Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/30/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mgr. R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX R. nad Q., notár a mediátor so sídlom T. námestie XXX/XX, XXX XX G., zastúpený advokátskym spoločenstvom: BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o., IČO: 36 859 842, so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, za ktoré koná advokát a konateľ JUDr. Miloš Levrinc, PhD., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 38377/2019-152 zo dňa 02.12.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 31.01.2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 31.01.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) taktiež dňa 31.01.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. 38377/2019-152 zo dňa 02.12.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok v zmysle (ďalej len „“). Žiadal, aby správny súd priznal podanej správnej žalobe odkladný účinok, a to až do skončenia súdneho konania o preskúmanie napádaného opatrenia (rozhodnutia) žalovaného o vyslovení nesúhlasu so vzájomným preložením notárov 1/ JUDr. R. R. - notára so sídlom vo Vranove nad Topľou v obvode Okresného súdu Vranov nad Topľou do sídla v Gelnici v obvode Okresného súdu Spišská Nová Ves 2/ Mgr. R. R. - notára so sídlom v Gelnici v obvode Okresného súdu Spišská Nová Ves do sídla vo Vranove nad Topľu v obvode Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 02.12.2019, nakoľko JUDr. R. R. v zmysle ust. Notárskeho poriadku výkon notárskeho úradu zaniká ku dňu 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dosiahne vek XX rokov, Notárska komora spravidla do 31. januára vyhlási výberové konanie na notársky úrad vo Vranove nad Topľou, na základe ktorého vyberie nového notára, ktorý bude vykonávať funkciu notára v Notárskom úrade vo Vranove nad Topľou, pričom v takomto prípade, vzhľadom aj na numerus clausus (obmedzený počet notárov v obvode okresného súdu) žalobca príde o možnosť vzájomného preloženia. Záverom žiadosti uviedol, že nemožno kladne predpokladať, že nový notár v obvode Okresného súdu Vranov nad Topľou bude súhlasiť so vzájomným preložením notárov.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 11.06.2020, doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.06.2020. Vo vyjadrení k správnej žalobe sa žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že sa domnieva, že daný návrh žalobcu je nedôvodný. Argumentoval tým, že vo všeobecnosti sa odkladný účinok správnej žaloby spája s odkladom vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej moci. Zákon spája pojem vykonateľnosť iba s rozhodnutiami, ktoré ukladajú povinnosť plniť, avšak v tomto prípade napadnuté oznámenie neukladá žalobcovi žiadnu povinnosť, a teda nemôže nadobudnúť vykonateľnosť.

Vzhľadom na uvedené, podľa názoru žalovaného, de facto nemôže byť správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Napriek uvedenému, žalovaný, s poukazom na ust. a , následne uviedol, že tieto ustanovenia ustanovujú za akých podmienok môže súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, avšak žalobca v správnej žalobe k dôvodom svojho návrhu uvádza iba toľko, že nemožno predpokladať, že po zániku výkonu notárskeho úradu JUDr. R. R., iný notár s výkonom notárskeho úradu vo Vranove nad Topľou bude súhlasiť so vzájomným preložením. Žalovaný sa domnieval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal aká závažná ujma alebo iná škoda mu hrozí v prípade, ak by súd správnej žalobe odkladný účinok nepriznal. Následne žalovaný poukázal taktiež na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.: -76 zo dňa 27.04.2020, ktorým súd zamietol návrh žalobcu zo dňa 16.12.2019 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.12.2019, doplnenou podaním zo dňa 21.02.2020, ktorá smeruje proti oznámeniu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Mgr. Gábora Gála č. 38377/2019-152 zo dňa 13.09.2019, ktorého obsahom je rovnako vyjadrený nesúhlas so vzájomným preložením žalobcu a JUDr. R. R.. Tvrdil, že vzhľadom na skutočnosť, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. a v tomto konaní sú identickí účastníci konania, pričom skutkový stav je rovnaký, sú splnené všetky predpoklady na to, aby konajúci súd rozhodol o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správne žalobe rovnako ako v prípade konania sp. zn. a rozhodol tak v súlade s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ustanovenia zamietol.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného

k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. a ani podľa ust. .

10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, bližšie nijakým spôsobom neodôvodnil. Uviedol len toľko, že iba toľko, že nemožno predpokladať, že po zániku výkonu notárskeho úradu JUDr. R. R., iný notár s výkonom notárskeho úradu vo Vranove nad Topľou bude súhlasiť so vzájomným preložením. Žiaden zo zákonných dôvodov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe v zmysle ust. ani netvrdil (hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok). V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zo strany žalobcu nepostačuje. Podľa tunajšieho súdu žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Samotný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe totiž bez ďalšieho neosvedčuje jeho priznanie zo strany správneho súdu.

11. Správny súd zastáva názor, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.

12. Záverom tunajší súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

13. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .