Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/17/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: Z. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XB./XX, XX-XXX C. C., Poľská republika, právne zast.: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: WEBUNG, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 201, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 16326-4/2018-BA zo dňa 31. októbra 2018

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi, žalovanej a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodnutím č. 33728-1/2014-CA zo dňa 07.02.2014 s poukazom na ust. bod prvý o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) a zákona o sociálnom poistení rozhodla tak, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.02.2014 podľa slovenskej legislatívy. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedla, že od 01. mája 2010 sa uplatňujú Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (ďalej len základné nariadenie) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004. Poukázala na článok 11 ods. 3 písm. a) ako aj článok 13 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 základného nariadenia, pričom konštatovala, že dňa 26.02.2013 vykonali kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca kontrolu v sídle zamestnávateľa, zameranú na overenie reálneho výkonu činnosti jeho zamestnancov. Kontrolní zamestnanci v sídle spoločnosti v čase vykonania kontroly nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Kontrolní zamestnanci vypočuli aj Ing. Mgr. Miroslava Šperku, LL.M, konateľa ACARTUS Slovakia, s.r.o., IČO: 46 095 136 (táto obchodná spoločnosť má sídlo na Palárikovej ul. č. 76 v Čadci). Podľa jeho vyjadrenia sa dňa 26.02.2013 v sídle spoločnosti nenachádzal žiaden zamestnanec ani konateľ spoločnosti. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že žalobca reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného nariadenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.02.2014 podľa slovenskej legislatívy.

2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 16326-4/2018-BA zo dňa 31.10.2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na článok 11 ods. 3, článok 13 ods. 3 základného nariadenia a článok 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia. Žalovaná po preskúmaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu dospela k záveru, že je vecne správne a v súlade so zákonom. Poukázala na skutkové zistenia, z ktorých vyplynulo, že zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia od 01. februára 2014. Kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území SR vykonala v období od 26.02.2013 do 07.03.2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ktorá v rámci vykonanej kontroly zistila, že v registrovanom sídle spoločnosti zamestnávateľ samostatnú kanceláriu nemá. Pracovné zmluvy so zamestnancami sú uzatvorené na 10 hodín mesačne. Zamestnanci roznášajú letáky na požiadanie poľských firiem po rôznych mestách na území Slovenskej republiky. Zamestnávateľ zadáva prácu zamestnancom telefonicky, e-mailom alebo poštou. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca vykonala kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnávateľa aj 05.11.2013, pričom nezistila žiadne nové skutočnosti v tejto veci. Vykonanými kontrolami sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR, ani splnenie základných kritérií registrovaného sídla spoločnosti. Taktiež neboli predložené doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnancov a zamestnávateľa na určenom mieste v určený deň, napr. vyúčtovanie cestovných nákladov alebo cestovné príkazy. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaná poukázala na článok 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia a konštatovala, že skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca postupovala správne, podporuje aj určenie uplatniteľnej poľskej legislatívy zo strany ZUS, Oddzial w Bielsku - Bialej. Sociálnej poisťovni, ústredie bolo 26.08.2014 doručené oznámenie ZUS, Oddzial w Bielsku - Bialej č. 020000/70/93/2014-UBS-OM-PW zo dňa 21.08.2014, ktorým ZUS v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určila, že žalobca od 01.02.2014 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym.

3. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalovanej žalobca žalobu, v ktorej navrhol zrušenie rozhodnutia žalovanej a vrátenie veci žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe predovšetkým namieta, že žalovaná nezískala dostatočné podklady na to, aby sa mohla podľa platných právnych noriem stotožniť so záverom, že žalobcovi za vymedzené časové obdobie nevznikla účasť na povinnom sociálnom poistení na území Slovenskej republiky. Žalobca nesúhlasí s právnym názorom žalovanej, v zmysle ktorého určenie uplatniteľnej legislatívy v zmysle nariadení môže byť len predbežné alebo definitívne, ale nie právoplatné. Žalovaná podľa názoru žalobcu je povinná pre definitívne prijatie predbežne určenej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi preskúmavať všetky rozhodujúce skutočnosti pre prijatie tohto určenia a za tým účelom získať potrebné podklady. Žalovaná mala v prvom rade zabezpečiť podklady týkajúce sa preukázania skutočnosti, že predbežné rozhodnutie poľskej Sociálnej poisťovne o určenie uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi sa stalo v Poľskej republike právoplatné. Následne potom mala žalovaná vykonať dokazovanie ohľadne skutočností týkajúcich sa výkonu zamestnaneckej činnosti žalobcu na území Slovenskej republiky za účelom prijatia alebo odmietnutia tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodné pre prijatie právneho záveru žalovanej, či s predbežným rozhodnutím poľskej Sociálnej poisťovne súhlasí alebo nie. Žalobca ďalej namieta, že ani jedno z rozhodnutí nespĺňa požiadavku na obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 1 druhá veta zákona o sociálnom poistení, tieto nevychádzajú podľa názoru žalobcu z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, ktorý by bol logicky vyhodnotený, preskúmateľný a riadne právne posúdený.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.08.2019 obsiahla totožné skutkové a právne dôvody, aké obsiahla v žalobou napadnutom rozhodnutí (pozn. súdu: tieto sú rozvedené v bode 2. tohto rozsudku) a stručne sa vyjadrila k žalobným námietkám. Žalobu žalobcu navrhla zamietnuť ako nedôvodnú.

5. Žalobca v stanovenej lehote na vyjadrenie žalovanej replikou nereagoval.

6. Ďalší účastník konania sa v súdom stanovenej lehote k žalobe nevyjadril.

7. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa (ďalej len ) v spojení s a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. júla 2020, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.

8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s poukazom na ust. pričom zistil, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú podľa z nasledovných dôvodov:

9. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa veta prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Podľa povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v a a , a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

Podľa nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

Podľa článku 13 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 (základné nariadenie), osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

Podľa článku 11 ods. 1 základného nariadenia, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu.

Podľa článku 10 veta prvá základných zásad vykonávacieho nariadenia, aby sa určila príslušná inštitúcia, t.j. inštitúcia, ktorej právne predpisy sa uplatňujú alebo ktorá má povinnosť vyplácať určité dávky, musia objektívnu situáciu poistenca a jeho rodinných príslušníkov preskúmať inštitúcie viac ako jedného štátu.

Podľa článku 76 ods. 2, veta prvá základného nariadenia, na účely vykonávania tohto nariadenia si poskytnú orgány a inštitúcie členských štátov svoje služby a konajú tak, akoby vykonávali svoje vlastné právne predpisy.

Podľa článku 5 bod 1 nariadenia EP a Rady č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie), dokumenty vydané inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, ako aj podporné doklady, na základe ktorých boli dokumenty vydané, uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné.

Podľa článku 14 ods. 5 písm. b) vykonávacieho nariadenia, na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 základného nariadenia osobou, ktorá "zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch", je predovšetkým osoba, ktorá nepretržite striedavo vykonáva činnosti s výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.

Podľa článku 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

Podľa článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

Podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

10. Zo správneho spisu mal správny súd preukázané, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeń Społecznych, pobočka v Bielsku - Bialej (ďalej len ZUS) podaním zo dňa 21.08.2014 č. UBS OM PW s prílohou dala žalovanej na vedomie, že od 01.02.2014 podlieha žalobca poľskej legislatíve v oblasti sociálneho poistenia. Predmetom vedeného formálneho zisťovania bolo určenie príslušnej legislatívy ohľadne vedenia činnosti, ktorú žalobca vedie ako SZČO v Poľsku a vykonávania prác na území Slovenska voči zamestnávateľovi -WEBUNG, s.r.o..

11. Zo správneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne registračným listom fyzickej osoby od 01.02.2014.

12. Správny súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či bola daná právomoc správnych orgánov SR vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia zamestnanca žalobcu v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru správneho súdu právomoc bola daná ustanovením § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré správnym orgánom umožňovalo rozhodnúť o nevzniku jednotlivých povinných poistení žalobcovi, ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.02.2014. Bolo totiž preukázané, že zamestnávateľ žalobcu ako fyzickú osobu prihlásil do registra Sociálnej poisťovne dňom 01.02.2014 a zároveň Sociálna poisťovňa má preukázané, že od 01.02.2014 sa na túto istú fyzickú osobu vzťahuje v oblasti sociálneho poistenia poľská legislatíva, v dôsledku jej definitívneho určenia podľa čl. 16 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia, a preto nemôže byť poistencom na území Slovenskej republiky.

13. Uvedené bolo v konaní preukázané v súlade s citovaným ustanovením článok 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na citované ustanovenie článok 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné) pričom v administratívnom (ani v tomto súdnom konaní) neboli zo strany žalobcu ani ďalšieho účastníka produkované konkrétne skutkové tvrdenia ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce opak (napr.

podanie správnej žaloby v Poľskej republike, ktorou by ďalší účastník namietal závery ZUS obsiahnuté v oznámení - opatrení). Márnym uplynutím lehoty 2 mesiacov v zmysle cit. článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných predpisov ZUS stalo sa definitívnym. Žalovaná bola informovaná o predbežnom určení uplatniteľnej legislatívy (podaním s prílohou doručeným dňa 26.08.2014). Uplynutím dvoch mesiacov - dňa 26.10.2014 tak nastal právny následok predvídaný citovaným ustanovením (článok 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia), keďže žalovaná neinformovala (uvedené ani v konaní netvrdila, ani uvedené v konaní z obsahu administratívneho spisu nevyšlo najavo) ZUS o tom, že nemôže prijať toto určenie, alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko, rovnako neboli pred uplynutím tejto lehoty uplatniteľné právne predpisy určené na základe odseku 4 článku 16. Je potrebné pre úplnosť dodať, že v tomto konaní neboli dané dôvody pre aplikáciu ustanovenia čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia dotknutými inštitúciami členských štátov, keďže v danej veci neexistovala „neistota“ vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej by bolo potrebné, aby postup podľa čl. 16 ods. 2, 3 vykonávacieho nariadenia bol nahradený rokovaním dotknutých inštitúcií členských štátov a následnou dohodou o určení uplatniteľnej legislatívy podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Dohodovacie konanie v intenciách článku 16 ods. 4 (ktoré nevyhnutne predpokladá medzi inštitúciami členských štátov existujúcu pochybnosť v určení uplatniteľnej legislatívy, ktorá pochybnosť v prejednávanej veci nebola daná), je potrebné odlíšiť od výmeny informácií medzi inštitúciami členských štátov v rámci spolupráce pri uplatňovaní základného a vykonávacieho nariadenia napr. čl. 10 základných zásad vykonávacieho nariadenia alebo čl. 76 ods. 2, veta prvá základného nariadenia, v zmysle ktorého na účely vykonávania základného nariadenia si poskytnú orgány a inštitúcie členských štátov svoje služby a konajú tak, akoby vykonávali svoje vlastné právne predpisy. Takáto spolupráca (o akú išlo medzi poľskou a slovenskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia v prejednávanej veci) nie je dôkazom existencie „neistoty“ v intenciách čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.

14. V preskúmavanej veci teda nastala v zmysle listín administratívneho spisu situácia, ktorú predvída ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. v nadväznosti na § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, keď na jednej strane bolo definitívne rozhodnuté o určení poľskej legislatívy v súlade s článkom 16 ods. 3 v nadväznosti na článok 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a na druhej strane prihláška do registra poistencov Sociálnej poisťovne bola zo strany zamestnávateľa - ďalšieho účastníka podaná k tomu istému obdobiu, na ktoré sa vzťahovala pre žalobcu poľská legislatíva. Preto rozhodnutím správnych orgánov bol tento sporný stav odstránený, pričom práve ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o sociálnom poistení je zákonodarcom prijatý na riešenie aj takýchto situácií. Oprávnenie žalovanej vydať rozhodnutie o tom, že zamestnancovi nevzniklo povinné sociálne poistenie na území Slovenskej republiky plynie z citovaných ustanovení § 20 ods. 1, § 172 ods. 5, 178 ods. 1 písm. a) bod 1., § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých je žalovaná oprávnená v sporných nedávkových konaniach okrem iného rozhodnúť aj o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu ako zamestnanca potom, čo bol prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaný v registri poistencov žalovanej (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 27.04.2018).

15. Ak žalovaná (okrem iného) rozhodla na základe definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov poľským orgánom sociálneho zabezpečenia (o ktorom bola oboznámená opatrením, z ktorého obsahu vychádzala a ktorým je v intenciách citovaného čl. 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia viazaná, tak, že potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, v zmysle ktorého sa na žalobcu povinné poistenia na Slovensku nevzťahujú, a to konkrétne od 01.02.2014, kedy bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne, rozhodla vecne správne. Je potrebné uviesť, že po definitívnom určení uplatniteľnej legislatívy žalovanému už neprináležalo sa meritórne zaoberať otázkou reálneho výkonu práce žalobcom na území SR.

16. Správny súd musí s prihliadnutím jednak na zásadu výlučnosti uplatniteľných právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a jednak na zásadu lojálnej spolupráce v zmysle čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (napr. rozsudok súdneho dvora C-202/97 alebo rozsudok C-2/05) konštatovať, že definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov už ďalej nemôžu spochybniť inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ale ani súdy členského štátu, ktorého právne predpisy sa neuplatňujú v zmysle definitívneho určenia. Sociálna poisťovňa teda bola povinná akceptovať definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov. Potom s poukazom na vnútroštátnu úpravu v otázke sporných nedávkových konaní bola oprávnená podľa názoru správneho súdu rozhodnúť aj o tom, že nevzniklo povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti žalobcu ako

zamestnanca ďalšieho účastníka po tom, čo bola táto osoba prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaná v registri poistencov žalovanej (a to podľa cit. ust. § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Žalovaná tak rešpektovala cieľ koordinačných nariadení v zmysle citovaného článku 11 ods. 1 základného nariadenia, ktorým bolo zamedziť situáciám aby jedna osoba podliehala sociálnemu poisteniu (v zmysle uplatniteľnej legislatívy) dvoch resp. viacerých členských štátov. Správne orgány tak nekonali v rozpore s cieľmi a zmyslom koordinačných nariadení, naopak, ich rozhodnutie bolo nevyhnutné v záujme zamedzenia akýmkoľvek pochybnostiam o nevzniku sociálneho poistenia žalobcu na území SR, keďže bol žalobca do registra prihlásený.

17. Pokiaľ ide námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, správny súd podotýka, že táto námietka je vznesená len vo všeobecnej rovine a nemá (v zmysle judikatúry Európskeho súdu a Ústavného súdu SR) atribút tzv. námietky konkrétnej, formulovanej dostatočne jasným a presným spôsobom. Odhliadnuc od uvedeného, je správny súd toho názoru, že rozhodnutie žalovanej obsahuje všetky zákonné náležitosti, ktoré má na mysli cit. ust. § 209 ods. 1 až 5 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti, t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení žalovaná ozrejmila skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení podkladov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Úvahy žalovanej sú ucelené, koherentné a bez vzájomných rozporov.

Relevantným dôvodom pre určenie, že žalobcovi nevznikli povinné poistenia bolo, že poľská legislatíva bola pre žalobcu definitívne určená v zmysle čl. 16 ods. 2, 3 vykonávacieho nariadenia na základe oznámenia ZUS zo dňa 21.08.2014 (doručeným žalovanej dňa 26.08.2014), ktorá sa stala definitívnou v zmysle čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia uplynutím lehoty dvoch mesiacov, t.j. dňom 26.10.2014. Táto skutočnosť bola tou rozhodnou skutočnosťou, ktorú musel akceptovať slovenský orgán sociálneho zabezpečenia a vzhľadom na súčasnú registráciu žalobcu v registri Sociálnej poisťovne od 01.02.2014 potom žalovaná rozhodla zákonne, ak potvrdila rozhodnutie prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca o nevzniku týchto poistení práve odo dňa registrácie žalobcu v jej registri. Teda všetky otázky (námietky) týkajúce sa absencie dokazovania ohľadne skutočností týkajúcich sa výkonu zamestnaneckej činnosti žalobcu na území SR, nemôžu byť v tomto súdnom konaní už dôvodné, preto sa s nimi súd ani z úradnej moci ( ) nezaoberal. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prípadné námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu v súvislosti s činnosťou žalobcu na území SR bolo potrebné vzniesť v konaní pred ZUS, resp. inštančnom postupe a prípadnom správnom súdnom konaní, a to na území Poľskej republiky. Pokiaľ by aj o tejto otázke bolo rozhodnuté poľskými inštitúciami nesprávne (t.j. v rozpore so základným a vykonávacím nariadením), súdy Slovenskej republiky, ani správne orgány Slovenskej republiky si túto otázku po jej definitívnom určení už nemôžu posúdiť inak (obdobne rozsudok NS SR č.k. zo dňa 27.04.2016).

18. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej mal správny orgán najskôr vyčkať na právoplatné skončenie prípadného súdneho sporu v Poľskej republike o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. K uvedenému správny súd uvádza, že v administratívnom (ani v tomto súdnom konaní) neboli zo strany žalobcu ani ďalšieho účastníka produkované konkrétne skutkové tvrdenia ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce napr. podanie správnej žaloby v Poľskej republike, ktorou by žalobca namietal závery ZUS obsiahnuté v oznámení. Je preto potrebné vychádzať z citovaného ustanovenia článok 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na citované ustanovenie článok 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné. V administratívnom konaní nevyšlo najavo, že by členský štát (Poľská republika) zrušil resp. vyhlásil za neplatné oznámenie ZUS, uvedené netvrdil v konaní ani žalobca. Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy za takejto skutkovej situácie je viazané na splnenie podmienok, ktoré má na mysli citované ustanovenie čl. 16 ods. 3, t. j. na uplynutie lehoty dvoch mesiacov od doručenia oznámenia ZUS, podľa ktorého sa na žalobcu vzťahujú uplatniteľné predpisy sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Na žiadnu ďalšiu skutočnosť vykonávacie nariadenie definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy neviaže.

19. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa a contrario tak, že mu náhrada trov nebola priznaná, pretože v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa a contrario tak, že mu súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia - výnimočnosť situácie. Rovnako správny súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi ( a contrario), pretože taktiež neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - správny súd neuložil ďalšiemu účastníkovi žiadnu povinnosť, vo vzťahu ku ktorej by došlo k vzniku trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.