Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-81-2020.pdf
PDF · 66.55 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/81/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Jozefa Janíka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. júla 2020 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného
C. G.,
nar.XX.XX.XXXX v R., trvale bytom G. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6Pp/54/2020 zo dňa 13. mája 2020 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/15/2019 zo dňa 18.05.2016 bol C. G. odsúdený pre pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na päť rokov a šesť mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený C. G. podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody (I.). Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní dva roky (II.).
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote písomne sťažnosť prokurátor. V sťažnosti najmä prokurátor poukázal na to, že odsúdený je recidivista, pretože v minulosti bol štyrikrát odsúdený, z toho dvakrát pre zločin lúpeže, pričom v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia opätovne aj pre násilný trestný čin. Odsúdený sa pritom dopustil trestnej činnosti v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Prokurátor poukázal aj na hodnotenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, kde bolo hodnotené vysoké riziko sociálneho zlyhania najmä z dôvodu straty sociálneho zázemia (bezdomovec), experimentovania s návykovými látkami a opakovanie trestnej činnosti. Prokurátorom získanie len 3 odmien, vzhľadom na dĺžku vykonaného trestu, považoval za nedostatočné. Podľa prokurátora sa odsúdený mal radšej snažiť o preradenie do nižšieho stupňa stráženia. Prokurátor navrhol podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. uznesenie súdu 1. stupňa zrušiť a návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie zamietnuť.
K podanej sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený. Vyslovil nesúhlas s názorom prokurátora a potrebe ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody. Uviedol tiež, že prostredníctvom bratranca má „sľúbené“ bývanie aj prácu v uhoľných baniach v Nemecku. Navrhol sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietnuť.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí, na ktorom sa odsúdený mohol vyjadriť k priebehu výkonu trestu odňatia slobody tak aj k vedeniu riadneho života na slobode.
Z podrobného písomného odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že sa súd zaoberal podmienkami na podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. ako z pohľadu splnenia formálnej podmienky (vykonanie potrebnej dĺžky trestu - 2/3) tak, aj materiálnych podmienok (správanie sa vo výkone trestu odňatia slobody preukazujúce polepšenie a prognóza vedenia riadneho života na slobode). S hodnotením splnenia týchto vyššie uvedených podmienok súdom prvého stupňa sa senát nadriadeného súdu stotožnil.
Ďalej z pohľadu dôvodov sťažnosti prokurátora uvádza senát nadriadeného súdu nasledovné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v dobe rozhodovania o sťažnosti z uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 60 mesiacov zostávalo odsúdenému vykonať už len 7 mesiacov. Aj riaditeľ ÚVTOS vyslovil pritom názor, že prevýchova odsúdeného môže byť dovŕšená aj na slobode. Pri hodnotení tohto zostatku trestu odňatia slobody súd druhého stupňa prihliadol aj na to, že rozhodoval o sťažnosti prokurátora s odstupom 5 mesiacov po podaní návrhu odsúdeným na podmienečné prepustenie.
Uvádzaná početnosť súdnej trestnosti v hodnotení rizika sociálneho zlyhania ako aj v sťažnosti prokurátora je nepresná, pretože odsúdenému boli doposiaľ uložené dva súhrnné trestu, z ktorých výkon druhého trestu odňatia slobody je práve predmetom tohto rozhodovania. Je síce správne tvrdenie prokurátora o tom, že odsúdený sa dopustil ďalšej trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, avšak odsúdený svojim správaním v tomto druhom treste odňatia slobody preukázal polepšenie. Pritom nie je možné odmietnuť možnosť polepšenia sa takému odsúdenému, ktorý už jedenkrát pri podmienečnom prepustení „zlyhal“.
Senát nadriadeného súdu sa pritom stotožnil aj s hodnotením kvalitatívnej stránky početnosti negatívnych bodov (strata sociálneho zázemia, experimentovanie s návykovými látkami, opakovanie trestnej činnosti), ktoré hodnotenie urobil do určitej miery v prospech odsúdeného. Samotný odsúdený pritom vo vyjadrení k sťažnosti prokurátora poukazoval aj na možnosť sociálneho a pracovného zázemia.
Záverom senát nadriadeného súdu pripomína, že rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody neznamená jeho „odpustenie“, ale určitý prejav „dôvery“ k odsúdenému, že jeho náprava môže byť dovŕšená v tomto prípade namiesto výkonu zvyšku trestu odňatia slobody vo výmere len 7 mesiacov, jeho „sledovaním“ vedenia života na slobode po dobu 2 rokov.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.