Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-51-2020.pdf
PDF · 134.82 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/51/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX P., proti žalovaným 1/ T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX O., zastúpený spoločnosťou PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, 2/ J. dražobná, spol. s.r.o., so sídlom O. XX, XXX XX O., N.: XX XXX XXX, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/12/2020-201 z 12.06.2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, potvrdzuje.
II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania mení tak, že žalovaní 1/ a 2/ nemajú voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.
IV. Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca vo vzťahu k žalovanému 1/ domáhal uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže, ako aj prenajatím nehnuteľností evidovaných na LV č. XX v obci P., katastrálne územie P. na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 23.07.2014 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ a žalovanému 2/ navrhoval uložiť povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre obec a katastrálne územie Vlkanová a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorá nezačala ani nebola žalobcom konkretizovaná, len žiadal, aby mu súd uložil povinnosť do 60 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať na súd návrh na začatie konania o veci samej s predmetom o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 23.07.2014, účastníkmi ktorej boli žalobca a žalovaný 1/. 1.1 Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že je „spotrebiteľom“ a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 23.07.2014 je plná neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré má súd posúdiť v spore o veci samej. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ako zabezpečovací úkon nie je platná z dôvodu neplatnosti úverovej zmluvy, z ktorej dlh mal byť zmluvou o zriadení záložného práva zabezpečený. V zmluve o zriadení záložného práva identifikovaný predmet záložného práva sa nezhoduje s jeho identifikáciou v oznámení o dobrovoľnej dražbe a podľa listov vlastníctva.
Žalovaní nevykonávajú dražbu v súlade so zákonom. Žalobcovi nedoručuje žalovaný 2/ písomnosti, ktoré podľa zákona mu doručiť musí, nedodržiava lehoty určené zákonom a výkonom dražby došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a práva na súkromie a rodinný život žalobcu. Napriek opakovaným žiadostiam žalobcu adresovaným žalovaným 1/ a 2/ žalovaní 1/ a 2/ nevydali žalobcovi vyhlásenie veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. 1.2 Návrh žalobcu posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovení § 325 ods. 1, 2 a § 326 ods. 1 a § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) a vyhodnotil ho ako nedôvodný. Zmluvou o zriadení záložného práva z 23.07.2014 mal súd za osvedčený právny vzťah medzi žalobcom ako záložcom a vlastníkom nehnuteľností z LV č. XX katastrálne územie P. a žalovaným 1/ ako záložným veriteľom, ktorý je aj navrhovateľom dražby vykonávanej žalovaným 2/ ako dražobníkom. Z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie P. mal súd prvej inštancie osvedčené vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet dražby. Osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana skúmal súd prvej inštancie v kontexte s tvrdením žalobcu, že mieni podať žalobu vo veci samej o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva z 23.07.2014, keď hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Platnosť zmluvy o zriadení záložného práva z 23.07.2014 má podľa žalobcu súd posudzovať z hľadiska existencie a určení neprijateľných zmluvných podmienok k tejto zmluve a nekalých obchodných praktík žalovaných, čím malo dôjsť k ohrozeniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa. Zmluvou o zriadení záložného práva však nedošlo k prijatiu nejakej služby či plnenia od záložného veriteľa ako dodávateľa, z tohto dôvodu žalobca na základe zmluvy o zriadení záložného práva nemá postavenie spotrebiteľa. Ani zmluva o bezúročnej pôžičke uzavretá 23.07.2014 medzi dlžníkom spoločnosťou A. J. P. s. r. o. (teraz Q., s. r. o.) a žalovaným 1/ ako veriteľom, z ktorej záväzok bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu zmluvou z 23.07.2014 nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), keď v postavení dlžníka nevystupuje fyzická osoba. Existenciu neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík, ktoré žalobca okrem toho nevymedzil, súd skúma v spotrebiteľskom spore. 1.3 Výkonu dobrovoľnej dražby nemôže brániť skutočnosť, že v zmluve o zriadení záložného práva z 23.04.2014 sú nehnuteľnosti označené iným spôsobom ako v oznámení o dobrovoľnej dražbe z roku 2020 z dôvodu, že zmena nastala po zápise geometrického plánu č. XX/XX č. z. 234/2019 na list vlastníctva, keď ich súhrnná výmera zostala zachovaná a v časti „C“ je ťarcha záložného práva stále zapísaná. 1.4 Pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo potrebné skúmať, v akom rozsahu poskytol dlžník zo zmluvy o úvere plnenie veriteľovi, s čím súvisí žalobcom požadované vyhlásenie pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky, ktorú by mohol súd skúmať v konaní riešiacom otázku existencie záväzku dlžníka - spoločnosti A. J. P. s. r. o. (teraz Q., s. r. o.) voči záložnému veriteľovi zo zmluvy o bezúročnej pôžičke, v ktorom by musel byť dlžník stranou sporu, tak ako aj v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aby mohla byť žalobcovi súdom uložená povinnosť podať takúto žalobu vo veci samej. Žalobca procesné strany, ktoré by mali vystupovať v konaní vo veci samej o neplatnosť záložnej zmluvy pritom ani neuviedol. Z týchto skutočností súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca neosvedčil danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť navrhovaným neodkladným opatrením ochrana, preto je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodný voči žalovanému 1/ aj žalovanému 2/, ktorý odvodzuje svoje oprávnenie pri realizácii dražby od práva navrhovateľa dražby (záložného veriteľa) na výkon záložného práva. Súd poznamenal, že ochrana žalobcu v prípade vydraženia predmetných nehnuteľností je podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj „zákon č. 527/2002 Z.z.“ alebo „zákon o dobrovoľných dražbách“) zabezpečená osobitným právom domáhať sa neplatnosti dražby v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, ak tým bol žalobca dotknutý na svojich právach. 1.5 Neobstojí námietka žalobcu o protiústavnosti inštitútu dobrovoľnej dražby, ktorú posúdil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení PL. ÚS 23/2014 z 24.09.2014 opačne než tvrdí žalobca. 1.6 Žalobcovi nárok na náhradu trov konania bez označenia, proti ktorému zo žalovaných či obom, súd prvej inštancie nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v konaní spolu s tým, že žalovaným 1/ a 2/ nebol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ešte doručený. Rozhodnutie o trovách konania podľa dôvodov rozhodnutia vychádza z § 255 ods. 1 C. s. p.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie súčasne s námietkou zaujatosti voči konajúcemu sudcovi Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Jurajovi Vallovi a sťažnosťou na tohto sudcu za šikanovanie spotrebiteľa. 2.1 Podstatnú časť podania označeného ako odvolanie a námietka zaujatosti tvorí kópia odvolania a námietky zaujatosti, ktoré boli súčasťou odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 14C/12/2020-84 z 09.03.2020 (žalobca v odvolaní uvádza, že napáda výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania o nariadení neodkladného opatrenia, hoci rozhodnutím č. k. 14C/12/2020-201 z 12.06.2020 bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý a o zastavení konania rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 14C/12/2020-84 z 09.03.2020) a len inými slovami rozvíja a uvádza svoje podozrenia, že JUDr. Juraj Vallo je spriaznený so žalovanými a rozhoduje na objednávku právnikov žalovaných. Tvrdil, že JUDr. Juraj Vallo riadi spor smerom k dražbe a dražobní podvodníci môžu na nej zarobiť cca 50 000,- € a táto benevolencia sudcu a závažné pochybenia sú dôvodom pre vznesenie námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi. 2.2 Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že „zastavil konanie, ktoré ešte ani nezačalo a v texte rozhodnutia sa odvoláva na zmluvu, ktorá nebola v základnej žalobe uvedená ako podstatná“. Sudca v bode 10 zamietajúceho uznesenia spochybňuje oprávnenosť žiadosti žalobcu na preukázanie existencie dokladu vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa výkon záložného práva realizuje, hoci tento dokument je postavený na roveň exekučného titulu a má priamy dosah na ústavné práva žalobcu. Povinnosťou dražobníka podľa § 8 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je umožniť vlastníkovi predmetu dražby, dlžníkovi a účastníkovi dražby nazrieť do písomností súvisiacich s dražbou a túto zákonnú povinnosť dražobníka konajúci sudca popiera. Cieľom predmetnej normy podľa komentára k zákonu o dobrovoľných dražbách je aj zabezpečenie práva oprávnených osôb na výpisy a odpisy z dokumentácie dražobníka bez nároku na úhradu. Žalobca mieni vyhlásením veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, dokázať súdu prvej inštancie nekalé a úžernícke praktiky navrhovateľa dražby (záložného veriteľa) a dražobníka, preto trvá na splnení povinnosti záložného veriteľa uloženej mu v § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby podľa komentára knižného vydania zákona č. 527/2002 Z. z. sa týka pravosti pohľadávky a jej splatnosti, keďže splatnosť je základnou podmienkou aktivovania uhradzovacej funkcie záložného práva. Vyhlásenie navrhovateľa dražby musí byť kumulatívne vo všetkých jeho prvkoch a ak navrhovateľ neurobí vyhlásenie spôsobom ustanoveným v zákone, nie je možné dražbu vykonať. Relevantnou otázkou písomného vyhlásenia je nielen pravosť pohľadávky, ale aj jej výška, keďže práve pri stanovení výšky môže dôjsť k posúdeniu primeranosti alebo neprimeranosti výkonu záložného práva. Podľa autorov komentára písomné vyhlásenie veriteľa často nespĺňa podmienky jasnosti a určitosti, čo môže zakladať neplatnosť dražby. Veľmi častou praktikou je do vyčíslenia pohľadávky uviesť nepreskúmateľnú sumu, prípadne do výšky pohľadávky integrovať aj rôzne sankcie, ktoré v konečnom dôsledku navyšujú dlh dlžníka. V spotrebiteľskej praxi sa táto tendencia viaže osobitne k plneniam z neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré vstupujú do umelého navyšovania vymáhanej pohľadávky v procese dražby. Práve spôsob určenia výšky, ale aj pravosti a splatnosti pohľadávky založený na jednostrannom vyhlásení veriteľa bez akejkoľvek kontroly dodržania zákonných podmienok, osobitne dodržania noriem na ochranu spotrebiteľa predstavuje jeden z najväčších problémov neoprávnenosti a neprimeranosti mimosúdneho výkonu záložného práva. Obdobný problém ako pri stanovení výšky pohľadávky vyvstáva aj v súvislosti s vyhlásením o splatnosti pohľadávky, keďže samotné určenie splatnosti v zmluve o hlavnom záväzku môže byť založené na neplatnej alebo neprijateľnej zmluvnej podmienke. Za daných okolností zostáva povinnému z dražby v zásade možnosť žiadať o predbežnú ochranu súdu podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho napríklad v zákaze výkonu záložného práva dražbou alebo možnosť následnej ochrany v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby, keďže dôvodom neplatnosti môže byť aj porušenie hmotného práva majúceho za následok predčasnosť výkonu záložného práva. Žalobca s odkazom na komentované ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách zdôrazňoval, že posúdením obsahu a matematických údajov vyhlásenia pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve by súdu preukázal nezákonné konanie žalovaných. Hoci žalovaných opakovane žiadal o písomné potvrdenie o vzájomných plneniach na základe zmluvy o pôžičke, nebolo jeho žiadosti vyhovené, i keď Občiansky zákonník v § 569 ukladá veriteľovi povinnosť vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený a dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň potvrdenie. 2.3 Súdu prvej inštancie žalobca vytýkal, že žalovaným 1/ a 2/ nedoručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a položil otázku, či tak súd prvej inštancie postupuje preto, aby dražobní podvodníci mohli bez vyrušovania pripravovať druhé kolo dražby jeho nehnuteľnosti. 2.4 V rámci návrhu na rozhodnutie odvolacieho súdu okrem zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenia veci okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie navrhol, aby súd vyzval žalovaných k predloženiu vyhlásenia pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a uložiť „žalobcovi povinnosť v listinnej podobe predložiť písomné potvrdenie - kvitanciu o tom, že dlh bol zo strany žalovaného 2/ úplne alebo čiastočne splnený“. Žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie a uložil žalovanému 1/, aby sa zdržal výkonu záložného práva a žalovanému 2/, aby sa zdržal úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby. Opätovne žiadal, aby mu súd uložil povinnosť do 60 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať návrh na začatie konania vo veci samej - návrh na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 23.07.2014 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Vyhlásil, že odmieta platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnej protistrane a žiadal, aby bolo zabezpečené zrušenie jeho povinnosti platiť akékoľvek súdne poplatky a trovy konania.
3. V súlade s § 329 ods. 1 veta druhá C. s. p. odvolací súd doručil žalovaným uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s odvolaním a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a umožnil im vyjadriť sa k zaslaným písomnostiam.
4. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podal len žalovaný 1/. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie mal konanie pre prekážku už rozhodnutej veci zastaviť alebo podanie žalobcu, ktoré by malo byť návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť, keď žalobca vo vzťahu k žalovanému 1/ podal opakovane niekoľko podaní - žalobu na súd, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté. Vo veci vedenej pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 17C/15/2018 bolo rozhodnuté o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo do podstaty totožného so žiadaným neodkladným opatrením v tomto konaní, kde krajský súd na základe odvolania žalovaného 1/ zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na Okresnom súde Banská Bystrica prebiehalo konanie aj o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a plnenia, ktoré bolo zastavené. V ďalšom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 10C/52/2018 bolo konanie v merite veci aj vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavené a Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 13Co/278/2018. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie žalobcu podľa názoru žalovaného 1/ nespĺňa zákonné náležitosti podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. a § 326 ods. 1 C.s.p. 4.1 Nepravdivé je tvrdenie žalobcu, že pôžička na základe zmluvy z 23.07.2014 poskytnutá nebola. Pôžička bola poskytnutá bezhotovostným spôsobom na účet určený dlžníkom spôsobom ním zvoleným. Formou dvoch platieb vo výške 200.000,- Eur a vo výške 272.000,- Eur, spolu 472.000,- Eur. Pôžička bola splatná 26.01.2015. Zmluvou o pôžičke z 23.07.2014 nebol založený spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/. Žalovaný 1/ poskytol pôžičku ako fyzická osoba z vlastných peňažných prostriedkov a dlžníkom bola obchodná spoločnosť - podnikateľ. 4.2 Súd prvej inštancie správne vyhodnotil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca tvrdí, že sa chce domáhať určenia neplatnosti zmluvy. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy určovacou žalobou, ktorej predmetom je určenie právnej skutočnosti, a to právnej skutočnosti inej ako je určenie práva, teda ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. Prípustnosť takejto špecifickej určovacej žaloby musí tvrdiť a preukázať žalobca uvedením konkrétnej právnej normy (hmotného práva), ktoré uvedené určenie explicitne pripúšťa. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve nie je prípustná podľa žiadnej hmotnoprávnej normy. Pre prípad, že by v prípade „plánovanej“ žaloby išlo o žalobu v zmysle § 137 písm. c) C.s.p., musel by žalobca preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. 4.3 Pred nariadením neodkladného opatrenia je súd povinný posúdiť, či jeho nariadením nedôjde k neprimeranému obmedzeniu strany sporu a zásahu nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), pretože súd je povinný poskytovať ochranu každej strane sporu v rámci zásady rovnosti strán. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by žalovaný 1/ tým, že mu súd uloží povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva nijako neutrpel. Žalovaný poskytol obchodnej spoločnosti pôžičku vo výške 472.000,- Eur a jediným jeho nárokom je právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva. 4.4 Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o neúplnosti zmluvy o záložnom práve, nesprístupnení dokumentov, vadách dražby, odmietaní súčinnosti, či identifikácii predmetu záložného práva žalovaný 1/ uvádza, že žalobca ako vlastník nehnuteľnosti má zmluvu o zriadení záložného práva k dispozícii, sám ju predložil súdu a má možnosť aj nahliadnuť do zbierky listín katastra nehnuteľností. Žalobca má možnosť nahliadnuť podľa § 8 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. do dokumentácie o dražbe. Toto svoje právo účelovo nevyužíva a snaží sa „pretransformovať“ toto svoje právo do povinnosti dražobníka, či navrhovateľa dražby poskytovať mu kedykoľvek a čokoľvek o čo požiada. Žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby splnil všetky povinnosti, ktoré podľa zákona o dobrovoľných dražbách má. Žalobca dosiahol rozdelenie pozemkov. Z pohľadu identity ide o tie isté pozemky. Pri uzatváraní zmluvy žalobca komunikoval osobne s dlžníkom. Zmluvná dokumentácia bola pripravená vopred, pripomienkovaná a bolo len na rozhodnutí strán, či zmluvu podpíšu. Záloh bol ocenený spôsobom podľa zákona a na základe nesúhlasu žalobcu bol vyhotovený nový znalecký posudok. 4.5 Žalobca sa snaží neobvyklým a neprimeraným spôsobom skresľovať informácie o dražbe, podmienkach dražby a celej prejednávanej veci. Žalobca bráni vykonaniu dražby návrhmi na nariadenie neodkladného opatrenia, rôznymi letákmi a svojím vystupovaním na dražbe. V deň 30.06.2020, kedy sa mala konať opakovaná dražba, prítomný žalobca a jeho otec svojím správaním zapríčinili, že z 5 záujemcov sa nik ako účastník dražby neprihlásil. Žalobca účelovo a zámerne sťažuje priebeh dražieb a výkon záložného práva a z jeho nevkusných, vulgárnych, urážlivých vyjadrení v každom podaní je možné urobiť „obraz“ o účele, význame a cieľoch konania a postupov žalobcu. Žalovaný 1/ navrhuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a návrh žalobcu zamietnuť, alternatívne návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť a rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.
5. Žalovaný 2/ vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal.
6. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že jeho predmetom je len nariadenie neodkladného opatrenia a to v celom rozsahu z hľadiska dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
7. Odvolacie dôvody popísané iba slovne v odvolaní žalobcu podriadil odvolací súd pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku (rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd), písmeno e) - súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a písmeno h) - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Totožná námietka zaujatosti ako v súčasnom odvolaní bola vznesená žalobcom proti sudcovi JUDr. Jurajovi Vallovi aj v odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/12/2020-84 z 09.03.2020, o ktorej rozhodol nadriadený súd uznesením sp. zn. 17NcC/6/2020 z 29.04.2020 tak, že sudcu JUDr. Juraja Vallu z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 14C/12/2020 nevylúčil a posúdil aj totožnú odvolaciu námietku v uznesení sp. zn. 17Co/29/2020 z 29.04.2020 tak, že námietka o tom, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca nebola uplatnená dôvodne, keď žalobca námietku zaujatosti vyvodzuje len z podozrení o prepojení sudcu s protistranou a možnej zainteresovanosti sudcu na výsledku konania, ale neuvádza, z čoho pramenia podozrenia a neoznačuje žiadne objektívne skutočnosti preukazujúce dôvodnosť jeho podozrení. Odvolací súd konštatoval, že zo spisu nevyplýva žiadna okolnosť svedčiaca o tom, že by u zákonného sudcu neboli dané dostatočné záruky objektívneho, nezaujatého a nestranného rozhodovania a že dôvodom pre vylúčenie sudcu nemôžu byť okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní alebo v jeho rozhodovaní. 8.1 Odvolací súd zotrváva na názore, že obsah spisu nenasvedčuje naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Žalobca iba zopakoval svoje tvrdenia z predchádzajúceho odvolania a znovu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vzniesť závažné podozrenia voči konajúcemu sudcovi, najmä keď niektoré úvahy žalobcu vychádzajú z neznalosti zákona, ktorý upravuje konanie súdu vo veciach neodkladných opatrení. Žalobca vytýka súdu prvej inštancie, že nedoručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaným, z čoho vyvodzuje, že sudca mienil žalovaným poskytnúť priestor na vydraženie jeho nehnuteľnosti. Pritom priamo Civilný sporový poriadok v § 329 ods. 1 ustanovuje, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť súd aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania a v § 331 ods. 1, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa doručuje ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo toto neodkladné opatrenie nariadené s tým, že ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje. Okresný súd konajúc sudcom JUDr. Jurajom Vallom teda postupoval pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade so zákonom a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s uznesením súdu prvej inštancie a odvolaním podľa § 329 ods. 1 C. s. p. doručil protistrane iba odvolací súd.
9. Osobitným uznesením o námietke zaujatosti proti sudcovi JUDr. Jurajovi Vallovi nadriadený súd nerozhodoval z dôvodu, že na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu podľa § 53 ods. 2 C. s. p. nadriadený súd neprihliada, ak už o nich rozhodol.
10. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s inštrukciami odvolacieho súdu z uznesenia sp. zn. 17Co/29/2020, že v prvom rade posúdiť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s doplnkami návrhu tvoriacimi súčasť spisu, či je dostatočne určitý a zrozumiteľný a či obsahuje všetky zákonné náležitosti a v prípade kladnej odpovede na tieto otázky vyhodnotiť, či žalobca, keď len odkázal na akési budúce konanie, ktorého strany a predmet konania nekonkretizoval, osvedčil nárok podľa hmotného práva, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.
11. Za žalovaných v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žalobca označil záložného veriteľa T. V., ktorý je navrhovateľom dražby a dražobníka - spoločnosť J. dražobná, spol. s r. o., so sídlom O. XX, O., právnickú osobu, ktorá organizuje dražbu.
12. Dražobník odvodzuje svoje oprávnenia pri realizácii dražby od práva navrhovateľa dražby (záložného veriteľa) na výkon záložného práva. Právne postavenie dražobníka je závislé od právneho postavenia navrhovateľa dražby, pretože len na základe záložného práva záložného veriteľa môže dôjsť k realizácii dobrovoľnej dražby. Pokiaľ by aj súd nariadil neodkladné opatrenie voči žalovanému 1/ s uložením povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, niet právneho dôvodu domáhať sa uloženia povinnosti dražobníkovi zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dražby, pretože dražobníkovi z § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonávanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené. Žalovanému 2/ podľa názoru odvolacieho súdu nesvedčí pasívna legitimácia v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti s ním uskutočňovanou dražbou. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/ je vecne správne vo výroku a Civilný sporový poriadok v § 387 ods. 1 umožní odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie aj v prípade, že je vecne správne len vo výroku, nie aj v dôvodoch.
13. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len v prípade, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 C. s. p. to znamená, existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, inak podľa § 328 ods. 1 C. s. p. súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Nedôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyvodil súd prvej inštancie zo skutočnosti, že žalobca neosvedčil hmotnoprávny nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Základnú podmienku pre výkon záložného práva a to existenciu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného mal súd prvej inštancie preukázanú zmluvou o zriadení záložného práva, ktorú do spisu pripojil žalobca. Z nej vyplýva, že záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie vrátenia pôžičky v sume 472 000,- € alebo akejkoľvek jej časti, na zabezpečenie zaplatenia prípadných zmluvných pokút a ďalších pohľadávok záložného veriteľa T. V. voči dlžníkovi, ktorým bola spoločnosť A. J. P. s. r. o., so sídlom B. XXXX/XX vo Z., vzniknutých na základe alebo v akejkoľvek priamej alebo nepriamej súvislosti so zmluvou o bezúročnej pôžičke z 23.07.2014 uzavretej medzi záložným veriteľom ako veriteľom a dlžníkom spoločnosťou A. J. P. s. r. o. Z.. Trvanie záložného práva bolo vymedzené od jeho vzniku zápisom do katastra nehnuteľností do zaplatenia pohľadávky spolu s poplatkami a všetkými účelne vynaloženými nákladmi vyplývajúcimi zo zmluvy o bezúročnej pôžičke alebo do zániku zálohu, prípadne vzdania sa záložného práva záložným veriteľom. Záložca (žalobca) nepopiera, že zmluvu o zriadení záložného práva podpísal, bola riadne uzavretá a netvrdí zánik záložnej zmluvy vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom ani zánikom zálohu, spochybňuje len existenciu pohľadávky, navrátenie ktorej má byť zabezpečené zmluvou o zriadení záložného práva.
Priamo v článku II. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam je uvedené, že ak záložca požiada záložného veriteľa o vydanie potvrdenia o splatení dlhu (kvitancie), je záložný veriteľ povinný záložcovi bez zbytočného odkladu vyhovieť a vydať mu požadovaný doklad. Na č. l. 43 až 47 spisu je v kópii založené oznámenie záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva zriadeného v prospech T. V. na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX pre katastrálne územie P. podľa V XXXX/ XX podľa § 151l Občianskeho zákonníka v celkovej výške 513.387 € zo zmluvy o bezúročnej pôžičke z 23.07.2015 uzavretej medzi veriteľom T. V. a dlžníkom spoločnosťou A. J. P. s. r. o. so sídlom vo Z.. Žalovaný 2/ doručil žalobcovi oznámenie o dobrovoľnej dražbe z 30.01.2018 s určením termínu dražby na 07.03.2018. Dražba nebola doposiaľ úspešná napriek opakovaným termínom, nezrealizovala sa ani 30.06.2020 pre nezáujem o jej vydraženie.
15. Zo zmluvy o bezúročnej pôžičke uzavretej medzi T. V. a dlžníkom A. J. P. s. r. o., B. XX, Z. nevyplýva účasť žalobcu v tomto zmluvnom vzťahu, pôžička nebola veriteľom T. V. poskytnutá žalobcovi ako spotrebiteľovi, ale obchodnej spoločnosti, teda na základe zmluvy o bezúročnej pôžičke z 23.07.2014 nemá žalobca vo vzťahu k veriteľovi T. V. postavenie spotrebiteľa a takéto postavenie mu neprináleží ani podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Na str. 53 až 55 spisu je žurnalizovaná výzva žalobcu adresovaná žalovaným 1/ a 2/ k mimosúdnej dohode o finančnom vysporiadaní pred dražbou, v ktorom žalobca prehlasuje, že svoje oprávnené záväzky voči žalovaným, kvôli ktorým pripravujú dobrovoľnú dražbu nehnuteľností chce splatiť, ale iba v súlade s právnym poriadkom, teda len v takej výške „ako nám veriteľ reálne požičal a nie viac“. Vedomosť žalobcu o akomsi dlhu voči žalovanému 1/ a ochota splatiť dlh súvisí zrejme so zmluvou o spoločnej investícii, ktorej prvá strana je žurnalizovaná v kópii na č. l. 35 spisu a z ktorej odvolací súd zistil, že medzi zmluvnými stranami Q. S. S., so sídlom T. XX, P. v zastúpení G. T., prezidentom a spoločnosťou A. J. P. s. r. o., so sídlom B. XX, Z. bola uzavretá zmluva o spoločnej investícii, na základe ktorej mali byť kupované nehnuteľnosti v katastrálnom území Z.. Nepochopiteľné sú preto tvrdenia žalobcu o tom, že ako spotrebiteľ má byť osobitne chránený súdom proti neprijateľným podmienkam v spotrebiteľskej zmluve, keď žiadna spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ preukázaná nebola.
16. K záveru, že základom uplatneného nároku žalobcu nie je spotrebiteľský vzťah sa vyslovil odvolací súd už v uznesení sp. zn. 17Co/145/2018 z 28.06.2018, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/15/2018-53 zo 06.03.2018 v znení opravného uznesenia tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovanému 1/ T. V. zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX v katastrálnom území P. zamietol. V konaní sp. zn. 17C/15/2018 Okresného súdu Banská Bystrica žalovaný 1/ T. V. uvádzal, že z požičanej sumy obchodnej spoločnosti A. J. P. s. r. o. (ktorá zanikla 14.07.2017 zlúčením s právnym nástupcom ETRADER, s. r. o.) mu bola vrátená len časť a len na istine je stále dlh vo výške 196 472,92 €. Rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 17Co/145/2018 je súčasťou spisu 14C/12/2020 na č. l. 83a až 83o. Žalobca v priebehu celého konania zdôrazňuje, že nemá k dispozícii vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Vyhlásenie navrhovateľa dražby - záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť je zo zákona povinnou prílohou zmluvy o vykonaní dražby (§ 16 zákona č. 527/2002 Z. z.). Záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Oprávneniu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom výťažkom zo zálohu bol zákonom o dobrovoľných dražbách vytvorený nový inštitucionálny rámec. Navrhovateľ dražby zodpovedá za správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť. Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa § 33 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. sa nemožno zbaviť. V prípade porušení ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách vzniká zodpovednosť aj na strane dražobníka (§ 33 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách). 16.1 V uznesení sp. zn. 17Co/29/2020 z 29.04.2020, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/12/2020-84 z 09.03.2020 sa odvolací súd už vyjadril, prečo skoršie rozhodnutia o návrhoch žalobcu netvoria prekážku rozhodnutej veci podľa § 230 C.s.p. Toto uznesenie žalovaným doručené nebolo.
17. Okrem zodpovednosti za škodu zo strany záložného veriteľa a dražobníka je záložca chránený aj možnosťou podať žalobu o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. aj z dôvodu spochybňovania platnosti záložnej zmluvy.
18. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vo všetkých podaniach iba všeobecne tvrdí, že dražba na jeho nehnuteľnosti podľa zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok z 23.07.2014 sa uskutočňovať nemôže a mieni sa domáhať neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva v súdnom konaní, nikdy však nekonkretizoval, v čom odporuje zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zákonu, z akého dôvodu by mala byť neplatná a takúto žalobu doteraz nepodal. Zánik záložnej zmluvy splnením zabezpečovanej pohľadávky žalobca nepreukázal. Za takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca neosvedčil hmotnoprávny nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z výpisu z LV č. XX vyhotoveného 16.07.2020 odvolacím súdom cez verejný register Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky odvolací súd zistil, že v časti C: ŤARCHY je stále zapísané záložné právo pre pohľadávku T. V. podľa zmluvy V XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX, žalovaný 1/ oznámil katastru nehnuteľnosti výkon záložného práva a v poznámkach je uvedené začatie konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci Okresného súdu Banská Bystrica 14C/12/2020 a ďalšie oznámenie o začatí súdneho konania na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 18C/31/2019 o obnovu konania a nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podľa zistenia odvolacieho súdu priamo na Okresnom súde Banská Bystrica je právoplatne skončené odmietnutím návrhu na obnovu konania a zastavením konania o nariadení neodkladného opatrenia. Platná zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti (doteraz za neplatnú súdom vyhlásená nebola) oprávňuje žalovaného 1/ aj proti vôli žalobcu uspokojiť svoju splatnú pohľadávku spôsobom podľa zákona o dobrovoľných dražbách, z tohto dôvodu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému 1/ výkon záložného práva formou predaja na dražbe za aktuálne zisteného skutkového stavu nie je dôvodný.
19. Zmluva o zriadení záložného práva oprávňuje veriteľa predať záloh na dobrovoľnej dražbe, priamo ktorejkoľvek tretej osobe, prenajať záloh ľubovoľnej osobe, aj predať záloh formou verejnej obchodnej súťaže. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva aj ďalšími formami vyplývajúcimi z článku IV. bod 1. zmluvy o zriadení záložného práva z 23.07.2014 platí uvedené, že ak žalobca iba spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, ktorá doteraz súdom za neplatnú vyhlásená nebola, neexistuje právny dôvod, pre ktorý by mal súd uložiť žalovanému 1/ zákaz realizovať oprávnenia vyplývajúce z tejto záložnej zmluvy.
20. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Bezodkladná potreba úpravy pomerov žalobcu a žalovaných zistená v tomto konaní nebola. Od roku 2015, kedy žalovaný 1/ oznámil začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, neurobil žalobca také právne kroky, ktoré by spochybňovali oprávnenie žalovaného 1/ vykonať záložné právo podľa zmluvy uzavretej so žalobcom. Dobu 5 rokov považuje odvolací súd za dostatočnú na to, aby už v konaní vo veci samej boli vyriešené otázky, ktoré za sporné označuje žalobca. Aj uplynutie lehoty 5 rokov dokazuje, že rozhodnutie neodkladným opatrením nie je namieste.
22. Podľa § 336 ods. 1 C. s. p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
23. Ak súd prvej inštancie dospel k názoru, že zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené nie sú a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nebol dôvod podľa § 336 ods. 1 C. s. p. ukladať navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Takúto žalobu mohol podať žalobca aj bez rozhodnutia súdu, keby venoval ochrane svojich práv náležitú pozornosť a zvolil by účinné prostriedky ochrany prípustné zákonom.
24. Ustanoveniu § 255 ods. 1 C. s. p., na ktoré sa odvoláva súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania by zodpovedal výrok: „žalovaní 1/ a 2/ nemajú nárok na náhradu trov konania“ z dôvodu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý a teda žalobca nemal v spore úspech. Žalovaným 1/ a 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie nemohli vzniknúť žiadne trovy konania z dôvodu, že sa o tomto konaní dozvedeli až po doručení písomností zo strany odvolacieho súdu v súlade s § 329 ods. 1 C. s. p. Podľa § 388 C. s. p. zmenil odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania podľa § 255 ods. 1 C. s. p. nepriznal z dôvodu, že im žiadne nevznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa im náhrada trov konania nepriznáva (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.02.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR č. 72/18).
25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal odvolací súd žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vzhľadom na jeho úspech v odvolacom konaní. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvej inštancie, z tohto dôvodu je lehota na plnenie viazaná na právoplatnosť uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.
26. Žalovanému 2/ v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, z tohto dôvodu mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal (podľa vzoru uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018, R 72/18, odôvodnenie bod 24. tohto rozhodnutia).
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).