Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/193/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: ADA WASTE, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1611/74, 924 01 Galanta, IČO: 36 242 560, zastúpeného: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102467986/2019 zo dňa 30.10.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím č. 102467986/2019 zo dňa 30.10.2019 v rámci odvolacieho konania postupom podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 100243976/2019 zo dňa 21.01.2019, ktorým správca dane podľa daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2013 v sume 4 190 264,77 Eur. 2. Dôvodom dodatočného určenia daňovej povinnosti na predmetnej dani z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie roka 2013 bolo neuznanie deklarovaných daňových výdavkov žalobcu (konštatované nesplnenie zákonných podmienok daňového výdavku podľa zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov; ďalej v texte len „zákon o dani z príjmov“) vynaložených na nákup v rozhodnutí špecifikovaných služieb, tovarov, kovov a druhotných surovín od žalobcom deklarovaných dodávateľov - obchodných spoločností Milbery, s.r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 46123539, VUITTON, s.r.o., Hlavná 326, Dunajská Streda, IČO: 44351682 a DAREC, a. s., Alžbetínske nám. 328, Dunajská Streda, IČO: 46182179, pretože v priebehu daňovej kontroly na DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobia január 2013 až september 2013, november 2013 a december 2013, ako aj zdaňovacie obdobia mesiacov roku 2014 nebol potvrdený reálny základ prijatia deklarovaných zdaniteľných plnení od uvedených dodávateľov žalobcu. Taktiež nebolo preukázané, aj preverením neúplnej najmä skladovej účtovnej evidencie žalobcu, výsluchom svedkov a vykonaním preverenia nadobudnutia tovarov a možnosti poskytnutia zdaniteľných plnení uvedenými dodávateľmi žalobcu, ako aj v rámci celého zistiteľného dodávateľsko-odberateľského reťazca, že nákup služieb, tovarov a predmetných komodít sa uskutočnil a rovnako nebol preukázaný pôvod tovarov a komodít. Daňové orgány oboch stupňov okrem neuskutočnenia deklarovaných obchodov konštatovali aj nedostatok ekonomickej zmysluplnosti deklarovaných obchodov a umelé vytvorenie obchodných reťazcov medzi daňovými subjektami, napr. medzi GLOBAL AGENCY spol. s r.o. › QUIRINIUS, s.r.o. › VUITTON, s.r.o., Milbery, s.r.o. › DAREC, a. s. › ADA WASTE, s.r.o., DAREC, a. s. › Sertimpex Hungary, Kft

(Maďarská republika) a EBER STEEL, SRL (Rumunsko), ako aj medzi žalobcom ADA WASTE, s.r.o. a jeho dodávateľmi VUITTON, s.r.o., Milbery, s.r.o. a DAREC, a. s. 3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Trnava z dôvodov podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vrátenia im veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 5. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia žalovaného ( ), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania v lehote stanovenej ( ) a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby. 6. V predmetnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým v rámci odvolacieho konania potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100243976/2019 zo dňa 21.01.2019, ktorým správca dane podľa daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2013 v sume 4 190 264,77 Eur. 7. Správny súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už skorším rozsudkom rozhodoval vo veci rovnakých účastníkov konania, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. , ktorým za obdobných skutkových okolností vo vzťahu k inému zdaňovaciemu obdobiu dane z príjmov právnických osôb (žalobcu) za zdaňovacie obdobie roku 2014 podľa zamietol žalobu žalobcu a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. 8. Rovnako aj vo vyššie uvedenej veci daňové orgány oboch stupňov, okrem neuskutočnenia deklarovaných obchodov a nepreukázania pohybu predmetného tovaru, konštatovali aj nedostatok ekonomickej zmysluplnosti deklarovaných obchodov a umelé vytvorenie obchodných vzťahov v preverovanom reťazci medzi daňovými subjektami, napr. medzi GLOBAL AGENCY spol. s r.o. › QUIRINIUS, s.r.o. › VUITTON, s.r.o., Milbery, s.r.o. › DAREC, a. s. › ADA WASTE, s.r.o., DAREC, a. s. › Sertimpex Hungary, Kft (Maďarská republika) a EBER STEEL, SRL (Rumunsko), ako aj medzi žalobcom ADA WASTE, s.r.o. a jeho dodávateľmi VUITTON, s.r.o., Milbery, s.r.o. a DAREC, a. s. 9. Pokiaľ ide o dôvod zvýšenia základu dane z príjmov právnických osôb, aj vo vyššie uvedenom prípade neboli žalobcovi po vykonanej daňovej kontrole na dani z príjmov právnických osôb za obdobie roku 2014 uznané daňové výdavky zaplatené za nákup služieb, tovaru a komodít od rovnakých dodávateľov žalobcu VUITTON, s.r.o., Milbery, s.r.o. a DAREC, a. s. , z dôvodu nepreukázania reálneho základu deklarovaných dodávok. 10. Podľa vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 11. Správny súd stotožniac sa s vysloveným právnym názorom vo veci týkajúcej sa tých istých účastníkov v skoršom rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -173 zo dňa 3. júna 2020, v súlade s ustanovením poukazuje na jeho odôvodnenie, pričom zároveň dopĺňa znenie relevantných zákonných ustanovení a časť odôvodnenia. 12. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 14. Podľa správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c) rozhoduje podľa .

15. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

16. Podľa správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

17. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

19. Podľa § 2 písm. a) daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

20. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 21. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 22. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 23. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 24. Podľa § 3 ods. 7 daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. 25. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

26. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 27. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 28. Podľa § 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane sa na účely tohto zákona rozumie príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12.

29. Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom sa na účely tohto zákona rozumie príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. 30. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. 32. Podľa § 17 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrňované do základu dane. 33. Podľa a o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 34. Podľa účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. 35. Pokiaľ žalobca namietal aj neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, keď žalobca mal podľa jeho názoru vyčerpať svoje dôkazné bremeno predložením daňových dokladov deklarujúcich nákup predmetných tovarov, služieb a komodít od deklarovaných dodávateľov, tak správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 36. Z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných daňových rozhodnutí vyplýva, že vierohodnosť a správnosť žalobcom predkladaných daňových dokladov bola spochybnená jednak nemožnosťou overenia ich reálneho základu a ich pravdivosti v analytickej evidencii žalobcu (keďže žalobca nemal preukazným spôsobom vedenú skladovú evidenciu) a jednak bola vierohodnosť predkladaných listinných dôkazov objektívne spochybnená výpoveďami svedkov a preverovaním predmetných obchodných transakcií u deklarovaných dodávateľov žalobcu ako aj u ďalších článkov obchodného reťazca. Na základe vykonaného dokazovania v rámci preverovania deklarovaných zdaniteľných plnení a daňových výdavkov nebola zistená ich reálna ekonomická kauza, a to i s prihliadnutím na nemožnosť zistenia pôvodu tovaru a na zistenie fiktívneho pohybu tovaru, vrátane ekonomickej neopodstatnenosti vytvoreného vyššie uvedeného obchodného reťazca. Je možné konštatovať, že daňové orgány, s využitím spolupráce dožiadaných daňových úradov, vykonali rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia žalobcom deklarovaného základu dane za kontrolované zdaňovacie obdobie dane z príjmov právnických osôb za rok 2013, ako aj súvisiacich zdaniteľných plnení pre účely preverenia nároku na odpočet dane (DPH) za jednotlivé mesačné zdaňovacie obdobia v roku 2013 (čo je účelom správy daní a výkonu daňovej kontroly podľa v spojení s daňového poriadku) a za daných okolností prípadu skutkové zistenia správca dane správne aplikoval na hmotnoprávne požiadavky uznania, resp. neuznania žalobcom deklarovaných daňových výdavkov, ktoré v danom prípade nezodpovedali požiadavke ich preukazného vynaloženia žalobcom v kontexte zistenej fiktívnosti predmetných dodávok. Inými slovami, pre účely uznania daňových výdavkov, o ktoré sa znižuje základ dane z príjmov žalobcu, nebolo bez pochybností preukázané prijatie deklarovaných plnení od dodávateľov VUITTON, s.r.o., Milbery, s.r.o. a DAREC, a. s. 37. Možno konštatovať, že vykonané dokazovanie predchádzajúce vydaniu preskúmavaných rozhodnutí nepreukázalo oprávnenosť žalobcom uplatnených daňových výdavkov za nákup služieb, tovarov a komodít od deklarovaných dodávateľov VUITTON, s.r.o., Milbery, s.r.o. a DAREC, a. s. V tejto súvislosti správny súd zároveň dodáva, že pre uznanie vyššie uvedených nárokov boli vážnym spôsobom spochybnené priamo žalobcom prijaté zdaniteľné plnenia od jeho dodávateľov a taktiež boli spochybnené priamo dodávky žalobcu deklarovaným odberateľom na územie iných členských štátov, a to Sertimpex Hungary, Kft do Maďarskej republiky a EBER STEEL, SRL do Rumunska. 38. Nemožno opomenúť, že inštitúty správy daní ako výkon daňovej kontroly na preverenie daňovým subjektom priznanej dane z príjmov a s tým súvisiacich deklarovaných daňových výdavkov, alebo na preverenie oprávnenosti odpočtu dane a oslobodenia od dane slúži na verifikáciu daňovým subjektom deklarovaných tvrdení, pričom jeho funkcia, s prihliadnutím na jeho účel ( v spojení s daňového poriadku), nie je vyhľadávacia a dokazovanie správca dane nevedie dovtedy, pokým sa nepreukážu tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu. Daňový subjekt predovšetkým vo vzťahu k

vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií zaťažuje dôkazné bremeno (§ 24 ods. 1 písm. a/, c/daňového poriadku), a preto primárne je jeho povinnosťou odstrániť pochybnosti správcu dane, ktoré vznikli v súvislosti s preverovaním žalobcom preukazovaným prijatím zdaniteľných plnení, o ktorých cenu znižuje základ dane z príjmov. 39. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd dodáva, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane z príjmov, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona. 40. Správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o preukázateľne vynaložených výdavkoch za prijaté sporné plnenia od dodávateľov VUITTON, s.r.o., Milbery, s.r.o. a DAREC, a. s., na základe ktorých si žalobca uplatnil daňové výdavky znižujúce základ dane z príjmov za kontrolované zdaňovacie obdobie. ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). 41. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti podľa daňového poriadku, žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku ani práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 42. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. 43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci výkonu správneho súdnictva náhrada trov konania v zásade neprináleží.

44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).