Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/42/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Grendárovej a prísediacich sudcov Márie Hargašovej a Ing. Ladislava Bartoša, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.júla 2020 v Bratislave

rozhodol:

obžalovaný L. I. H. W. H. O. C. Š. : nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom B.-W., G. Č.. XX

obžalovaný U. I. H. W. H. O. C. Š. : nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom V. W., U. XXX/XX

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, že

po spoločnej vzájomnej dohode obžalovaný L. I. a obžalovaný U. I., v čase okolo 10:30 hod. dňa 04. júna 2018 v Bratislave - Lamači na zadnom parkovisku čerpacej stanice Slovnaft pri diaľnici D2 v smere von z Bratislavy, na motorovom vozidle Škoda Rapid tmavosivej farby s evidenčným číslom vozidla: L.-XXXCS, prišli k poškodenému L. Y. a vodič obžalovaný L. I. oslovil poškodeného L. Y., ktorý tam parkoval s motorovým vozidlom značky Iveco Dail, bielej farby, evidenčného čísla vozidla: SK-XXXBC a pýtal sa ho účelovo na cestu smerom na Duklu, za čo mu následne dal jeden kus krabicu s označením Version Shine Diamond a jeden kus krabicu s označením FERAL HEART, o ktorých tvrdil, že sú voňavky, a to napriek tomu, že ich poškodený nechcel, následne obžalovaný L. I. vystúpil z vozidla a podišiel k poškodenému, ktorý bol pri svojom motorovom vozidle a cez otvorené dvere mu pod sedadlo spolujazdca hodil ďalšie dve krabice, jednu krabicu s nápisom Geneva, o ktorej tvrdil, že sú v nej hodinky a jednu modrú krabicu s nápisom Binoculars, o ktorej tvrdil, že je v nej ďalekohľad, o ktoré však poškodený taktiež nemal záujem a následne začal od poškodeného pýtať peniaze na naftu a poškodený mu dobrovoľne dal hotovosť 20,-- Euro, aby sa oboch obžalovaných zbavil, načo obžalovaný U. I. z vozidla Škoda Rapid kričal a slovne povzbudzoval obžalovaného L. I. slovami, že to je málo peňazí a keď poškodený uviedol, že už nemá ďalšie peniaze, vtedy obžalovaný L. I., ktorý stál pri poškodenom si pravou rukou nadvihol vrchnú časť odevu na pravej strane tela, kde odhalil za opaskom zastrčenú rúčku čiernej farby plastového predmetu a obžalovaný L. I. smerom na poškodeného vulgárnym spôsobom povedal, že mu dá ďalšie peniaze, načo poškodený odovzdal zo strachu obžalovanému L. I. ďalšiu finančnú hotovosť vo výške 230,-- Euro, a následne mu obžalovaný L. I. povedal, že si podajú ruky, pričom počas podania rúk mu povedal, že ak ich ohlási, vedia, kde je a zabijú ho, čím týmto svojím konaním vzbudili u poškodeného L. Y. strach o jeho život a zdravie a spôsobili mu škodu vo výške 50,-- Euro a poškodenému Y. W. spôsobili škodu vo výške 200,-- Euro za finančnú hotovosť, ktorú mal poškodený L. Y. do spáchania skutku vo svojej moci.

T e d a

spoločným konaním proti inému použili hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci č í m s p á c h a l i

zločin lúpeže spáchaný formou spolupáchateľstva podľa k a za to sa

o d s u d z u j ú :

obžalovaný L. I.

Podľa s použitím , na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa , s poukazom na výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad nad správaním obžalovaného s určením skúšobnej doby vo výmere 2 (dva) roky.

obžalovaný U. I.

Podľa s použitím , na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa , s poukazom na výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad nad správaním obžalovaného s určením skúšobnej doby vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa sa obžalovanému L. I. a obžalovanému U. I. ukladá spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému Y. W., nar. XX.XX.XXXX, Ľ. Š. Č.. XXX/X, U. škodu vo výške 130,-- (stotridsať) Euro.

Podľa §. XXX C.. X O. L. U. C. L. Lakatošovi a obžalovanému U. I. ukladá spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému L. Y., nar. XX.XX.XXXX vo Svidníku nahradiť škodu vo výške 50,-- (päťdesiat) Euro na číslo účtu: IBAN: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

Podľa sa obžalovanému L. I. a obžalovanému U. I. ukladá spoločne a nerozdielne nahradiť spôsobenú škodu vo výške 130,-- (stotridsať) Euro a vo výške 50,-- (päťdesiat) Euro v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Dňa 23.mája 2019 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV, pod sp.zn. podal podľa (ďalej ) vo veci obžalobu na obvinených L. I. a U. I. - vo vzťahu ku obom obvineným pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže spáchaný formou spolupáchateľstva podľa k , ďalej Tr.zák.) s poukazom na Tr. zák. v súbehu s úmyselným zločinom vydierania spáchaný formou spolupáchateľstva podľa k Tr. zák. na tom skutkovom základe, že po spoločnej vzájomnej dohode obžalovaný L. I. a obžalovaný U. I.Š., v čase okolo 10:30 hod. dňa 04. júna 2018, v Bratislave - Lamači na zadnom parkovisku čerpacej stanice Slovnaft pri diaľnici D2 v smere von z Bratislavy, na motorovom vozidle Škoda Rapid tmavosivej farby s evidenčným číslom L.-XXXCS, prišli k poškodenému L. Y. a vodič obžalovaný L. I. oslovil poškodeného L. Y., ktorý tam parkoval s motorovým vozidlom značky Iveco Dail, bielej farby, evidenčného čísla SK- XXXBC a pýtal sa ho účelovo na cestu smerom na DUKLU, za čo mu následne dal jeden

kus krabicu s označením Version Shine Diamond a jeden kus krabicu s označením FERAL HEART, o ktorých tvrdil, že sú voňavky, a to napriek tomu, že ich poškodený nechcel, následne obžalovaný L. I. vystúpil z vozidla a podišiel k poškodenému, ktorý bol pri svojom motorovom vozidle a cez otvorené dvere mu pod sedadlo spolujazdca hodil ďalšie dve krabice, jednu krabicu s nápisom Geneva, o ktorej tvrdil, že sú v nej hodinky a jednu modrú krabicu s nápisom Binoculars, o ktorej tvrdil, že je v nej ďalekohľad, o ktoré však poškodený taktiež nemal záujem a následne začal od poškodeného pýtať peniaze na naftu a poškodený mu dobrovoľne dal hotovosť 20,- Euro, aby sa oboch obžalovaných zbavil, načo obžalovaný U. I. z vozidla Škoda Rapid kričal a slovne povzbudzoval obžalovaného L. I. slovami, že to je málo peňazí a keď poškodený uviedol, že už nemá ďalšie peniaze, vtedy obžalovaný L. I., ktorý stál pri poškodenom si pravou rukou nadvihol vrchnú časť odevu na pravej strane tela, kde odhalil za opaskom zastrčený predmet, o ktorom bol poškodený presvedčený, že ide o rúčku noža, a obžalovaný L. I. smerom na poškodeného vulgárnym spôsobom povedal, že mu dá ďalšie peniaze, načo poškodený odovzdal zo strachu obžalovanému L. I. ďalšiu finančnú hotovosť vo výške 230,-Euro, a následne mu obžalovaný L. I. povedal, že si podajú ruky, pričom počas podania rúk mu povedal, že ak ich ohlási, vedia, kde je a zabijú ho, čím týmto svojím konaním vzbudili u poškodeného L. Y. strach o jeho život a zdravie a spôsobili mu škodu vo výške 50,-Euro a poškodenému Y. W. spôsobili škodu vo výške 200,- Euro za finančnú hotovosť, ktorú mal poškodený L. Y. do spáchania skutku vo svojej moci.

Súd počas jednotlivých nariadených hlavných pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného L. I., obžalovaného U. I., svedkov a zároveň poškodených L. Y. a Y. W..

Prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba obžalovaný L. I. bol poučený o svojich právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa (ďalej ). Tento vo veci urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba obžalovaný U. I. bol poučený o svojich právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa (ďalej ). Tento vo veci urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie počas jednotlivých nariadených hlavných pojednávaní a to:

-výsluchom obžalovaného L. I.H. - v prípravnom konaní dňa 04.06.2018 - č. l. 56-66, na hlavnom pojednávaní dňa 15.07.2019, dňa 07.10.2019, dňa 22.06.2020, dňa 29.07.2020

-výsluchom obžalovaného U. I. - v prípravnom konaní dňa 05.06.2018 - č. l. 67-78, na hlavnom pojednávaní dňa 15.07.2019, dňa 07.10.2019, dňa 22.06.2020, dňa 29.07.2020

-výsluchom svedka a zároveň poškodeného L. Y. - v prípravnom konaní dňa 04.06.2018 - č. l. 79-83, dňa 04.06.2018 - č. l. 85-92, dňa 05.06.2018 - č. l. 93-102, dňa 19.02.2019 - č. l. 132-145, na hlavnom pojednávaní dňa 07.10.2019

výsluchom svedka a zároveň poškodeného Y. W. - v prípravnom konaní dňa 12.07.2018 - č. l. 106-120, na hlavnom pojednávaní dňa 22.júna 2020.

Súd v súlade s ustanovením prečítal výpoveď svedka -zápisnica o výsluchu svedkyne - Z. I. zo dňa 12.06.2018 - č. l. 127-131.

Súd v súlade s ustanovením prečítal znalecké posudky

-znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava, z odvetvia daktyloskopie - z ktorého bolo preukázané, že na modrej škatuli od ďalekohľadu bola daktyloskopická stopa patriaca poškodenému L. Y.,

-znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava, z odvetvia kriminalistickej biológie a kriminalistickej genetickej analýzy - na predmetoch, ktoré mal predať obžalovaný L. I. poškodenému L. Y. sa nachádzala DNA L. I.Š. a L. Y.,

-znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava, z odvetvia daktyloskopie - z ktorého bolo preukázané, že na zaistenej tyči sa nenachádzali žiadne upotrebiteľné stopy, Pokiaľ išlo o predmetnú zaistenú tyč - jeden kus kovová tyč s rúčkou omotanou čiernou izolačnou páskou s drevenou výplňou o dĺžke 72 cm, čiernou izolačnou lepiacou páskou bol omotaný aj opačný koniec tyče - č. l. 204

-znalecký posudok znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria - z ktorého bolo preukázané, že u obžalovaného L. I. nebola zistená závislosť od alkoholu, drog a iných návykových látok. Nenavrhla vo vzťahu k obžalovanému žiadne liečenie

-prepis záznamu - ktorý bol vykonaný na tiesňovú linku 158 v čase o 10:57:35 hod. dňa 04.06.2018 v trvaní 4 minúty 42 sekúnd - poškodeným L. Y. a pracovníkom OS KR PZ BA - predmetný prepis bol vyhotovený zo systému CoordCom.

-zabezpečený GPS - ktorým bol vybavené motorové vozidlo značky Škoda Rapid, sedan, farba šedá metalizácia tmavá, evidenčné číslo vozidla: L. XXX S. - založené na č. l. 261 10:34 hod. - D2 vjazd na SLOVNAFT pumpu bočné park v smere na Kúty 10:42 hod. - odchod zo SLOVNAFT pumpy 10:44 hod. - auto WILLIS, Lamač 10:46 hod. - JYSK, OBI prejazd po parkovisku (oproti Krematória Záhorská Bystrica) 10:51 hod. - BORY MALL 10:54 hod. - MERCURY MARKET 11:01 hod. - z MERKURY smer na D2 smerom na Petržalku 11:05 hod. - OMV D2 smer MLYNSKÁ DOLINA prejazd cez pumpu ...

Oboznámené boli listinné dôkazy:

-zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby - L. I. - z ktorej bolo preukázané, že dňa 04.06.2018 o 16:50 hod. bol zadržaný. Pri prehliadke boli okrem iného nájdené - hotovosť v celkovej výške 25,13 Euro.

-zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby - U. I. - z ktorej bolo preukázané, že dňa 04.06.2018 o 16:50 hod. bol zadržaný. Pri prehliadke boli okrem iného nájdené - hotovosť v žiadnej výške.

-splnomocnenie zo dňa 16.02.2018 - ktorým Y. W. splnomocnil L. Y. na prepravu tovaru úžitkovým vozidlom Iveco Daily, SPZ: U. H.. Zároveň osobou L. Y. bola prevzatá bankomatová karta, hotovosť vo výške 200,-- Euro, navigácia ako i predmetné vozidlo.

-pracovná zmluva uzatvorená medzi zamestnávateľom Y. W., Ľ..Š. XXX/X, XXX XX U., IČO: XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXXX a zamestnancom - L. Y. - táto pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 19. marca 2018 s druhom práce - vodič motorového vozidla, údržba vozového parku s miestom výkonu práce Svidníka podľa potrieb zamestnávateľa. Deň nástupu práce bol stanovený na deň 20.marec 2018.

-zápisnica o rekognícii veci - zo dňa 19.02.2019 - osobou L. Y. vo vzťahu k opoznaniu ku veci, ktorú mal predmetný poškodený vidieť dňa 04.06.2018 zastrčenú za opaskom obvineného L. I.H. v Bratislave na čerpacej stanici Zoradené boli veci:

-teleskopický obušok

-golfová palica

-japonský meč

-gumový obušok

-hliníková pálka

Predmetný poškodený uviedol - že ani jedna z týchto predložených vecí, ktoré mu boli ukázané nevidel, ani jednu z nich nemal zastrčenú za opaskom. K tejto skutočnosti bola vyhotovená fotodokumentácia - č. l. 157 - poškodený nielen v prípravnom konaní, ale i konaní pred súdom vypovedal, že: -dňa 04.júna 2018 - videl som rúčku, vyzerala ako rúčka nožíku. Bola čiernej farby - ale vyzeralo to ako umelohmotná rúčka, ale neviem to povedať naisto. Vyzeralo to ako umelohmotná rúčka, najskôr, ako rúčka noža, čepeľ noža som nevidel a ani neviem uviesť ako hlboko to mal v nohaviciach zastrčené (č. l. 8 - zápisnice), -dňa 04.júna 2018 - bol som presvedčený, že tam má nôž (č. l. 7 - zápisnice) -dňa 05.júna 2018 - ja som zbadal ako má za pásom na pravej strane zastrčenú čiernu plastovú rúčku, vyzeralo to podľa rúčky ako nôž, možno to nebol nôž, alebo bola to určite nejaká zbraň, mohol to byť aj obušok. (č.l. 8 - zápisnice) -dňa 19.februára 2019 - videl som rúčku čiernej farby, nedržal som ju, ale podľa toho čo som videl mohla byť z čierneho plastu, uvádzam, že rúčka trčala z nohavíc obvineného asi 10 cm. Myslím si, že to to bol nôž alebo obušok, ale nič zvláštne som na tom nevšimol, bol to čierny plast. (č. l. 7 - zápisnice) -dňa 07.októbra 2019 - predmet mohol byť zhruba 10 cm čiernej farby. Vyzeralo to ako z plastu, nedržal som tom, neviem to posúdiť (č. l. 3 - zápisnice), bola to čierna rúčka viac som nevidel. Mohlo to mať približne 10 cm odoka. Pôsobilo to, ako by to bolo plastové, ale netvrdím to naisto, že to bolo z plastu (č. l. 6 - zápisnice). Tu súd poukazuje na dve roviny - jedna, že predmetná rekognícia veci sa vykonala od dokonania skutku po deviatich mesiacoch - vykonaná bola dňa 19.02.2019 a druhá rovina - ako vyplynulo z výpovede poškodeného na strane jednej a z fotodokumentácie na č. l. 157 - pokiaľ ide vec pod bodom 5/ (hliníková pálka - táto nie je čiernej farby - na rozdiel od vecí pod bodom 1/ a až 4/. Pokiaľ išlo o predmetnú hliníkovú pálku súd poukazuje vo vzťahu k tejto veci - na obrázok č. l. 245 (ktorý je identický zo zápisnice prehliadky motorového vozidla, zo dňa 05.06.2018) a jej popis - č. l. 237 - jeden kus kovová tyč s čiernou rúčkou omotanou čiernou izolačnou páskou s drevenou výplňou v dĺžke 72 cm - zo dňa 05.júna 2018 a popis v znaleckom posudku - č. l. 204 - (znalecký posudok vypracovaný ku dňu 26.júl 2018) - kedy je konštatované - po tomto skúmaní bola z rúčky kovovej tyče odlepená čierna izolačná lepiaca páska .... Na strane č. l. 206 je uvedené - jeden kus kovová tyč s drevenou výplňou o dĺžke 72 cm a čiernou izolačnou lepiacou páskou sa po skúmaní vracia späť zadávateľovi.

-vo veci boli zabezpečená rekognícia vo vzťahu k obžalovaným s pripojenou fotodokumentáciou a založeným CD - diskom. Preukázané bolo, že poškodený opoznal oboch v tom čase obvinených. Súd konštatuje, že predmetná skutočnosť nebola v konaní ani sporná, pretože i samotní obžalovaní vypovedali - ako v prípravnom konaní tak i počas dokazovania, že s poškodeným sa v predmetný deň stretli za účelom ponuky veci, ktoré ponúkali na predaj.

-obhliadka miesta činu - vykonaná dňa 04.06.2018 v čase od 11:30 hod. do 12:35 hod. na čerpacej stanici Slovnaft, za tunelom Sitina, smer Brno v Bratislave - s pripojenou fotodokumentáciou a CD diskom,

-obhliadka osobného motorového vozidla značky Škoda Rapid, evidenčné číslo vozidla: L. XXX S., sivej farby vykonaná na ulici Karloveská č. 25 v Bratislave v čase od 13:45 hod. do 14:30 hod. Na základe príkazu - bola vykonaná prehliadka predmetného motorového vozidla - značky Škoda Rapid, evidenčné číslo vozidla: L. XXX S., sivej farby, z ktorej vyplynulo, že v kufri boli rôzne prázdne igelitové vrecia, rôzny tovar. Z kufra vozidla bola zaistená jeden kus kovová tyč s čiernou rúčkou omotanou čiernou izolačnou páskou s drevenou výplňou v dĺžke 72 cm a bola vyhotovená fotodokumentácia predmetnej kovovej tyče - č. l. 245.

-zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 04.06.2018 o 13:35 hod. - bolo preukázané, že v tom čase obvinený L. I. dobrovoľne vydal hotovosť vo výške 70,--Euro - ktorú dostal na čerpacej stanici Slovnaft dňa 04.06.2018 v Lamači, ktorú dostal od muža na dodávke.

-doklady, ktoré boli zabezpečené zamestnávateľom Y. W., Ľ.. Š.G. XXX/X, XXX XX U., N.: XXXXXXXX, J.: XXXXXXXXXX vo vzťahu k poškodenému L. Y. -pracovná zmluva medzi zamestnávateľom (vyššie uvedený) a poškodeným L. Y. - s nástupom do práce dňa 20.marca 2018 s druhom práce - vodič motorového vozidla, údržba vozového parku. Predmetná pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 19.marca 2018. Vo veci bola však dňa 16.februára 2018 uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti medzi zamestnávateľom (vyššie uvedený) a poškodeným L. Y. s nástupom odo dňa 17.februára 2018. Zároveň dňa 16.februára 2018 - keďže mu bol určený ako druh práce - vedenie motorového vozidla, údržba vozového parku - prevzal i splnomocnenie vo veci predmetného motorového vozidla. Zároveň na predmetnom splnomocnení je uvedené - že poškodený prevzal bankomatovú kartu s hotovosťou 200,-- Euro ako i navigáciu. Z potvrdenia o zamestnaní vyplynulo, že poškodený bol v predmetnej spoločnosti zamestnaný od 20.marca 2018 do 06.septembra 2018. Pracovný pomer bol ukončení dohodou o skončení pracovného pomeru. Dohoda o skončení dohody o pracovnej činnosti bola ukončená ku dňu 19.marec 2018.

Zo strany zamestnávateľa bol predložený záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy a to od 29.mája 2018 do 05.júna 2018 - išlo o trasu Stropkov - 29.máj 2018 - odchod a príchod 05.jún 2018 - Turany - zahraničie - s počtom ubehnutých kilometrov - 3958 km. Vyplynulo, že poškodený mal zastávku aj v Bratislave - č. l. 559.

-vo vzťahu k obžalovanému L. I. boli zabezpečené listinné dôkazy:

-pracovná zmluva ePersonal s.r.o. so sídlom Zátišie 10, Bratislava III - zamestnávateľ a L. I.C. - zamestnávateľom, dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca, zo dňa 02.08.2018 - dočasné pridelenie bolo od 03.08.2018 do 31.07.2020 na pozíciu operátor skladu 1

-pracovná zmluva MESTO NITRA zastúpená primátorom so sídlom Nitra - zamestnávateľom a L. I. - zamestnávateľom zo dňa 29.07.2019 - s dňom nástupu 01.08.2019

-lustrácia v Sociálnej poisťovne - z ktorej vyplynuli viacerí zamestnávatelia s pravidelný príjmom od predmetných zamestnávateľov

výpis evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 01.januára 2015 do 19.júna 2020 - vyplynuli priestupky len na úseku cestnej premávky

-odpis registra trestov - z ktorého nevyplynul žiadny záznam

-vo vzťahu k obžalovanému U. I. boli zabezpečené listinné dôkazy:

-pracovná zmluva SK EXPRES s.r.o. so sídlom Svidník - zamestnávateľ a U. I. - zamestnávateľom - zo dňa 16.08.2018

-pracovná zmluva Foxconn Slovakia, spol. s r.o. so sídlom Nitra - zamestnávateľom a U. I. - zamestnancom zo dňa 14.08.2019

-lustrácia v Sociálnej poisťovne - z ktorej vyplynuli viacerí zamestnávatelia s pravidelný príjmom od predmetných zamestnávateľov

-výpis evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 10.júla 2014 do 19.júna 2020

- vyplynuli priestupky len na úseku cestnej premávky

-odpis registra trestov - z ktorého nevyplynul žiadny záznam

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci:

Obaja obžalovaní L. I. ako i U. I. - ktorí v súkromí sú švagrovia išli v predmetný deň - t.j. 04.júna 2018 z miesta svojho bydliska smerom do Bratislavy. Išli motorovým vozidlom Škoda Rapid tmavosivej farby s evidenčným číslom L.-XXXCS - ktorého vlastníkom bol VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. so sídlom Bratislava III a držiteľom spoločnosť FUEL, spol. s r.o. so sídlom v Piešťanoch. Do Bratislavy išli za účelom predaja - hodiniek, parfémov, ďalekohľadov. Vodičom vozidla bol obžalovaný L. I.. Obaja s motorovým vozidlom zastavili na čerpacej stanici SLOVNAFT pri diaľnici D2 v smere von z Bratislavy. Obaja obžalovaní - ako i následne svedok a zároveň poškodený L. Y. potvrdili, že tu na pumpe - na zadnom parkovisku oslovil obžalovaný L. I. poškodeného. Pokiaľ išlo o poškodeného tento bol zamestnancom - vodičom pre živnostníka Y. W. (poškodeného

- zamestnávateľa) so sídlom v Svidníku. Jeho pracovnou náplňou bolo vozenie rôzneho tovaru od vianočných ozdôb až po súčiastky a to po celej Európe. Tak tomu bolo - i v žalovanom období. Na predmetnej pumpe si dal odpočinok. V žalovanom období a čase sedel v aute firemného vozidla značky Iveco Dail, bielej farby, evidenčné číslo vozidla: SK XXX X. a to na strane spolujazdca. Mal pootvorené dvere a „hral sa na mobile". Za vozidlom poškodeného zastavilo vozidlo obžalovaných - potvrdil, tak ako to potvrdil obžalovaný L. I.

- že stiahol okienko na aute (obžalovaný L. I.) a na poškodeného zakričal s tým, či mu vie niečo poradiť. Na to poškodený L. Y. zo svojho motorového vozidla vystúpil a išiel k predmetnému vozidlu a teda ku obom obžalovaným. Otázka zo strany obžalovaného L. I. - bola, že poškodený bol opýtaný na cestu „na Duklu". Poškodený im odpovedal - „že Dukla je asi 500 km". Obaja si podali ruky a následne podľa výpovede poškodeného - a potvrdil to aj obžalovaný L. I. - tento za „predmetnú ochotu" vytiahol zabalenú voňavku a podával ju poškodenému. Poškodený predmetnú vec nechcel zobrať (podľa jeho výpovede nechcel z dôvodu, že si myslel, že predmetná vec bola odcudzená). Podľa výpovede poškodeného - keď si predmetnú vec nechcel zobrať - obžalovaný L. I. - mu vulgárne mal povedať: „ale k...a zoberieš si ju". Poškodený potvrdil, že z predmetného dôvodu začal mať „nedobrý pocit" - preto si predmetnú vec zobral - mysliac, že to bude ukončené tým, že predmetné osoby odídu. Obžalovaný L. I. následne potvrdil - čo potvrdil i samotný poškodený L. Y., že mu dal i druhý parfém (pre priateľku). Poškodený išiel tak smerom ku svojmu autu - s predmetnými oboma voňavkami. Poškodený vypovedal, že predmetný šofér vozidla - t.j. obžalovaný L. I. išiel za ním s tým, že mal v ruke krabicu - v ktorej mu uviedol, že sú hodinky, ktoré sú drahé. Predmetnú krabicu podľa výpovede poškodeného mu hodil do auta pod nohy spolujazdca, ako i následne mu hodil do auta krabicu s ďalekohľadom - celkovo mal poškodený v predmetnom vozidle - dve voňavky, jedny hodinky - ktoré boli v červenej krabici a jeden ďalekohľad, ktorý bol v modrej krabici. Predmetné skutočnosti vyplynuli i zo zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie - na č. l. 218 (z ktorého bolo preukázané, že vo vozidle sa takéto krabice s predmetných vyššie uvedeným obsahom nachádzali ako i predmetné dve voňavky s názvom Version Shine Diamond bielo-ružovej farby (počet jeden kus) a FERAL HEART červenej farby (počet jeden kus) a modrá krabica od ďalekohľadu s nápisom Binoculars.

Opäť súd nemal dôvod neveriť výpovedi poškodeného - ktorý vypovedal, že obžalovaný L. I. mu zároveň následne uviedol, aby mu dal niečo na naftu. Peňaženku mal poškodený položenú v aute pri riadiacej páke. Poškodený - ako vypovedal - z dôvodu, aby sa predmetnej osoby (obžalovaného L. I.) zbavil - dal mu „dobrovoľne 20,-- Euro". Toto potvrdil i C. L. I. - ktorý tiež potvrdil, že okrem 20,-- Euro mu poškodený dal ešte 50,-- Euro (podľa výpovede obžalovaného L. I. i táto čiastka bola dobrovoľná). Rozdielne v tejto časti výpovede vypovedal poškodený L. Y. - ktorý zároveň uviedol - že v predmetnom motorovom vozidle, ktorého šoférom bol obžalovaný - bol spolujazdec, ktorý tiež sa vtedy i keď sedel vo vozidle - z auta kričal - aby on (poškodený) dal „na naftu viac". I keď poškodený uviedol im, že nemá peniaze - vtedy podľa jeho výpovede mal obžalovaný povytiahnuť pravou rukou tričko alebo košeľu a on „videl za opaskom jeho nohavíc - rúčku". Túto rúčku on opísal - ako rúčku nožíka, ale vypovedal, že čepeľ nevidel. Predmetnú vec podľa jeho výpovede on nevytiahol. Vec, ktorú on popísal ako „nožík" bola čiernej farby - vyzerala ako umelohmotná rúčka. Podľa jeho výpovede - obžalovaný videl, že on (poškodený) sa pozerá na predmetnú vec a vtedy mu opätovne povedal (obžalovaný L. I.) - „ale k..a dáš" a následne tričko alebo košeľu pustil dole. Reakcia poškodeného podľa jeho výpovede bola, že sa zľakol a otvoril peňaženku - v nej podľa výpovede poškodeného bola hotovosť vo výške asi 230,-- Euro. Túto hotovosť

on obžalovanému odovzdal. Následne mu obžalovaný povedal, aby si podali ruky - na čo toto poškodený odmietol. Znova mu mal obžalovaný povedať „ale k...a podáš". Poškodený dedukoval - že na predmetnom mieste v prípade, že by boli kamery, aby to vyzeralo, že sú kamaráti. Vypovedal však, že sa bál- tak mu preto ruku podal a „dúfal, že už ho nechá". Po tom, čo si podali ruky - podľa výpovede poškodeného - obžalovaný mu povedal - „keď nás bonzneš kurva, vieme, kde si, zabijeme ťa". Obžalovaný U. I. - bol celý čas podľa výpovede, ale výpovede samotného obžalovaného U. I. a obžalovaného L. I. v motorovom vozidle. Situáciu však celý čas sledoval. Následne obaja obžalovaní na motorovom vozidle z miesta odišli. Preukázané bolo, že obaja obžalovaní v súlade s GPS išli smerom na BORY MALL, MERKURY MARKET, z MERCURY MARKET - smer na D2 v smere na Petržalku, Jarovce a o 12:50 hod. boli na ďalšej čerpacej stanici OMV na D2 odpočívadlo Jarovce prejazd. V čase o 13:45 hod. - ako vyplynulo zo zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie bolo vykonané zaistenie osobného motorového vozidla značky Škoda Rapid - na ulici Karloveská č. 25 v Bratislave. Po tom, čo bol vo veci vydaný príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov dňa 05.júna 2018 - bola vykonaná predmetná prehliadka dňa 05.júna 2018 v čase od 14:30 hod. do 15:20 hod. - preukázané bolo, že v motorovom vozidle okrem vecí, ktoré boli určené na predaj bola z kufra vozidla zaistená jeden kus kovová tyč s čiernou rúčkou omotanou čiernou izolačnou páskou s drevenou výplňou v dĺžke 72 cm ako vec.

Súd v danej veci nemal dôvodné pochybnosti neveriť výpovedi poškodeného - na rozdiel od výpovede obžalovaných L. I. a U. I. a to v smere, že zo strany poškodeného išlo o „dobrovoľné vydanie peňazí"

- ale len vo výške 70,--Euro, ktorá i nimi bola priznaná - pretože peniaze boli dobrovoľne poškodeným vydané z dôvodu, že mal z oboch obžalovaných strach, ako i skutočností - že zo strany obžalovaného L. I. nešlo vo vzťahu ku poškodenému o žiadne vydieranie.

Súd konštatuje, že pravdivosť tvrdení svedka sa všeobecne posudzuje aj hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a „škodiť" obžalovaným. Pritom však nemožno neopomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu a preto logicky a právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu kým nie je preukázaný opak.

V tomto konaní sa nepreukázalo, že by poškodený vypovedal nepravdu o podstatných okolnostiach a nezistil ani relevantný motív predmetného poškodeného, na krivé obvinenie vo vzťahu k obžalovaných. Poškodený obžalovaných nepoznal pred predmetným skutkom. Predmetné osoby videl prvýkrát v živote. Zo strany poškodeného nebolo preukázané, že mal teda nejaký motív im svojou výpoveďou škodiť, resp. uvádzať nepravdu o predmetnej veci.

V danej veci nemožno neopomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu a preto logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu kým nie je preukázaný opak. Poškodený vo veci vypovedal viackrát a to v prípravnom konaní poškodený vypovedal celkove štyrikrát, poškodený vypovedal - ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku aj na hlavnom pojednávaní - keď naviac bol zoči voči obom obžalovaným. Poškodený vypovedal logicky, súvisle a teda jeho výpovede mali ucelený charakter. Jeho výpoveď považoval súd za logickú, zrozumiteľnú, presvedčivú, pravdivú a vierohodnú a teda jej prisúdil rozhodujúcu dôkaznú silu, dostatočnú na preukázanie viny obžalovaných aj s ďalšími vyššie rozvedenými podpornými dôkazmi - oznámenie predmetnej veci na políciu a to ihneď po skutku - volanie na tiesňovú linku 158 dňa 04.júna 2018 o 10:57:35 hod. poškodeným, obhliadky miesta motorového vozidla obžalovaných ako i samotného poškodeného, výpovede obžalovaných v časti - kde potvrdili, že s poškodeným sa v predmetný deň a v predmetnom čase stretli a následná „ponuka z ich strany predaja vecí", rekognícia osôb.

Obžalovaní v časti ohľadom zmocnenia sa predmetných finančných prostriedkov popierali spáchanie skutku v celom rozsahu. Po celý čas dokazovania vypovedali len o dobrovoľnej čiastke, ktorú im poškodený vydal vo výške 70,-- Euro a túto aj po tom, čo vo veci bolo vznesené obvinenie aj dobrovoľne vydali. Aj v tejto časti však súd vychádzal v prvom rade z výpovede poškodeného. Opätovne aj v tejto časti súd považoval výpoveď poškodeného za logickú, zrozumiteľnú, presvedčivú, pravdivú a vierohodnú. Poškodený predmetnú vec ihneď oznámil na políciu. Obidve osoby - oboch

obžalovaných pri rekognícii opoznal. Jeho výpoveď sa v podstatných rysoch zhodovala s prepisom telefonického ohlásenia skutku polícii a skutočnosť, že s ním - teda poškodeným prišli do kontaktu v rozhodnom období obaja obžalovaní ani oni sami nepopreli.

Pokiaľ išlo o výpoveď poškodeného súd túto výpoveď vzal preto za relevantnú. Je síce pravdou ako to konštatovali aj obaja obžalovaní - že išlo o výpoveď len poškodeného - ale táto ako súd vyššie rozviedol je logická, vierohodná a súd nezistil nielen z výpovedí prípravného konania, ale i počas dokazovania - pri výsluchu poškodeného, že boli u neho badateľné indície na zámerné skresľovanie, uvádzanie nepravdy. Ako už bolo konštatované poškodený nemal žiadny objektívny dôvod, aby si okolnosti vymyslel, resp. nemal žiadny motív na to, aby zo spáchania trestného činu krivo usvedčoval práve obžalovaných. Nevylučuje sa ani založenie výroku o vine iba na jedinom usvedčujúcom dôkaze.

Je pochopiteľné, že obžalovaní popierajú spáchanie skutku a využívajú tak svoje zákonné právo hoci aj beztrestne klamať. Výpoveď obžalovaného musí vždy súd posudzovať s rešpektom a s ohľadom aj na to, že môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú

pravdu - svoju. Preto je vždy v prioritnom záujme obžalovaného všeobecne predložiť súdu svoje „alibi" a tak dodať svojimi vyjadreniami „punc" úplnej pravdivosti.

Pokiaľ obhajoba dávala súdu za to, že je povinný aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vzhľadom na výpoveď obžalovaných a výpovede svedka a zároveň poškodených - ako hlavného dôkazu, ale podporne k tejto časti zabezpečené dôkazy - vyššie rozvedené

- ako už vyššie súd rozviedol výpovede poškodených neboli osamotené.

Súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti a to každý jednotlivo, ale zároveň v ich súhrne. Pri hodnotení výpovedi svedka skúma súd, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej prechádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Len v prípade, že výpoveď svedka mala slúžiť ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.

V danom prípade tomu tak nebolo (k dispozícii - vyššie rozvedené boli i iné zabezpečené dôkazy) a nevznikla tzv. „dôkazná núdza" a preto sa nemusela aplikovať zásada „in dubio pro reo" - vyplývajúca z ustanovenia

Obhajoba vždy môže nájsť motív, prečo všeobecne poškodený - svedok klame v neprospech obžalovaného. Argumenty však musia byť mimoriadne silné a presvedčivé, aby bolo možné vysloviť, že takáto svedecká výpoveď je nepravdivá. Takéto argumenty obhajoby ani pri nadmernej snahe nepredložila ani vo vzťahu k obžalovanému L. I. ani vo vzťahu k obžalovanému U. I.C. a nespochybnila sa tak hlavne výpoveď poškodeného - tak aby, súd mal dôvod korigovať hodnotenie dôkazov.

Poškodený a čiastočne i obžalovaní v jednotlivých fázach trestného konania v podstatných bodoch zhodne popísali priebeh incidentu - jedine skutočnosti, ktoré boli podkladom protiprávnosti konania obaja obžalovaní rozporovali.

Poškodený bol v prípravnom konaní viackrát vypočutý - následne poškodený bol vypočutý i pred súdom

- vypovedal tak v trestnom konaní opakovane. Jeho výpovede i keď neboli rovnaké od slova do slova - pretože toto všeobecne nie je možné nikdy - boli však identické v tých častiach, na základe ktorých súd mohol konštatovať protiprávne konanie oboch obžalovaných. Pokiaľ vo veci i vo vzťahu k poškodenému odstraňoval rozpory (ohľadom výpovede z prípravného konania a z konania na hlavnom pojednávaní) - súd podotýka v tejto súvislosti vo všeobecnej rovine, že je pomerne bežné, ak svedok, ktorý vypovedá v trestnom konaní opakovane, jeho viaceré výpovede nie sú úplne identické (rovnaké od slova do slova). Často sa stáva, že takáto opakovane nevypovedajúca osoba môže niečo zabudnúť, prípadne určitej okolnosti už neprikladá takú dôležitosť, alebo si na niečo dodatočne spomenie, čo v predchádzajúcej výpovedi neuviedla - a preto z predmetného dôvodu nemožno jej prisúdiť nevýpovednú hodnotu.

Súd však vo veci poukazuje najmä na výpovede z prípravného konania, ktoré boli identické - je to samozrejme aj logické - pretože tieto boli vykonané bezprostredne po spá- chaní skutku, kedy ešte je samozrejmé, že je to v pamäti uložené (nepriamo i fotograficky) - následne súd poukazuje už aj na značný odstup týchto výpovedí od výpovede na hlavnom pojednávaní - kedy skutočne ubehol značný čas - (skutok bol dokonaný dňa 04.06.2018, prvý výsluch poškodeného dňa 04.06.2018, 05.06.2018, následne 19.02.2019 a na hlavnom pojednávaní dňa 07.10.2019).

Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia predmetného trestného činu dospel súd k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchali obžalovaný L. I. a obžalovaný U. I..

Pri právnom hodnotení dospel súd k záveru, že obžalovaný L. I. a obžalovaný U. I. svojím konaním naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák. - pretože - spoločným konaním proti poškodenému použili hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Závažnejšou formou páchateľstva je spolupáchateľstvo ( Tr. zák.). spolupáchateľstvo v definuje takto: „Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám." Z uvedenej definície spolupáchateľstva vyplývajú nasledovné podmienky:

- spáchanie trestného činu spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb (objektívna podmienka),

- úmysel k tomu smerujúci (subjektívna podmienka). Pre spoločné konanie je charakteristická priama a osobná účasť na čine. Spoločné konanie spočíva v tom, že každý z páchateľov môže uskutočniť celé konanie, každý môže vykonať len časť konania predpokladaného v skutkovej podstate a každý zo spolupáchateľov vykoná určitú činnosť, ktorá sa až ako celok posudzuje ako trestný čin.

Pri spolupáchateľstve nie je rozhodujúce, či každý z páchateľov použil násilie, lebo konkrétnu účasť na lúpeži si spolupáchatelia môžu rozdeliť ako to bolo i v tomto prípade. Na naplnenie pojmu spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zák. nie je potrebné, aby sa všetci spolupáchatelia zúčastnili na trestnej činnosti rovnakou mierou. Stačí aj čiastočné prispenie, hoci aj v podriadenej úlohe, avšak prispenie je vedené rovnakým úmyslom ako činnosť ostatných páchateľov, a tak je objektívne a subjektívne zložkou deja, ktorý vo svojom celku tvorí trestné konanie. I v tomto konaní kým obžalovaný L. I. bol ten, ktorý oslovil obžalovaného, odovzdal mu krabice, o ktorých tvrdil, že sú tam parfémy a to i napriek tomu, že o toto nemal poškodený záujem. Následne mu proti jeho vôli hodil ďalšie krabice (v jednom mali byť hodinky, v druhom ďalekohľad) - o ktoré poškodený opäť nemal záujem - ale práve z dôvodu, aby sa ich zbavil dal im „dobrovoľne" 20,-- Euro a následne však musel odovzdať finančnú hotovosť 230,-- Euro - pretože naviac obžalovaný L. I. pri nadvihnutí vrchnej svojej časti odevu - odhalil za opaskom zastrčený predmet - „cieľom" teda obžalovaného bolo získanie finančných prostriedkov a pokiaľ išlo o obžalovaného U. I. - bolo sledovanie celej situácie v tom smere - že predmetnú situáciu sledoval z motorového vozidla, v ktorom sedel a monitoroval predmetnú situáciu. Naviac obaja obžalovaní boli zdatnejší ako poškodený, boli v presile. Ich cieľom - ktorý sa im aj im podaril zrealizovať bolo za použitia hrozby bezprostredného násilia tak sa zmocniť finančnej hotovosti. Ako samotný poškodený vypovedal - už v čase keď obžalovaný L. I. mu dal prvú krabicu, kde bola voňavka „ako poďakovanie - ktorým smerom je cesta na Duklu" - zdalo sa mu to čudné - čo je samozrejme logické - pretože im len ukázal smer, nič viac. Podľa názoru súdu to bolo nadviazanie dialógu a teda pozornosti, aby následne mohli obžalovaní realizovať svoje plány. Podľa názoru súdu otázka cesty na Duklu bola cielená - evidenčné číslo vozidla poškodeného bolo SK (čo je Svidník a v tejto časti je aj Dukla). Strach poškodený už nadobudol - keď obžalovaný L. I. - po tom, čo dostal od neho 20,-- Euro išiel ku poškodenému, ktorý išiel smerom k vozidlu - teda za ním. Peniaze, ktoré vydal poškodený vydal spôsobom nekladenia odporu. Súd v tejto časti poukazuje na výpoveď poškodeného

- ktorý vypovedal - „keď mi ukázal podľa mňa nôž, tak by som im dal aj 1 000 Euro keby som mal pri sebe tak som sa bál".

To, že zo strany poškodeného išlo o strach - vyplynulo nepriamo i z výpovede jeho zamestnávateľa - svedka - L. Y., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 22.06.2020 vypovedal, že poškodený ukončil pracovný pomer z dôvodu, že bol v Bratislave prepadnutý. Nechcel vykonávať túto prácu, lebo sa bál". Zamestnávateľ vypovedal, že pokiaľ išlo o jeho zamestnanca - poškodeného L. Y. - po čas, čo bol u neho zamestnancom neboli s ním problémy a neboli problémy ani s peniazmi.

Pod hrozbou bezprostredného násilia treba rozumieť hrozbu takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Takáto hrozba môže byť vyjadrená výslovne (žiadosť od obžalovaného U.H. I.) aby ešte vydal peniaze, že je to málo a reakcia obžalovaného L. I. bola - že pravou rukou nadvihol vrchnú časť odevu na pravej strane tela - kde odhalil za opaskom zastrčený predmet - o ktorom bol poškodený presvedčený, že išlo o rúčku nožíka). Aj tu mal súd za to, že išlo o spolupáchateľstvo - pretože nešlo podľa názoru súdu o aktivitu len obžalovaného L. I.. Obaja prišli na predmetnom vozidle z miesta svojho bydliska niekoľko desiatok kilometrov. V danom prípade nie je nevyhnutné, aby poškodený kládol odpor. Práve táto hrozba bezprostredného násilia bola prostriedkom nátlaku na vôľu poškodeného - aby sa zmocnili finančných prostriedkov. Odpor neprejavil „podrobil sa vôli oboch obžalovaných". Poškodený vypovedal, že z oboch obžalovaných mal strach. Z výpovede - súd predmetnú skutočnosť vnímal i počas dokazovania a výsluchu poškodeného na súde (kde poškodený bol „zoči-voči" obžalovaným) mal obavu, strach a to i napriek tomu, že od predmetnej „udalosti" ubehol už značný čas. Súd tak nemal dôvod pochybovať o strachu poškodeného pred konaním obžalovaných. Títo totiž využili svoju dominanciu - boli dvaja - „tlačili" a „naliehali" na poškodeného, aby im dal peniaze a len v dôsledku pred prípadným násilím (k čomu nedošlo) - zo strany obžalovaných

- preto išlo o hrozbu bezprostredného násilia - z ich strany sa poškodený podvolil ich požiadavkám a odovzdal im požadované finančné prostriedky. Pri predmetnej situácii nikto iný prítomný nebol - bolo to v zadnej časti čerpacej stanice - kde poškodený mal auto z dôvodu, že v ňom pred spáchaním skutku oddychoval - možno tak vyvodiť obavu poškodeného (strach) pred oboma obžalovanými - naviac obžalovaný L. I. bol vyššej a väčšej postavy oproti poškodenému - „ak poškodený peniaze nevydá".

Zmocnením veci sa rozumie keď páchateľ získa možnosť voľne s vecou nakladať s vylúčením toho, kto ju mal doposiaľ vo svojej moci. Trestný čin lúpeže je dokonaný už samotným použitím hrozby bezprostredného násilia ako to bolo v tejto trestnej veci v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Predmetný trestný čin bol dokonaný už samotnou hrozbou bezprostredného násilia zo strany obžalovaných v úmysle sa predmetnej veci zmocniť.

Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu zo strany obžalovaných išlo o úmysel priamy - naň sa vzťahovalo tak i predmetné protiprávne konanie - ktorým chceli prekonať odpor obete. Cieľom bolo zmocnenie sa finančných prostriedkov. I keď obžalovaní predmetné skutočnosti popreli v celom rozsahu - cieľ z ich strany bol splnený.

Pokiaľ išlo o predmetné finančné prostriedky súd v danom prípade opätovne vychádzal z výpovede poškodeného L. Y. zamestnanca, ako i poškodeného Y. W. - zamestnávateľa poškodeného. Z listinného dôkazu založeného v spisu na č. l.121 - je uvedené dňa 16.februára 2020 vzniklo splnomocnenie medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancom - poškodeným. Zároveň v predmetnom splnomocnení je uvedené rukou písané (poškodený, ako i poškodený Y. W. vysvetlili prečo je tomu tak. Predmetnú hotovosť vo výške 200,-- Euro ako i platobnú kartu na tankovanie poškodený - L. Y. obdržal od svojho zamestnávateľa Y. W. pri uzatvorení pracovnej zmluvy. Predmetná pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 19.marca 2018. Predchádzala jej však dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 16.februára 2018 - s nástupom do práce dňa 17.februára 2018. Keďže i v rámci predmetnej dohody o pracovnej činnosti bolo ako druh práce uvedené (to isté, či následne i v rámci pracovnej zmluvy) - vedenie motorového vozidla, údržba vozového parku - už vtedy prevzal i predmetné splnomocnenie - v ktorom bolo uvedená hotovosť vo výške 200,--Euro spoločne s bankomatovou kartou. Zamestnávateľ poškodeného - poškodený Y. W. v rámci svojho výsluchu počas dokazovania na súde vysvetlil a potvrdil, čo vypovedal aj poškodený L. Y. - že predmetnú hotovosť mal poškodený L. Y. pri sebe aj keď nejazdil - mal ju doma a mal ju do času, kým mu nebola odcudzená. Každý zamestnanec podľa výpovede zamestnávateľa keď príde z pracovnej cesty - odovzdá papiere z vykonanej jazdy a v prípade, že niečo z predmetnej hotovosti zaplatí - ohlási predmetnú skutočnosť - aby bola opätovne mu

daná k dispozícii čiastka 200,-- Euro a to z dôvodu - že finančná hotovosť vo výške 200,-- Euro predstavovala železnú rezervu, ktorú predmetný poškodený - živnostník v automobilovej doprave dával svojím zamestnancom. Táto finančná hotovosť vo výške 200,-- Euro slúžila v prípadoch, že by na pracovných cestách zamestnancov nefungovala bankomatová karta (ktorú im tiež odovzdával

- vyplynulo to i z predmetného splnomocnenia). Bolo to i logické - pretože nie vždy môžu fungovať terminály a vtedy je potrebná finančná hotovosť. Poškodenému túto finančnú hotovosť odovzdal pred jeho cestou do Nemecka. Táto čiastka, ktorá bola v hotovosti bola jednoznačne vysvetlená na aký účel slúžila. Išlo tak o finančnú čiastku - ktorá bola poškodenému L. Y. zverená jeho zamestnávateľom. Vyššie predmetné bolo preukázané i dokladmi predloženými zo strany poškodeného - zamestnávateľa

- Y. W. - zamestnancovi - poškodenému L. Y.. Z predmetných dokladov, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní dňa 29.júla 2020 - bolo zistiteľné - čo súd už v rámci rozsudku podrobne rozviedol - že poškodený L. Y. bol na pracovnej ceste od 29.mája 2018 do 05.júna 2018 - išlo o trasu Stropkov - 29.máj 2018 odchod a príchod dňa 05.júna 2018 - Turany. Išlo o zahraničnú pracovnú cestu - s celkovým počtom kilometrov - 3958 km - a poškodený mal i zastávku v Bratislave - č.l. 559.

Poškodený L. Y. vypovedal - že dobrovoľne dal čiastku 20,-- Euro, za účelom, aby sa obžalovaného L. I. zbavil. Súd mal preto za to, že i keď poškodený uviedol, že túto čiastku mu dal dobrovoľne - poňal ju do škody vo vzťahu k poškodenému. Súd mal totiž za to, že v prípade, že by obžalovaný na neho nenaliehal, nedal mu predmetnú voňavku tak by mu peniaze nedal. Zo strany obžalovaného išlo tak o akýsi „tlak na osobu poškodeného" a tento aby sa zbavil obžalovaného (čo však nemohol predpokladať, že tomu tak nebude) mu dal túto čiastku 20,-- Euro. Taktiež bolo preukázané výpoveďou poškodeného, že mohol dať obžalovanému následne potom ešte okolo asi 230,-- Euro (200,-- Euro bolo firemné) a jeho vlastné boli 30,-- Euro. Celkove tak z vlastných dal 50,-- Euro. Obžalovaný L. I. ako i obžalovaný U. I. vypovedali, že poškodený im dal najprv 20,-- Euro (toto nebolo sporné) a potom ešte 50,-- Euro - poškodený takto nevypovedal. Pri zadržaní obžalovaného L. I. dňa 04.júna 2018 (čas 16:50 hod.) u tohto bola nájdená hotovosť v celkovej výške 25,13 Euro (1 x 20 Euro, 3x1 Euro, 1x2 Euro, 2x5 centov, 1x2 centy, 1x1 cent). Pri zadržaní obžalovaného U. I. dňa 04.júna 2018 (čas 16:50 hod.) u tohto bola nájdená hotovosť 0 Euro. Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 04.júna 2018 vo vzťahu k obžalovanému L. I. (č. l. 247-248) vyplynulo, že tento predmetného dňa o 13:35 hod. vydal hotovosť vo výške 70,-- Euro. Zároveň pri vydaní peňazí vypovedal, že malo ísť o hotovosť, ktorú dostal „od muža na dodávke" - teda poškodeného. I poškodený počas dokazovania na súde vypovedal - že pokiaľ išlo o čiastku, ktorú mal v peňaženke bola to okolo 230,-- Euro - bola to 1 x 100,-- Euro, 1x 50,-- Euro, 1x 20,-- Euro a viac uviesť nevedel - lebo to nemal spočítané. - Pokiaľ išlo o finančné čiastky boli to tak - dobrovoľná jeho vlastná čiastka 20,- Euro, firemná 200,- Euro a jeho vlastná čiastka 30,-- Euro. - celkove išlo o čiastku vo výške 250,-- Euro vrátane aj firemnej.

Súd poukazuje - obžalovaný L. I. vypovedal, že z domu mal hotovosť okolo 25 - 28 Euro. Výdavky spojené s dvoma bagetami a dvoma malinovkami boli vo výške 7,-- Euro (ako vypovedal). Vydal čiastku 70,-- Euro (50, Euro a 20,- Euro) a pri sebe v čase zadržania mal 25,13 Euro. Z uvedeného vyplýva, že i v prípade obžalovaného L. I. sú nezhody v súvislosti s finančnými prostriedkami - v danom prípade pokiaľ išlo o čiastku 50,-- Euro (ktorá bola päťdesiateurová bankovka) súhlasila s výpoveďou poškodeného, ktorý vypovedal, že v peňaženke bola i 50-eurová bankovka. Taktiež nesúhlasila ani čiastka - 70,-- euro - v skladbe 50 a 20 Euro. - zo svojich peňazí dal poškodený celkovú čiastku 50,---Euro (v ktorej bolo už zahrnutých aj 20,-- Euro

- ktoré bolo dobrovoľné).

Rozdiel je v čiastke okolo 128,-- Euro - ktorá nebola k dispozícii - 230,-- Euro -celková čiastka o ktorej vypovedal poškodený - 70,-- Euro bolo vydaných, obžalovaný L. I. mal pri sebe podľa jeho výpovede 25,-- Euro - 28 Euro - ale z nich mal minúť podľa jeho výpovede 7,-- Euro - malo mu tak zostať okolo 20,- Euro - čo však nebolo - bolo ich 25,13 Euro pri vydaní. I napriek tejto okolnosti - kedy táto čiastka nebola zo strany obžalovaných vydaná - nemal dôvod v tejto časti neveriť výpovedi poškodeného - bol predložený doklad ohľadom vydania čiastky 200,- Euro. Poškodený sám vypovedal, že toto bola železná rezerva, ktorú neminul. Vypovedal, že túto čiastku odovzdal obžalovaným. Súd preto rozhodol že obžalovaný majú povinnosť nahradiť škodu 200,-- Euro poškodenému Y. W. a 50,-- Euro poškodenému L. Y..

Súd v danom prípade konanie obžalovaných kvalifikoval len ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. - pretože predmetnú vyhrážku, ktorá nastala pri podávaní rúk bola podľa súdu súčasťou tohto dokonaného trestného činu - súd mal za to, že išlo o fázu dokončovania už spomínaného (dokonaného) trestného činu. Bolo to v rámci odovzdania predmetných peňazí a podania ruky. To, že išlo o dokončovaciu fázu súd vychádzal aj z toho, že predmetná vyhrážka, ktorá bola vyslovená bola iba jedna. Nešlo o opakované vyhrážanie. Súd mal tak za to, že nešlo dva samostatné skutky - ale išlo o jeden skutok. Súd v danom prípade naviac poukazuje - že jednočinný súbeh vydierania podľa Tr.zák. s trestným činom lúpeže podľa Tr.zák. je vylúčený, z dôvodu špeciality týchto trestných činov. (Burda/Čentéš/Kolesár/Záhora a kolektív Osobitná časť Komentár - II. diel, vydavateľstvo C.H.Beck, 1.vydanie 2011, strana 374).

Súd preto protiprávne konanie obžalovaných subsumoval a teda kvalifikoval len ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák.

Konanie obžalovaných vyhodnotil ako úmyselné podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. obžalovaní konali ako trestne zodpovedné subjekty, ktorých ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku neboli ovplyvnené vo forenznom chápaní.

Na rozdiel od obžaloby predmetné protiprávne konanie nekvalifikoval podľa ustanovenia § 188 ods. 2 písm. c/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr.zák.

Podľa § 122 ods. 3 Tr.zák. trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorých zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe, zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú. Keďže zbraň má byť taká vec, ktorá je spôsobilá urobiť útok proti telu dôraznejším. Musí ísť teda o vec, ktorá je schopná reálne privodiť fyzické výhody útočníkovi pri prevádzaní fyzického útoku na inú osobu (na jej telo) oproti stavu, keby takúto vec na útok nepoužil. Či ide o zbraň je potrebné posúdiť vždy v konkrétnom prípade vzhľadom na fyzické vlastnosti danej veci (napr. veľkosť, tvar, hmotnosť), na spôsob jej použitia proti telu (prípadne i zamýšľaný). Zbraň, aby bola zbraňou podľa § 122 ods. 3 Tr.zák - nemusí byť použitá bežným spôsobom, na ktorý je určená. Môže byť použitá hocijakým spôsobom, ak takýto spôsob použitia zbrane môže urobiť útok proti telu dôraznejším. V predmetnej veci súd nevylúčil tvrdenie poškodeného - že obžalovaný L. I. nadvihol vrchnú časť odevu - kde poškodený uvidel „zastrčený predmet - o ktorom bol presvedčený že ide o rúčku noža" - toto tvrdenie súd ako uviedol nevylúčil - v tom smere, že išlo o „zastrčený predmet". Je však potrebné uviesť - že v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu - na to, aby bola naplnená

- je potrebné, že toto musí byť jednoznačne preukázané a to v smere - aby bol identifikovateľný. V danom prípade tak ako súd rozviedol definíciu „zbrane" v zmysle ustanovení - nebolo toto predmetnou definíciou naplnené. Pokiaľ išlo o predmet - ktorý sa nachádzal v kufri vozidla obžalovaných - tento predmet a to konkrétne

- „hliníková pálka" - nebola poškodeným opoznaná. Iný predmet obdobného charakteru obžalovaným nebol zaistený. Medzi jednotlivými opoznávanými vecami - boli veci rôzneho druhu - ktoré teoreticky zodpovedali opisu poškodeného - ale i na základe vyjadrenia poškodeného - ani jedna z týchto vecí predložených ktoré mu boli ukázané pri rekognícii nevidel, a ani jednu z nich nemal obžalovaný zastrčenú za opaskom - podľa výpovede poškodeného. To, že bol presvedčený - že išlo o rúčku noža - preto súd vo výrokovej časti - uviedol - čo preukázané bolo - že išlo o zastrčenú rúčku čiernej farby plastového predmetu (pretože súd nemal dôvod tejto časti neveriť) - ale predmetné presvedčenie - pokiaľ nebolo preukázané i konkrétnym dôkazom v tom smere, že by bolo opoznané nemôže byť dôvodom na aplikáciu podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. Predmet, ktorý mal mať obžalovaný zastrčený - nesplnil atribút ten - keďže nebol reálny v tom smere, že - nebol predložený ako dôkaz - či by bol spôsobilý urobiť útok proti telu dôraznejším. Predmetnú vec súd nevedel identifikovať - nemal jej veľkosť, hmotnosť, názov predmetu - pokiaľ išlo o tvar tento mal byť v tvare rúčky noža - t.j. nebol dostatočne identifikovateľný a verifikovaný.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Účel trestu je vymedzený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr.zák. podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladanú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (tzv. zásada personality trestu), tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu.

Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti

generálnej a individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin. Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa účelom trestu a trestného práva vôbec, sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a zlepšeniu páchateľa.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 ods. 6 Tr.zák. tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný činy, ktorého horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu súd musí obligatórne prihliadnuť na všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a/ - o/ Tr.zák. a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a/ - m/ Tr.zák.

Súd uznáva, že činom obžalovaného L. I. ako i obžalovaného U. I. bol dokonaný vysoko závažný trestný čin - zločin. I sám zákonodarca túto okolnosť zvýraznil vo výmere trestnej sadzby - tri roky - desať rokov. Na druhej strane každé protiprávne konanie je potrebné vyhodnocovať individuálne a v tejto súvislosti je potrebná i individualizácia trestnej zodpovednosti každého jedného páchateľa a to s prihliadnutím na osobu a jej pomery a možnosti jej nápravy. Pri použití inštitútov trestného práva treba voliť len také nástroje, ktoré sú nevyhnutné.

Obžalovaný L. I. a obžalovaný U. I. viedli pred spáchaním žalovaného skutku, ale i po jeho spáchaní riadny život (§ 36 písm. j/ Tr.zák.).

Podľa názoru súdu osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa, treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa v spoločnosti. Nemôže však ísť len o registráciu údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu k ďalších kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery.

V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognóz jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry.

Riadny život podľa citovaného ustanovenia sa niekedy nesprávne stotožňuje len s bezúhonnosťou - riadny život vedie i ten, kto si plní základné povinnosti ako v súkromnom živote, tak i voči spoločnosti. Nemožno ho preto stotožňovať len s bezúhonnosťou (R - 59/1973).

Súd v tejto súvislosti poukazuje na odpis registra trestov vo vzťahu k obžalovanému L. I. a obžalovanému U. I. - z ktorého nevyplynul žiadny záznam - ako to vyššie uviedol. Vychádzajúc však i z lustrácie v Sociálnej poisťovni, ako i predložených pracovných zmlúv vo vzťahu k obžalovanému L. I. a k obžalovanému U. I. vyplynuli ich rôzne pracovné zaradenia, pracovné pomery. Súd mal za to, že ako obžalovaný L. I., tak i obžalovaný U. I. Dodržiavali tak právny poriadok a ďalšie základné normy, plnili si svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti (zamestnávateľovi), nenarušovali občianske spolunažívanie v mieste bydliska a v zamestnaní. I keď v evidencii priestupkov vo vzťahu k obžalovanému L. I. a k obžalovanému U. I. vyplynuli - tieto boli len na úseku cestnej premávky vo vzťahu k obžalovanému L. I. a k obžalovanému U. I.. Priestupky iného charakteru zistené neboli.

Iné poľahčujúce okolnosti v súlade s ustanovením § 36 Tr.zák. vo vzťahu k obžalovanému L. I. a k obžalovanému U. I. súd nezistil. Priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr.zák. vo vzťahu k obžalovanému L. I. a obžalovanému U. I. neboli zistené.

Práve vzhľadom na predmetné skutočnosti mal súd za to, že trest odňatia slobody v trvaní tri roky - bude dostatočným prevýchovným účinkom a nebolo nevyhnutné ukladanie represívnou formou. Podľa názoru súdu uloženie trestu odňatia slobody vo výmere čo i len tri roky - čo je dolná hranica trestnej sadzby vo vzťahu k obžalovanému L. I. a k obžalovanému U. I. bude trestom dostatočným nielen vo vzťahu k ich osobám (individuálna prevencia), ale aj na ochranu spoločnosti (generálna prevencia).

Každý trest je len právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Je teda len následnou represiou. I represiu však je potrebné používať rozumne - t. j. len v miere, v akej je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, musí sa vždy rešpektovať osobnosť páchateľa a nepôsobiť mu zbytočné utrpenie. Preto je potrebné primárne nevyhnutné uviesť, že vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržiavať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Súd v tomto smere akceptuje potrebu zvolenia optimálnej miery represie, keďže ani príliš prísny, ale ani príliš mierny trest nepôsobia výchovne. Uložený trest súdom uložený spĺňa požiadavku na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred osobou obžalovaného L. I. a obžalovaného U. I..

Práve počas plynutia skúšobnej doby bude mať možnosť ako obžalovaný L. I.Š. tak i obžalovaný U. I. preukázať, že spáchanie skutku bolo len mimoriadnym vybočením z medzí inak jeho riadneho života - čiastočne toto bolo preukázané i počas výkonu realizácie probačného dohľadu a to v čase od 25.júna 2019 do 20.apríla 2020.

Záležať bude iba na oboch obžalovaných či účel trestu bude dosiahnutý i bez výkonu alebo či spôsobom svojho života dajú podnet k tomu, aby súd vyslovil, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa neosvedčili a trest odňatia slobody sa vykoná. Podľa názoru súdu je takto uložený podmienečný trest odňatia slobody zákonný, spravodlivý a adekvátny a splní svoj účel tak, ako to má na mysli , a to tak v rámci jeho pôsobenia na osobu obžalovaného L. I.H. tak i obžalovaného U. I., ako aj z hľadiska jeho pozitívneho vplývania na ostatných členov spoločnosti.

Podľa § 51 ods. 1, veta prvá Tr.zák. - súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Skúšobná doba probačného dohľadu bola preto stanovená na dobu dva roky.

Poškodený Y. W. - zamestnávateľ si uplatnil škodu vo výške 200,-- Euro. V danom prípade malo ísť o finančnú čiastku, ktorú odovzdal ako zamestnávateľ svojim zamestnancom - teda i zamestnancovi svedkovi L. Y.. Zo spisu bolo preukázané, že obžalovaný L. I. dobrovoľne vydal čiastku 70,-- Euro a to podľa dňa 04.júna 2018 o 13:35 hod. Išlo o finančnú čiastku, ktorú podľa výpovede obžalovaných im „dobrovoľne vydal" poškodený L. Y.. Predmetná finančná čiastka bola zložená dňa 27.mája 2019 na účet Okresného súdu Bratislava IV. Súd preto v danom prípade - keďže túto čiastku poňal - a o nej bude rozhodovať v samostatnom konaní - osobitným uznesením - po právoplatnosti tohto rozsudku keďže bude vydaná poškodenému - zamestnávateľovi - L. W. - uložil obžalovaným podľa uložil obžalovaným spoločne a nerozdielne nahradiť tomuto poškodenému - Y. W. škodu vo výške 130,-- Euro (200,-- Euro - 70,-- Euro).

Podľa uložil zároveň obom obžalovaným opäť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému L. Y. škodu vo výške 50,-- Euro. Súd v danom prípade vzhľadom na výšku predmetnej škody, na odstup času od predmetného skutku - rozhodol podľa Tr.zák. - kedy je možné, že na náhradu majetkovej škody môže súd určiť aj kratší termín ako je skúšobná doba. Pokiaľ by odsúdený vlastným zavinením túto podmienku v stanovenej kratšej lehote nesplnil, môže to byť dôvodom na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody ešte pred uplynutím skúšobnej doby (primerane Burda/Čentéš/Kolesár/Záhora a kolektív Všeobecná časť, Komentár - I. diel, vydavateľstvo C.H.BECK, I. vydanie 2010, strana 362-363).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV.