Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/174/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, L., I. XXX/XX, zastúpený: LÖWY & LÖWY s. r. o., so sídlom Bratislava, Slowackého 4702/56, IČO: 47 236 230, proti žalovanej: D. H., nar. XX.XX.XXXX, L., O. A. XXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Štefan SLOVÁČIK, advokát so sídlom Nitra, Mostná 46, o zaplatenie 2 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19. marca 2019, č. k. -209 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20. júna 2019, č. k. -249, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie v zmysle , ďalej len „CSP“) rozsudkom z 19. marca 2019, č. k. -209 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20. júna 2019, č. k. -249 (ďalej len napadnutý rozsudok), žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na , , , (ďalej len „“ alebo „OZ“), , , , .

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa cestou svojho právneho zástupcu písomnou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21.11.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu žalovanú istinu vo výške 2500 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná za účelom splatenia dlhu spoločnosti K-BET s.r.o., v ktorej pracovala, požiadala žalobcu o poskytnutie pôžičky pričom dôvodom dlhu mala byť údajná zodpovednosť žalovanej ako zamestnankyne za schodok spoločnosti K-BET s.r.o. Za účelom pomôcť žalovanej žalobca zo svojich a finančných prostriedkov, o ktoré požiadal Slovenskú sporiteľňu a.s. poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2500 eur. Pretože žalovaná peniaze nevrátila, a to ani napriek viacerým výzvam, kontaktovala žalovanú manželka žalobcu, ktorá ju vyzvala na splatenie dlhu. Za týmto účelom spísala zmluvu o splatení dlhu, ktorú uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník. Na základe predmetnej zmluvy žalovaná svoj dlh uznala a zaviazala sa ho splatiť najneskôr do 15.02.2017. Žalovaná svoj dlh riadne a včas nesplnila, pričom sa dostala do omeškania dňa 16.02.2017. Žalobca si uplatnil istinu 2500 eur, zákonný úrok z omeškania 5 % ročne od 16.02.2017 do zaplatenia ako aj trovy konania.

4. Žalovaná dňa 06.02.2018 zaslala súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že zmluvu zo dňa 05.02.2017 podpísala pod psychickým nátlakom a vyhrážaním sa zo strany bývalého manžela a jeho matky, že pokiaľ zmluvu nepodpíše, neuvidí svojho syna. Bola toho názoru, že žaloba je neopodstatnená a nedôvodná.

5. Žalobca považoval tvrdenia žalovanej za účelové, nepreukázané a zásadne odmietal tvrdenie o vyvíjaní nátlaku na žalovanú pri podpise zmluvy o splatení dlhu.

6. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že manželka žalobcu dňa 05.02.2017 telefonovala matke žalovanej a oboznámila ju s tým, že jej dcéru donútili k podpisu zmluvy o vrátení 2500 eur do 15.02.2017 a informovala ju tiež, že ak to zaplatia oni do 7 dní, tak postačí aj suma 2000 eur a ak nie, tak to dajú na súd. Za nelogické považovala tvrdenie žalobcu, že jej poskytol finančné prostriedky vo výške 2500 eur, ale dlh voči spoločnosti K-BET s.r.o. činil po odrátaní zrážky zo mzdy 2330 eur. Žalobca predložil súdu výpis o čerpaní úveru v hodnote 2000 eur, nepreukázal však, že peniaze boli odoslané spoločnosti K- BET s.r.o. a taktiež nepreukázal, že ich dal žalovanej do ruky alebo poslal na účet. Žalovaná označila nasledovné dôkazy - výsluch žalovanej, výsluch svedkov E. a D. H., S. H., zmluva o osobnom účte mladý, úradný záznam ÚPSVaR Levice, čestné prehlásenie.

7. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že dňa 05.02.2017 bola žalovanou podpísaná Zmluva o splatení dlhu, v ktorom žalovaná uviedla, že prijala od žalobcu sumu 2500 eur a zaviazala sa ju vrátiť najneskôr do 15.02.2017 do vlastných rúk. Bolo nesporné, že žalobca nebol pri podpise zmluvy so žalovanou. Z uznania dlhu zo dňa 19.09.2014 sa zistilo, že žalovanej vznikol dlh na základe nepozornosti a nedbanlivosti: manko pri výbere hracích automatov za obdobie august september 2014. Výška dlhu bola 2390 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala uhradiť spoločnosti K-BET, s.r.o., Továrenská 10, 811 09 Bratislava, IČO: 47235306 v splátkach, najneskôr do 31.12.2014 na č. účtu XXXXXXXXXX/ XXXX. Z výpis z účtu žalobcu vedeného v N. N., a.s. č. N XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX sa zistilo, že dňa 07.12.2014 čerpal úver vo výške 2000 eur. Zmluva o splátkovom úvere č. 5065836936 bola uzavretá dňa 07.12.2014, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 2000 eur s dohodnutými zmluvnými podmienkami.

8. Dňa 24.02.2017 sa žalovaná dostavila na ÚPSVaR, kde uviedla skutočnosti od polovice januára 2017. Dňa 26.03.2018 D. H. a E. H. (rodičia žalovanej) čestne prehlásili, že v októbri 2014 dali na zaplatenie dlhu K-BET, s.r.o., sumu 2000 eur požadovanú splatiť do 31.12.2014. Uvedenú sumu žalovaná prevzala od nich dňa 25.10.2014. Dňa 26.03.2018 S. H., nar. XX.XX.XXXX, priateľ žalovanej, čestne prehlásil. že dňa 05.02.2017 za ním do práce prišla žalovaná roztrasená a uplakaná, čo odôvodnila tým, že jej už teraz bývalý manžel so svojou matkou ju donútili podpísať papier o údajnej pôžičke 2500 eur s tým, že ak tak neurobí, neuvidí svojho syna, ktorého jej odmietali dať, keďže boli v rozvodovom konaní. Jednalo sa o psychický nátlak na priateľku. S obavami, že tak naozaj učinia, podpísala papier o pôžičke.

9. Majiteľom účtu č. N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo I., a.s. bol od 23.09.2013 do 31.08.2018 Y. H., nar. XX.XX.XXXX, S.. O. A. XXX, XXX XX L.. Y. H., nar. XX.XX.XXXX je syn žalobcu, bývalý manžel žalovanej. Z výpisu z účtu č. N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (č. l. 121) - majiteľ účtu Y. H.- sa zistilo, že dňa 04.11.2014 bola vykonaná transakcia - zaslanie sumy 1500 eur a dňa 08.12.2014 sumu 790 eur v prospech účtu č. N majiteľ účtu KBET, s.r.o. Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 30.11.2017, č. k. -224 bolo manželstvo žalovanej a Y. H. rozvedené, maloletý X., nar. XX.XX.XXXX bol zverený do starostlivosti otca a žalovanej bola určená povinnosť prispievať na jeho výživu a tiež určené právo stretávať sa s maloletým synom.

10. Prvoinštančný súd uviedol, že pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť aj ústne, konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie, druhovo (genericky) určené veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 Obč. zák.).

11. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo

odovzdaním krátkou cestou. Dokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (obdobne NS SR sp. zn. ).

12. Prvoinštančný súd v prvom rade skúmal platnosť uznania dlhu žalovanou, ktoré sa malo uskutočniť podpisom zmluvy o splatení dlhu dňa 05.02.2017, ktorého platnosť v spore namietala žalovaná podľa v nadväznosti na . Žalovaná namietala, že bola k podpisu predmetného uznania donútená pod psychickým nátlakom, z dôvodu, že viac neuvidí syna. Uvedenú skutočnosť preukazovala svedeckou výpoveďou S. H. a podaním z ÚPSVaR Levice. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že z úradného záznamu ÚPSVaR nebolo preukázané jej tvrdenie o psychickom nátlaku, uvedený úradný záznam je len zhrnutím toho, čo žalovaná vypovedala pred príslušným orgánom kurately. Taktiež svedok S. H., hoci jeho svedecká výpoveď splnila všetky zákonné predpoklady na podanie svedeckej výpovede nie je dôveryhodná, nakoľko svedok S. H. nebol osobne prítomný pri podpise zmluvy dňa 05.02.2017, a teda jeho informácie sú len sprostredkované a vyjadrenie tak nemá výpovednú hodnotu. Súd konštatuje, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom psychického nátlaku pri podpise zmluvy dňa 05.02.2017.

13. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v spore prihliada ex offo ak sa o neplatnosti právneho úkonu dozvie v konaní korektným spôsobom. Teda súd ani v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu nenahrádza aktivitu strán sporu a sám nepátra po neplatnosti právneho úkonu. V priebehu konania žalovaná spochybňovala platnosť resp. neplatnosť zmluvy o splatení dlhu v zmysle § 37 v nadväznosti na § 39 a súd na ňu musel z úradnej povinnosti prihliadať, hoci z iného právneho dôvodu.

14. Súd prvej inštancie po preskúmaní zmluvy o splatení dlhu zo dňa 05.02.2017 zistil, že táto je neurčitým právnym úkonom, pretože neobsahuje uznanie dlhu, čo do dôvodu. Obsahuje iba výšku 2500 eur. Nakoľko však pre platnosť uznania dlhu v zmysle v nadväznosti na pre platné uznanie dlhu sa vyžaduje jeho určenie čo do dôvodu aj výšky, predmetnú zmluvu o splatení dlhu zo dňa 05.02.2017 súd vyhodnotil ako neplatnú. Z uvedeného dôvodu tak prešlo dôkazné bremeno tvrdenia na žalobcu. Konštatoval, že žalobca v spore nepreukázal, že by peňažné prostriedky vo výške 2500 eur požičal žalovanej. Súdu síce preukázal, že si vzal úver od Slovenskej sporiteľne, a.s. dňa 07.12.2014, avšak zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by uvedené peňažné prostriedky požičal žalovanej. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by peňažné prostriedky vo výške 2500 eur požičal v hotovosti žalovanej. Keby aj súd uveril jeho tvrdeniam, že peniaze poskytol žalovanej na úhradu jej dlhu v spoločnosti K-Bet s.r.o., zo samotnej výpovede žalobcu ako aj svedkov

- S. H. a Y. H. vyplynulo, že peňažné prostriedky, ktoré počas manželstva žalovanej a Y. H. dostávali od žalobcu a jeho manželky, boli finančnou pomocou rodičov (žalobcu a S. H.) pre ich syna (Y. H.) a nevestu (žalovanú). V spornom čase boli manželia a žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by peňažné prostriedky poskytoval synovi a neveste ako pôžičku. Ak im aj finančné prostriedky poskytoval, napríklad platenie režijných nákladov na domácnosť, išlo vždy len o dar a žalobca nepreukázal úmysel peňažnej pomoci ako pôžičky.

15. Z výpisu z účtu vedeného vo I., a.s. vyplynulo, že dňa 04.11.2018 bola uhradená spoločnosti K-Bet, s.r.o. splátka vo výške 1500 eur a dňa 08.12.2018 splátka 790 eur. Z uvedeného však nevyplýva, že by tieto finančné prostriedky boli finančné prostriedky, ktorých vlastníkom bol žalobca a ktoré by poskytol ako údajnú pôžičku. Išlo o finančné prostriedky zaslané z účtu žalobcovho syna, ktorý v tom čase bol manželom žalovanej a preto išlo o finančné prostriedky, ktoré boli v ich bezpodielovom vlastníctve. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v spise na č.1. 86 sa nachádza čestné prehlásenie rodičov žalovanej, ktorí potvrdili skutočnosti uvádzané žalovanou, že žalovanej požičali sumu 2000 eur dňa 25.10.2014 na úhradu dlhu spoločnosti K-Bet, s.r.o. Súd vzal toto čestné prehlásenie za dôveryhodné. Hoci rodičia žalovanej sú jej najbližšími príbuznými, toto samo o sebe nie je takou skutočnosťou, ktorá by ich výpoveď hodnotila za nedôveryhodnú, pretože uvedené čestné prehlásenie potvrdili aj na pojednávaní vo svojich výpovediach, ktoré súd tiež vyhodnotil za dôveryhodné a pri konfrontácii s otázkami právnej zástupkyne žalobcu aj za zhodné. Nie je namieste pochybovať ani o ich pravdivosti. Súd preto vzal toto tvrdenie za preukázané, keďže žalovaná listinný dôkaz - čestné prehlásenie rodičov podporila aj ich svedeckou výpoveďou. Žalovaná tak preukázala hodnoverným spôsobom, že finančné prostriedky na úhradu dlhu u svojho zamestnávateľa mala od svojich rodičov. 16. Prvoinštančný súd poukázal na bremeno tvrdenia a preukázania tvrdených skutočností žalobcom. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v rámci konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.

Okruh skutočností, ktoré strana musí preukázať zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná. Ak sa teda žalovaný domáhal zaplatenia sumy 2500 eur titulom zmluvy o pôžičke, nesie on dôkazné bremeno o tvrdení, že peňažné prostriedky poskytol žalovanej. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že peňažné prostriedky vo výške 2500 eur poskytol žalovanej, súd mu pripísal neúspech dôkazného tvrdenia. Záverom súd konštatoval, že by uveril tvrdeniam žalobcu, ak by v spore žaloval na vrátenie finančných prostriedkov nielen žalovanú, ale aj Y., ktorý bol vlastník účtu vo I., a.s. a tiež v rozhodnom čase žalovanej manžel. Pretože žalobca označil ako dlžníčku len žalovanú, súd sa priklonil k verzii žalobkyne, že zo strany žalobcu išlo o účelové vyjadrenia - „akt pomsty“, a v konaní bolo preukázané, že došlo k rozvodu manželstva žalovanej so synom žalobcu a aj v súčasnej dobe sú vzťahy medzi účastníkmi konania ako aj manželkou žalobcu a žalovanej veľmi napäté. Požičanie sumy 2500 eur žalobcom žalovanej nemal súd v spore za preukázané, a preto žalobu zamietol.

17. O trovách konania rozhodol tak, že plne úspešnej žalovanej priznal plný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, s tým že v zmysle , súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

18. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Poukázal na právo na spravodlivý proces a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je podľa jeho názoru vnútorne nekonzistentný, pretože nie sú odôvodnené relevantné skutočnosti vo vzájomných súvislostiach. Za nedostatočne odôvodnený považoval záver súdu, ktorým sa priklonil k tvrdeniam žalovanej a pravdivosti čestného vyhlásenia jej rodičov, keď poukázal len na to, že obaja rodičia, čo do existencie skutočností uvedených v písomnom čestnom vyhlásení vypovedali rovnako. Súd sa ale v odôvodnení nevysporiadal s tým, že túto námietku žalovaná neuviedla ani v podanom odpore, ani vo svojom vyjadrení z 31.01.2018 ako duplike, ktorej obsah je takmer totožný s podaným odporom, ale začala ju účelovo používať oveľa neskôr až vo svojom vyjadrení zo dňa 29.03.2018, čo je v rozpore s ustanovením , čím zaťažil konanie procesnou vadou. Pokiaľ žalovanej požičali peňažné prostriedky jej rodičia, a to ešte v roku 2014, žalovanej nebránilo nič v tom, aby už k podanému odporu priložila čestné prehlásenie rodičov, resp. tvrdenie o tom, že peniaze jej požičali jej rodičia, by uviedla už v podanom odpore.

19. Taktiež sa súd nevysporiadal so zásadnou skutočnosťou, a to z hľadiska odôvodnenia, prečo, pokiaľ žalovanej poskytli sumu vo výške 2.000 eur jej rodičia, túto neuhradila prostredníctvom svojho účtu, existenciu ktorého tvrdila, rovnako ako sa nevysporiadal s tým, že pokiaľ rodičia žalovanej poskytli na uhradenie jej záväzkov sumu 2 000 eur, prečo ju v ten istý deň, ako mala byť poskytnutá (25.10.2014) nevložila na účet vo I., a.s., vedeného na meno jej manžela, resp. ich iným spôsobom nepoukázala na úhradu dlhu, ku ktorému sa zaviazala v súlade s uznaním dlhu zo dňa 19.09.2014. Bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná spolu so synom žalobcu, dňa 04.11.2014 vložila na účet syna žalobcu 1 500 eur a dňa 08.12.2014, 950 eur, ktoré boli jednoznačne použité na úhradu jej záväzku voči spoločnosti K-Bet, s.r.o.

20. Súd tiež nedostatočne odôvodnil svoju úvahu o tom, že žalobca by bol úspešný len za predpokladu, že by žaloval súčasne žalovanú, a aj svojho syna, ktorý bol vlastníkom účtu vo I., a.s. Tento primárny argument, ktorý identifikoval ako dôvod neúspechu žaloby žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil, a poukázal len na to, že pretože bol syn žalobcu vlastníkom účtu vo I., a.s. a zároveň aj v tom čase manželom žalovanej, mal žalovať aj jeho ako dlžníka. Tieto svoje závery bližšie nekonkretizoval, a to ani s poukazom na relevantné zákonné ustanovenia. Rovnako, ako s poukazom na súdne rozhodnutia resp. ustálenú prax súdnych autorít. Súd tiež neuviedol, či uvedené odvodzuje z okamihu momentu vzniku pôžičky, a to vkladom na účet vedený na meno bývalého manžela žalovanej alebo konkrétne od akej skutočnosti. Taktiež jeho konštatovanie o zlom úmysle žalobcu vo vzťahu k žalovanej, t. j. žaloba ako istý akt pomsty, nie je ničím podložené a bližšie odôvodnené tvrdenie súdu, ktoré vychádza z čisto jeho subjektívnych záverov.

21. Žalobca ďalej vyčítal súdu, že nesprávne zistil skutkový stav. Poukázal na body 29. až 40. napadnutého rozsudku s tým, že súd nesprávne zistil skutkový stav s poukazom na vykonané dôkazy, keď ignoroval rozhodné skutočnosti a informácie, ktoré vyšli v priebehu konania najavo. Súd síce konštatoval, že majiteľom účtu N XXXX XXX XXXX XXXX XXXX vo I., a.s. (ďalej aj účet I. a.s.) bol syn žalobcu p. Y. H., rovnako ako konštatoval, že z predmetného účtu bola dňa 04.11.2014 vykonaná transakcia - zaslanie sumy 1 500 eur a dňa 08.12.2014 suma 790 eur v prospech účtu spoločnosti K- Bet, s.r.o. Súd ale ignoroval listinný dôkaz, ktorý je založený v súdnom spise, a to výpis transakcií z účtu vo I.. a.s. z ktorých je zrejmé, že to bola práve žalovaná, ktorá vložila dňa 04.11.2014 na účet vo I.. a.s. sumu 1 500 eur. Pokiaľ teda peňažnými prostriedkami disponovala a vkladala ich na účet vedený vo I., a.s. na meno jej bývalého manžela žalovaná, musela pôžička ako reálny kontrakt vzniknúť skôr, t.j. sú zjavne pravdivé tvrdenia o uzavretí ústnej pôžičky medzi žalobcom a žalovanou. Súd síce skonštatoval, že na účet žalobcu v N. sporiteľni, a.s. bola pripísaná suma 2 000 eur a to dňa 07.12.2014, ale úplne ignoroval, že z tejto sumy bola následne časť vybraná samotným žalobcom, bola odovzdaná žalovanej, ktorá ju nasledujúci deň spolu so synom žalobcu, t.j. 08.12.2014 vložila na účet vo I., a.s. V tomto kontexte poukázal na časovú súvislosť, keď k úhrade dlhu žalovanej došlo bezprostredne (nasledujúci deň) po tom, čo žalobcovi boli pripísané peňažné prostriedky z poskytnutého úveru. Z vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov je tak zrejmé, že medzi žalobcom a žalovanou prišlo k vzniku pôžičky, ako reálneho kontraktu dňa 04.11.2014, pričom po vzniku pôžičky tieto vložila na účet vo I., a.s. za účelom úhrady dlhu voči spoločnosti K-Bet s.r.o. Pokiaľ ide o sumu 1 000 eur momentom vzniku pôžičky bolo opätovne odovzdanie peňažných prostriedkov, a to dňa 07.12.2014, ktoré v deň nasledujúci vložila žalovaná spolu so synom žalobcov na účet vo I., a.s. Všetky vyššie uvedené skutočnosti potvrdzuje aj zmluva o splatení dlhu zo dňa 05.02.2017, kde žalovaná svojím podpisom potvrdila, že prevzala od žalobcu 2 500 eur, aj napriek tomu, že súd konštatoval neplatnosť predmetnej listiny, čo do neurčitosti uznania dlhu, súd túto opomenul vyhodnotiť v kontexte písomného potvrdenia o prevzatí peňažných prostriedkov.

22. Pokiaľ súd ako dôkaz vykonal aj rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 30.11.2017, č. k. -224, nesprávne tiež vyhodnotil skutočnosti z neho vyplývajúce, a to že samotná žalovaná v priebehu konania o rozvod manželstva nepoprela, že dlh, ktorý spôsobila zamestnávateľovi, uhradili rodičia manžela (žalobca). Vo vyššie citovanom rozsudku súd na str. 4, bod 5. ustáli, že „počas výkonu práce manželky, táto spôsobila zamestnávateľovi dlh (čl. 27) vo výške 2339 eur, ktorý hradili rodičia manžela, ktorú skutočnosť manželka nepoprela.“ Všetky vyššie uvedené skutočnosti tak jednoznačne potvrdzujú, že žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky, táto tieto peňažné prostriedky prevzala a použila ich na úhradu výlučne svojho dlhu spoločnosti K-Bet s.r.o. v kontexte nesprávnych skutkových zistení, potom ako rozhodujúce vyplýva nesprávne zistenie ohľadne vôle žalobcu, keď túto jednoznačne identifikoval ako vôľu poskytnúť peňažné prostriedky výlučne žalovanej na úhradu jej dlhu, ktorý jej vznikol v súvislosti s výkonom jej povolania. Žalobca opakovane tvrdil a zdôrazňoval tieto skutočnosti. Žalobca nemal dôvod poskytnúť peňažné prostriedky synovi, keď tieto mali byť použité na úhradu záväzku, ktorý bol výlučným záväzkom žalovanej.

23. Rodičia žalovanej nevedeli pri svojom výsluchu na pojednávaní uviesť, kedy presne poskytli svojej dcére peňažné prostriedky vo výške 2 000 eur. V čestnom prehlásení zo dňa 26.03.2018 (ktoré súdu predložila žalovaná dňa 29.03.2018), však uvádzajú presný dátum, a to dňa 25.10.2014. Odvolateľ považuje za zvláštne, ak si rodičia žalovanej takmer po 4 rokoch od údajného poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanej pri písaní čestného prehlásenia dňa 26.03.2018 pamätali presný dátum, avšak o niekoľko mesiacov neskôr na pojednávaní konanom dňa 13.11.2018 už presný dátum ani bližšie okolnosti poskytnutia peňažných prostriedkov uviesť nevedeli.

24. Žalobca vyčítal súdu a napadnutému rozsudku aj nesprávne právne posúdenie veci. Súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na konkrétne zákonné ustanovenia, ktoré sa majú vzťahovať na prejednávanú vec. Tieto konkrétne ustanovenia bolo potrebné považovať za správne. V bode 51 odôvodnenia rozhodnutia súd dospel k právnemu záveru, že by uveril tvrdeniam žalobcu, ak by v spore žaloval aj Y. H., ktorý bol vlastníkom účtu vo I., a.s. a tiež v rozhodnom čase manžel žalovanej. Pretože žalobca svojho syna ako žalovaného neuviedol ako stranu sporu, vychádzal z toho, že žaloba predstavuje formu pomsty voči žalovanej. Súd nepoukázal na žiadne konkrétne zákonné ustanovenia, ktoré by zakladali povinnosť žalobcu žalovať aj syna, t. j. bývalého manžela žalovanej. Poukázal na záver, podľa ktorého za predmet vlastníctva, a teda ani bezpodielovéhio spoluvlastníctva manželov

sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21. decembra 1973 sp. zn. publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, ŠEVT Praha 1986). Ani samotný dlh voči spoločnosti K - BET, s.r.o., ktorý vznikol žalovanej v dôsledku porušenia jej povinností nepatrí do BSM (syn žalobcu by musel len znášať následky vyplývajúce z ustanovenia ) a zhodne potom do BSM a ako solidárny dlžník nemôže byť syn žalobcu, keď samotná pôžička poskytnutá žalobcom neslúžila na úhradu jeho dlhu. Reálnym dôvodom pre ktorý boli peňažné prostriedky vložené na účet na meno syna žalobcu bol ten, že tento používala aj žalovaná aj syn žalobcu ako manželia na vybavovanie spoločných vecí za trvania manželstva.

25. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná konštatujúc, že odvolanie je nedôvodné. Žalovaná v plnom rozsahu zotrváva na doposiaľ uvádzaných skutkových a právnych tvrdeniach ako aj na argumentoch prezentovaných písomne a ústne na pojednávaniach. Opätovne uviedla, že k žiadnej ústne uzavretej zmluve o pôžičke medzi stranami neprišlo. Pri zmluve o pôžičke ako neformálnej, ale reálnej sa vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky. Tvrdenie žalobcu, že bola na účet jeho syna poukázaná suma 2.000 eur ešte neznačí, že išlo o pôžičku. Samotný žalobca a jeho manželka sa na pojednávaní vyjadrili, že viackrát finančne pomáhali synovi a žalovanej. Poukázala na to, že ak by žalobca skutočne požičal peniaze žalovanej, nárok by si uplatnil skôr ako po 3 rokoch a navyše potom ako bol podaný návrh na rozvod manželstva.

26. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej tak, že trvá na odvolaní. Nestotožnil sa s právnym názorom žalovanej, že ak boli poskytnuté peňažné prostriedky za trvania manželstva, musia byť žalovanými obaja manželia, a to s poukazom na existenciu a trvanie BSM.

27. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra 19. marca 2019, č. k. -209 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.06.2019, č. k. -249, postupujúc pritom podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď v zmysle za použitia oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením), a dospel k tomu záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho postupom podľa potvrdil.

28. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

29. Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd správne vyvodil skutkový a právny záver o tom, že žalobca nepožičal žalovanej žalovanú sumu, resp. žalobca nepreukázal, že peňažné prostriedky žalovanej požičal.

30. Pre podstatné okolnosti prípadu, ktoré boli zistené prvoinštančným súdom platí, že v čase tvrdenej pôžičky žalobcu žalovanej boli žalovaná a syn žalobcu manželia a vzťahy v rodine neboli na zlej úrovni. Žalobca, jeho manželka (rodičia syna žalobcu) a rodičia žalovanej poskytovali žalovanej a synovi žalobcu (manžel žalovanej) finančné prostriedky ako finančnú výpomoc pomoc. Z konania nevyplynulo, že by išlo o pomoc návratnú.

31. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

32. V konaní bola pôvodne žalobcom uplatnená listina označená ako zmluva o splatení dlhu zo dňa 05.02.2017, ktorá v dôsledku absencie obsahových náležitostí nezbavila žalobcu povinnosti žalobcu v konaní preukázať, že požičal peniaze žalovanej. Záver prvoinštančného súdu o neplatnosti „zmluvy o splatení dlhu“, ako dohodu o uznaní dlhu ( ) považuje odvolací súd za správny. Žalobca bol teda

povinný v konaní preukázať, že poskytol žalovanej peňažné prostriedky a v čase kontraktácie existovala zhodná vôľa žalobcu a žalovanej o tom, že právnym dôvodom poskytnutia peňažných prostriedkov bola pôžička, ktorá sa vyznačuje základnou štruktúrou veriteľsko - dlžníckeho obsahu spočívajúcom v tom, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu ( ). Na rozdiel od darovania, ktoré predpokladá, že darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma, pri pôžičke existuje spoločná vôľa kontrahentov, že poskytnuté plnenie veriteľa bude (druhovo rovnakým plnením) veriteľovi vrátené. Právny dôvod plnenia má význam predovšetkým vo fáze dokazovania. Ak napríklad veriteľ preukáže, že dlžníkovi poskytol peňažné prostriedky, avšak nepreukáže z akého dôvodu (kauzy) má dlžník povinnosť peniaze vrátiť, môže byť tento záväzok posúdený ako darovanie a žalobný návrh veriteľa zamietnutý (obdobne pozri Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I., II. ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s 2279 - 2288).

33. Tak ako aj pri pôžičke, aj v prípade iného právneho dôvodu môže existovať subjektívne právo na vrátenie celej, alebo časti poskytnutej peňažnej sumy. Pri darovaní to môže byť právo na vrátenie daru. Pri pôžičke ide o subjektívne právo vyplývajúce z podstaty návratnosti druhovo vymedzeného predmetu pôžičky. Odvolací súd uvádza, že rozhodujúcimi boli okolnosti a prejavy vôle v čase uzavretia zmluvy. Je nepodstatné ako sa vôľa, prípadné predstavy kontrahentov v čase po uzavretí zmluvy zmenila. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by peňažné prostriedky vo výške 2 500 eur žalobca poskytol žalovanej. Pripustil alternatívu, že ak by tvrdeniu o poskytnutí peňažných prostriedkov na úhradu dlhu voči spoločnosti K-BET s.r.o. uveril, nepovažoval za preukázaný právny dôvod, a teda poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej a jej manželovi ako pôžičku. Odvolací súd inými slovami doplňuje záver prvoinštančného súdu o tom, že žalobca nepreukázal dohodu o pôžičke medzi žalobcom (ako rodičom bývalého manžela žalovanej) a žalovanou (resp. synom žalobcu) za situácie, že aj v iných prípadoch prichádzalo k finančnej výpomoci a taká pomoc žiadaná späť nebola. Vôľa žalobcu na vrátenie tvrdených poskytnutých peňažných prostriedkov bola prejavená najmä v roku 2017, keď bola žalovanou podpísaná dňa 05.02.2017 dohoda o splácaní a podaná žaloba na vrátenie tvrdenej pôžičky.

34. Odvolací súd vo vzťahu k okolnostiam prípadu konštatuje, že hodnovernosť dokazovaných tvrdení, prostredníctvom dôkazných prostriedkov (ktoré predpokladajú uplatnenie prostriedkov procesného útoku, či obrany), je nutné vyhodnocovať nielen v súvislosti s konkrétnymi návrhmi na dokazovanie a vykonanými dôkazmi, ale aj tzv. negatívnymi okolnosťami, ktoré môžu byť inými zistenými, nespornými skutočnosťami, či skutočnosťami, ktoré sa nedokazujú a vo svojom súhrne sú spôsobilé hodnovernosť rozhodujúcich tvrdení značne naštrbiť. V prípade základného rozporu medzi stranami sporu ohľadne právneho dôvodu poskytnutia peňažných prostriedkov sú cenným zdrojom informácií o pravdepodobnejšom (z pohľadu dokazovania v civilnom procese), resp. preukázanom (alebo nepreukázanom) právnom dôvode aj okolnosti, ktorým možno pripísať ten význam, že v prípade rozporných tvrdení dokáže orgán zisťujúci skutkový stav (najmä pri neformálnych zmluvách) nájsť hodnovernejší obraz o rozhodujúcich skutočnostiach prípadu. Skutkovým stavom je tiež zisťovanie existencie (najmä) stavu vôle a jej prejavy na jednej strane, ako aj ich dopad na závery platnosti (existencii) a obsahu právneho úkonu na druhej strane. Stav vôle pri kreácii vôle v čase uzavretia zmluvy (dohody) nemožno zamieňať s motiváciami, ktoré by mali spôsobovať zmenu obsahu zmluvy a ktoré nastali u niektorého účastníka právneho vzťahu po uzavretí zmluvy. Inými slovami zmeniť právny dôvod poskytnutia plnenia (napr. z darovania na pôžičku) jednostranne dodatočne nemožno.

35. V tomto prípade nemožno neprihliadať na súdom prvej inštancie zistenú kvalitu vzťahov v rodine s tým, že pokiaľ išlo o obdobie bez napätia, v ktorom mali byť peniaze žalobcom požičané na jednej strane, a v neskoršom období (najmä v čase po rozvode), resp. pred podaním žaloby, kedy boli rodinné vzťahy napäté na druhej strane. Okolnosť, že peňažné prostriedky mali byť poskytnuté ako pôžička v roku 2014 a až v roku 2017 (teda takmer 3 roky po tvrdenej pôžičke) boli realizované kroky pre zabezpečenie (zmluva o úhrade dlhu zo dňa 5.2.2017, a začatie rozvodového konania na konci roka 2016) je závažnou negatívnou okolnosťou (vo vzťahu k otázke prečo sa nedomáhal žalobca vrátenia pôžičky skôr), ktorá výrazným spôsobom naštrbila hodnovernosť (zamlčaného) skutkového tvrdenia o existencii vôle u žalobcu a žalovanej (a teda právneho dôvodu) ohľadne poskytnutých prostriedkov ako plnenia z pôžičky. K uvedenému záveru bolo možné prísť spolu s existenciou skorších iných bezodplatných a nenávratných finančných pomocí (darov) rodičov.

36. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa priklonil k záveru o tom, že peňažné prostriedky mala žalovaná požičané od svojich rodičov, pričom čestné vyhlásenie rodičov o tejto skutočnosti žalovaná nepoužila síce skôr, napr. v čase podaného odporu, ale v konaní ho použila až neskôr, čo by malo byť podľa názoru žalobcu v rozpore s ust. . Uvedený postup prvoinštančného súdu odvolací súd nevyhodnotil ako postup nesprávny, pretože procesný nárok žalobcu bol skutkovo postavený, okrem tvrdení o poskytnutej pôžičke, aj na existencii zmluvy o splatení dlhu zo dňa 05.02.2014 (dohoda o uznaní dlhu), vo vzťahu ku ktorej by, v prípade jej platnosti, mala dôkazné bremeno o rozhodujúcich skutočnostiach žalovaná. Bolo preto pochopiteľné, že popieranie primárneho tvrdenia žalobcu o existencii „dohody o uznaní dlhu“ v čase podaného odporu, resp. vyjadrenia žalovanej nachádzala žalovaná v podobe potreby primárne odvrátiť dôsledok „presunutého dôkazného bremena“ pri existencii dohody o uznaní dlhu a následne dokazovanie realizovala v zákonom prípustných mantineloch prostriedkov - predloženého čestného vyhlásenia s tým, že súd z čestného vyhlásenia v rámci dokazovania vychádzal, a teda pripustil ho aj v neskoršom konaní. Navyše, čestné vyhlásenie žalovaná ani nemohla predložiť v konaní skôr, pretože uvedené bolo zapísané v listinnej podobe až v roku 2018 a to v súvislosti s vedomosťou rodičov o skutočnostiach odohrávajúcich sa v roku 2014. V zmysle ust. súd nemusí prihliadnuť na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy, a ak prvoinštančný súd uvedený dôkazný prostriedok pripustil, odvolací súd nezistil, že by tak urobil v rozpore s právom na spravodlivý proces.

37. Pokiaľ išlo o výčitku žalobcu v odvolaní, že súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, že ak žalovaná dostala sumu 2 000 eur od svojich rodičov v októbri 2014, prečo peniaze nevložila na účet a nerealizovala platbu spoločnosti K-BET s.r.o., odvolací súd uvádza, že obdobne sa možno pýtať, prečo z účtu syna žalobcu dňa 04.11.2014 bola realizovaná platba v sume 1.500 eur na účet K-BET s.r.o. a žalobca mal pôžičku poskytnutú až dňa 07.12.2014. Inými slovami uvedená otázka žalobcu nemá relevantný význam. Taktiež žalobca vyčítal odôvodneniu napadnutého rozsudku úvahu, že žalobca by bol úspešný len v prípade, ak by žaloval aj syna žalovaného (bývalého manžela žalovanej) a tiež vyčítal záver súdu o zlom úmysle - akt pomsty žalobcu voči žalovanej. K uvedeným výčitkám (pozn. odv. súdu v prípade nežalovania syna žalobcu nešlo o podmienku súdu pre úspech žalobcu, ale o vyhodnocovanie hodnovernosti tvrdenia žalobcu o pôžičke, resp. poskytnutí peňažných prostriedkov, porovnaj bod 51 napadnutého rozsudku) odvolací súd poukazuje na primárnu povinnosť žalobcu v konaní, ktorou je unesenie dôkazného bremena. Pokiaľ išlo o poukaz žalobcu (až) v odvolaní na skutočnosť, že súd ignoroval listinný dôkaz - výpis transakcií I. že peniaze vo výške 1 500 eur vložila na účet dňa 04.11.2014 práve žalovaná, je treba povedať, že tento (listinný) dôkaz bol navrhnutý žalovanou stranou k otázkam času jednotlivých transakcií. Otázku vplyvu skutočnosti, že peňažnú sumu 1 500 eur vložila na účet žalovaná, na prejednávaný prípad by mohla mať opodstatnenie v prípade, že právny dôvod „pôžičky“ by bol v konaní dokázaný. Dôkazné bremeno o poskytnutí pôžičky žalobca neuniesol, preto nebolo možné vyhovieť žalobe bez ohľadu na ďalšie skutočnosti.

38. Nakoniec, ale nie v poslednom rade odvolací súd poukazuje aj na výčitku žalobcu v odvolacom konaní ohľadom nesporného skutkového záveru súdu v rozvodovom konaní, podľa ktorého žalovaná mala u zamestnávateľa dlh, ktorý uhradili rodičia manžela a taktiež, že hoci dohoda o splatení dlhu zo dňa 05.02.2017 bola vyhodnotená ako neplatná, bolo potrebné prihliadnuť na podpis žalovanej k tomu, že prevzala sumu 2 500 eur od žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď skutkové zistenie prvoinštančného súdu konštatovalo nepreukázanie požičania sumy 2 500 eur žalovanej (pozri bod 50 napadnutého rozsudku), čo môže znamenať aj záver o poskytnutí peňazí, ale nepreukázaní právneho dôvodu pôžičky, v zhode so záverom prvoinštančného súdu možno konštatovať, že aj keď boli poskytované finančné pomoci rodičmi žalovanej alebo aj rodičmi syna žalobcu, a mohlo tomu byť aj v tomto prípade, išlo o nenávratnú pomoc a právny dôvod poskytnutia plnenia nebolo možné jednostranne meniť pod vplyvom zmeny okolností vzťahov v rodine.

39. S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodol v zmysle ust. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

40. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).