Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25CoP-20-2020.pdf
PDF · 118.27 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej vo veci starostlivosti súdu starostlivosti o maloleté dieťa: S. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, dieťa rodičov: matka S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, J., otec: S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. H., X., Co. H., I Írsko, zastúpený: JUDr. Tomáš Mutkovič, advokát so sídlom SNP 10, Hlohovec, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu J. zo dňa 23. januára 2020 č.k. 13P/224/2017-172, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zveril maloleté dieťa S. K. M. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200 eur mesačne od 01.01.2020 s povinnosťou platiť ho vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné na maloleté dieťa za obdobie od 01.01.2020 do 31.01.2020 ustálil na sumu 200 eur, ktorú uložil otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami čl. 8 bod 1 Nariadenia č. 2201/2003 ES, čl. 3 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, čl. 15 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (E., XX.XX.XXXX, ozn. č. XXX/XXXX Z.z.), § 31, 52 Civilného mimosporového poriadku, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z 1.2. Zistil, že maloletý S. K. pochádza z mimomanželského vzťahu, jeho rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloletého. Doposiaľ neboli súdom upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému. Na Okresnom súde Nitra sp.zn. 13P/108/2010 bolo vedené konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. K., ktoré bolo zastavané, nakoľko matka zobrala svoj návrh späť. 1.3. Maloletý žije s matkou, s jej priateľom Z. N. a ich spoločnou dcérou mal. E. N., nar. XX.XX.XXXX, v spoločnej domácnosti, v rodinnom dome, v obci I. X.. Predmetný rodinný dom má matka so svojím priateľom Z. N. v podielovom spoluvlastníctve. V súčasnosti je matka maloletého na rodičovskej dovolenke, od 01.01.2020 poberá rodičovský príspevok vo výške 370 eur mesačne a PnD na dve maloleté deti vo výške 48,68 eura mesačne. Priemerný mesačný príjem matky pred nástupom na materskú/rodičovskú dovolenku bol vo výške 643,43 eura (09/2017-08/2018) poberajúcim od zamestnávaY. a.s., so sídlom v J., Jakuba Haška 3. Matka spláca spolu s priateľom úver na kúpu nehnuteľnosti v mesačnej splátke vo výške 375 eur. Z. N. podniká na základe živnostenského oprávnenia
s príjmom približne 2.000 eur netto mesačne. Maloletý S. K. navštevuje v školskom roku 2019/2020 6. ročník Základnej školy s materskou školou sv. A., O. ul. XX v J.. Maloletý má mimoškolské aktivity, navštevuje krúžok parkouru s mesačným poplatkom vo výške 33 eur a kurz lyžovania, ktorých sedem výjazdov bolo s poplatkom vo výške 125 eur. Zvýšené výdavky má matka na cestovné maloletého do školy z obce I. X. do mesta J.. Ďalšie výdavky matky na maloletého sú bežného charakteru, zdravotný stav maloletého je dobrý, matka nemá zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť o maloletého. Matka má okrem vyživovacej povinnosti k maloletému S.ovi K.ovi, ďalšiu vyživovaciu povinnosť, k maloletej E. N.ovej, nar. 01.12.2018. 1.4. Konštatoval, že na pojednávanie sa nedostavil otec maloletého. V roku 2018 odmietol prevziať preložený návrh na začatie konania a uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka do talianskeho jazyka (napriek tomu, že otec následne so súdom komunikoval výlučne v talianskom jazyku), doručované prostredníctvom príslušného súdu v H., kde otec žije. Doručenie predvolania na pojednávanie mal otec vykázané na adrese zamestnávateľa dňom 04.12.2019, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 31 Civilného mimosporového poriadku pokračoval v konaní bez prítomnosti otca maloletého. 1.5. Otec maloletého dieťaťa je štátnym občanom Y., žijúci v H.. Súd prvej inštancie sa prostredníctvom príslušného súdu v H. dožadoval vykonania dôkazu výsluchom otca maloletého, ktoré zostalo bez súčinnosti zo strany dožiadaného írskeho súdu. Otec na základe dopytu jeho zamestnávateľa - H. S. D. Ltd., so sídlom H., H., X., Co. H., H., mal vedomosť o predmetnom súdnom konaní, aj o termíne pojednávania v danej veci. Otec začal telefonicky komunikovať s matkou a aj prejavovať o maloletého záujem. Vyjadril súhlas so zverením maloletého S. do osobnej starostlivosti matky, na výživné maloletého prispel sumou vo výške 1.000 eur. Podľa udania otca - súdu doručil mailové vyjadrenia, je t.č. práceneschopný, poberá dávky približne vo výške 180 eur týždenne. Otec by mal mať len vyživovaciu povinnosť k maloletému S.ovi K.ovi M.. 1.6. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky bol podaný dôvodne, pretože boli splnené zákonné podmienky pre úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletého spolu nežijú v spoločnej domácnosti od 09/2015 a od tohto času starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne sama matka. V súčasnosti matka býva v spoločnej domácnosti s priateľom Z. N., ich maloletou dcérou E., a s maloletým S.om K.om v obci I. X.. Otec maloletého S. K. je štátnym občanom Y., zdržiavajúcim sa na území H., kde má vytvorené sociálne a pracovné podmienky. Súd prvej inštancie v starostlivosti matky nezistil žiadne nedostatky, preto návrhu matky vyhovel a maloletého S. K. zveril do jej osobnej starostlivosti. Konštatoval, že na strane matky sú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého. Styk otca s maloletým neupravil, nakoľko matka nežiadala upraviť styk súdnou cestou. 1.7. Otec je zamestnaný v spoločnosti H. S. D. Ltd., so sídlom H., H., X., Co. H., H., ktorá skutočnosť zo strany otca v konaní vyvrátená nebola. Otec na základe jeho udania poberá sociálne dávky vo výške 180 eur týždenne, nakoľko je práceneschopný, hoci túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd prvej inštancie uviedol, že po skončení práceneschopnosti, je otec schopný opätovne sa plnohodnotne zaradiť do pracovného procesu a dosahovať riadny príjem zo zamestnania, keďže nepreukázal, že by mal zníženú mieru pracovnej schopnosti. Pri zisťovaní možností a schopností otca plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu a teda pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti otca vychádzal z minimálnej mzdy, ktorú je možné dosiahnuť v štáte H. (v roku 2018 bola minimálna mzda vo výške 1.614 eur mesačne, v roku 2019 bola minimálna mzda vo výške 1.656 eur mesačne) v riadnom pracovnom zaradení, pretože sa nepodarilo ani prostredníctvom dožiadaného súdu ani priamo od zamestnávateľa preukázať jeho reálny príjem. Prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, a to nielen na základné potreby nevyhnutné pre život dieťaťa (strava, ošatenie, náklady na bývanie, výdavky súvisiace s plnením povinnej školskej dochádzky), ale aj ďalšie potreby a zohľadnil aj náklady na mimoškolské aktivity podporujúce jeho rozvoj. Konštatoval, že každý rodič má zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu, preto je povinný zabezpečovať potreby svojho dieťaťa v primeranej výške, primerane k potrebám dieťaťa a k svojim finančným možnostiam. Po zhodnotení zistených skutočností určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého S. K. sumou 200 eur mesačne. Vychádzal najmä z toho, že otec je v H. schopný dosahovať príjem minimálne na úrovni minimálnej mzdy, čo bola v roku 2019 suma vo výške 1.656 eur mesačne. Pritom určenú výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému považoval za primeranú na pokrytie základných životných potrieb maloletého ako aj na pokrytie jeho mimoškolských aktivít slúžiacich k jeho celkovému duševnému a telesnému rozvoju. Prihliadol aj na skutočnosť, že otec inú vyživovaciu povinnosť nepreukázal. Zdôraznil, že od roku 2015 otec neprejavil o dieťa žiaden záujem, do roku 2019 sa vôbec nepodieľal na finančnom zabezpečení potrieb dieťaťa, o
syna sa nezaujímal. Otec by si mal uvedomiť, že prvoradou povinnosťou rodiča zabezpečovať potreby svojho dieťaťa a finančne zaistiť ich plnenie. 1.8. Počiatok vyživovacej povinnosti otca určil odo dňa 01.01.2020, nakoľko matka požadovala určiť výživné od tohto času, napriek tomu, že návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností bol súdu predložený už v roku 2017. Matka žiadala stanoviť výživné od uvedeného času vzhľadom na skutočnosť, že otec začal dobrovoľne prispievať na výživu syna. Otcovi vzniklo za obdobie od 01.01.2020 do 31.01.2020 zameškané výživné vo výške 200 eur, ktoré uložil otcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky. 1.9. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2.1. Otec podal v zákonnej lehote (zohľadňujúc neplynutie odvolacej lehoty podľa zákona č. 62/2020 Z.z.) odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP. 2.2. Poprel doručenie návrhu a tiež bezdôvodné odmietnutie prevzatia návrhu. Tvrdil, že nikdy neodmietol prevziať žiadnu súdnu zásielku týkajúcu sa tohto konania, nakoľko takáto mu nikdy doručovaná nebola. Rovnako namietal, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie. Preto neboli splnené zákonné predpoklady na vydanie rozsudku. 2.3. Uviedol, že súčasťou práva na spravodlivý proces je tiež zákaz ľubovôle súdu a právo na riadne odôvodnenie rozsudku. Tvrdil, že súd prvej inštancie vôbec neuviedol, v akej výške boli výdavky a odôvodnené potreby maloletého ustálené a teda z akej sumy odôvodnených výdavkov na maloletého pri určení výživného vychádzal. Pritom pri určení výšky výživného je nutné vychádzať z celkovej výšky odôvodnených mesačných nákladov na výživu maloletého, ktorú majú v určitom pomere znášať obaja rodičia. Ak nie je ustálená výška celkových nákladov, nie je možné ani určiť akým pomerom sa majú na ich úhrade rodičia podieľať, a či stanovený pomer zohľadňuje schopnosti, možností a majetkové pomery rodičov. Keďže súd prvej inštancie spôsob stanovenia výšky výživného dostatočne neodôvodnil, rozhodnutie je v tomto smere svojvoľné a nepreskúmateľné. 2.4. Tvrdil, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného nezohľadnil skutočnosť, že otec poberá dávky 180 eur týždenne. Neskúmal povahu a charakter práceneschopnosti otca, jeho schopnosti a možnosti, majetkové pomery a jeho životnú úroveň. Bez akéhokoľvek právneho základu vychádzal zo sumy 1.656 eur ako minimálnej schopnosti dosiahnutia jeho príjmu. Tvrdil, že životná úroveň osoby žijúcej v H. a životná úroveň osoby žijúcej na Slovensku sa diametrálne odlišuje, keďže náklady na uspokojenie životných potrieb, najmä na bývanie, sú v H. podstatne vyššie ako na Slovensku. 2.5. Tvrdil, že o syna prejavuje záujem od jeho narodenia. Nakoľko však s matkou a so synom spolu ako rodina nežijú, zostáva mu komunikácia na diaľku, najmä telefónnom. Matka však v tejto komunikácii bránila. Posielal synovi na narodeniny a Vianoce darčeky, podľa svojich možností prispieval na jeho výživu. 2.6. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko podmienky na rozhodnutie súdu vo veci neboli splnené napadnuté rozhodnutie je v konečnom dôsledku nedostatočné, nezrozumiteľné a arbitrárne. Súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva do takej miery že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces garantovaného CSP, Ústavou SR, Európskym dohovorom o ľudských právach a Chartou základných práv EÚ.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v záujme maloletého a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok potvrdiť.
4. Matka sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v J. ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), vec prejednal vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 385 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP). Dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8.1. Otec v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcu v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Preto odvolací súd skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil namietanou vadou. 8.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb v konaní pred súdom užívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Súčasťou tohto práva je realizácia procesných práv, ktoré strane sporu priznáva Civilný sporový poriadok. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí právo byť oboznámený s návrhom na začatie konania a právo zúčastniť sa pojednávania a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Realizácia týchto práv predpokladá, že účastníkovi konania bol návrh riadne doručený a bol na pojednávanie súdu riadne predvolaný. 8.3. V danej veci súd prvej inštancie v prvom rade ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka. Potom ustanovil prekladateľa a tlmočníka pre jazyk taliansky na celé konanie. Následne doručil prekladateľovi návrh, prílohy, uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletému a prípis adresovaný otcovi (č.l. 9) na preklad. Po doručení preložených listín tieto doručoval otcovi cestou dožiadaného súdu v H.. Podľa osvedčenia o nedoručení písomnosti (č.l. 22) zásielku nebolo možné doručiť v priebehu jedného mesiaca od prijatia z dôvodu označeného pod bodom 14. odmietnutie písomnosti „adresát odmietol prevziať dokument na základe použitého jazyka“. Keďže je nesporné, že otec, ako účastník konania, je občan Y., so súdom prvej inštancie komunikoval mailom v talianskom jazyku, a doručované listiny boli preložené do talianskeho jazyka, nebol otec oprávnený odmietnuť prevziať doručované písomnosti na základe jazyka. Z uvedeného dôvodu považoval odvolací súd návrh na začatie konania za riadne doručený otcovi. 8.4. Na prejednanie veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 23.01.2020, na ktoré predvolal matku, jej právneho zástupcu, otca, kolízneho opatrovníka a tlmočníka. Otcovi doručoval predvolanie (opäť preložené do talianskeho jazyka) na adresu zamestnávateľa, na ktorej ju otec prevzal dňa 04.12.2019. Zároveň otcovi doručoval predvolanie na pojednávanie aj priamo na adresu J. T., U. XXX, O. X - N., F., z ktorej sa zásielka vrátila s poznámkou „not called for“ a na mailovú adresu a@b.c Keďže Civilný sporový poriadok neustanovuje, že predvolanie na pojednávanie sa doručuje do vlastných rúk a ani súd prvej inštancie takýto spôsob doručenia nenariadil, súd prvej inštancie správne považoval písomnosť za doručenú dňom 04.12.200X a vec prejednal v neprítomnosti otca. 8.5. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 20X/1XX2 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a len všeobecné súhrnné zistenia špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Takýto záver je plne uplatniteľný aj pre rozsudok vydaný v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku. 8.6. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čo navrhovateľka žiadala a z akých dôvodov. Uviedol, že otec sa na nariadené pojednávanie nedostavil, preto pokračoval v konaní bez jeho prítomnosti. Uviedol, aký skutočný stav zistil, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov,
podľa ktorých vec právne posúdil. Posudzujúc obsah odôvodnenia rozhodnutia nie je možné konštatovať taký nedostatok dôvodov, ktoré by odôvodňovali záver, že došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces. 8.7. Odvolací súd nezistil namietané vady konania, pre ktoré by bolo potrebné rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
X. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
15. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutočného stavu a citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie v danej veci považoval za rozhodujúce, či sú splnené dôvody pre úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, v prvom rade či už v minulosti neboli tieto práva a povinnosti upravené a ďalej či rodičia spolu nežijú. Zistil, že dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu, jeho rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloletého a doposiaľ neboli súdom upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému, keďže konanie vedené na Okresnom súde Nitra sp.zn. 13P/108/2010 bolo zastavené pre späťvzatie návrhu. Preto považoval návrh matky za dôvodný. Keďže od septembra 2015 starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka, na strane ktorej zistil vytvorené vhodné podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývoj dieťaťa, zveril maloletého S. K. do jej osobnej starostlivosti. Mal tiež preukázané potreby maloletého S. K. a schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky. U otca vychádzal z toho, že otec poberá počas práceneschopnosti dávky vo výške 180 eur týždenne a po jej skončení je H. schopný dosahovať príjem na úrovni aspoň minimálnej mzdy, ktorá bola v roku 201X vo výške 1.656 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu určené výživné 200 eur mesačne, spolu s príspevkom matky a prídavkom na dieťa zodpovedá odôvodneným potrebám chlapca vo veku 12 rokov, ktorý žiakom 6. ročníka (od 1.0X.2020 už 7. ročníka) základnej školy s potrebami bežného charakteru a mimoriadnymi výdavkami na mimoškolské aktivity. Zároveň určené výživné zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca. Otec je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi, pričom táto povinnosť má prednosť pred jeho inými výdavkami. Otec bol v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nečinný, a to napriek tomu, že konanie začalo v roku 2017. Hoci to otec popieral, zo spisu jednoznačne vyplýva, že už v januári 2018 odmietol prevziať súdnu zásielku v danej veci, a naďalej ostal nečinný. Vedel, že na Slovensku má syna, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť, túto si neplnil od roku 2015. Napriek tomu, že konanie trvalo takmer 3 roky, za celý čas prispel na výživu maloletého len v roku 201X jednorazovou sumou 1.000 eur. Matka bola oprávnená požadovať výživné od dňa podania návrhu (od 17.08.2017), nakoniec navrhla určiť vyživovacej povinnosť otca až od 01.01.2020. Z uvedených dôvodov bol správny záver súdu prvej inštancie týkajúci sa určenia vyživovacej povinnosti otca a výpočtu zročného výživného. Počiatok vyživovacej povinnosti ustálil odo dňa, od ktorého to požadovala matka, napriek tomu, že
znášala všetky náklady na starostlivosť o maloletého sama už od septembra 2015. Keďže otec svoju vyživovaciu povinnosť neplnil vzniklo mu zameškané výživné, ktoré súd prvej inštancie správne vypočítal a vzhľadom k jeho výške správne určil otcovi povinnosť zaplatiť ho do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil. Správny bol aj výrok o trovách konania podľa § 52 CMP, keďže vo veci ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom žiadne ustanovenie upravujúce nárok na náhradu trov konania podľa CMP na danú vec nedopadá. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov rozsudku v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
16. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výživného odvolací súd dodáva, že výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb potrebných pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Odôvodnené potreby dieťaťa sú dané jednak jeho vekom, stupňom vzdelávania a formou prípravy na budúce povolanie, ale aj zdravotným stavom. Výživné slúži dieťaťu na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb týkajúcich sa bývania, jedla, ošatenia a obuvi, hygieny, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre výchovu dieťaťa, ktoré zahŕňajú vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné vyžitie, prípadne aj tvorbu úspor. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V danej veci bol otec nečinný, preto aktivitu prevzal súd prvej inštancie. Napriek jeho úsiliu sa mu nepodarilo zistiť príjem otca ani jeho ďalšie majetkové pomery. Otec súdne zásielky nepreberal, hoci vedel o prebiehajúcom konaní, nevyjadril sa k výške výživného ani k svojmu príjmu. Tvrdil, že je práceneschopný a poberá dávky 180 eur týždenne, ale svoje tvrdenia žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, najmä nepreukázal, že jeho dočasná práceneschopnosť naďalej trvá. Hoci so súdom komunikoval mailom, vyjadril sa len ku zvereniu dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nič však neuviedol k výške výživného, ktoré je ochotný a schopný platiť na svojho syna. Preto súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti otca správne vychádzal minimálnej mzdy v štáte, v ktorom sa otec dlhodobo zdržuje a pracuje.
17.1. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 3 CSP zaoberal podstatnými námietkami otca uvedenými v odvolaní. S námietkami otca, podľa ktorých rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadami spočívajúcimi v porušení jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a inou vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcu v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) sa odvolací súd vyporiadal v bode 8. 17.2. S tvrdením otca, podľa ktorého súd prvej inštancie vôbec neuviedol, v akej výške boli výdavky a odôvodnené potreby maloletého ustálené a teda z akej sumy odôvodnených výdavkov na maloletého pri určení výživného vychádzal, sa odvolací súd s poukazom na bod 8. rozsudku súdu prvej inštancie nestotožnil. Z neho totiž jednoznačne vyplývajú aké výdavky na maloletého sú v súvislosti s mimoškolskými aktivitami a cestovným do školy z I. X.a do J. kde sa v súčasnosti rodina zdržiava, pričom ďalšie výdavky sú len bežného charakteru. Za bežné výdavky odvolací súd považuje náklady na stravu, oblečenie a obutie, hygienu, ktoré má každé dieťa, ale aj primeranú časť spoločných výdavkov na bývanie (elektrika, plyn, voda, internet, TV, odpad, poistenie bývania a pod.), ktoré má každá rodina. Vo výdavkoch je možné zohľadniť aj platenie úveru na bývanie, ktoré zabezpečuje rodič aj pre dieťa. V súdnom konaní o určenie výživného nie je možné ani potrebné preukazovať každý jednotlivý výdavok súvisiaci s výživou dieťaťa, a osobitne nie bežný výdavok. Je totiž nepochybné, že bežné výdavky sú spojené so životom a vzdelávaním každého maloletého dieťaťa. Keďže matka má dve vyživovacie povinnosti, zároveň venuje maloletému aj osobnú starostlivosť a navyše je toho času na rodičovskej dovolenke s rodičovským príspevkom vo výške 370 eur mesačne, bolo potrebné, aby vyššiu časť potrieb maloletého znášal otec v podobe príspevku na jeho výživu. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil výška tohto príspevku v sume 200 eur mesačne, ako primeranú potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam otca, odvolací sa s týmto záverom súdu prvej inštancie plne stotožnil.
17.3. S tvrdením otca, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného nezohľadnil skutočnosť, že poberá dávky 180 eur týždenne a neskúmal povahu a charakter jeho práceneschopnosti, jeho schopnosti a možnosti, majetkové pomery a jeho životnú úroveň, odvolací súd nemôže súhlasiť. Súd prvej inštancie sa takmer 3 roky pokúšal získať potrebné informácie o otcovi, jeho skutočnom príjme a majetkových pomeroch, vynaložil nemalé prostriedky na preklady súdnych zásielok, kontaktoval justičné orgány v H., kontaktoval zamestnávateľa otca. Otec zostal nečinný, napriek tomu, že preukázateľne o prebiehajúcom konaní vedel, keďže so súdom komunikoval mailom. Navyše otec vedel aj, že má syna, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť, mohol ju plniť aj dobrovoľne už od roku 2015, kedy opustil spoločnú domácnosť na Slovensku a odišiel od H.. Za celé obdobie od septembra 2015 do konca roku 201X prispel na výživu maloletého len raz jednorazovou sumou 1.000 eur. Otec súdu prvej inštancie nepreukázal svoje skutočné príjmy, ani trvanie práceneschopnosti a výšku dávok, preto súd prvej inštancie v záujme maloletého dieťaťa o výške výživného rozhodol s poukazom na výšku minimálnej mzdy v H.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu akákoľvek je životná úroveň a náklady na uspokojenie životných potrieb, najmä na bývanie, v H., otec je schopný plniť určené výživné vo výške 200 eur mesačne. Pokiaľ otec tvrdil, že o syna prejavoval záujem, nakoľko však s matkou a so synom spolu nežijú, zostávala mu komunikácia na diaľku, najmä telefónnom, ktorej matka bránila, pričom prispieval na výživu syna podľa svojich možností, tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nekonkretizoval ani nepreukázal.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
1X. Podľa § 57 CMP o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Úspešná matka v odvolacom konaní nežiadala priznať náhradu trov konania podľa § 55 CMP. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 CMP v spojení s § 3X6 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vo veci ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom žiadne ustanovenie upravujúce nárok na náhradu trov konania podľa CMP na danú vec nedopadá.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v J. v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).