Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/194/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Dominika Hudecová, PhD. v spore žalobcu : Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: Ľ. L., M.. XX.X.XXXX, T. XXX/XX, Č., o zaplatenie 4 088,43 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. nievomDr. Ondrejom Meliškom latiť sumu1571,09 €vná ulica 48, zomr. 5.1.2019 o zaplatenie alobcovi sumu 364,63 € s príslušenst1. nievomDr. Ondrejom Meliškom latiť sumu1571,09 €vná ulica 48, zomr. 5.1.2019 o zaplatenie alobcovi sumu 364,63 € s príslušenst 1. 1. nievomDr. Ondrejom Meliškom latiť sumu1571,09 €vná ulica 48, zomr. 5.1.2019 o zaplatenie alobcovi sumu 364,63 € s príslušenstŽalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 088,43 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s., zo dňa 29.11.2013.

2. Okresný súd Komárno vo veci vydal dňa 8.12.2017 platobný rozkaz sp-zn. -40. Žalovaný napadol platobný rozkaz včas podaným odporom doručeným súdu dňa 2.1.2018.

3. V odpore žalovaný uviedol, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Poukázal na ustanovenia a nasl. , na ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že zmluva je uzavretá medzi spotrebiteľom a podnikateľom v podobe formulárovej zmluvy, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť. Uviedol, že súd je povinný skúmať zmluvu, či neodporuje dobrým mravom a teda skúmať ex offo platnosť podľa , pretože podľa názoru žalovaného sa zmluva prieči dobrým mravom, odporuje im. Žalovaný vzniesol námietku premlčania.

4. Podaním doručeným súdu dňa 12.3.2019 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 901,97 € s príslušenstvom a to z v časti poplatkov vo výške 602,43 € a v časti 299,54 € z dôvodu uhradenia časti dlhu žalovaným.

5. Súd rozhodol vo veci rozsudkom sp.zn, - 95, zo dňa 20.3.2019, v ktorom konanie v časti 901,97€ s príslušenstvom zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 186,46 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3 486,00 € od 21.06.2017 do 22.06.2017, zo sumy 3 432,82 € od 23.06.2017 do 14.07.2017, zo sumy 3 379,64 € od 15.07.2017 do 14.08.2017, zo sumy 3 326,46 € od 15.08.2017 do 17.10.2017, zo sumy 3 256,46 € od 17.10.2017 do 23.11.2017, zo

sumy 3 186,46 € od 24.11.2017 do zaplatenia, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 2777,21/4088,43 a žalobcovi vrátil sumu 47,30€ zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu. Súd odôvodnil rozsudok tým že nárok žalobcu je daný, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úverový rámec, z ktorého žalovaný riadne čerpal peňažné prostriedky, ktorý mal žalovaný splácať, ale takto nerobil (výpis z karty BANKOMATKA QUATRO), keď vyčerpal niekoľkonásobne viac ako spätne uhradil. Žalovaný neuhrádzal riadne poskytnuté peňažné prostriedky, čím vzniklo spoločnosti právo vymôcť tento dlh. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zvyšku sumy, ktorú mal žalovaný splatiť. Žalobca si v konaní uplatnil istinu, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou úveru a zaplatenými splátkami a úroky v zmysle obchodných podmienok, a to tak sankčný ako i riadny. Súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná a žalobcovi priznal istinu tak, ako si ju vyčíslil. Žalovaný v konaní nepredložil a neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany, z ktorých by vyplynulo, že dlh voči žalobcovi zanikol, napr. splnením, prípadne že je nižší ako si žalobca v konaní uplatnil. Nepredložil dôkazy o tom, že mal banke splatiť viac ako táto deklarovala, a teda svoje tvrdenia nepodložil žiadnym dôkazom, čím neuniesol bremeno tvrdenia. Nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, a preto sa súd z týchto dôvodov v plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami žalobcu. Okrem zaplatenia istiny bol žalovaný zaviazaný i k zaplateniu úrokov z omeškania a to v zmysle a v súlade s ustanovením nariadenia vlády a úroky z omeškania boli počítané odo dňa nasledujúceho po dni do ktorého žalobca poskytol možnosť splatiť dlh, resp. vyčíslil úroky z omeškania výpisom z bankovej knihy, ktorým výpisom zároveň poskytol možnosť uhradiť dlh neskôr, t.j. do 20.6.2017 a nasledovným dňom sa žalovaný dostal do omeškania. Podľa názoru súdu zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré v čase podpisu zmluvy vyžadoval zákon . Je nepochybné, že zmluva je zmluvou písomne uzavretou. K namietanej neplatnosti zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona súd uvádza, že nevzhliadol žiadne takéto pochybenia pri tvorbe zmluvy resp. v texte zmluvy. Je nepochybné, že sa jedná o revolvingový úver, ktorý svojim charakterom je úverom, ktorý sa uzatvára na obdobie neurčité, pretože celá úverová suma sa priebežne čerpá a dopĺňa. Z daného je to teda zrejmé, že v čase podpisu zmluvy a konkretizácie zmluvných podmienok nie je možné presne a konkrétne špecifikovať všetky údaje v zmluve, avšak väčšina údajov vyplýva zo zmluvy ako celku, t.j. zo žiadosti a všetkých ďalších listín, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva dokonca obsahuje i riadny výpočet RPMN, ktorý je uvedený v dolnej časti žiadosti ako i v cenníku, a teda žalovaný sa mal dostatok času a priestoru na oboznámenie sa s ním. Taktiež je uvedená i úroková sadzba, ktorá ako je uvedené vyššie je v zásade vo vyššej miere ako pri inom type úverov, ale táto výška vyplýva z povahy poskytnutého úveru, kedy je daný úverový rámec, a je na dlžníkovi ako s nim naloží a je jednoznačnou povinnosťou dlžníka dorovnávať poskytnutý úver a to niekedy i viac ako len samotnou minimálnou splátkou stanovenou v zmluve. K výške úrokovej sadzby súd uviedol, že podľa názoru súdu bol žalovaný o tejto informovaný už v čase podpisu žiadosti o poskytnutie karty, pretože v žiadosti je jasne uvedené v časti kde je príkladný výpočet RPMN je uvedená i výška úrokovej sadzby.. Rovnako tak bol v pravidelných výpisoch informovaný o výške úrokovej sadzby, teda i splnenie pravidelnej informovanosti o úrokovej sadzbe bolo zo strany žalobcu splnené. Je teda nepochybné, že konanie banky a samotná zmluva neodporuje dobrým mravom ani neobchádza zákon, keď žalovaný presne v čase podpisu zmluvy vedel podstatné náležitosti, bol s nimi oboznámený. Navyše súd dodal, že žalovaný neuzatváral zmluvu v tiesni prípadne za iných nevýhodných podmienok, pretože zmluvu uzatváral mimo sídla žalobcu, mimo sídla banky, a mal teda dostatok času sa oboznámiť so všetkými listinami, ktoré mu boli vopred zo strany banky zaslané, a následne po preštudovaní a oboznámení sa s nimi podpísal žiadosť, ktorú následne o niekoľko dní neskôr podpísala banka. Uvedený postup bol súdu známy z iných konaní. Pri určovaní jednotlivých náležitostí zmluvy, ako i jej súladu s právom a dobrými mravmi, treba zohľadniť obsah všetkých dokumentov a listín, ktoré spoločne vytvárajú úverovú zmluvu. (obdobne aj Krajský súd v Nitre v rozsudku -235 zo dňa 28.2.2017). Žalovaný nevyprodukoval počas celého konania žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení ohľadne neplatnosti zmluvy, neuviedol v čom vidí rozpor zmluvy s dobrými mravmi a teda jej neplatnosť. K namietaným skutočnostiam o výške poplatku súd uvádza, že táto námietka žalovaného dôvodná nie je, keďže žalobca zobral žalobu v časti týkajúcej sa poplatkov späť, a teda táto v čase rozhodovania nebola predmetom sporu. K premlčaniu práva žalobcu súd uvádza, že za začiatok premlčacej doby je potrebné považovať predčasné vyhlásenie splatnosti úveru, pretože až vtedy žalobca mohol uplatniť právo po prvý krát, t.j. po 10.8.2014, pretože vtedy bol zosplatnený úver, resp. listina o zosplatnení bola v tej dobe doručovaná žalovanému a až následne po doručení žalovanému sa stalo zosplatnenie účinné a vtedy mohol žalobca (právny predchodca žalobcu) uplatniť právo po prvý krát, keď vedel celkovú výšku istiny. Ak žalobu podal na súd 20.7.2017, je to teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Námietka žalovaného ohľadne počítania premlčania od doby účtovania poplatkov za prípadnú prípravu vymáhania nie je dôvodná,

pretože v v tej dobe, t.j. v dobe pred zosplatnením nebol vyčíslený dlh a žalobca v tej dobe právo nemohol uplatniť na súde. Súd, že pri samotnom uzatváraní zmluvy, žalovaný sa mohol dôkladne oboznámiť so všetkými listinami tvoriacimi zmluvu, v pohodlí domova mohol preskúmať žiadosť ako i všetky ďalšie listiny a v prípade nezodpovedaných otázok mal možnosť nájsť poradcu (zamestnanca banky), ktorý by mu zodpovedal všetky otázky a pomohol tak objasniť to, či je uzavretie zmluvy výhodné alebo nie. Uvedené, teda že žalovaný prevzal celú zmluvu (t.j. všetky časti tvoriace zmluvu) vyplýva priamo zo znenia zmluvy, z ktorého vyplýva, že mu boli doručené a s týmito sa oboznámil. Je nutné konštatovať, že žalovaný nebol v časovej tiesni pri uzatváraní zmluvy (uzatváral na diaľku, nebol nútený podpisovať zmluvu na pobočke v krátkom čase) a viac rokov bol spokojný so zmluvou, riadne užíval peňažné prostriedky, ktoré slúžili na zabezpečenie živobytia, ale i na ďalšie bežné útraty.

6. Voči predmetnému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, doručené súdu dňa 07.05.219, v ktorom uviedol, že že predmetná zmluva je neplatný právny úkon v zmysle . Namietal správnosť záveru súdu o riadnom výpočte RPMN v zmluve. RPMN bola 24,21 %, pričom S-výška spotrebiteľského úveru bola 2.400 eur a celková čiastka, ktorá mal zaplatiť, bola 2.725,37 eura. V bode VI. bola súčasťou zmluvy aj rozhodcovská doložka podľa ako neprijateľná podmienka. Z výpisu z Bankomatky Quatro vyplýva od 1. mesiaca splácania k štandardným úrokom pripisované aj akési splácanie nákladov do vyhlásenia okamžitej splatnosti vo výške 33,19 eura, a tak pri štandardných úrokoch s pripočítaním čiastky 33,19 eura je to stále na hranici cca 80 eur mesačnej zrážky RPMN, t. j. úroková miera nákladov je vo výške 100 % mesačnej splátky, čiže na splácanie istiny nezostanie ani halier. Takým spôsobom istina nikdy nemôže byť splatená a aj keby išlo o revolvingový úver, tak je to len obyčajný podvod, lebo k revolvingu ani prísť nemôže. Takáto zmluva umožňujúca uvedené počínanie nemôže mať nič spoločné s dobrými mravmi a dodržiavaním zákonov. Nie je teda pravdivé tvrdenie v rozsudku, že nevyprodukoval žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení ohľadne neplatnosti zmluvy z hľadiska rozporu s dobrými mravmi. Žiadal o dôsledné posúdenie všetkých okolností dôležitých pre rozhodnutie vo veci.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie a má za to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho bárok, ktorý je dôvodný a preukázaný.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), dospel k záveru, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa a zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výroky týkajúce sa zastavenia časti konania a vrátenia časti súdneho poplatku žalobcovi nadobudol v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že je nutné posúdenie tej skutočnosti, či terajší žalobca ako postupník je v spore aktívne vecne legitimovaný. Súd prvej inštancie sa touto okolnosťou podľa odôvodnenia samostatne nezaoberal, hoci ak bola zmluvným veriteľom banka, tak bolo potrebné skúmať dodržanie ustanovenia o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ako aj ustanovenia . Aktívnou vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) alebo procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, nemusí znamenať, že sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že v tejto veci súd prvej inštancie rozhodol v prospech žalobcu, ktorému priznal uplatnené právo z úverovej zmluvy, rozhodol vychádzajúc zo záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby voči žalovanému, u ktorého naopak dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu opieral o právny úkon postúpenia pohľadávky pôvodným veriteľom, ktorým bola banka, pričom v konaní nikto, ani súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku samostatne nekonštatoval, či táto aktívna legitimácia postupníka sa opiera o zákonné ustanovenia, t. j. za podmienok stanovených v a v .

9. Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania je suma 3.186,46 eura s príslušenstvom, ktorú si pôvodný žalobca - Všeobecná úverová banka, a.s. - uplatnil na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., uzatvorenej so žalovaným dňa 29.11.2013. Podľa údajov uvedených v žalobe žalobcovi bol poskytnutý úverový rámec 2.400 eur s úrokom 22,80 %, pričom žalovaný sa zaviazal platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80 eur. Súd prvej inštancie posúdil tento právny vzťah ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle a nasl. a žalobe vyhovel čo do istiny aj príslušenstva. Vychádzal z toho, že nárok žalobcu ako postupníka, ktorý mal pohľadávku nadobudnúť postúpením od pôvodného veriteľa ako postupcu - VÚB, a.s. - je na základe doložených listinných dôkazov daný. Žalovaný namietal tak v prvoinštančnom konaní ako aj v konaní odvolacom, že úverová zmluva je neplatná v zmysle pre rozpor s dobrými mravmi, pričom z neplatnej zmluvy vzniká jej účastníkom povinnosť vrátiť si to, čo na základe neplatnej zmluvy bolo nadobudnuté.

10. Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 29.7.2020 na ktoré sa nedostavil právny zástupca. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním dňa 23.7.2020 a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavil splnomocnený zástupca žalovaného Imrich Polgár, ktorý súdu krátkou cestou predložil splnomocnenie na zastupovanie žalovaného a uviedol, že trvá na svojich predošlých vyjadreniach a súd má preskúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a platnosť samotnej zmluvy v zmysle . Trvám na predložených písomných podaniach a vyjadreniach.

11. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami navrhnutými stranami sporu a to: žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro s obchodnými podmienkami, výpisy z bankomatky Quatro č.l., oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti, výpisom úverového účtu, Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohami, podacími hárkami a z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový právny stav: medzi sporovými stranami prišlo k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s., zo dňa 29.11.2013, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal splácať poskytnuté finančné prostriedky v zmysle zmluvy. K úhrade poslednej riadnej splátky zo strany žalovaného prišlo dňa 24.3.2014, ďalšia splátka splatná dňa 24.4.2014 už uhradená riadne a včas nebola, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňom 10.8.2014. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 10.8.2014. Právny predchodca však pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru nedoručil žalovanému resp. nepredložil súdu písomnú výzvu

12. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“

13. Podľa ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. 17. Vzhľadom na vykonané dokazovanie ako aj rešpektujúc rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, v tomto prípade mal súd za preukázané, že v nadväznosti na ustanovenie a neprišlo k platnému právnemu úkonu postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu, následkom čoho je právny úkon postúpenia pohľadávky v rozpore so zákonom v zmysle a teda je absolútne neplatný. K procesu postúpenia pohľadávky banky voči spotrebiteľovi na iný subjekt mohlo dôjsť za situácie, že nastala splatnosť splátky a odo dňa splatnosti splátky prešla doba 3 mesiacov omeškania. S ohľadom na ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch môže banka postúpiť pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere len vtedy, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (t.j. po vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu). Banka teda nemôže postúpiť pri spotrebiteľskom úvere len časť nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku), ale buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu alebo sama vyhlási mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté ( ). Banka teda musí vždy - pred samotným postúpením pohľadávky - zaslať spotrebiteľovi výzvu na zaplatenie a predtým dodržať aj ustanovenie , t. j. upozorniť spotrebiteľa, že po 15 dňoch si uplatní právo na „zosplatnenie“ celého dlhu (ak ešte nenastala konečná splatnosť dlhu) v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením a . Až potom môže celú zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému subjektu (aj tzv. nebankovke; pri postúpení pohľadávky banke platí iné pravidlo upravené v ustanovení ).

16. Po opätovnom prejednaní veci mal súd za preukázané, že v danom prípade prišlo k úhrade poslednej riadnej splátky zo strany žalovaného dňa 24.3.2014, ďalšia splátka splatná dňa 24.4.2014 už uhradená riadne a včas nebola, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňom 10.8.2014, za dodržania 90dňovej lehoty v zmysle . Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 10.8.2014 (založený v spise na č.l. 72). Právny predchodca však pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru nedoručil žalovanému resp. nepredložil súdu písomnú výzvu, ktorá je v zmysle prvá veta v nadväznosti na , podmienkou pre platné postúpenia pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky, dôsledkom čoho je neplatnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky žalovaného z právneho predchodcu žalobcu VUB, a.s. na žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o. na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2017.

17. Súd mal teda za preukázané, že žalobca nepreukázal dostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie nestačí predložiť len oznámenie o postúpení pohľadávky a podací hárok. V tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky a to preukázaním výzvy na úhradu pohľadávky jeho právnym predchodcom. Keďže žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku, titulom poskytnutého úveru, že im túto výzvu odoslal a doručil, teda nepreukázal, že by pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2017 a tá je teda v časti postúpenia pohľadávky voči žalovanému absolútne neplatná podľa pre rozpor so zákonom - pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v v nadväznosti na . Toto ustanovenie, v zmysle platnej judikatúry musí byť dodržané vždy vtedy, keď dlžník s postúpením nesúhlasí, resp. svoj súhlas neprejaví, ako aj vtedy, keď banka do všeobecných obchodných podmienok vložila ustanovenie o súhlase dlžníka s postúpení pohľadávky banky na tretiu osobu. Citované ustanovenie má kogentnú povahu a teda nie je možné sa od neho v zmluve odchýliť, keďže je v ňom presne určený postup, ktorý musí byť striktne dodržaný na to, aby banka bola oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe a ktoré dáva možnosť klientovi po písomnej výzve banky vyrovnať omeškané splátky a tak sa vyhnúť postúpenie pohľadávky. Vzhľadom na to akákoľvek iná úprava podmienok postúpenia pohľadávky v zmluve o úvere alebo všeobecných obchodných podmienok, alebo iných interných jednostranných alebo aj dvojstranných aktoch banky a žalovaného, ktoré banka vopred pripravila a žalovaný ich musel prijať, keď chcel, aby mu bol úver poskytnutý, ktoré sú na ujmu práv spotrebiteľa obmedzili zákonné limity umožňujúce banke

postúpiť pohľadávku voči spotrebiteľovi voči tretej osobe, nemôže byť v zmysle platná.

18. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nedisponuje dostatkom aktívnej vecnej legitimácie a preto žalobu v celom rozsahu zamietol a meritom žalobného návrhu sa už nezaoberal.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Žalobca bol v spore v celom rozsahu neúspešný a preto patrí žalovanému vo vzťahu voči žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.