalobkyňa dala súdu do pozornosti, že žalovaný ani pani W. nikdy nespochybnili skutočnosť, že k podpisu dodatku prišlo v prevádzke žalovaného. Teda pri uvedenom konaní išlo o bežne zaužívané postupy v ich praxi. Preto je dodatok č. 1 platným právnym úkonom, z ktorého vyplývajú stranám práv a povinností.

16.3. Žalobkyňa považuje tvrdenie žalovaného o rozpore z dobrými mravmi za nepravdivé, lebo ak by neprišlo k zníženiu nájmu a žalovaný (ako tvrdil) vypratal priestory k 30.11., potom by bola žalobkyňa

ekonomicky na tom výhodnejšie, lebo žalovaný by platil pôvodnú výšku nájomného podľa pôvodnej zmluvy. Žalobkyňa obdržala už podpísaný dodatok s pečiatkou žalovaného a teda nemala najmenšiu pochybnosť podpísania dodatku žalovaným.

17. Žalovaný v rámci svojich ďalších vyjadrení nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že nájomný vzťah trval do 28.2.2016 dajúc súdu do pozornosti, že on nepodpísal dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva argumentujúc dohodnutou určitou dobou nájmu. Podľa vyjadrenia žalovaného nepodpísanie dodatku č. 1 zistil až 17.5.2018 jeho právny zástupca, keď porovnal jeho podpisy na zmluve a dodatku č. 1. Žalovaný ďalej tvrdí, že nikdy nikoho nepoveril , aby v jeho mene zmenil dobu trvania zmluvy a aby v jeho mene zrušil jeho právo vypovedať zmluvu v dvojmesačnej lehote. Žalovaný považuje žalobu za neopodstatnenú aj v časti sumu 533,71 eur za elektrickú energiu , lebo z vyúčtovanie faktúry č. 20160055 (elektriny) ani z jej príloh nie je zrejmé, na akom zmluvnom základe a vo vzťahu k akým priestorom bola predmetná faktúra vystavená a o akú spotrebu elektrickej energie sa má jednať. Taktiež namieta, že touto spomínanou faktúrou mu bola preúčtovaná spotreba za celé obdobie roku 2015, aj keď využíval priestory len počas prvých desiatich mesiacov roku 2015. Žalovaný tvrdí, že všetky faktúry žalobkyni zaplatil a za neoprávnené označil faktúry, na základe ktorých sa žalobkyňa domáha plnenia v rámci konania. Žalovaný popiera, že by dodatok č. 1 podpisoval , pritom pri podnikaní si všetko sám podpisuje, t. j. ako nájomnú zmluvu tak aj výpoveď z nájmu.

17.1. Žalovaný trvá na tom že dodatok je neplatný, lebo on ho nepodpísal a na podpis nebola oprávnená iná osoba. Podľa jeho názoru nemožno v tomto prípade použiť z dôvodov: 1) konaním nebolo preukázané podpísanie dodatku v prevádzkarni žalovaného a netvrdila to žalobkyňa ani svedok V..C.. Žalovaný uviedol ( prvý krát až na pojednávaní 16.7.2020), že z opatrnosti popiera podpísanie dodatku v prevádzkarni; 2) žalobkyňa musela vedieť že pani W. nie je oprávnená na podpísanie dodatku, lebo s ňou nikdy neuzatvorila žiadnu zmluvu, ani nájomnú zmluvu. Žalobkyňa je podnikateľka a musela vedieť, že za žalovaného je opravený konať pri uzatváraní zmlúv jedine on. Žalovaný poukázal na to, že mal v predmetnom čase asi 30 prevádzok z 300 zamestnancami a žiadny z nich nebol oprávnený za neho uzatvárať zmluvy či meniť podmienky zmlúv. On ani nikto iný v jeho mene nemohol mať záujem na tom, aby vo februári 2015 podpísal dodatok, ktorým by sa vzdal možnosti vypovedať zmluvu, keď plánoval nájomný vzťah ukončiť. Podľa žalovaného žalobkyňa podstrčila pani W. dodatok, v ktorom svojvoľne vsunula zmenu trvania zmluvy a znížila výšku nájomného. Toto konanie hodnotí za účelové, v rozpore z dobrými v mravmi a tiež v rozpore zo zásadou poctivého obchodného styku. Podľa jej názoru tu nemožno použiť , lebo žalobkyňa aj žalovaný vedeli, kto je oprávnený konať za žalovaného.

17.2. Na uzatváranie zmlúv bol oprávnený len žalovaný, k tomu sa môže vyjadriť navrhovaný svedok V., obchodný riaditeľ žalovaného. Tento svedok by podľa žalovaného mal potvrdiť zaužívanú prax u žalovaného, že všetky obchodné záležitosti riešil on ako obchodný riaditeľ. Pokiaľ bolo potrebné pristúpiť k podpisu zmluvy, tak ich žalovanému predkladal obchodný riaditeľ, ktorému boli odovzdané na prevádzkach.

18. Výsluchom svedka V.. Q. C. súd zistil, že vypomáha u žalobkyne s administratívou, ekonomickými vecami, ale nie je u nej zamestnaný v pracovnom pomere ani obdobnom pracovnom vzťahu. Svedok potvrdil, že žalovaný chcel z nájmu odísť, ale žalobkyňa mala záujem, aby v priestoroch ostal, keďže nemala iného nájomníka. Preto sa dohodli, podpísali k nájomnej zmluve dodatok so zníženým nájmom o 50% a zmenili dobu neurčitú na dobu určitú. Svedok tvrdí, že on pripravil dodatok k nájomnej zmluve, ale žalobkyňa (I. Š.) zaniesla dodatok na podpis žalovanému. Podľa svedka žalobkyňa následne aj fakturovala znížené nájomné, žalovaný ho aj platil. Následne opäť prišiel k nim na firmu žalovaný s výpoveďou v ruke, ale svedok mu vysvetlil že výpoveď možná nie je, keďže treba súhlas žalobkyne a tá súhlas nedá. Mal vedomosť, že žalovaný sa následne z priestorov odsťahoval (niekedy v novembri), ale priestor neodovzdal žalobcovi. Vyskytol sa záujemca o priestor, preto žalobkyňa kontaktovala žalovaného odovzdať kľúče od nebytového priestoru. K elektrine v prenajatých priestoroch uviedol, že každý priestor má svoj elektromer evidovaný na meno žalobkyne, žalovaný elektromer prevzal pri preberaní priestorov. Zálohové faktúry na elektrinu platil žalobca. Koncom roka 2015 prišla vyúčtovacia faktúra na elektrinu, následne žalobkyňa podľa jeho slov zaslala žalovanému svoju faktúru na elektrinu s pripojenou vyúčtovacou faktúrou.

19. Svedkyňa V.. J. W. bola u žalovaného zamestnaná v období rokov 2013-2015, ale nemala poverenie, aby za neho vybavovali záležitosti súvisiace s podnikaním. Pracovala v prevádzke žalovaného, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy a v prevádzke boli aj iní zamestnanci, vedúca predajne. Vedúca prevádzky sa starala o predaj a svedkyňa sa starala o objednávanie tovaru. Svedkyňa súdu potvrdila, že na dodatku k nájomnej zmluve ( čl. 13 spisu) sa pri pečiatke žalovaného nachádza jej podpis. Svedkyňa si nepamätá, či bola zamestnávateľom poverená uzatvoriť takýto dodatok s žalobkyňou. Potvrdila, že žalovaný chcel dať výpoveď z nájmu, preto ona o tom telefonicky informovala žalobkyňu (C. Š.) a tá navrhla zníženie nájmu. Svedkyňa súdu potvrdila, že podpisovala aj preberací protokol z 18.3.2013 (Č..W.. XX). Podľa svedkyne telefonicky komunikovala s žalobkyňou aj po zníženom nájme, že to nejde ( v prenajatých priestoroch) a vedela, kedy žalovaný mieni vypratať priestory. Na podporu svojho tvrdenia predložila súdu spomínaný e-mail. Podľa svedkyne reálne skončili a kompletne vypratali prenajaté priestory žalobkyne koncom septembra 2015, lebo ďalší nájom mali dohodnutý od 5.10.2015. Dňa 5.10.2015 predávali už v inom priestore. Potvrdila, že žalobkyňa jej volala ohľadom kľúčov od prenajatých priestorov žalobcu v záujme ukázať priestory záujemcovi, aj keď v tom mesiaci platili ešte nájom. Výpoveď z nájmu podpisoval V.. W. a ona ju poslala e mailom žalobkyni. Pritom e mail s odkazom na výpoveď súdu predložila len svedkyňa V.. W..

20. Z obsahu e-mailu (Č.. XXX G.) vyplýva, že z firmy žalovaného bola dňa 30.9.2015 o 8:20 hod. poslaná žalobkyni správa s uvedením predmetu: „Výpoveď nájomnej zmluvy“. V správe je podpísaná svedkyňa V.. W. oslovujúc žalobkyňu Š. a oznamuje jej, že na základe ich telefonického rozhovoru z minulého týždňa posiela spomínanú výpoveď. Ale samotný obsah výpovede ani výpoveď nevyplýva z e mailu.

20.1. Žalovaný navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka S. V., jeho obchodného riaditeľa, ktorý by sa vedel vyjadriť k tomu, že chcel ukončiť nájomný vzťah ešte pred podpísaním dodatku. Taktiež by mal svedok potvrdiť zaužívanú prax u žalovaného, že všetky obchodné záležitosti riešil on ako obchodný riaditeľ. Žalobkyňa vyhodnotila tento navrhnutý dôkaz za nehospodárny, žiadala ho zamietnuť, lebo v dokazovaní boli preukázané bežne zaužívané postupy v praxi obidvoch sporových strán a neboli v tom rozpory. Za žalovaného konala V.. W.. Podľa jej názoru výsluch svedka V. neprispeje k veci, lebo žalobkyňa v konaní uviedla, že menovaného nepozná.

20.2. Súd súc viazaný závermi odvolacieho súdu pripustil vykonanie dôkazu výsluchom navrhnutého svedka V. s tým, že povinnosť na zabezpečenie jeho prítomnosti uložil priamo žalovanému, ktorý svedka navrhol. Avšak na pojednávanie konané dňa 29.7.2020 sa žalovaný a ani svedok nedostavili, neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie, preto súd konal a rozhodol aj bez ich prítomnosti. Ten, kto tvrdí určitú skutočnosť, musí svoje tvrdenia aj preukázať. Súd túto možnosť žalovanému aj daj, avšak ten to nevyužil. Napríklad nič mu nebránilo, aby požiadal ním navrhnutého svedka V. aby sa aspoň on dostavil na pojednávanie vypovedať.

21. V záverečnom vyjadrení žalobkyňa zotrvala na žalobe v celom rozsahu majúc za platný dodatok k nájomnej zmluve. Podľa nej je spôsob podpísania dodatku bežne zaužívaným obvyklým postupom v praxi obidvoch účastníkov konania. Dodatok obsahoval i pečiatku žalovaného a počas celého konania pravosť pečiatky žalovaný nenamietal. Súčasťou žalobného návrhu bola aj pohľadávka ohľadom spotreby elektrickej energie. Poukázala na to, že ak žalovaný tvrdí, že o dodatku nevedel, tak mal v zmysle zmluvných povinností odovzdať predmet nájmu riadne v súlade so zmluvou, protokolárne spísať stav elektromeru. Túto povinnosť nájomca nesplnil, od počiatku konal účelovo pri namietaní oprávnenosti vystavenej faktúry za spotrebu elektriny v prenajatých priestoroch. Je nesporné, že vyúčtovaná spotreba elektrickej energie bola za celé obdobie v roku 2015 len za prevádzku žalovaného a to až do konca roka, lebo žalobkyňa nemala ani kľúče od danej prevádzky. Kľúče mal len žalovaný a žalobkyni ich odovzdala až pani W. začiatkom roka 2016. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré sú povinné ich podložiť dôkazmi. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, svoje tvrdenia hodnoverným spôsobom nepreukázal. Poukázala na to, že vo svojich ustanoveniach ( aj v ) upravuje i požiadavku ochrany dobrej viery konajúcej osoby a právnej istoty v obchodno záväzkových vzťahoch. Žalovaný od počiatku žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, ale viackrát deklaroval možnosť mimosúdneho urovnania do výšky cca 70%. Podľa názoru žalobkyne by to nenavrhoval, ak by nároky žalobkyne neuznával. Žiadala vyhovieť celej žalobe, priznať jej nárok na náhradu trov konania 100 % .

22. Žalovaný má za preukázané, že on nepodpísal dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, nevedel o ňom, nikoho nepoveril na uzavretie tohto dodatku. Žiadal žalobu zamietnuť, priznať mu náhrada trov konania v celom rozsahu. V rámci svojho posledného písomného vyjadrenia ( doručeného súdu opäť e-mailom 28.7.2020 o 16,47 hod.) zotrval na to, že dodatok č. 1 je neplatnou listinou, lebo on ho nikdy neuzavrel, nič o dodatku nevedel. On uzatváral s žalobkyňou nájomnú zmluvu osobne a podľa neho žalobkyňa dobre vedela, že on jediný je oprávnený dojednávať zmluvy a dodatky. Žalobkyňa podstrčením podpísať dodatok č. 1 jeho zamestnankyni konala zištne, v rozpore s dobrými mravmi v snahe odňať mu možnosť výpovede. Podľa tvrdenia žalovaného ( uvedeného až v poslednom písomnom vyjadrení) sa o existencii dodatku č. 1 dozvedel po tom, čo jeho advokát nahliadol do spisu. Dodatok č. 1 podpísala jeho zamestnankyňa bez oprávnenia, preto ho dodatok č. 1 ani nezaväzuje. Pri argumentácii sa odvolal na § 15 ods. 1,2 Obch. zák. a rozsudok T. Č.M. G.. F.. XX B. XX/XXXX F. XX.X.XXXX, rozsudok T. Č. G.. F.. XX B. XXX/XXXX F. XX.X.XXXX. Ďalej tvrdil, že žalobkyňa musela vedieť, že dodatky k nájomnej zmluvy môže uzatvárať len on ako jej zmluvný partner.

23. Podľa , tretia časť upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

24. Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

25. Podľa , ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

26. Podľa , , kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

27. Podľa , podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

28. Podľa nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

29. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

30. Podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ v znení neskorších predpisov), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

31. Podľa v znení neskorších predpisov , zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

32. Podľa v znení neskorších predpisov , ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

33. Podľa v znení neskorších predpisov , nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.

34. Podľa v znení neskorších predpisov , ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

35. Podľa , , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

36. Predmetom sporu je ( po správoplatnení rozsudku B. G. Č..Y.. XCb/XX/XXXX-XXX F. S. XX.XX.XXXX v časti povinnosti žalovaného zaplatiť 166,40 eur s príslušenstvom, presne špecifikované v ods. 5 odôvodnenia tohto rozsudku) zaplatenie 1311,31 eur s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou ( ako sú špecifikované D. D. V.. U. M.), a to z titulu nedoplatku na nájomnom v sume 777,60 eur ( 388,80 eur +388,80 eur) a z titulu nedoplatku za odobratú elektrinu za rok 2015 v sume 533,71 eur.

37. V konaní pri dokazovaní bolo dôležité, či sporové strany preukážu svoje tvrdenia. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci . Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.

38. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami sporových strán a listinnými dôkazmi, vzájomne ich porovnával, skúmal stranami predložené dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Je nepochybné, že medzi žalobkyňou a žalovaným ako podnikateľskými subjektmi bola platne uzatvorená dňa 7.1.2013 zmluva o nájme nebytových priestorov vo vlastníctve žalobkyne o výmere 54 m2. Vzhľadom na charakter uzatvorenej zmluvy sa vzťahy týkajúce nájomného vzťahu spravujú ustanoveniami ako lex generalis a zákonom o nájme a podnájme nebytových priestorov ako lex specialis. Na ostatné zmluvne dohodnuté a záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi treba aplikovať ustanovenia . Zmluvné strany si v zmluve dohodli okrem iného: a) zmluvu na dobu neurčitú a mesačný nájom 8 eur za m2, b) zloženie zábezpeky žalovaným v sume 1944 eur, c) žalovaný súhlasil so započítaním pohľadávok vzniknutých v súvislosti s nájomným, d) žalovaný sa zaviazal znášať prevádzkové náklady ( spoločné a vlastné) aj za odber elektriny ( číslo elektromeru je uvedené v preberacom protokole), e) žalovaný sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 0,1 % denne za každý deň omeškania z dlžnej sumy pri omeškaní s platbou alebo s platením zábezpeky. Žalovaný zložil zábezpeku 1000 eur. V zmluvne bolo zrozumiteľne zadefinované „riadne vrátenie predmetu nájmu“ a to výlučne vrátením všetkých kľúčov od predmetu nájmu. Zmluvné strany pri odovzdaní predmetu nájmu podpísali odovzdávací protokol dňa 18.4.2013, v ktorom je prenajatý priestor viazaný na konkrétny elektromer číslo: 600413 P35. Dokazovaním súd zistil, že predmetný protokol bol síce opatrený pečiatkou žalovaného, ale podpísala ho jeho pracovníčka (Ing. Lacková) bez osobitného poverenia na tento účel. V.. W. v konaní uviedla, že sa o tento prenajatý priestor starala aj bez poverenia od žalovaného.

39. Žalobkyňa podpísala dňa 15.2.2015 dodatok č. 1 k predmetnej zmluve, v zmysle ktorého došlo k zmene výšky základného nájomného za celý predmet nájmu vo výške 4 eurá za m2+DPH za každý kalendárny mesiac ( t. j. zníženie o 50 %) a k zmene doby trvania zmluvy na dobu určitú, od 1.3.2015 do 28.2.2016.

Žalovaný v konaní najprv tvrdil, že nepodpísanie dodatku č. 1 zistil až jeho právny zástupca dňa 17.5.2018, keď porovnal jeho podpisy na zmluve a dodatku č. 1. A až v poslednom písomnom vyjadrení

( N. T. Č.. XXX D. G.) žalovaný uvádzal, že sa o existencii dodatku č. 1 dozvedel až zo spisu prostredníctvom právneho zástupcu. Súd k tomuto uvádza zistenie, že preukázateľne žalovaný zo začiatku po podpísaní dodatku č. 1 aj znížené nájomné aj platil.

Výsluchom svedkyne V.. W. súd zistil, že ona podpísala dodatok č. 1 a opäť bez osobitné poverenie od zamestnávateľa (žalovaného). Z jej výpovedi súdu vyplynulo, že tiež komunikovala s žalobkyňou ohľadom zníženia mesačného nájomného.

40. Súd súc viazaný názorom odvolacieho súdu si ako prvé posúdil a vyhodnotil úkony vykonané stranami sporu a vyporiadal sa s otázkou, či dodatok č. 1 k zmluve je platným právnym úkonom a či sa dodatkom zmenila aj doba nájmu z neurčitej na určitú.

41. Súd vychádzal z toho, že žalovaný ako podnikateľ fyzická osoba koná v zmysle § 13 ods. 1 Obch. zák. osobne alebo za neho koná zástupca. V zmysle § 16 Obch. zák. žalovaného ako podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Treba si uvedomiť, že podnikatelia vo všeobecnosti konajú v právnych vzťahoch aj nepriamo, prostredníctvom svojich zástupcov, často i zamestnancov. Osobitná obchodnoprávna úprava pritom ustanovuje systém zákonných zástupcov s nerovnakým vecným rozsahom zastupovania, subsidiárne sa aplikuje aj úprava zákonných zástupcov právnických osôb ( ). Žalobkyňa v konaní uvádzala, že komunikáciu s V.. W. od žalovaného považovala za obvyklú, vždy komunikovali len oni dve spolu, preto súd skúmal charakter „obvyklosti“ medzi nimi. Nakoľko samotná svedkyňa V.. W. súdu uviedla, že od žalovaného osobitné poverenie na (žiadne) úkony nemala, však ona sa o prenajatý priestor starala, súd si jej postavenie vyhodnotil ako „ inú osobu v prevádzkarni žalovaného“ odkazujúc na Obch. zák. Samotnú obvyklosť súd posudzoval v kontexte s podnikateľskou praxou týchto sporových strán a ich zaužívanými postupmi v praxi pri ich vzájomnej komunikácii, pritom vychádzal z dokazovania a vyjadrení strán sporu .

42. Z dokazovania vyplynulo, že pôvodne chcel žalovaný nájomný vzťah ukončiť, ale na návrh žalobkyne došlo k zníženiu nájmu o 50%, o čom bol uzavretý dňa 15.2.2015 aj písomný dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, ktorá v zmysle dohody zmluvných strán mohla byť menená len písomne. Za žalovaného predmetný dodatok podpísala V.. W., ale žalovaný od marca 2015 riadne uhrádzal istý čas znížené nájomné. Z obsahu predmetného dodatku vyplýva zmena zmluvných podmienok vo výške nájomného, znížené na 1-cu a aj zmena doby nájmu na dobu určitú. V zmysle bola splnená obligatórna náležitosť písomnej formy dodatku, keďže sa v ňom riešila výška nájmu.

42.1. K posudzovaniu obvyklosti konania pri komunikácii medzi stranami sporu súd vychádzal z toho, že s žalobkyňou komunikovala za žalovaného len V.. W. ako jeho zamestnankyňa už od roku 2013, ktorá aj podpísala preberací protokol dňa 18.3.2013, žalobkyňa nechala v prevádzkarni žalovaného dodatok č. 1 k nájomnej zmluve na podpis, len V.. W. telefonicky komunikovala so žalobkyňou v otázke zníženia výšky nájmu. V.. W. bola zamestnankyňou žalovaného, ktorá pracovala v prevádzke prenajatej od žalobkyne. Vo všeobecnosti zákon ( ) vychádza z predpokladu, že podnikateľ musí mať kontrolu nad tým, čo sa robí v jeho prevádzkarni. V praxi môžu vzniknúť pochybnosti o tom, či tretia osoba ( tu žalobkyňa) mohla, alebo nemohla vedieť, či konajúci ( U. V.. W.) v prevádzkarni podnikateľa je na konanie oprávnený, alebo nie. Súd je toho názoru, že dôkazné bremeno na preukázanie, či žalobkyňa ako prenajímateľ mala vedomosť o absencii oprávnenia V.. W. je na strane žalovaného. Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa dodatok č. 1 podpísala a nechala ho na podpis v prevádzkarni u žalovaného, kde ho podpísala V.. W.. O podpísaní V.. W. sa žalobkyňa dozvedela až pri výsluchu svedkyne Ing. Lackovej na pojednávaní. Žalovaný až v rámci obrany začal popierať podpísanie dodatku a až po tom, čo odvolací súd uviedol svoj právny záver v zrušujúcom rozsudku ( tu súd odkazuje na text v ods. 39 odôvodnenia tohto rozsudku). V rámci odporu ani vyjadrení na prvých pojednávaniach túto skutočnosť nerozporoval.

42.2. Súd si ustálil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by žalobkyňa vedela či mala vedieť, že V.. W. nebola oprávnená dodatok podpísať a že vedela, že dodatok podpísala V.. W.. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že nemala osobitné poverenie robiť za žalovaného úkony, ktoré robila, avšak ňou podpísané listiny aj opatrila pečiatkou žalovaného. Súd dospel k záveru že žalobkyňa nemala dôvod pochybovať o tom, že V.. W. konala za žalovaného, hlavne ak počas celej doby nájomného vzťahu s nikým iným od žalovaného nekomunikovala ( okrem uzavretia nájomnej zmluvy-

priamo s žalovaným). Taktiež nemala dôvod skúmať , kto podpísal dodatok č. 1, keďže ho nechala na podpis v prevádzkarni žalovaného.

42.3. V zmysle § 16 Obch. zák. je daná fikcia zákonného zástupcu, za ktorého je považovaná každá osoba, ktorá koná v prevádzkarni podnikateľa, ak je druhý konajúci v dobrej viere, že ide o podnikateľa, to znamená, že nevie, že tam konajúca osoba nie je k takémuto konaniu oprávnená. Po vykonanom dokazovaní súd dospel vzhľadom na vyššie uvedené k záveru, že žalobkyňa pri konaní s touto zamestnankyňou bola dobromyseľná v tom, že koná s osobou oprávnenou za žalovaného konať, keďže už pri uzatvorení nájomnej zmluvy robila úkon, ktorým je skontrolovanie elektromeru a podpísanie preberacieho protokolu a následne robila aj ďalšie úkony. Príkladom ďalšieho úkonu bola komunikácia ohľadom zníženia výšky nájomného a následne žalovaný aj nižšie výživné platiť začal. Teda žalobkyni sa z prevádzkarne žalovaného vrátil podpísaný dodatok č. 1, bol opatrený i pečiatkou žalovaného, žalovaný znížené nájomné platil, preto si súd vyhodnotil, že žalobkyňa bola dobromyseľná, lebo nemala dôvod pochybovať o oprávnenosti V.. W. konať za žalovaného.

43. Taktiež z dokazovania vyplynulo, že žalovaný platil faktúry za nájom vo výške zníženého nájmu v zmysle dodatku č. 1 z 15.02.2015.Prvá neuhradená faktúra je faktúra č. XXXXXXXX F. XX.X.XXXX, splatná 01.10.2015 na sumu 388,80 eur. Uhradená bola až dodatočne dňa 29.02.2016. Čiže do augusta 2015 platil riadne faktúry mesačne po 388,80 eur, ani jedna sporová strana to nepoprela. Súd tu preto vychádzal z myšlienkového pochodu, že pokiaľ by nemal žalovaný vedomosť o existencii dodatku č. 1 k nájomnej zmluve a jeho obsahu a pokiaľ by z obsahom nesúhlasil, tak by neplatil znížené nájomné. Žalovaný je fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie, ktorý všetko robí osobne ( tvrdil sám žalovaný) a preto pokiaľ by on nedal pokyn na platenie nižšieho nájomného, neboli by platby v nižšej sume žalobkyni ani realizované. Preto žalovaný nepresvedčil súd, že by nevedel o existencii dodatku č. 1 a teda o existencii zníženého nájomného ako aj o zmene doby nájmu. Teda aj z tejto skutočnosti potom súdu vyplýva dobromyseľnosť v prospech žalobkyne. Preto súd aj dospel k záveru , že dodatok č. 1 k nájomnej zmluve je platný a záväzky z neho plynúce viažu k povinnostiam priamo žalovaného, a to vrátane doby trvania nájomného vzťahu od 01.03.2015 do 28.2.2016.

44. Žalovaný v konaní neuznávajúc dodatok č. 1 tvrdil, že navštívil žalobkyňu s výpoveďou z nájomnej zmluvy a aj e mailom dňa 30.9.2015 ( poz.súdu: až pol roka po uzatvorenom dodatku č. 1 a platení už pol roka zníženého nájomného) zaslal žalobkyni výpoveď nájomnej zmluvy. Z obsahu e-mailu súd zistil, že aj tento e-mail podpisovala len V.. W., ale samotná výpoveď k e-mailu pripojená nebola a ani žalovaný ju súdu nepredložil. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalovaný výpoveď z nájomnej zmluvy žalobkyni nedoručil. Čiže ostáva v platnosti dodatok č. 1 k nájomnej zmluve s dohodnutým nájmom na obdobie od 1.3.2015 a končí 28.2.2016.

44.1. V nájomnej zmluve si zmluvné strany jasne zadefinovali , čo sa považuje za odovzdanie nájmu a to je odovzdanie všetkých kľúčov od predmetu nájmu. Súd mal zhodným tvrdením strán sporu preukázané, že žalovaný sa z prenajatých priestorov odsťahoval skôr než 28.2.2016, avšak rozpor bol v období odchodu. Táto skutočnosť však nie je podstatná pre posudzovanie odovzdania predmetu nájmu, lebo tá je viazaná až na odovzdanie kľúčov. Súd mal preukázané, že žalobkyni kľúče od prenajatého priestoru vracala V.. W. a po tom, čo kľúče žiadala žalobkyňa a bolo to až začiatkom roku 2016. Zmluvné strany nepodpísali žiadny protokol o vrátení priestorov, neodpísali stav elektromeru ( ako to bolo na začiatku nájomného vzťahu).

44.2. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nájomný vzťah trval od 1.3.2015 do 28.2.2016 a žalobkyňa má nárok na nájomné za toto celé obdobie. Do augusta 2015 žalovaný platil riadne mesačne nájomné v poníženej výške 388,80 eur. Za obdobie do 30.11.2015 má žalovaný tiež nájom zaplatený, lebo žalobkyňa na to použila žalovaným zloženú kauciu 1000 eur a majúc jeho súhlas na započítanie kaucie dohodnutej v nájomnej zmluve. Z kaucie 1000 eur započítala na faktúru č. XXXXXXXX F. XX.X.XXXX a faktúru č. XXXXXXXX F. XX.XX.XXXX po 388,80 eur a na faktúru č. XXXXXXXX F. XX.XX.XXXX si započítal zvyšok z sumy 1000 eur, t. j. sumu 222,40 eur dňa 29.2.2016. K započítaniu došlo dňa 29.2.2016. Z toho vyplýva, že z faktúry č. XXXXXXXX F. XX.XX.XXXX ostávalo doplatiť 166,40 eur, ktorú sumu žalovaný počas súdneho konania už doplatil. Pokiaľ žalovaný namieta, že mu žalobkyňa nezaslala započítací prejav, súd dospel k záveru, že ak nie skôr , tak najneskôr v rámci tohto konania sa žalovanému dostala do dispozície informácia o započítacom prejave žalobkyne. Z dokazovania vyplýva, že doposiaľ sú neuhradené faktúry za nájomné 388,80 eur z faktúry č. XXXXXXXX F. XX.XX.XXXX

(splatná 21.12.2015) a č. XXXXXXXX F. XX.XX.XXXX (splatná 26.02.2016). Z toho dôvodu súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni titulom nedoplatku na nájomnom sumu 777,60 eur.

44.3. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením faktúr (fa č. XXXXXXXX F. XX.XX.XXXX, splatná 21.12.2015 a fa č. XXXXXXXX F. XX.XX.XXXX, splatná 26.02.2016), k úhrade doposiaľ neprišlo, preto sa žalobkyňa dôvodne domáha aj zaplatenia zákonného úroku z omeškania 8,05 % ročne za obdobie od dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry až do zaplatenia. Z tohto dôvodu súd priznal žalobkyni i nárok na úrok z omeškania .

45. V súvislosti s nesplnenou povinnosťou žalovaného zaplatiť včas mesačné nájomné v zmysle splatných faktúr (fa č.: XXXXXXXX , XXXXXXXX ) vznikol žalobkyni oprávnený nárok domáhať sa aj zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty 0,1 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy. Súd priznal žalobkyni ( ešte v rámci prvého rozsudku, špecifikovaného v ods. 5 odôvodnenia tohto rozsudku) zmluvnú pokutu 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 388,80 eur od 02.10.2015 do 29.02.2016, zo sumy 388,80 eur od 16.10.2015 do 29.02.2016, zo sumy 222,40 eur od 15.12.2015 do 29.02.2016 a zo sumy 166,40 eur od 15.12.2015 do zaplatenia a ( v tomto druhom rozsudku) zo sumy 388,80 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 388,80 eur od 29.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 533,71 eur ( pozn. súdu: dôvodnosť a výška je odôvodnená nižšie) od 27.2.2016 do zaplatenia.

46. Osobitne sa súd vyporiadal s žalobou na zaplatenie sumy 533,71 eur z titulu nedoplatku za odobratú elektrinu za rok 2015 v sume na odbernom mieste s číslom elektromeru 600413 P35, ktorý sa preukázateľne viaže na prenajatý nebytový priestor. Z obsahu nájomnej zmluvy jasne vyplýva záväzok žalovaného podieľať sa na úhrade vlastných prevádzkových nákladov aj za odber energie. Preto bola žaloba žalobkyne v tejto časti čo do nároku dôvodná. Žalovaný popiera výšku predmetnej sumy jednak pre absenciu titulu, z ktorého žalobca sumu požaduje a jednak z dôvodu vyúčtovania za celý rok, pritom nájomný vzťah mu končil koncom novembra 2015. Súd si však na základe dokazovania ustálil, že žalovaný mal od prevádzky kľúče k dispozícii určite najmenej do konca roka 2015 ( súd odkazuje na ods. 44.1. odôvodnenia tohto rozsudku). Žalobkyňa svoje tvrdenie o výške odobratej energie odôvodnila vyúčtovacou faktúrou k vyššie uvedenému číslu elektromeru od ZSE, a.s. za celý rok 2015. Súd má za preukázané ( lebo žalobkyňa to tvrdila a žalovaný to nepopieral), že za obdobia nájmu za skoršie roky ( 2013, 2014) existencie nájomného vzťahu žalovaný vždy uhradil vyúčtovanú faktúru za elektrickú energiu za prenajatý priestor za celý predchádzajúci rok jednorázovo po zaslaní faktúry od žalobkyne ( spolu s vyúčtovacou faktúrou od ZSE, a.s.) a nenamietal zmluvný základ účtovania.

46.1. Keďže súd si ustálil zánik nájomného vzťahu až uplynutím doby nájmu ku koncu februára 2016, k riadnemu odovzdaniu priestorov formou odovzdania ( vrátenia) kľúčov došlo až začiatkom roku 2016 a žalovaný užíval priestory už od začiatku roku 2015, súd vyhodnotil žalobu v časti nároku na sumu 533,71 eur za dôvodnú. Súd tu podporne vychádzal aj z toho, že žalovaný nepreukázal užívanie priestorov do konca roka 2015 iným subjektom a výška vyúčtovacej faktúry za celý rok 2015 bola obdobná ako za predchádzajúce roky zasielaná žalovanému ( za r. 2014 v sume 528,70 eur , za pomernú časť r. 2013 v sume 376,97 eur- čl. 93 v spise.). Žalovaný doposiaľ neuhradil dlžnú sumu 533,71 eur, preto súd priznal žalobkyni aj uplatnený nárok na úrok z omeškania z tejto sumy od dňa nasledujúceho po zosplatnení faktúry ( Č.. XXXXXXXX F. XX.X.XXXX) a nárok na zmluvne dohodnutú zmluvnú pokutu z dlžnej sumy od 27.2.2016 do zaplatenia.

47. Súd v závere k nedostaveniu sa žalovaného na posledné pojednávanie bez ospravedlnenia dodáva: Žalovaný sa na pojednávanie dňa 29.7.2020 nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie, preto súd konal a rozhodol aj bez jeho prítomnosti. Žalovaný bol pritom riadne a včas o termíne pojednávania upovedomený priamo osobne na predchádzajúcom pojednávaní, na ktorom žiadal vypočuť navrhnutého svedka V. ( z dôvodov uvedených v ods. 20.1. odôvodnenia tohto rozsudku) a súd mu uložil aj zabezpečiť osobnú účasť svedka na pojednávaní. Dokonca ešte deň pred pojednávaním, t.j. 28.júla 2020, o 16,47 hod. zaslal právny zástupca žalovaného súdu vyjadrenie k veci podpísané priamo JUDr. Václavom Sosnom. Až po vyhlásení rozsudku, na nasledujúci deň 30.07.2020, doručil právny zástupca žalovaného súdu ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že na pojednávanie na deň 29.7.2020 mal zabezpečené substitučné zastúpenie iným advokátom , JUDr. Eliškou Kotvanovou Sosnovou, ktorej dal splnomocnenie dňa 28.7.2020 a substitučné splnomocnenie s týmto dátumom súdu predložil. Ďalej uviedol, že dňa 29.7.2020 v ranných hodinách došlo k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu splnomocnenej advokátky, preto sa na pojednávaní

nezúčastnila. Ošetrujúcim lekárom bola v tento deň aj uznaná PN od 29.7.2020, o čom doložil ak jej PN-ku. Ale právny zástupca žalovaného neodôvodnil, prečo sa na pojednávanie nedostavil aspoň ním navrhnutý svedok V., i keď ho mal o termíne pojednávania upovedomiť práve on a zabezpečiť jeho prítomnosť ( pr. že by mu povedal deň a hodinu, kedy sa má dostaviť). Advokát žalovaného v ospravedlnení píše, že bol v čase pojednávania odcestovaný a nebolo v jeho možnostiach zabezpečiť iného advokáta namiesto indisponovanej splnomocnenej advokátky. Súd k tomu len uvádza, že z písomného ospravedlnenia advokáta žalovaného vyplýva, že mal vedieť o indispozícii splnomocnenej advokátky a jej nemožnosti dostaviť sa na pojednávanie ešte pred začiatkom pojednávania, avšak súdu túto skutočnosť neoznámil , nežiadal odročiť pojednávanie. Pritom v rámci konania advokát aj mimo pracovnej doby súdu pred tým zodpovedne v rámci hospodárnosti konania zasielal svoje vyjadrenia ( pr. ako aj to posledné o 16,47 hod. e mailom). Resp. tak mala učiniť aspoň ním splnomocnená advokátka, ktorá tiež bežne so súdom komunikuje v záujmu rýchlosti konania aj formou bežných e - mailov. K tejto skutočnosti súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon práv svojich mandantov a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne.

48. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Podľa , ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

51. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z , . Skúmal pomer úspechu sporových strán. V konaní bola plne úspešnou žalobkyňa, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

52. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).