Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-5S-204-2019.pdf
PDF · 127.81 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-5S/204/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: TNI SK s.r.o., so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 50 038 265, zastúpený CONSU L s.r.o., Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 858 552, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101751395/2019 zo dňa 17.07.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2016. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100383973/2019 zo dňa 06.02.2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 11.02.2019. Žalobca podal dodatočné daňové priznanie k zdaňovaciemu obdobiu december 2016, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane, ktoré bolo pôvodne uvedené v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie február 2016, z faktúry č. 1160289 vystavenej dodávateľom Volvo Group Slovakia, s.r.o., Dialničná cesta 9, 903 01 Senec, IČO: 35 729 066, dňa 23.02.2016, s dňom splatnosti a dodania tovaru/služby dňa 23.02.2016, v zmysle zmluvy o predaji pozemku (parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku ostatné plochy, o výmere 10 000 m2) fakturácia v sume XXX XXX EUR, z toho 20% DPH v sume XXX XXX EUR, finančné prostriedky pripísané na účet dodávateľa dňa 10.02.2016. Na podklade výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 100889393/2019 zo dňa 15.04.2019, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume XXX XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016, nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume XXX XXX,XX EUR a vyrubil mu daň v sume XXXX,XX EUR.
2. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane číslo č. 100889393/2019 zo dňa 15.04.2019 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101751395/2019 zo dňa 17.07.2019 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II.
Žaloba
3. Žalobou zo dňa 16.09.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.09.2019, sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 101751395/2019 zo dňa 17.07.2019 ako aj rozhodnutia správcu dane, a priznania náhrady trov konania. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dvoch dôvodov, a to konkrétne z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Žalovaný sa v rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré žalobca vytýkal rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava ako prvostupňového orgánu verejnej správy. Jednalo sa predovšetkým o výčitky spojené s nezákonným a nesprávnym doručovaním písomností žalobcovi v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2016, na ktorých žalobca založil svoju obranu, keď tvrdil, že nárok žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške XXX XXX EUR nezanikol ku dňu 18.08.2016 ako nesprávne dôvodil Daňový úrad Bratislava. Z obsahu námietok žalobcu je zrejmé, že tieto nesmerujú proti rozhodnutiu o výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2016, ktoré napokon ani nikdy nebolo vydané (Daňový úrad Bratislava ukončil uvedenú kontrolu tým, že dňa 18.08.2016 len spísal úradný záznam, v ktorom skonštatoval ukončenie daňovej kontroly a súčasne zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu ku dňu 18.08.2016), ale smerujú proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava o výsledku daňovej kontroly za obdobie december 2016, v ktorom prvostupňový daňový orgán dôvodil práve skutočnosťami o zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu ku dňu 18.08.2016. Naopak, je nesporné, že odvolanie proti rozhodnutiu o výsledku daňovej kontroly za obdobie december 2016 možné je, čo aj žalobca v daňovom konaní využil. Je zrejmé, že žalobcom namietané skutočnosti týkajúce sa nesprávnosti doručovania písomností v priebehu daňovej kontroly za obdobie február 2016 sú relevantné aj vo vzťahu k výsledkom daňovej kontroly za obdobie december 2016.
5. Žalovaný ako aj prvostupňový daňový orgán nesprávne právne posúdili otázku zániku nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu za kúpu stavebného pozemku od spoločnosti Volvo Group Slovakia, s.r.o., ktorý mal podľa názoru daňových orgánov zaniknúť dňom 18.08.2016, t.j. dňom kedy malo dôjsť ku skončeniu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2016. Žalobca nepoprel, že v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za obdobie február 2016 si uplatnil nadmerný odpočet vyplývajúci z faktúry č. 1160289 spoločnosti Volvo Group Slovakia, s.r.o. za kúpu stavebného pozemku, tento však žalobcovi nebol zo strany Daňového úradu Bratislava vyplatený. Dôvodom pre nevyplatenie nadmerného odpočtu mala byť skutočnosť, že žalobca podľa názoru Daňového úradu Bratislava neumožnil vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2016 v čase od 18.05.2016 do 18.08.2016, t.j. do troch mesiacov od jej začatia, pričom v zmysle § 79 ods. 6 zákona o DPH malo dôjsť k zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za uvedené obdobie. Žalobca sa po vykonaní šetrenia okolností, prečo mu nebol vyplatený nadmerný odpočet, dozvedel o domnelom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za február 2016 až dňa 22.03.2017 po tom, ako nahliadol do spisu z vykonania daňovej kontroly (pri ktorom bola vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100508673/2017). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca odmietal dôvod nevyplatenia nadmerného odpočtu, nakoľko nepovažoval doručovanie písomností zo strany správcu dane za zákonné, žalobca sa následne pokúsil využiť za daného stavu jediný dostupný právny nástroj na ochranu svojich práv. Z uvedeného dôvodu dňa 21.04.2017 v zákonom stanovenej lehote podal Daňovému úradu Bratislava žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, ktorej však Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 102250566/9104401/Slug zo dňa 25.10.2017 nevyhovel. Žalobca za daného právneho stavu nemal inú možnosť ako dosiahnuť vyplatenie nadmerného odpočtu za kúpu stavebného pozemku od spoločnosti Volvo Group Slovakia, s.r.o., ako podaním dodatočného daňového priznania za december 2016, na čo bol v zmysle ustanovenia § 51 ods. 2 zákona o DPH oprávnený. Žalobca tento svoj postup zakladá na skutočnosti, že v prípade, ak jeho nárok na vrátenie nadmerného odpočtu nezanikol podľa § 79 ods. 6 posledná veta zákona o DPH, ako to nesprávne tvrdí žalovaný, má žalobca právo uplatniť si nárok na jeho vrátenie najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
6. Základom právnej argumentácie žalobcu, ktorou namieta nesprávne právne posúdenie žalovaného v otázke zániku nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu je skutočnosť, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2016 nebola dňa 18.05.2016 platne začatá (ako tvrdí žalovaný), ergo dňa 18.08.2016 nemohla byť
preto ani platne ukončená v zmysle § 46 ods. 9 písm. c) Daňového poriadku v súvislosti s § 79 ods. 6 zákona o DPH, a to z dôvodu, že Daňový úrad Bratislava pri doručovaní zásielok v priebehu daňovej kontroly porušil procesný postup podľa § 30 a nasl. Daňového poriadku, ktorý upravuje spôsob doručovania úradných zásielok daňovým subjektom a súčasne zo strany poštového podniku nebolo vykonané doručovanie úradných zásielok zákonným spôsobom. V dôsledku uvedených skutočností je nesprávny právny záver o zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, na ktorom žalovaný postavil svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí. Žalobca svoje tvrdenie, že Daňový úrad Bratislava v rámci výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2016 porušil procesný postup upravujúci doručovanie písomností podľa § 30 a nasl. daňového poriadku zakladá na skutočnosti, že správca dane nedoručoval žalobcovi písomnosti prednostne elektronickou formou, prípadne osobne prostredníctvom zamestnancov správcu dane ako mu to ukladá uvedený zákon, ale bez skoršieho využitia uvedených možností doručoval písomnosti priamo cez poskytovateľa poštových služieb, v dôsledku čoho je postup správcu dane nezákonný.
III.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.11.2019 navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať trovy konania. Žalobca podal dňa 25.01.2017 riadne daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 s daňovou povinnosťou v sume XXXX,XX EUR. Dňa 24.04.2018 podal dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume XXX XXX,XX EUR. V dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2016 nedeklaroval dodanie tovaru alebo služby podľa ust. § 8 a 9 zákona o DPH – riadok 3 a 4 daňového priznania. Podstatnú časť odpočítania dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH vo výške XXX XXX EUR tvorila daň uplatnená z nákupu pozemku v k.ú. A., List vlastníctva XXXX od Volvo Group Slovakia s dátumom dodania tovaru 23.02.2016. Žalobca podal dňa 29.03.2016 riadne daňové priznanie za zdaňovacie obdobie február 2016, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume XXX XXX,XX EUR z faktúry č. 1160289 vystavenej Volvo Group Slovakia, s.r.o. s dátumom dodania tovaru 23.02.2016 za predaj pozemku. Daňová kontrola bola začatá 18.05.2016 a ukončená 18.08.2016 v zmysle § 46 ods. 9 písm. c) daňového poriadku dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu a to vo výške, v akej bol uplatnený v daňovom priznaní, nakoľko žalobca neumožnil vykonať daňovú kontrolu do troch mesiacov odo dňa jej začatia. Zásielky zasielané splnomocnenému zástupcovi žalobcu ako aj zásielky zasielané na sídlo spoločnosti sa vracali správcovi dane neprevzaté v odbernej lehote. Opakované uplatnenie nároku na odpočítanie DPH z faktúry č. 1160289 v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2016, podané dňa 24.04.2017, je preto v rozpore so zákonom.
IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného
8. Žalobca v replike zo dňa 19.11.2019 zotrval na svojich vyjadreniach a poukázal na prvky a zásady zakotvené v práve Európskej únie.
9. Žalovaný v duplike zo dňa 05.12.2019 zopakoval svoje tvrdenia a uviedol, že rozsudky Súdneho dvora nie je možné zovšeobecniť, nakoľko každý prípad má svoje špecifiká.
V.
Relevantné právne predpisy
10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).
13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
14. Podľa § 178 odsek 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vzťahujúcom sa na predmetnú daňovú kontrolu (ďalej len „daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
16. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
17. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
18. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
19. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, (Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
20. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
21. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
22. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
23. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (odkaz aj na Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
24. Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.
25. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
26. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (§ 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.).
27. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení vzťahujúcom sa prejednávanú vec (ďalej len „zákon o DPH”) dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
28. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
29. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
30. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
31. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
32. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
33. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
35. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o DPH na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry.
36. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH na účely tohto zákona vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.
37. Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.
VI.
Právne posúdenie správnym súdom
38. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Krajským súdom v Bratislave bola vec prejednávaná pod sp. zn. 5S/204/2019. Pred správnym súdom je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/204/2019.
39. Správny súd preskúmal v rozsahu žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 14.03.2024.
40. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 101751395/2019 zo dňa 17.07.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100889393/2019 zo dňa 15.04.2019 o určení žalobcovi rozdielu v sume XXX XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016, nepriznaní žalobcovi nadmerného odpočtu v sume XXX XXX,XX EUR a vyrubení mu dane v sume XXXX,XX EUR.
41. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal riadne daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 dňa 25.01.2017. Dňa 24.04.2018 podal žalobca dodatočné daňové priznanie za december 2016, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet vo výške XXX XXX EUR. Nadmerný odpočet vznikol z uplatnenia odpočítania dane z faktúr za sídlo spoločnosti, právne služby, nákup pozemku a za služby spojené s projektovou dokumentáciou. Z Protokolu z daňovej kontroly č. 100383973/2019 z 06.02.2019 vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že dodatočné daňové priznanie za december 2016 podal žalobca z dôvodu, že mu zanikol za zdaňovacie obdobie február 2016 nadmerný odpočet, a preto si ho uplatňuje dodatočne. Podstatnú časť odpočítania dane vo výške XXX XXX EUR tvorila daň uplatnená z nákupu nehnuteľnosti – pozemku zapísaného v B. C. A., nachádzajúceho sa v obci A., k.ú. A., vedený na Liste vlastníctva č. XXXX, ku ktorej transakcii bola vystavená faktúra č. 1160289 vystavená dodávateľom Volvo Group Slovakia, s.r.o., Dialničná cesta 9, 903 01 Senec, IČO: 35 729 066, dňa 23.02.2016, s dňom splatnosti a dodania tovaru/služby dňa 23.02.2016, vystavená v zmysle zmluvy o predaji pozemku (parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku ostatné plochy, o výmere 10 000 m2) v sume XXX XXX EUR, z toho 20% DPH v sume XXX XXX EUR, finančné prostriedky pripísané na účet dodávateľa dňa 10.02.2016.
42. Z obsahu rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobca podal dňa 29.03.2016 riadne daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo výške XXX XXX EUR. Žalobca nepodal za zdaňovacie obdobie február 2016 dodatočné daňové priznanie. Správca dane vydal dňa 10.05.2016 oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2016 č. 103110288/2016/9104401/FurV. Toto oznámenie správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu na adresu D. B., B. XX, D., písomnosť sa vrátila dňa 09.06.2016 neprevzatá v odbernej lehote. Dňa 13.06.2016 správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu na adresu D. B., B. XX, D. výzvu na predloženie dokladov, pričom aj táto písomnosť sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote s dňom vrátenia správcovi dane dňa 08.07.2016. Dňa 12.07.2016 zaslal správca dane na adresu sídla žalobcu výzvu na predloženie dokladov zo dňa 12.07.2016. Táto písomnosť sa vrátila dňa 15.08.2016 správcovi dane neprevzatá v odbernej lehote. Správca dane zaslal dňa 12.07.2016 splnomocnenému zástupcovi žalobcu na adresu D. B., B. XX, D. vyrozumenie, pričom aj táto písomnosť sa vrátila správcovi dane dňa 11.08.2016 neprevzatá v odbernej lehote. Dňa 18.08.2016 zaslal správca dane oznámenie o zániku nadmerného odpočtu za február 2016 splnomocnenému zástupcovi žalobcu na adresu D. B., B. 23, Magnezitovce. Písomnosť sa vrátila správcovi dane dňa 16.09.2016 neprevzatá v odbernej lehote. Všetky tieto skutočnosti správny súd verifikoval v obsahu administratívneho spisu.
43. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane rozhodnutím č. 102250566/9104401/Slug z 25.10.2017 nevyhovel žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na predloženie dokladov ku daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie február 2016 doručenej dňa 21.04.2017. Súd tiež zistil, že správca dane rozhodnutím č. 102200025/2017/9104401/Slug
z 17.10.2017 nevyhovel žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na predloženie dokladov k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie február 2016 doručenej dňa 20.08.2017 z dôvodu, že od uplynutia posledného dňa pôvodnej lehoty už uplynul jeden rok. Z obsahu administratívneho ako aj súdneho spisu nevyplýva, že by žalobca napadol uvedené rozhodnutia správnou žalobou alebo iným právnym prostriedkom.
44. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
Uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prevzala aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).
45. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
46. Správny súd konštatuje, že medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že k dodaniu zdaniteľného plnenia – pozemku, ku ktorému bola vystavená faktúra č. 1160289 dodávateľa Volvo Group Slovakia, s.r.o., Dialničná cesta 9, 903 01 Senec, IČO: 35 729 066, dňa 23.02.2016, s dňom splatnosti a dodania tovaru/služby dňa 23.02.2016, vystavená v zmysle zmluvy o predaji pozemku (parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku ostatné plochy, o výmere 10 000 m2) v sume XXX XXX EUR, z toho 20% DPH v sume XXX XXX EUR, finančné prostriedky pripísané na účet dodávateľa dňa 10.02.2016, došlo vo februári 2016.
47. Podstatou žalobných námietok je to, že žalobca namieta postup správcu dane pri doručovaní listín týkajúcich sa inej daňovej kontroly, než tej, na podklade ktorej boli vydané žalobou napadnuté rozhodnutia. Žalobca namieta doručovanie listín týkajúce sa daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2016, pričom napadnuté rozhodnutia sa týkajú zdaňovacieho obdobia december 2016.
48. Žalobca namietal podľa neho nezákonné a nesprávne doručovanie písomností správcom dane žalobcovi v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2016. Žalobca namietal, že daňová kontrola za február 2016 nemohla platne ani začať a ani skončiť, ako aj to, že správca dane nevyhovel jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty vo vzťahu k predloženiu dokladov k daňovej kontrole za obdobie február 2016.
49. Správny súd poznamenáva, že predmetom prieskumu nie je rozhodnutie správcu dane o nevyhovení žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty vo vzťahu k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie február 2016. Žalobou napadnuté rozhodnutie nadväzuje na výsledky daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2016.
50. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia december 2016. Podľa názoru správneho súdu žalovaný správne konštatoval, že námietky žalobcu voči daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie február 2016 smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.
51. Správny súd poukazuje na zápisnicu z ústneho pojednávania č. 101160354/2018/9104401/Slug z 13.06.2018, v ktorej žalobca na otázku správcu dane „Z akého dôvodu vznikla daňovému subjektu TNI SK, s.r.o. podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2016? Prečo v DDP za ZO december 2016 nie sú uvedené zdaniteľné obchody na výstupe, tak ako boli uvedené v riadnom DP?“ Odpoveď žalobcu: „Vzhľadom ku vzniknutým okolnostiam spoločnosti TNI SK, s.r.o. zanikol za zdaňovacie obdobie február 2016 nadmerný odpočet. Spoločnosť si oprávnene uplatňuje nadmerný odpočet, ktorý vznikol spoločnosti TNI SK, s.r.o. dodatočne v ZO december 2016. V DDP za ZO december 2016 neboli omylom tieto výstupy uvedené, lebo sme sa domnievali, že DDP sa podáva len v rozdieloch.“ Podľa názoru správneho súdu z uvedeného vyplýva, že žalobca počas daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2016 žiadnym spôsobom nerozporoval skutočnosti týkajúce sa daňovej kontroly vykonanej za február 2016 a zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu.
52. Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH, ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ mal žalobca námietky proti procesnému postupu správcu dane v daňovej kontrole týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia február 2016, tieto mal uplatniť vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré na vykonanú daňovú kontrolu nadväzovali resp. mal možnosť, podľa svojej úvahy, takéto argumenty včas uplatniť a riadne podložiť počas výkonu daňovej kontroly aj za iné zdaňovacie obdobie, pokiaľ by preukázal vecný súvis a dôvodnosť, čo však neurobil.
53. V administratívnom spise sa nachádza založený úradný záznam správcu dane č. 103753579/2016/9104401/FurV z 18.08.2016 o ukončení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti – zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016, ktorého právna relevancia nebola žalobcom včas napadnutá.
54. K námietke nepreskúmateľnosti správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutia spĺňajú nielen formálne, ale aj obsahové kritériá, orgány verejnej správy v nich uviedli riadnu správnu úvahu. Žalovaný sa riadne vysporiadal s námietkami žalobcu.
55. Podľa názoru správneho súdu žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa riadne a dostatočne zistil skutkový stav, a na tento správne právne aplikovali relevantné právne predpisy.
56. Na základe vyššie uvedeného správny súd žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol podľa § 190 SSP.
57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania.
58. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.