Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/47/2020

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v právnej veci žalobcov: 1./ F. E., O.. XX.XX.XXXX, Š.X. XXXX/X, XXX XX Z., 2./ F. E., O.. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/X, XXX XX Z., proti žalovaným: 1./ Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, 2./ Aukčný Dom, s.r.o., so sídlom Pribinova 462/64, 920 01 Hlohovec, IČO: 36 253 073, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia t a k t o

rozhodol:

I. Súd z a m i e t a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

II. Odporcom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Navrhovatelia návrhom doručeným súdu dňa 13.07.2020 sa domáhali vydania neodkladného opatrenia v zmysle a nasl., podľa , ktorým by súd uložil odporcom v 1. a v 2. rade zdržať sa vykonávania dražby, ktorej predmetom je súbor nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Z., Katastrálny odbor, Obec Z., Katastrálne územie Z., stavba so súp. č. XXX postavená na pozemku reg. „C" par. č. XXX/X- Rodinný dom, stavba bez s. č. postavená na pozemku reg. „C" par. č. XXX/X - garáž a letná kuchyňa, pozemok parcela registra „C" č. 450 vo výmere 493 m2, Zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra „C" č. 454/1 vo výmere 358 m2, Zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra „C" č. 454/2 vo výmere 45 m2, Zastavané plochy a nádvoria.

2. Navrhovatelia neodkladného opatrenia v návrhu uvádzajú, že odporca v 1. rade zaslal navrhovateľom list zo dňa 21.02.2019 sp. zn. 1390/č772/2019- Oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Predmetnému oznámeniu o výkone záložného práva predajom zálohu na dražbe ( ) nepredchádzalo osvedčenie výšky pohľadávky ku dňu začatia výkonu záložného práva. Týmto spôsobom došlo k bezprecedentnému porušeniu Zákona o dobrovoľných dražbách. Navrhovatelia majú za to, že postupom odporcov v 1. a v 2. rade sú dotknutí na svojich právach, ktoré im garantuje SR, najmä ide o porušenie zásady rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. Poukazujú najmä na porušenie ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, v spojení s čl. 19 a s , lebo nemožno vykonávať na základe jednostranného písomného vyhlásenia veriteľa o pravosti výške a splatnosti pohľadávky, lebo podľa horeuvedených ustanovení zákona je neprípustné, aby vlastníckemu právu bolo nadradené iné vecné právo, vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu súdom. V týchto prípadoch ide o vážny zásah do práva vlastniť majetok podľa SR s dosahom až na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s , a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Navrhovatelia tvrdia, že sú v danom prípade vystavení jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu". Ide o jednostranný právny úkon veriteľa, ktorého dosah je bezvýhradný neodvratný a praktický voči nemu neexistuje žiadna obrana, lebo zákon

ju v predmetných ustanoveniach ani nepredpokladá. Takáto konštrukcia zákona odporuje základným súkromnoprávnym zásadám, a to najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov ( ) s dosahom na SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu súdom. Považujú za dostatočne preukázané, že ich zákonné právo je konaním odporcov v 1.a 2. rade ohrozované, resp. porušované, teda je tu potreba neodkladnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami konania s dôrazom na konkrétne právo. Doposiaľ prebehli dve kola dražby, a to dňa 10.09.2019 a dňa 02.04.2020. Obidve kolá dražby boli zatiaľ neúspešné, lebo predmet dražby vydražený nebol, nakoľko nebolo urobené ani najnižšie podanie.

3. Podľa , (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

4. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa , , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa , veta prvá , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

9. Podľa veta prvá, , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci Civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Neodkladné opatrenie za účelom rýchlej úpravy ( ) pomerov strán môže súd nariadiť len ak je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje v krátkej dobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného hľadiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení môže vychádzať.

11. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. . Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ neodkladného opatrenia teda musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Po uvedení rozhodujúcich skutočností v návrhu, ich

musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.

12. Súd sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a po preskúmaní skutkových a právnych dôvodov návrhu ustálil, že nie sú splnené podmienky pre jeho nariadenie. Navrhovatelia skutočnosťami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili oprávnenosť navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska existencie (ohrozeného) práva a pravdepodobnosť nároku.

13. Navrhovatelia opisom rozhodujúcich skutočností a priložením dôkazu osvedčili, že na zabezpečenie záväzku navrhovateľov z úverového vzťahu s odporcom v 1. rade došlo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľov k zriadeniu záložného práva, zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 25.3.2014. V tejto zmluve je v bode 1. uvedené, že navrhovatelia s odporcom v 1. rade uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, avšak táto nebola navrhovateľmi špecifikovaná ani priložená ako dôkaz. Navrhovatelia vôbec neuviedli, prečo odporca v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva, doložili len Oznámenie odporcu v 1. rade o začatí výkonu záložného práva, predajom zálohu na dražbe zo dňa 21.2.2019. Navrhovatelia taktiež neuviedli, či úver poskytnutý odporcom v 1. rade uhrádzali riadne a včas, aká bola jeho výška, aká bola výška splátky, či dĺžku splácania úveru. Súd môže len predpokladať, že odporca v 1. rade pristúpil k vymáhaniu pohľadávky z dôvodu, že navrhovatelia daný úver nesplácali. Navrhovatelia uvádzajú, že doposiaľ prebehli dve kolá dražby, dňa 10.09.2019 a dňa 02.04.2020. Obidve kolá dražby boli neúspešné, lebo predmet dražby vydražený nebol, nakoľko nebolo urobené ani najnižšie podanie. Ani túto skutočnosť navrhovatelia neosvedčili a nepredložili súdu žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení.

14. Záložné právo je legitímny právny inštitút na realizáciu, ktorého slúži Zákon o dobrovoľných dražbách. Záver o protiústavnosti konkrétnej právnej normy môže vyhlásiť iba Ústavný súd SR. V danom prípade však protiústavnosť predmetného zákona nebola vyhlásená. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho odôvodnenia nevyplýva, že predmetom zálohu je obydlie navrhovateľov, túto skutočnosť možno iba dedukovať. Je potrebné zdôrazniť, že pri vzniku záložného práva účastníci dobrovoľne na základe zmluvnej voľnosti uzavreli záložnú zmluvu. Ani za predpokladu, že by išlo o obydlie navrhovateľov, ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba nehnuteľností je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorými je splnenie uhradzovacej funkcie záložného práva, nakoľko navrhovatelia pravdepodobne nesplácali svoj dlh voči odporcovi v 1. rade, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu úveru.

15. Za týchto okolností, podľa názoru súdu, chaotické poukazovanie navrhovateľov na rôzne ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, SR a inú ustálenú judikatúru, sa javí byť len prostriedkom ochrany pred realizáciou záložného práva speňažením nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, pričom takýto postup odporcu v 1. rade vyvolali navrhovatelia nedodržaním podmienok zmluvy.

16. V predmetnej veci obaja odporcovia (veriteľ a dražobník) pristúpili k realizácii záložného práva na základe zmluvy uzavretej medzi navrhovateľmi a odporcom v 1. rade a to postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Právnym podkladom tohto výkonu je samotná zmluva medzi účastníkmi ako aj zákonná úprava dobrovoľnej dražby. Žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie aj s rodinnými príslušníkmi, naviac táto skutočnosť im bola zrejmá už pri uzatváraní samotnej zmluvy, ktorou zabezpečovali plnenie zmluvného záväzku.

17. Navrhovatelia neposkytli súdu žiadnu relevantnú argumentáciu vo vzťahu k možnému zániku záložného práva a sami vo svojich podaniach ani nenaznačili, aké konanie vo veci samej by mienili vyvolať. Súd má za to, že ani v prípade spotrebiteľa nemožno bez ďalšieho neodkladne upraviť pomery

subjektov právneho vzťahu len na podklade nedostatočnej argumentácie, zrejme sledujúcej zámer vyhnúť sa plneniu inak z hľadiska práva a dobrých mravov dostatočne pravdepodobných záväzkov.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd má za to, že navrhovateľmi uvádzané dôvody nepreukazujú zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže títo neosvedčili právo, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana prostredníctvom neho. Zásah do ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je realizovaný nezákonne, ale na základe nimi uzavretej zmluve o zriadení záložného práva, pričom z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú žiadne skutočnosti spochybňujúce jej platnosť.

19. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Odporcovia v 1. a v 2. rade boli v konaní plne úspešní, preto v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1, majú nárok na náhradu trov konania. Odporcom v 1. a v 2. rade však súd nepriznal náhradu trov konania pretože, ako to vyplýva zo spisového materiálu a priebehu konania, odporcom žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom doručenia ( ).

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah v akom rozhodnutie napadá, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa , , len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.