Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17P-65-2020.pdf
PDF · 81.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17P/65/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. D., nar. XX.X.XXXX a S. D., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, deti rodičov: matky O. D., nar. X.X.XXXX, bytom I., K. XXX/XX, právne zast. advokátom JUDr. Vladimírom Volčkom PhD., Mlynská 27, Košice a otca X.. Š. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. R. C., F. J. XXXX/XX o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.7.2020 matka detí žiadala určiť neodkladným opatrením otcovi detí prispievať na výživu mal. K. a mal. S. sumou 200,- eur mesačne na každé dieťa vždy do 15- teho dňa v mesiaci k rukám matky.
2. V návrhu uviedla, že dňa 9.9.2019 podala na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Vec bola postúpená Okresnému súdu Spišská Nová Ves, pričom doteraz nebolo vo veci samej rozhodnuté. S otcom detí nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2019. Od uvedenej doby otec prispieva na výživu detí sumou 50,- eur na každé dieťa, čo vzhľadom na aktuálne potreby detí je neadekvátne, nedostačujúce a podľa jej názoru to vážne ohrozuje záujmy maloletých detí. Náklady na obe deti sú podstatne vyššie. Uviedla, že mal. S. trpí intoleranciou na laktózu a má tráviace problémy. Otec detí pracoval v odbore D. - E. v rôznych krajinách sveta. Na pojednávaní vo veci rozvodu manželstva dňa 26.6.2020 priznal, že jeho denný príjem sa pohyboval okolo 200,- eur, čo mesačne činilo okolo 4 200,- eur. Na pojednávaní dňa 14.7.2020 predložil pracovnú zmluvu so spoločnosťou X. P. Q. I..W..V.., ktorej je konateľom a spoločníkom s príjmom 600 eur mesačne. Má pochybnosť ohľadom reálnych príjmov otca detí, nakoľko túto sumu si do pracovnej zmluvy uviedol sám zrejme za účelom dosiahnutia nižšej vyživovacej povinnosti. Taktiež predmetná pracovná zmluva bola uzatvorená až po uskutočnení pojednávania dňa 10.7.2020. Po tomto dátume bolo vyhotovené i potvrdenie o ukončení podnikania. Je toho názoru, že pri určení vyživovacej povinnosti by mal v prvom rade súd vychádzať z potenciality príjmov otca detí. Na súdnom pojednávaní dňa 14.7.2020 bolo preukázané, že podľa Štatistického úradu SR priemerný zárobok v odbore otca detí je 1 390,- eur mesačne. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov sa na výživu detí priznáva minimálne 30 % z príjmu, čo v prepočte v tomto prípade vychádza 417,- eur. Taktiež na pojednávaní dňa 26.6.2020 sa dozvedela, že otec detí scudzil veci patriace do BSM bez jej súhlasu a vedomia. Išlo o predaj spoločného motorového vozidla zn. J. I., rok výroby 2012 a predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v Č. R. S. K.. Takéto konanie považuje za protizákonné a proti dobrým mravom za účelom ochudobniť ju a v konečnom dôsledku aj obe maloleté deti. Ona býva s deťmi v prenajatom byte v J., T. X, za ktorý uhrádza nájomné vo výške 480,- eur mesačne. Jej čistý príjem predstavuje cca 750,- eur mesačne. Otec uhrádza na mal. deti nepravidelne výživné vo výške 50,- eur na každé dieťa. Uvedená suma výživného nedokáže pokryť ani základné životné potreby maloletých detí, a teda ich výživa je ohrozená. V návrhu vyčíslila náklady na mal. K. celkovou sumu 245,50 eur. Tieto tvoria výdavky na bývanie 160,- eur, stravu 100,- eur, stravné v škole 30,- eur, oblečenie a obuv - 100 eur, školné - 11 eur, krúžky počas školského roka 30,- eur,
školské potreby počas školského roka - 10 eur, mesačník 10 eur, lieky 10 eur, voľnočasové aktivity 30 eur. Výdavky na mal. S. vyčíslila celkovou sumou 267,50 eur. Tieto tvoria výdavky na bývanie 160,- eur, stravu 150,- eur, stravné v škole 30,- eur, oblečenie a obuv 100,- eur, školné 15,- eur, krúžky počas školského roka 10,- eur, školské potreby počas školského roka 10,- eur, mesačník 10,- eur, lieky 20 eur, voľnočasové aktivity 30 eur. S poukazom na uvedené považuje za nevyhnutné výživné na zabezpečenie aspoň základných potrieb maloletých detí sumu 200 eur na každé dieťa.
3. Matka v prílohe predložila v kópii rodné listy maloletých detí, sobášny list, kópiu návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom zo dňa 9.9.2019, kópie zápisníc o pojednávaní vo veci rozvodu manželstva vedenej Okresným súdom Spišská Nová Ves zo dňa 26.6.202 a 14.7.2020, kópiu pracovnej zmluvy otca detí zo dňa 10.7.2020 u zamestnávateľa X. P. Q. I..W..V., I. R. C. s dohodnutou mzdou 600,- eur a miestom výkonu práce R., kópiu kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 18.11.2019 o predaji motorového vozidla zn. J. I. I. XXXCC otcom detí, kópiu kupní smlouvy zo dňa 6.9.2019 o predaji pozemku parc. č. XXX/XX v kat. území W. otcom detí, kópiu lekárskeho potvrdenia vystaveného K.. K. N. N.. zo dňa 28.5.2020 a 19.6.2020, z ktorých vyplýva, že mal. S. trpí X. R. Q..
4. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
5. Podľa ust. § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa ust. § 360 ods. 1, 2 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
8. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
9. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
10. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
15. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie spravuje CMP, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov. Pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.
16. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
17. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie, ako aj predloženými listinami dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Matka žiada zaviazať otca prispievať na maloleté deti výživným v rozsahu 200,- eur na každé dieťa. Vychádzajúc z cit. ustanovenia zákona je podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávnených, v tomto prípade maloletých detí v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúceho zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Nariadiť rodičovi platiť výživné neodkladným opatrením je možné iba v nevyhnutnej miere, ak sú okolnosti prípadu také, že vyžadujú okamžitý zásah súdu, pretože výživa detí nie je zabezpečovaná. Matka je zamestnaná, a teda má zabezpečený pravidelný príjem z pracovného pomeru. Otec prispieva na výživu maloletých detí výživným vo výške 50,- eur na každé dieťa. Samotná skutočnosť, resp. tvrdenie o tom, že jeden z rodičov plní zákonnú vyživovaciu povinnosť k deťom v nedostatočnom rozsahu, samo o sebe neosvedčuje nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, teda určenie výživného v nevyhnutnom rozsahu. Podstatným je preukázanie, že rodič zabezpečujúci starostlivosť o deti individuálne nie je schopný uspokojovať ich potreby ani v nevyhnutnom rozsahu, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu, prípadne aj života a zdravia maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie je inštitútom dočasným, súd v konaní o jeho návrhu nevykonáva dokazovanie, nevypočúva účastníkov konania a rozhoduje len na základe osvedčenia relevantných skutočností bez pojednávania. Matka v návrhu neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by znamenali ohrozenie výživy detí, čo je podstatou inštitútu neodkladného opatrenia. Poukazuje na výdavky a zdravotný stav detí, ktoré je potrebné zohľadniť v rozhodnutí vo veci samej. Uvádzané tvrdenia si vyžadujú vykonanie dokazovania majetkových pomerov oboch rodičov, ich možností a schopností ako aj odôvodnených potrieb maloletého, čo je nad rámec inštitútu neodkladného opatrenia.
18. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v tomto prípade absentuje naliehavá potreba úpravy rodičovských práv a povinností nariadením neodkladného opatrenia. Preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.