Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-6-2020.pdf
PDF · 81.06 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/6/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a sudcov JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Michalovce, so sídlom Nám. osloboditeľov 81, Michalovce, IČO: 30 807 484, proti povinnému: A. D., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, A., o vymoženie 216,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 04.12.2018, č.k. 2Er/319/2013-64, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 42,65 eur, na ktorých úhradu zaviazal oprávneného v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov
- rozhodnutí oprávneného č. 700-3610273313-GC04/13 zo dňa 26.04.2013 a č. 700-3610495509- GC04/09 zo dňa 23.06.2009. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.11.2018 požiadal súdny exekútor súd o zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti nadobudne. Súd prvej inštancie sa oboznámil s podaným návrhom a jeho dôvodnosť mal za preukázanú z predloženého exekučného spisu, v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty. Z nich je zrejmé, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávka sa nepodarila vymôcť ani čiastočne, nakoľko povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Počas 5 rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celú uvedenú dobu nemal ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, je vlastníkom motorového vozidla, ktoré je nepredajné, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Za daného stavu mal súd preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie ďalej dodal, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie
je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery povinného a jeho blízkych osôb mal súd za to, že nebude rovnako naplnený predpoklad oprávneného, že povinný nadobudne nejaký majetok dedením, resp. sa zamestná alebo získa iným spôsobom exekučne postihnuteľný majetok. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného počas dostatočne dlhej doby vedenia exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých budúcich rokov zanedbateľná. V danom prípade exekúcia bola bezúspešne vedená po dobu 5 rokov. Za uvedenú, dostatočne dlhú dobu, sa súdnemu exekútorovi nepodarilo napriek opakovane vykonávaným exekučným úkonom zistiť žiaden majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácii tohto citovaného právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovenia § 196, 200 ods.1, 5, § 203 ods.2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 42,65 eur podľa ustanovenia 14 ods.1, 2, § 15 ods.1, § 22 ods.1, § 23 ods.1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd uznesenie zrušil z dôvodu, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že povinný uhrádzal pravidelne za obdobie rokov 2015, 2016, 2017 a 2018 pohľadávky na poistnom a aj penále, ako aj každoročne podáva daňové priznanie.
5. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods.1 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm.b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ustanovenie § 391 ods.1 CSP).
6. Podľa ustanovenia § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm.c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
8. Podľa ustanovenia § 391 ods.1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
9. Podľa ustanovenia § 220 ods.2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo na základe exekučných titulov - rozhodnutí oprávneného č. 700-3610273313-GC04/13 zo dňa 26.04.2013 a č. 700-3610495509-GC04/09 zo dňa 23.06.2009. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 11.06.2013. Podaním zo dňa 21.11.2018 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods.4 Exekučného poriadku.
11. Z obsahu podaného odvolania oprávneného vyplýva, že tento namietal, že u povinného oprávnený eviduje úhrady pohľadávok na poistnom aj penále v roku 2015, 2016, 2017 aj 2018 a taktiež, že povinný každoročne podáva daňové priznanie. Zároveň súd z obsahu spisu zistil, že v spise je pripojený LV č. XXXX kat. úz. A., z ktorého vyplýva ďalšia skutočnosť preukazujúca, že povinný nie je bezmajetný ako to uvádza prvostupňový súd v odôvodnení predmetného uznesenia, ale naopak, tento je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v A., a to bytu č. X nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu J. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 3587/450432, z predaja ktorej by bolo možné uspokojiť predmetnú pohľadávku. Za týchto okolností keď ešte aj povinný zaplatil poistné za uvedené obdobie, nemožno konštatovať jeho nemajetnosť a exekúciu zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku. Dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu preto nemožno považovať za dostatočne a spoľahlivo preukázané, preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 389 ods.1 písm.c) CSP a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ustanovenie § 391 ods.1 CSP).
12. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne si vyžiadať vyjadrenie súdneho exekútora, resp. preskúmať exekútorský spis a zistiť, či povinný je skutočne nemajetný a nemá možnosť splácať exekúciu, prípadne či povinný nemá aj iný príjem, ktorý by mohol byť postihnuteľný.
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ustanovenie § 393 ods.3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm.a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods.1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§429 ods.1, 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).