Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-18-2020.pdf
PDF · 99.49 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o maloletú H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, č. d. XXXX, XXX XX L. nad L., zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky Mgr. R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, č. d. XXXX, XXX XX L. nad L., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ľubomír Urban, s.r.o., so sídlom J. M. Geromettu 146/1, 010 01 Žilina, IČO: 52 761 096 a otca G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L. nad L., o udelenie súhlasu na zmenu priezviska za otca maloletého dieťaťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 9P/28/2018-33 zo dňa 2. apríla 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie udelil matke súhlas za otca k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej H. T. na priezvisko H.. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Dospel k záveru, že závažné dôvody odôvodňujúce udelenie súhlasu k podaniu žiadosti matky za otca na zmenu priezviska maloletého dieťaťa sú dané. Bolo preukázané, že maloleté dieťa sa svojím priezviskom zaoberá. Matka uviedla, že maloletá jej povedala, že sa chce volať ako ona, dokonca sa začala podpisovať aj jej priezviskom. Táto výpoveď je v zhode so správou kolízneho opatrovníka a jeho vyjadrením, keď zo správy vyplýva, že dieťaťu vadí, že má iné priezvisko ako matka. Rovnako z jeho správy vyplýva, že zmena priezviska je výslovným želaním maloletého dieťaťa. Rovnako bolo preukázané, že vzťah medzi otcom a maloletým dieťaťom, ktorý by bolo možné prehlbovať aj cez spoločné priezvisko, nie je takmer žiadny. Uvedené potvrdil i samotný otec, že vzťah je minimálny a nebolo preukázané, že by vyvíjal maximálne úsilie, aby vzťah s maloletým dieťaťom budoval a rozvíjal. Otec maloleté dieťa vída vtedy, keď ho vidí jeho sestra. Naposledy kontaktoval matku za účelom stretnutia s maloletou 3 roky spätne. Otec nevyužil žiadne inštitúty upravené právnym poriadkom smerujúce k náprave jeho stretávania sa s maloletým dieťaťom. Nebol preukázaný taký vzájomný vzťah otca a maloletého dieťaťa, pri ktorom by maloleté dieťa malo aj cez spoločné priezvisko s otcom pocit vzájomnej spolupatričnosti k otcovi, ktorý vzťah by udeleniu súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska bránil. S udelením súhlasu súhlasil aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že zmena priezviska je výslovným želaním maloletého dieťaťa. Maloletá vyrastá spolu s matkou, ktorá jej v rozhodujúcej miere zabezpečuje osobnú starostlivosť, a preto dospel k záveru, že je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa a na jeho prospech tak, aby do budúcna nevznikal zmätok pri vytváraní si identity maloletej a začlenenia sa do rodinného spoločenstva matky, aby bol matke udelený súhlas k podaniu žiadosti za
otca maloletého dieťaťa k zmene priezviska maloletej. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP).
3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec. Poukázal na to, že manželstvo s matkou maloletej bolo rozvedené v roku 2014 a do nedávnej minulosti matka používala priezvisko T.. Preto vzniká otázka, ako sa môže maloletá zaoberať svojím priezviskom, keď donedávna mali totožné priezvisko s matkou. Preto to navodzuje dojem, že sa jedná o iniciatívu matky. Maloletá má rozumové schopnosti vyjadriť sa k danej skutočnosti, preto nevie, z akého dôvodu nebola v konaní vypočutá, aby priamo súdu ozrejmila svoje dôvody na zmenu priezviska. Nie je správny záver, že s maloletou sa nekontaktuje, nakoľko v minulosti sa pokúšal s maloletou stretávať, a keďže mu matka bránila v styku, dokonca bol aj na sociálke, kde mu bolo povedané, že vzhľadom na vek maloletej má ešte počkať. Tiež bolo preukázané, že matka vyvíja kroky smerujúce k bráneniu stretávania sa otca s maloletou, ako napr. vyhadzovanie darčekov alebo kúpený bicykel pre maloletú dala matku svojmu príbuznému. Stále má aktívny záujem o stretávanie sa maloletou a jeho chybou ale bolo, že dal na slová p. E. na sociálke, že má so stykom ešte počkať. Preto navrhuje zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a návrhu nevyhovieť.
4. Matka k odvolaniu otca poukázala na to, že v zmysle platnej právnej úpravy a ustálenej súdnej praxe je dôležité zistiť názor dieťaťa, pričom názor dieťaťa súd zisťuje práve prostredníctvom orgánu sociálno- právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je výnimočné a len s prihliadnutím na konkrétne závažné okolnosti prejednávanej veci. Žiadna zo strán zistenie názoru maloletej počas celého konania nenamietala. K tvrdeniu, že matka údajne bránila styku otca s maloletou, nepredložil žiaden dôkaz. Sám tvrdil, že s maloletou sa nekontaktoval zámerne, nakoľko mal za to, že je ešte malá a že sa pokúsi nadviazať s ňou vzťah, keď bude staršia. Napriek existencii rozsudku o úprave styku s maloletou sa žiadnym spôsobom nedomáhal stretnutia s maloletou a nevyužil žiadnu zo zákonných možností výkonu rozhodnutia alebo intervencie orgánu sociálno-právnej ochrany detí. Sám otec sa vyjadril, že matku naposledy kontaktoval asi 3 roky spätne. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.
5. Otec v replike sa nestotožňuje s názorom matky, že výpoveď maloletého dieťaťa na súde je výnimočnou skutočnosťou a podľa jeho názoru súd má zisťovať názor maloletého na skutočnosti, ktoré sa ho priamo dotýkajú za každých okolností. Súd pri výsluchu maloletého postupuje obzvlášť opatrne a vypočúva dieťa bez prítomnosti rodičov a iných osôb. Matka uviedla, že maloletá sama sa vyjadrila, že sa chce volať po matke a začala sa podpisovať priezviskom matky, preto by nemal byť problém, aby maloleté dieťa mohlo zopakovať tieto svoje vyjadrenia aj pred súdom. Rovnako sa nestotožňuje s výpoveďou matky, že maloletej sa v škole posmievajú kvôli priezvisku, alebo že prospech zmeny priezviska j aj v tom, že by mali jednotné priezviská a bolo by zrejmé, že patria k sebe. Predpokladá, že väčšina detí v škole má priezvisko otca, preto je nelogické, že by sa deti mali posmievať práve maloletej kvôli priezvisku. Skôr by uviedol, že sa môžu posmievať deťom, ktoré sa volajú po svojej matke, ktorá nie je vydatá. Táto skutočnosť vznikla z dôvodu konania matky, ktorá sobášom prevzala jeho priezvisko dobrovoľne a toto dobrovoľne zmenila na svoje dievčenské priezvisko. Je zvláštne, že matke neprekážalo, že si mení priezvisko a jej priezvisko bude iné ako priezvisko maloletého dieťaťa. Dokonca uvažuje o sobáši s jej priateľom a vzniká otázka, či sa opätovne bude meniť priezvisko aj maloletého dieťaťa. Matka popiera samotné súdne rozhodnutie, keď na jednej strane tvrdí, že samotné dieťa vyjadrilo žiadosť po zmene priezviska, avšak nesúhlasí s výpoveďou maloletého dieťaťa na súde. Logicky teda môžeme uzavrieť, že dieťa má vek a rozumovú spôsobilosť vyjadriť sa na súde, alebo tento vek a vyspelosť nemá a v takom prípade súd nemôže rozhodnúť o zmene priezviska na základe želania maloletého dieťaťa.
6. Kolízny opatrovník sa v rámci odvolacieho konania nevyjadril, až v ospravedlnení na pojednávanie pred odvolacím súdom sa vyjadril, že opakovane navštívili matku, ktorá uviedla, že otec sa s dieťaťom nekontaktuje, nezobral si ho ani na Vianoce, neprišiel ani na narodeniny a nezaujíma sa o ňu ani telefonicky. Na základe toho a želania maloletej trvajú na svojom vyjadrení.
7. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 CMP po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), po zopakovaní dokazovania pred odvolacím súdom v zmysle ustanovenia § 384 ods. 1 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách § 65 a §
66 CSP a podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky zamietol v celom rozsahu a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
8. Matka maloletej pred odvolacím súdom uviedla, že po tom, ako si zmenila priezvisko na svoje rodné priezvisko, maloletá jej povedala, že deti sa jej v škole (na ktorej ona vykonáva funkciu učiteľky a maloletá zároveň navštevuje túto školu) posmievajú, že má iné priezvisko ako matka. Nevedela však vysvetliť, akým spôsobom sa jej majú tieto deti v škole posmievať a z akého dôvody, ibaže jej to maloletá uviedla. Napokon tiež poukazovala na to, že maloletá prejavila záujem, aby mala rovnaké priezvisko ako matka a dokonca sa začala týmto priezviskom podpisovať. Otec si nepravidelne plnil vyživovaciu povinnosť, avšak v súčasnej dobe túto vyživovaciu povinnosť platí pravidelne. Na druhej strane však nejaví iný záujem o maloletú, nestretáva sa s ňou a naposledy sa s ňou stretol, keď maloletá bola u sestry otca, ktorá je zároveň krstnou matkou maloletej, avšak v tom prípade sa spolu ani nerozprávali, nakoľko otec pre maloletú je neznámy. Keď si menila priezvisko, maloletej to vysvetlila, že si ho chce zmeniť, nakoľko otec nemal o nich záujem, nežijú spolu, keďže sa rozviedli. Keď si menila priezvisko, uvedomovala si, aký to môže mať dopad na maloletú, avšak vtedy bola ešte menšia a tak to nevnímala. Maloletá si začala uvedomovať zmenu priezviska pri nástupe do školy, kedy sa začala podpisovať jej priezviskom, na čo ju v škole upozornila učiteľka. Od roku 2015 otec platí pravidelne výživné. Stretnutie otca s maloletou po rozvode v jej prítomnosti sa stalo trikrát, a to u bývalej svokry, pričom otec sa maloletej vôbec nevenoval, išiel radšej auto umývať. Otcovi nerobila žiadne problémy pri stretávaní sa s maloletou a tento ju mal deň vopred telefonicky kontaktovať. V roku 2015 na úrade práce bol z dôvodu, že podala na neho trestné oznámenie pre 3 mesiace neplatenia výživného. Uvedené urobil z trucu, aby sa vykonávalo toto stretávanie v jej neprítomnosti. Avšak ani po tomto pohovore na úrade práce ju nekontaktoval a úplne zrušil kontakty s maloletou, nezaujíma sa o ňu, ani o tom, že ide na prvé sväté prijímanie. Je absolútne nepravda, že povedala otcovi, aby darčeky pre maloletú zavesil na plot, nakoľko jej žiadne darčeky nekúpil a bicykel, ktorý maloletej kúpil na 3 roky, od nej vypýtal naspäť. Sestra otca a matka otca ich navštevujú v prípade, že majú nejaký sviatok. Potvrdila, že minulý rok bola maloletá u sestry otca oslavovať narodeniny a maloletá jej hovorila, že otec bol pre ňu cudzí človek a dištancovala sa od neho, mala z neho strach a párkrát sa stalo, že jej bol zagratulovať pod vplyvom alkoholu. Toto sa stalo dvakrát. Posmievanie detí maloletej kvôli priezvisku riešila iba s triednou učiteľkou bez vykonania zápisu s tým, že triedna učiteľka sa pokúsi pohovoriť s deťmi. V súčasnej dobe má vážny vzťah, do budúcnosti možno plánuje aj sobáš, avšak v tomto prípade by už nemenila priezvisko, ponechala by si súčasné a prípadne jej priateľ by si zobral jej priezvisko.
9. Otec pred odvolacím súdom uviedol, že mal záujem stretávať sa s maloletou, avšak matka mu v tomto robila problémy a videl, že pre maloletú je to stresujúce, preto to radšej neriešil, nakoľko nechcel ublížiť maloletej. Výživné si platí riadne a teraz sa bol pozrieť i na prvé sväté prijímanie, ktoré malo byť v kostole v Krásne nad Kysucou, avšak s maloletou sa nekontaktoval, nakoľko to nepovažoval v tej situácii za vhodné. Osobne naposledy bol minulý rok, keď maloletá bola u jeho sestry, priniesol jej darček, zagratuloval jej, avšak viac sa s ňou nerozprával a nekontaktoval, nakoľko videl, že maloletá má k nemu odstup. So zmenou priezviska nesúhlasil z dôvodu, aby si maloletá neskôr toto priezvisko zmenila sama, keď sa tak rozhodne. Potvrdil, že maloletá navštevuje jeho sestru a jeho matku a tiež tvrdil, že na prvé sväté prijímanie jej kúpil darček, a to zlaté náušnice, ktoré jej poslal po svojej matke.
10. Na uvedené reagovala matka v tom zmysle, že prvé sväté prijímanie nebolo v kostole v Krásne nad Kysucou, ale v Kalinove a žiadne náušnice ako darček maloletej neboli dané, sestra a matka otca priniesli iba náramok a retiazku s príveskom.
11. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
12. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 300/1993 Z. z., žiadosť o zmenu mena alebo priezviska, alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo o zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným
podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal, alebo ak sa súhlas nedal získať.
13. Zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Tieto sa môžu týkať nielen podstatných vecí ohľadne osoby maloletého, resp. ohľadne jeho majetku, ale aj tzv. statusovotvorných práv, ako je určenie mena a priezviska dieťaťa. Z ustanovenia § 35 Zákona o rodine možno vyvodiť, že bežné záležitosti týkajúce sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u ktorého sa dieťa momentálne nachádza. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky pre postup podľa § 35 Zákona o rodine. Zmena priezviska maloletého dieťaťa znamená značný zásah nielen do práv rodičov, ale aj do práv dieťaťa a uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 11 ods. 3 písm. a) zák. č. 300/1993 Z. z. Ak sa teda rodičia na priezvisku dieťaťa nedohodnú, môže súd dať jednému z nich súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa len vtedy, ak sú pre takéto opatrenia vážne dôvody. Nezáujem rodiča o životné osudy dieťaťa, najmä o to, v akom výchovnom prostredí sa dieťa nachádza a ako prospieva, môže byť považované za okolnosť významnú pre rozhodnutie súdu o súhlase k žiadosti druhého rodiča o zmenu priezviska maloletého dieťaťa.
14. V preskúmavanej veci bolo zistené, že otec si od roku 2015 riadne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej, čo potvrdila aj matka. Otec sa s maloletou naposledy stretol pred rokom u jeho sestry, keď jej k sviatku zagratuloval, dal 10,-Eur a kvietok (čo potvrdila aj matka). Tvrdil, že sa chcel stretávať s maloletou bez prítomnosti matky, ktorá mu to neumožnila a videl, že uvedené stretávanie je stresujúce pre maloletú, preto zaujal stanovisko, že je vhodnejšie ju nestresovať. Z dokazovania však vyplynulo, že maloletá naďalej udržiava vzťah s rodinou otca (sestra a matka otca) a uvedené nepoprela ani samotná matka. Z tohto je možné uzavrieť, že teda vzťah s rodinou otca a maloletou tu existuje. Na zmenu priezviska u maloletej musia byť závažné dôvody, aby súd vyslovil súhlas s takouto žiadosťou druhého rodiča a v tomto prípade prihliada predovšetkým na záujmy maloletej. Je nutné poukázať aj na skutočnosť, že matka po rozvode manželstva (18.02.2014) a na zmenu tohto priezviska (čo je jej právo) sa rozhodla podľa jej vyjadrenia na pojednávaní pred odvolacím súdom v r. 2018/2019. V tejto súvislosti i matka mala uvažovať nad tým, ako uvedenú skutočnosť príjme maloletá. Pokiaľ matka poukazovala, že sa deti v škole maloletej z tohto dôvodu posmievajú, žiadnym spôsobom uvedené nepreukázala a ani neuviedla, akým spôsobom sa jej majú posmievať. Uvedené riešila iba s triednou učiteľkou, ktorá sľúbila, že deťom dohovorí a v súčasnej dobe sa už deti maloletej dcére z tohto dôvodu neposmievajú. Nemožno prijať záver, že otec úplne nejaví záujem o maloletú a stratil k nej citový vzťah. Vyživovaciu povinnosť naďalej plní a ako sa sám vyjadril, má záujem o maloletú, avšak túto nechce stresovať. Rodičia pri uzavretí manželstva prijali rozhodnutie, ktoré priezvisko budú niesť ich spoločné deti. Pokiaľ má dôjsť následne k zmene tohto priezviska musia na to existovať vážne dôvody. Otec nevyvíja aktívnu iniciatívu na stretnutie s maloletou a s touto sa stretne iba v prípade, keď táto je u jeho sestry. Z takéhoto konania však nemožno uzavrieť, že otec nemá s maloletou žiaden vzťah. Maloletá udržiava rodinné väzby s rodinou otca (sestra, ktorá je zároveň jej krstnou mamou a starou matkou). Odvolací súd však na druhej strane považuje za nutné podotknúť, že je na otcovi, aby sa viac snažil nadviazať hlbší vzťah s dcérou, správnym postojom získať dôveru maloletej. Matka má rovnako tomuto napomôcť, maloletú pripraviť na stretnutie s otcom, nakoľko udržiavanie hlbšieho vzťahu maloletého dieťaťa aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti je v záujme maloletého dieťaťa.
15. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd nemal preukázané tak závažné dôvody, ktoré by odôvodňovali postup na zmenu priezviska maloletej, a teda, aby vyhovel návrhu matky na udelenie súhlasu k zmene priezviska maloletej z T. na priezvisko H.. Z tohto dôvodu v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zamietol návrh matky v celom rozsahu.
16. O trovách konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 CSP aplikujúc ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia upravujúce konanie súdu v starostlivosti o maloleté deti ohľadne trov konania neustanovujú inak. Nejedná sa o prípad upravený v § 53 CMP (určenie rodičovstva a notárske úschovy), a v danom prípade neskúmal okolnosti, na základe ktorých by sa javilo spravodlivé priznať náhradu trov konania (§ 55 CMP), nakoľko si účastníci konania neuplatnili nárok na náhradu trov konania. Preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)