Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoCsp-27-2023.pdf
PDF · 153.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/27/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a členov senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovaným: 1/ Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.O.D. 1, XXX XX N. N., zastúpený: Q. advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, 2/ A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.O.D. 1, XXX XX N. N., zastúpený: AK PITOŇÁKOVÁ, s.r.o., so sídlom Slovenská 5/B, 080 01 Prešov, IČO: 53 584 139, o zaplatenie 25 123,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22. novembra 2022, č.k. 19Csp/17/2021-188 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v jeho vyhovujúcej časti, vo vzťahu k žalobcovi v jeho zamietavej časti a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a v 2 rade.
Čo do zvyšku odvolanie žalobcu a žalovaného v 2. rade odmieta.
Žalobcovi a žalovanému v 2. rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 181,57 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 216,42 eur od 21.7.2020 do 13.8.2020, zo sumy 181,57 eur od 14.8.2020 do zaplatenia a 300,21 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.8.2020 do zaplatenia, 302,23 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 22.9.2020 do zaplatenia, 308,08 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.10.2020 do zaplatenia, 306,32 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.11.2020 do zaplatenia, 312,07 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 22.12.2020 do zaplatenia, 310,47 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.1.2021 do zaplatenia, 312,55 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 23.2.2021 do zaplatenia, 325,11 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 23.3.2021 do zaplatenia, 316,83 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.4.2021 do zaplatenia, 322,31 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.5.2021 do zaplatenia, 321,12 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 22.6.2021 do zaplatenia, 326,48 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.7.2021 do zaplatenia, 325,47 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.8.2021 do zaplatenia,327,65 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.9.2021 do zaplatenia, 332,84 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.10.2021 do zaplatenia, 332,08 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 23.11.2021 do zaplatenia, 337,16 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.12.2021 do zaplatenia, 336,57 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.1.2022 do zaplatenia, 338,83 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 22.2.2022 do zaplatenia, 349 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 22.3.2022 do zaplatenia, 343,45 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.4.2022 do zaplatenia, 348,23 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.5.2022 do zaplatenia,
348,09 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.6.2022 do zaplatenia, 352,75 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.7.2022 do zaplatenia, 352,79 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 23.8.2022 do zaplatenia, 355,16 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.9.2022 do zaplatenia, 359,64 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 21.10.2022 do zaplatenia, 359,95 eur s 5% úrokmi z omeškania ročne od 22.11.2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26%, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za ustálené, že dňa 19.10.2016 uzavreli strany sporu na formulárovom tlačive žalobcu Zmluva o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka, číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXXX, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, kde je v bode 1.2. formulárového tlačiva uvedený „klient/dlžník“ žalovaný v 1. rade a v bode 1.3. formulárového tlačiva „spoludlžník 1“ uvedený žalovaný v 2. rade s tým, že spoludlžník je zaviazaný spoločne a nerozdielne s dlžníkom na plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy. Podľa bodu 2.1. formulárovej zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že na základe tejto zmluvy o úvere banka poskytne z úverového účtu číslo XXXXXX - XXXXXXXXXX dlžníkovi spotrebiteľský úver Lepšia splátka v zmysle podmienok uvedených v zmluve o úvere, ktoré sú uvedené v bode 2.2. formulárového tlačiva ako základné parametre úveru nasledovne: druh spotrebiteľského úveru - účelový úver určený na refinancovanie, výška schváleného úveru 30.000 eur, počet mesačných splátok 96 mesiacov, termín konečnej splatnosti úveru 20.10.2024, výška mesačnej splátky 458,72 eur, z toho výška mesačnej anuitnej splátky (úroky a istina úveru) 422,72 eur, mesačné náklady spojené s poistením schopnosti splácať 36 eur mesačne, výška poslednej mesačnej splátky 458,21 eur, z toho výška mesačnej anuitnej splátky (úroky a istina úveru) 422,21 eur, mesačné náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver 36 eur, fixná úroková sadzba 7,90 % p.a., RPMN banky 10,70 % p.a., priemerná RPMN na trhu 10,10 % p.a., odplata za poskytnutie úveru 9,34 % p.a., najvyššia prípustná hodnota odplaty 20,20 % p.a., celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť 44.036,61 eur. Podľa Aktuálneho stavu úveru z výšky úveru 30.000 eur bolo vyčerpaných 30.000 eur a do zosplatnenia bola na úver uhradená suma 12.089,39 eur, z čoho pripadlo na istinu 4.825,66 eur, úroky 6.489,73 eur, poplatky 54 eur, poistné 720 eur.
3. Listom zo dňa 15.05.2019 nazvaným Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru, banka upozornila žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, že ku dňu 15.05.2019 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 2.963,22 eur, pozostávajúca z omeškanej splátky vo výške 2.954,22 eur, poplatku vo výške 9 eur a poistného 0 eur a žiadala, aby túto sumu uhradili v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy, inak bude banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Listom zo dňa 13.11.2019 nazvaným Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru banka upozornila žalovaného v 1. rade, žalovaného v 2. rade na to, že ku dňu 13.11.2019 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 3.914,53 eur, pozostávajúca z omeškanej splátky vo výške 3.905,53 eur, poplatku výške 9 eur a poistného 0 eur a upozornila ich, že ak v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy túto sumu nezaplatia, je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným. Podľa podacieho hárku zo dňa 14.11.2019 číslo EPH XXXXXXXXX banka doručovala písomnosti žalovaným dňa 14.11.2019. Listom zo dňa 10.12.2019 vyzvala banka žalovaného v 1. rade, žalovaného v 2. rade na úhradu dlžnej sumy z úveru s tým, že sa úverová pohľadávka k 10.12.2019 stáva predčasne splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej istiny 25.184,34 eur, úrok 347,81 eur, poplatky za upomienky 18 eur, dlžná suma 25.540,15 eur. Banka vyzvala žalovaných k úhrade dlžnej sumy v lehote 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Podľa podacieho hárku zo dňa 11.12.2019 číslo EPH XXXXXXXXX banka doručovala žalovaným písomnosti dňa 11.12.2019, žalovaný v 1. rade písomnosť banky prevzal 16.12.2019. Predžalobnou výzvou na plnenie banka listom zo dňa 27.10.2020 vyzvala oboch žalovaných k úhrade dlžnej sumy vo výške 25.123,63 eur. Podľa podacieho hárku zo dňa 29.10.2020 číslo EPH XXXXXXXXX súd zistil, že banka doručovala predmetnú písomnosť dňa 29.10. obom žalovaným.
4. Z interného materiálu banky, ktorým žalobca preukazoval splnenie odbornej starostlivosti u žalovaného v 1. rade (č.l. 116 a nasl.) súd zistil, že žalovaný mal v tom čase úverové záväzky v zostatkovej hodnote 7.212 eur a 64.776 eur zo splátkových úverov. Z interného materiálu banky, ktorým žalobca preukazoval splnenie odbornej starostlivosti u žalovaného v 2. rade (č.l. 109) súd zistil, že žalovaný v 2. rade mal v tom čase záväzky zo splátkových úverov v celkovej výške 37.155 eur. Z poistky k poistnej zmluve číslo XXXXXXXX zo dňa 08.02.2017 v NN životnej poisťovni a.s. súd zistil, že žalovaný v 2. rade mal uzatvorenú poistnú zmluvu na Investičné životné poistenie NN Smart s poistným v celkovej
sume 56,02 eur mesačne. Podľa výpisu z účtu S. žalovaného v 2. rade za obdobie od 01.11.2016 do 30.11.2016 z osobného účtu súd zistil, že jeho príjem, ktorý mu bol poukazovaný na účet zo spoločnosti LINE s.r.o. predstavoval 04.11.2016 sumu 679,15 eur, inkaso bolo uhrádzané 09.11.2016 vo výške 68,96 eur, splátka úveru 18.11.2016 vo výške 211,47 eur a úhrada poistného 24.11.2016 vo výške 56,02 eur mesačne. Z platobných dokladov SIPO súd zistil, že žalovaný v 2. rade v mesiaci október 2016 uhrádzal z titulu poskytnutých služieb sumu 202,36 eur a rovnako aj v mesiaci november 2016.
5. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o právach a povinnostiach zo spotrebiteľských zmlúv.
6. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 2. rade o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaní uzavreli zmluvu slobodne a vážne, a zmluva je určitá a zrozumiteľná ako v časti týkajúcej sa strán zmluvy, tak aj zmluvných náležitostí. Súd považuje oboch žalovaných za bežných spotrebiteľov, pričom obaja mali skúsenosti z úverových vzťahov, a preto tvrdenie žalovaného v 2. rade, že nevedel v akom právnom postavení v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje, súd nepovažoval za skutočnosť reálne a logicky zodpovedajúcu konkrétnym okolnostiam pri uzatváraní tejto zmluvy. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade je daná, pričom je vecou zmluvne dohodnutou, na aký účet a účel bude úver poskytnutý, teda môže byť poskytnutý ,a väčšinou je to tak, že býva poskytnutý na účet a účel dlžníka., preto sa v úverových zmluvách tento termín dlžník
- spoludlžník používa. Súd prvej inštancie nezistil ani to, aby konanie žalobcu vytýkané žalovaným v 2. rade v rámci kontraktačnej povinnosti bolo v rozpore s dobrými mravmi s následkom absolútnej neplatnosti tejto zmluvy.
7. Vo vzťahu k splneniu zákonnej povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou spôsobilosť dlžníka splácať dlh v zmysle ustanovení § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., súd prvej inštancie dospel k záveru, že veriteľ už v kontraktačnej fáze nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie odbornej starostlivosti ani voči žalovanému v 1. rade ani voči žalovanému v 2. rade., pričom dôkazné bremeno je výlučne na ňom ako veriteľovi. Ani žiadosť ani samotná zmluva neuvádzajú, akým konkrétnym spôsobom preveril žalobca schopnosť žalovaných ako dlžníkov splatiť tento dlh v rozsahu 8 rokov a ako tieto údaje vyhodnotil. Pritom ak vychádzame z údajov uvedených v zmluve o žalovaných, nemal im byť takýto úver vôbec poskytnutý, navyše žalovaný v 2. rade nedával z údajov uvedených v zmluve o jeho príjmoch žiadnu záruku, aby bol schopný splácať tento dlh prípadne namiesto žalovaného v 1. rade. Je to primárne veriteľ, ktorý má ako zodpovedný správca finančných prostriedkov zvážiť, či je reálne očakávať od takýchto klientov, aby dostáli záväzkom, ktoré na seba prebrali. Žalobca tak evidentne nepostupoval, a tento jeho postup, ktorý zvolil, nemožno označiť inak, než hrubé porušenie odbornej starostlivosti, pre ktoré na tento právny vzťah dopadajú právne následky uvedené v § 11 ods. 2zákona č. 129/2010 Z.z., a to nemožnosť zosplatniť úver pred termínom jeho splatnosti - teda pred 20.10.2014 a možnosť žiadať iba o zaplatenie splatných splátok istiny bez úrokov a poplatkov do podania žaloby, resp. rozhodnutia súdu.
8. Keďže pre hrubé porušenie odbornej starostlivosti nebolo možné úver predčasne zosplatniť, žalobca má nárok iba na zaplatenie splatných splátok istiny. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na sumu, ktorá bola uhradená na úver vo výške nespornej a to 12.089,39 eur vrátane poistného vo výške 760 eur, ktoré je potrebné odrátať, dospel k sume zaplatenej do tzv. zosplatnenia - 11 369,39 eur. S prihliadnutím na ďalšie čiastkové úhrady po tzv. zosplatnení celkom vo výške 50,71 eur - a to 12.1.2020 vo výške 0,02 eur, 20.6.2020 vo výške 15,84 eur a 14.8.2020 vo výške 34,85 eur, čo spolu predstavuje 11.420,10 eur, žalobca má do dňa rozhodnutia súdu nárok iba na zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi sumou splatných splátok do dňa rozhodnutia súdu a sumou 11.420,10 eur.
9. Súd prvej inštancie podľa splátkového kalendára určil, že došlo k zaplateniu 44 splátok istiny a zo 45. splátky splatnej 20.7.2020 došlo k zaplateniu sumy 85,76 eur a nezaplatených z tejto splátky istiny podľa splátkového kalendára predstavujúcej sumu istiny 302,20 eur, bolo potrebné ešte uhradiť 216,44 eur., ktorá suma bola čiastočne uhradená platbou zo 14.8.2020 vo výške 34,85 eur a tak konečný zostatok predstavuje 181,57 eur. Nezaplatené do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie sú splátky č. 46 až 73., v sumách podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 11. tohto rozhodnutia., a tieto sumy sú dôvodné a je potrebné ich žalobcovi priznať.
10. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi z týchto súm istín aj nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 5% ročne v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., s prihliadnutím na začiatok plynutia omeškania každej splátky.
11. V prevyšujúcej časti - teda v časti o zaplatenie splátok istiny od splátky č. 74 - 96, ktoré v čase rozhodnutia súdu ešte neboli splatné a v časti, pokiaľ žalobca žaluje aj o úroky, žalobu zamietol.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 až § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca uplatnil žalobou doručenou 25.11.2020 nárok vo výške 25 123,63 eur, ale úspech má len v časti 9 445,03 eur, teda v danom prípade to boli žalovaní, ktorí mali úspech v časti predstavujúcej 63% a neúspech v časti predstavujúcej 37% a tak im patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26%.
13. Proti všetkým výrokom rozsudku podal odvolanie žalovaný v 2. rade, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie, nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd na základe vykonaného dokazovania a nesprávny procesný postup, ktorým súd žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR dôvodil neudelením slova stranám na záverečné reči, v ktorých by zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu pred tým, ako súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Takýmto postupom súd zasiahol do práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Súd prvej inštancie sa nezaoberal námietkou žalovaného v 2. rade o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Zmluva o úvere bola uzatvorená výlučne so žalovaným v 1. rade a výlučne žalovanému v 1. rade na účet a na jeho účel bol úver poskytnutý. Táto skutočnosť vyplýva aj z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca, a to z aktuálneho zostatku úveru str. 1, kde je uvedené, že úver bol poskytnutý žalovanému v 1. rade. Pokiaľ sa súd v odseku 34 vysporiadava s námietkou pasívnej vecnej legitimácie, potom v nej absentuje vyjadrenie k podstatnej námietke tvrdenej žalovaným v 2. rade, a to, že zmluvu o úvere žalobca so žalovaným v 2. rade nikdy neuzatvoril a nikdy mu nebol poskytnutý úver v kontexte skutkového odôvodnenia žaloby. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný, keďže súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam o tom s kým bola uzatvorená zmluva o úvere a o tom komu a na aký účel bol úver poskytnutý. Zároveň súd vec nesprávne právne posúdil, keď zaviazal žalovaného splácať nesplatené splátky úveru bez toho, aby nárok žalobcu na splátky bol v žalobe vo vzťahu ku žalovanému 2. skutkovo odôvodnený, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
14. Žalovaný v 2. rade ďalej namietal, že súd sa vôbec nevysporiadal s námietkou žalovaného v 2. rade, že ak nesplnil podmienku bonity a jemu nikdy úver nebol poskytnutý, potom je v rozpore s dobrými mravmi, aby úver, ktorý bol poskytnutý výlučne žalovanému v 1. rade na účely výlučne pre potreby žalovaného, za okolností, ktoré súd zistil vykonaným dokazovaním, musel žalovaný 2. za žalovaného 1. úver splácať. Ak žalobca poskytol žalovanému 1. finančné prostriedky bez toho aby skúmal jeho bonitu, následne je porušenie tejto povinnosti vo vzťahu ku žalovanému 1. „potrestané“ bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Avšak žalovanému 2. nikdy žiadne peňažné prostriedky neboli žalobcom poskytnuté, preto nie je žiadny dôvod, aby osoba, ktorá nikdy nemala byť podľa vyjadrenia súdu účastníkom takejto zmluvy pre nedostatok bonity, mala úver, z ktorého nemala žiadny prospech, splácať. Takýmto rozsudkom vytvoril stav, že namiesto toho, aby bol dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve, ktorý nielenže hrubo zanedbal svoje povinnosti pri skúmaní bonity , ale poskytol úver napriek tomu, že zo zistených údajov mu bolo zrejmé, že ani žalovaný 1. ani žalovaný 2. nie sú osobami, ktoré podmienky bonity spĺňajú, sankcionovaný tým, že nesplatené splátky môže vymáhať iba od jednej osoby, umožnil, aby žalobca vymáhal rozsudkom priznanú sumu voči dvom osobám, čím sa samozrejme jeho postavenie na úkor osoby, ktorá nikdy prospech z úveru nemala zlepšuje. Vzhľadom na uvedené je zmluva o úvere voči žalovanému 2. neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.
15. Skutkové zistenia, ktoré sú v rozpore s vykonaným dokazovaním majú za následok nesprávne právne posúdenie postavenia žalovaného 2. ako spoludlžníka a z toho plynúce nesprávne právne posúdenie postavenia žalovaného 2. o jeho povinnosti splácať úver ako spoludlžník, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Navyše je potrebné uviesť, že ak žalobca svoju žalobu skutkovo neodôvodnil vo vzťahu ku žalovanému 2. tým, že tento je povinný plniť zo zmluvy o úvere
ako spoludlžník, potom sú úvahy súdu o tom, či bol žalovaný 2. ručiteľom alebo spoludlžníkom úplne irelevantné. Podstatná je iba skutočnosť, že so žalovaným nebola zmluva o úvere uzatvorená a že úver mu nebol nikdy poskytnutý a súd rozhodol v rozpore so skutkovými tvrdeniami žalobcu, ktorými žalobu odôvodnil.
16. Žalovaný 2. v prvom rade poukázal na to, že žalobca nikdy nežiadal, aby mu súd priznal splatné splátky, teda ak súd tvrdí, že je možné žiadať splatné splátky, toto svoje právo žalobca nevyužil a svoju žalobu takto skutkovo neodôvodnil. V spotrebiteľských sporoch nie je prípustná zmena žaloby, pričom skutkové okolnosti, na základe ktorých si žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému 2. sú také rozhodujúce skutočnosti, ktoré má súd právne posúdiť a o nich rozhodnúť. Súd nemôže v spotrebiteľských sporoch priznať nárok, ak zistí, že síce nejaký nárok žalobca voči žalovanému má avšak na základe iných skutkových okolností a na základe iného právneho dôvodu, ako je uvedené v žalobe. Vzhľadom na uvedené žalovaný 2. navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná žalovanému 2. náhradu trov konania vo výške 100%.
17. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP], konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP], súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 365 ods. 1 písm. e) CSP], súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. V kontexte namietaných odvolacích dôvodov je pochybenie súdu komplexné, keďže jednotlivé čiastkové vady na seba priamo nadväzujú. Nevykonanie navrhnutého dôkazu (jeho úplné opomenutie) bezprostredne súvisí s nesprávne zisteným skutkovým stavom (že žalobca neskúmal bonitu žalovaných vôbec) a nesprávnym právnym posúdením veci (že úver je z tohto dôvodu bezúročný a bez poplatkov a súčasne veriteľ nemal právo úver predčasne zosplatniť). Vytýkané nedostatky rozhodnutia v konečnom dôsledku popierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce odbornú starostlivosť, nezodpovedá realite. Žalobca vo vyjadrení k odporom žalovaných (zaslaným na upomínací súd) doplnil tvrdenia o skúmaní ich bonity. Následne podaním zo dňa 22.2.2022 s názvom „Doplnenie príloh k vyjadreniu žalobcu“ predložil súdu výsledky dát dopytu zo SRBI, SP a EOS KSI, preukazujúce skúmanie bonity žalovaných. Podanie bolo doručené Okresnému súdu Prešov dňa 22.2.2021, na tieto dokumenty súd prvej inštancie vôbec neprihliadol. Napokon k stanovisku zo dňa 6.9.2022 doložil žalobca aj žiadosť žalovaných o úver. Z predložených dôkazných prostriedkov jednoznačne vyplýva opak skutkového stavu oproti tomu, ako ho konštatoval súd prvej inštancie. Žalobca totiž vychádzal pri skúmaní bonity nielen z údajov poskytnutých žalovanými, ale aj z objektívnych dát z príslušných registrov. Tým si nepochybne splnil povinnosť stanovenú v § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.. Za daných okolností preto nemôžu byť naplnené podmienky pre posúdenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, resp. pre absenciu možnosti veriteľa predčasne zosplatniť úver. Napokon, žalobca konal v prospech žalovaných nad rozsah svojich zákonných povinností. Vzhľadom na charakter poskytovaného úveru - refinančný úver, žalobca ani nemal povinnosť skúmať bonitu žalovaných, na čo žalobca poukazoval v podaní zo dňa 6.9.2022. Je zrejmé, že v tomto prípade súd prvej inštancie nevykonal predložené dôkazy, hoci mu boli riadne doručené. Žiaden z nich ani len nespomína v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ak teda prvoinštančný súd dospel k záveru, že z predložených dôkazných prostriedkov nevyplýva, akým spôsobom žalobca overil schopnosť žalovaných splácať úver, zjavne ide o nesprávne zistenie skutkového stavu. Takto nesprávne zistený skutkový stav následne viedol k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a síce, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre hrubé porušenie povinností veriteľa pri skúmaní bonity (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.). Prirodzeným následkom toho, že sa súd nezaoberal všetkými predloženými dôkaznými prostriedkami, je aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca totiž nedostal jednoznačnú odpoveď, prečo podľa súdu nepostupoval pri posudzovaní bonity dlžníkov v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov celého konania.
18. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca. K prednesu záverečnej reči žalobca uviedol, že žalovanému v 2. rade, zastúpenému advokátkou, bolo umožnené zúčastniť sa na dvoch pojednávaniach
a súčasne mal možnosť, ktorú aj využil nad rámec štandardného rozsahu podaní sporových strán v zmysle § 167 CSP adresovať do konania ďalšie písomné podania. V tomto kontexte, aj kedy súd nevyzval žalovaného v 2. rade na prednes záverečnej reči, nejde o tak závažný zásah do jeho procesných práv, ktorý by odôvodňoval prijatie záveru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný v 2. rade sa domáha zmeny napadnutého rozsudku, odvolací návrh žalovaného v 2. rade tak žiadnym spôsobom nevedie k náprave vytknutého nedostatku.
19. K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v 2. rade uviedol, že v čl. 1.3. zmluvy o úvere je vyslovene uvedené, že žalovaný v 2. rade (spoludlžník) je zaviazaný spoločne a nerozdielne s dlžníkom (žalovaným v 1. rade) na plnenie záväzkov zo zmluvy o úvere. Žalovaný v 2. rade bol osobne prítomný pri uzatváraní zmluvy a vlastnoručne ju podpísal. Pred podpisom zmluvy o úvere sa spoločne obrátil so žalovaným v 1. rade na žalobcu so žiadosťou o úver, v ktorej za účelom získania úveru poskytol žalobcovi svoje osobné údaje. Žalovaný bol aktívnym účastníkom kontraktačného procesu, pričom si musel a mal byť vedomý svojho zmluvného záväzku. Priamo z uzavretej zmluvy o úvere nesporne vyplýva, že žalovaný v 2. rade je pasívne vecne legitimovaný a ako solidárny dlžník plne zodpovedá za splnenie záväzku.
20. K posúdeniu zmluvy cez prizmu dobrých mravov naznačená argumentácia žalovaného v 2. rade vyznieva špekulatívne a účelovo. Žalovaný v 2. rade tvrdí, že práve vyhovením jeho požiadavke sa mal žalobca voči nemu zachovať spôsobom, ktorý porušuje dobré mravy. Žalovaný v 2. rade v rozpore s elementárnou slušnosťou žiada, aby súd určením absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere ho zbavil povinnosti vrátiť žalobcovi akúkoľvek čiastku, aspoň istinu úveru.
21. Súdom priznaný nárok na úhradu jednotlivých splatných splátok z dôvodu, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity a preto nie je oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie úveru, nie je zo strany žalobcu zmenou žaloby. V zmysle zásady ne ultra petitum súd priznal žalobcovi iba nárok na jednotlivé doposiaľ splatné splátky istiny. Odvolanie žalovaného v 2. rade považuje v celom rozsahu za nedôvodné, v nadväznosti na odvolanie žalobcu sa domáha, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.
22. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný v 2. rade uviedol, že nie je pravda a nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, že úver vo výške 30 000 eur bol poskytnutý na refinancovanie predchádzajúcich záväzkov žalovaných, ktoré sú špecifikované v čl. 2.3. zmluvy. Ak bol úver poskytnutý na refinancovanie úveru, išlo iba o čiastočné refinancovanie úverov a išlo iba o úvery žalovaného 1/ a vôbec nie žalovaného 2/. Žalovanému 2/ nebol nikdy poskytnutý žiadny úver a už vôbec nie úver na refinancovanie jeho predchádzajúcich úverov. Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy o úvere a tiež z výpovede žalovaného 1/ na pojednávaní. Pokiaľ žalobca tvrdí, že skúmal bonitu žalovaných, je potrebné uviesť, že skúmanie bonity sa obmedzilo na zistenie príjmu cez Sociálnu poisťovňu a na zistenie výdavkov prostredníctvom údajov zo Spoločného registra bankových úverov a EOS KSI. Žalobca nielenže nepreukázal ale ani netvrdil, že žalovaného 2. požiadal o to, aby mu oznámil výšku svojich príjmov a výdavkov. Ako už bolo uvedené, dôkaz, ktorý žalobca predkladá a to žiadosť o poskytnutie úveru vo výške 2000 eur je dokladom irelevantným, pretože úver bol poskytnutý vo výške 30 000 eur a nie vo výške 2 000 eur. Pokiaľ je spoludlžník zaviazaný na plnenie s dlžníkom spoločne a nerozdielne a veriteľ môže žiadať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek z nich, potom musí byť ktorýchkoľvek z nich, teda dlžník a aj spoludlžník spôsobilý splácať úver sám vo výške mesačných splátok. Teda žalobca nielenže neskúmal bonitu ale poskytol úver napriek tomu, že z ním zistených údajov mu muselo byť zrejmé, že žalovaný 2/ sám nikdy úver poskytnutý žalovanému 1/ nebude spôsobilý splácať. Vzhľadom na uvedené je odvolanie žalobcu nedôvodné.
23. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že žalobcove tvrdenia nemajú oporu v právnych predpisoch a jeho vyjadrenie nereaguje na skutočný obsah a dôvody podaného odvolania žalovaným v 2. rade.
24. V ďalších vyjadreniach žalobca ako aj žalovaný v 2. rade zotrvali na doterajšej argumentácii.
25. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil,
že odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného v 2. rade nie je opodstatnené. Odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného v 2. rade podané proti výrokom rozsudku, ktoré neboli v ich neprospech je potrebné odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) CSP).
26. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
27. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje.
28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalovaný v 1. a v 2. rade uzatvorili so žalobcom dňa 19.10.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka, štandardnú formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanoveniami v tom čase účinného zákona č. 129/2010 Z.z. Tento právny predpis v ustanovení § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. upravoval povinnosť veriteľa skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
29. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.
30. Podľa čl. 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
31. Dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku 8 Smernice 2008/48 preveriť pred uzatvorením zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa posudzoval Súdny dvor Európskej únie v rozsudku LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12) z 27. marca 2014 a vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka vyslovil, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri body 52. a 53. tohto rozsudku a body 64. a 65. rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej.
32. Zatiaľ čo ustanovenie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zakotvuje povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií, § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovuje, že
bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy, pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti.
33. Berúc do úvahy uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca poskytol žalovaným úver aj napriek tomu, že nemal hodnovernými dokladmi preukázaný príjem žalovaných v 1. a 2. rade a ich výdavky na živobytie a tým zodpovedanú otázku, či žalovaným zostáva dostatok peňažných prostriedkov na splácanie úveru. V dôsledku takéhoto formálneho a odbornej starostlivosti nezodpovedajúceho postupu žalobcu nedošlo k dostatočnému overeniu bonity žalovaných v 1. a 2. rade.
34. K namietaným nesprávnym skutkových zisteniam odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
35. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže žalobca vykonal dopyt do SRBI registra, ako aj dokladov o príjme, teda boli splnené všetky podmienky na konanie v súlade so zákonom č. 129/2010. Z. z. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nevykonal predložené dôkazy, hoci mu boli riadne doručené, žiaden z nich ani len nespomína v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ak teda prvoinštančný súd dospel k záveru, že z predložených dôkazných prostriedkov nevyplýva, akým spôsobom žalobca overil schopnosť žalovaných splácať úver, zjavne ide o nesprávne zistenie skutkového stavu.
36. S touto odvolacou námietkou žalobcu sa nemožno stotožniť. Súd prvej inštancie už na pojednávaní dňa 11.10.2022 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu v rámci predbežného právneho názoru vyslovil záver, že neboli predložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by dokladali konanie s odbornou starostlivosťou banky, pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade poukázala na to, že nie je dostačujúce iba preveriť tieto informácie z registra bankových informácií a z predložených dôkazov banky. V danom prípade súd vyslovil svoj predbežný právny názor, na ktorý reagoval právny zástupca žalobcu tak, že sa vyjadria k dôkazom vykonaným na pojednávaní dňa 11.10.2022 v súdom stanovenej lehote a predložia návrhy na vykonanie dokazovania.
37. V emailovej komunikácii žalobca, doručenej súdu dňa 21.11.2022, uviedol, že k tvrdeniam žalovaného v 2. rade zaujali stanovisko už v podaní dňa 6.9.2022, z dôvodu hospodárnosti neprodukovali žiadne nové skutkové a právne tvrdenia.
38. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bodoch 21 a nasl. uviedol zistený skutkový stav vo vzťahu k povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z. skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a tento zistený skutkový stav následne právne posúdil tak, že veriteľ hrubo porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 7 ods. 1 čo má za následok sankciu podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Aj keď žalobca tvrdil, že skúmal príjem žalovaných pred vstupom do zmluvného vzťahu a nahliadol do SRBI registra, uvedené nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, celkové mesačné výdavky žalovaných, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať dlh zo zmluvy. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé informácie, ale povinnosť konať s odbornou starostlivosťou zaväzuje veriteľa.
39. Pokiaľ ide o register na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, musí bez akýchkoľvek pochybností ísť o taký register, z ktorého schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je objektívne zistiteľná. Zo žalobcom predloženého reportu zo sociálnej poisťovne a zo spoločného registra bankových informácií sa nedajú zistiť žiadne údaje vzťahujúce sa na výdavky žalovaných. Už z listiny označenej ako Žiadosť o spotrebiteľský úver bola žalobcovi známa skutočnosť, podľa ktorej žalovaný v 1. rade je ženatý s jednou vyživovacou povinnosťou a žalovaný v 2. rade rozvedený bez vyživovacej povinnosti. Už táto okolnosť mala viesť žalobcu k tomu, aby s plnou vážnosťou pristupoval
k zisťovaniu výdavkov žalovaných. Je pritom evidentné, že každá fyzická osoba musí vynakladať určité čiastky minimálne na výživu a bývanie. O to viac to platí v prípade žalovaného v 1. rade majúceho vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu. Ak tak žalobca neurobil, pristupoval k posudzovaniu bonity žalovaných len formálne.
40. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej Žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 19.10.2016, na základe ktorej žalovaní žiadali o úver vo výške 2000,- eur, žalovaný v 1. rade uviedol príjem 1100,- eur, rodinný stav ženatý, počet vyživovaných detí 1. Výdavky, mesačné splátky iných úverov 0. Ako vyplynulo z úverového registra (č.l. 116 a nasl. spisu) žalovaný mal v tom čase úverové záväzky v zostatkovej hodnote 7 212 eur a 64 776 eur zo splátkových úverov. Žalobcom poskytnutým úverom vo výške 30 000,- eur mali byť splatené úvery v čl. 2.3 spolu vo výške 24 105,36 eur a zvyšná časť úveru je čerpaná na účet uvedený v bode 2.2. zmluvy. Celková čiastka, ktorú majú žalovaní zaplatiť je vo výške 44 036,61 eur. Žalovaný v 2. rade v Žiadosti o úver zo dňa 19.10.2016 uviedol príjem 700,- eur, ktorý následne žalobca verifikoval dopytom v Sociálnej poisťovni. Mesačné splátky iných úverov a pôžičiek 0. Z výsledkov dopytu do úverového registra SRBI však vyplýva, že v čase žiadosti mal žalovaný v 2. rade (č.l. 110 a nasl.) záväzok vo výške 42 078 (zostávajúca istina a príslušenstvo), ktorý splácal mesačne vo výške 211 eur. Ďalšími výdavkami žalovaného v 2. rade boli peňažné záväzky vo výške mesačne spolu 318 eur (inkaso 202,36 eur, poplatok za služby mobilného operátora 60,- eur, investičné životné poistenie 56,02 eur). Žalovaný v 1. a 2. rade sú dlžníkmi zaviazanými spoločne a nerozdielne, ak k týmto záväzkom prirátame splátku poskytnutého tohto úveru žalobcom vo výške 458,72 eur mesačne (spolu s poistením), dospejeme k výsledku, že záväzky žalovaného v 2. rade prevyšujú príjem žalovaného o 287,72 eur, a to za stavu, že v týchto výdavkoch nie sú zohľadnené bežné výdavky na ošatenie, dopravu, stravu a iné ďalšie bežné výdavky.
41. Je dôvodné sa stotožniť s odôvodnením súdu prvej inštancie, že žalobca si nesplnil povinnosť veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou spôsobilosť dlžníka splácať dlh v zmysle ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.
42. S poukazom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca sa dopustil hrubého porušenia povinnosti plynúcej mu z § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keď poskytol žalovaným úver vo výške 30 000,- eur bez toho, aby odborne skúmal a posúdil schopnosť žalovaného splácať úver vo výške mesačne splátky 458,72 eur so zreteľom na výsledky dopytu do úverového registra. Vzhľadom na konštatovanú neplatnosť zosplatnenia (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) režim splatnosti jednotlivých splátok pokračuje do splatnosti poslednej splátky (20.10.2024).
43. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.
44. Nedostatočné posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nespôsobuje neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale iba neumožňuje veriteľovi vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a má za následok sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca ako veriteľ v dôsledku porušenia svojich povinností vyplývajúcich zo zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, už tak tak v čase vzniku právneho vzťahu založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere stratil možnosť jednorazovo zosplatniť spotrebiteľský úver a žiadať od žalovaného dohodnuté úroky a poplatky. Ak žalovaní v 1. a v 2. rade v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie neuhradili všetky splatné splátky istiny úveru, súd správne postupoval, ak rozhodol tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť dlžné splátky vo výške istiny spolu s úrokom z omeškania.
45. Žalovaný v 2. rade namietal, že žalobca nikdy nežiadal, aby mu súd priznal splatné splátky, teda ak súd prvej inštancie tvrdí, že je možné žiadať splátky, toto svoje právo žalobca nevyužil a v spotrebiteľských sporoch nie je prípustná zmena žaloby.
46. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2022, sp.zn. 2Obdo/4/2021, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2023 (R3/2023), za zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP je potrebné považovať také doplnenia, či
upresnenia skutočností tvrdených v žalobe, ktoré majú dopad na iné posúdenie skutkového základu uvedenému v žalobe.
47. Zo strany žalobcu nedošlo k zmene žaloby, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je oprávnený žiadať jednorazové splatenie úveru, avšak má nárok z uplatneného nároku na splatné splátky bez úrokov a poplatkov. V zmysle zásady ne ultra petitum súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi časť (splatné splátky istiny) z uplatneného nároku, na ktorý žalobcovi vznikol nárok a v prevyšujúcej časti splátok, u ktorých ešte nenastala zročnosť a v časti úrokov a poplatkov, na ktoré vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť nemá žalobca nárok, súd žalobu zamietol.
48. Žalovaný v 2. rade v rámci podaného odvolania namietal, že súd predtým ako vyhlásil dokazovanie za skončené, neudelil stranám slovo na záverečné reči, v ktorých by zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu, čím súd prvej inštancie zasiahol do práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
49. Podľa § 182 CSP, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
50. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.11.2022 je zrejmé, že po vyjadrení právneho zástupcu žalobcu sa právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade nevyjadrila (bez vyjadrenia). Na otázku súdu právni zástupcovia sporných strán prehlásili, že ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nepredkladajú, ani neoznačujú. Na to bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania. Vzhľadom na priebeh pojednávania a záznam v zápisnici nemožno konštatovať, že právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade nemala možnosť sa vyjadriť, resp. predniesť záverečnú reč.
51. Odvolacia námietka žalovaného v 2. rade v otázke pasívnej vecnej legitimácie je nedôvodná. Podľa ust. § 511 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
52. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čl. 1.3 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka, je dohodnuté, že žalovaný v 2. rade ako (spoludlžník) je zaviazaný spoločne a nerozdielne s dlžníkom (žalovaným v 1. rade) na plnenie záväzkov zo zmluvy o úvere. Žalovaný v 2. rade zmluvu podpísal osobne, jeho prejav vôle bol určitý, slobodný a vážny.
53. Na základe uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že tvrdenie o tom, že žalovaný v 2. rade nevie v akom je právnom postavení v tomto zmluvnom vzťahu, nezodpovedá konkrétnym okolnostiam pri uzatváraní tejto zmluvy. Uvedené vyplýva aj zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.10.2022. Žalovaný v 2. rade slobodne a vážne po vzájomnej dohode s bratom (žalovaným v 1. rade ) vstúpil do zmluvného vzťahu, pričom zmluvu podpísal ako spoludlžník, o čom bol uzrozumený. Z uzavretej zmluvy o úvere tak nesporne vyplýva, že žalovaný v 2. rade je pasívne vecne legitimovaný a ako solidárny dlžník plne zodpovedá za splnenie záväzku.
54. Žalovaný v 2. rade namieta, že zmluva o úvere bola uzatvorená výlučne so žalovaným 1. a výlučne žalovanému 1.na účet a na jeho účel bol úver poskytnutý. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka). Výsledkom kontraktačného procesu je dohoda zmluvných strán na aký účet a účel budú prostriedky zaslané a pokiaľ sa zmluvné strany dohodnú, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie
peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom (§ 501 ods. 2 Obchodného zákonníka).
55. Pasívna solidarita favorizuje právnu pozíciu veriteľa, ktorý má v dôsledku plurality dlžníkov väčšiu možnosť a pravdepodobnosť uspokojenia svojej pohľadávky. Navyše je oprávnený nárokovať si od ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov celé plnenie alebo jeho časť podľa vlastného uváženia. Dlžníci nemôžu požadovať, aby veriteľ dlh medzi nich rozdelil, domáhal sa plnenia iba od niektorého zo spoludlžníkov, alebo aby medzi nimi zachoval akékoľvek poradie. V súdnom konaní sa môže veriteľ efektívne domáhať aj uloženia povinnosti všetkým dlžníkom súčasne s tým, že súd vo výroku rozhodnutia uloží dlžníkom splnenie povinnosti spoločne a nerozdielne.
56. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
57. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v jeho vyhovujúcej časti, vo vzťahu k žalobcovi v jeho zamietavej časti a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a v 2 rade potvrdil ako vecne správny.
58. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
59. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Ustanovenie § 359 CSP právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.
60. Žalobca podal odvolanie v celom rozsahu a žiadal, aby súd zmenil rozhodnutie a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Z ustanovenia § 359 CSP vyplýva, že žalobca bol oprávnenou osobou len na podanie odvolania proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a proti výroku o trovách konania. Odvolanie proti vyhovujúcemu výroku je podané neoprávnenou osobou.
61. Rovnako tak žalovaný v 2. rade podal odvolanie aj proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V tejto časti je odvolanie žalovaného v 2. rade s poukazom na vyššie uvedené podané neoprávnenou osobou.
62. Vzhľadom na vyššie uvedené čo do zvyšku bolo potrebné odvolanie žalobcu a žalovaného v 2. rade postupom podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
63. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že vzhľadom na to, že žalobca a žalovaný v 2. rade boli v odvolacom konaní neúspešní, odvolací súd im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
64. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).