Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-239-2018.pdf
PDF · 108.71 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/239/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne: B. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., X. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom Dr. Herza 20, 984 01 Lučenec, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie 770,40 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/53/2015-215 zo dňa 19. 03. 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 770,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 25. 08. 2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte „CSP“) tak, že žalobkyni priznáva voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou podanou voči žalovanej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 770,40 € s prísl. titulom náhrady škody pričom v žalobe uviedla, že sudca Okresného súdu Lučenec pre prípravné konanie vydal dňa 05. 03. 2014 pod č. p. OSLC-V-2-1/2014 príkaz na domovú prehliadku, ktorým podľa ust. § 100 ods. 1 Trestného poriadku nariadil vykonanie domovej prehliadky v rodinnom dome žalobkyne v obci J., č. súp. F.. Uvedený procesný úkon mal byť vykonaný pre dôvodné podozrenie, že v priestoroch rodinného domu žalobkyne sa nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie, a to omamné a psychotropné látky alebo prekurzory, zariadenia potrebné na výrobu omamných a psychotropných látok a iné veci, ktoré by mohli slúžiť k výrobe omamných a psychotropných látok. Príslušníci policajného zboru vykonali domovú prehliadku v mieste trvalého bydliska žalobkyne dňa 06. 03. 2014. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobkyňa v žalobe uplatnený nárok odôvodnila tým, že pri vykonávaní domovej prehliadky príslušníci policajného zboru vnikli do priestorov jej rodinného domu, pričom poškodili kovovú výklopnú garážovú bránu v takom rozsahu, že ju bolo nutné vymeniť. Výmenu poškodenej garážovej brány realizovala spoločnosť FERINA, s. r. o., so sídlom v Lučenci, za čo vystavila žalobkyni dňa 19. 05. 2014 faktúru č. OF/14/012 na sumu 770,40 €, ktorú žalobkyňa uhradila dňa 20. 05. 2014. Dňa 12. 06. 2014 žalobkyňa písomne požiadala Okresné riaditeľstvo PZ SR v Lučenci o náhradu spôsobenej škody, pričom jej žiadosť bola postúpená Krajskému riaditeľstvu PZ v Banskej
Bystrici a odtiaľ na Ministerstvo vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 25. 08. 2014 žalobkyni oznámilo, že štát nenesie zodpovednosť za poškodenie garážovej brány žalobkyne, nakoľko zákrok policajtov bol oprávnený. V predmetnom liste je uvedené, že k vstupu do obydlia žalobkyne, pri ktorom došlo k poškodeniu garážových dverí, bolo zo strany polície prikročené až po predchádzajúcej výzve adresovanej žalobkyni podľa § 104 Trestného poriadku, pričom žalobkyňa na uvedenú výzvu reagovala slovami: „Nemám v dome žiadne omamné a psychotropné látky, teda drogy a nemám teda čo vydať, môžete prehliadnuť dom“. Z uvedených skutočností podľa názoru žalobkyne vyplýva, že policajtom umožnila vykonanie domovej prehliadky, čo vyplýva aj z listu MV SR. To znamená, že dobrovoľne umožnila a strpela domovú prehliadku, nekládla žiadny odpor ani nevytvorila žiadnu prekážku, ktorá by bránila vykonaniu tohto procesného úkonu. To znamená, že pre postup policajtov podľa odseku 2 ustanovenia § 106 Trestného poriadku (podľa znenia ktorého ak osoba, voči ktorej smeruje úkon domovej prehliadky alebo iná osoba neumožní vykonanie takéhoto úkonu, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej výzve prekonať odpor takejto osoby alebo ňou vytvorenú prekážku) neboli splnené zákonné podmienky. Žalobkyňa hneď po výzve polície na vydanie hľadaných vecí, v čase ešte pred poučením podľa § 106 Trestného poriadku umožnila policajtom vykonanie domovej prehliadky, čo vyplýva aj z listu MV SR. Zdôraznila, že násilné prekonanie odporu alebo prekonanie vytvorenej prekážky policajtmi je zákonné len v tom prípade, ak sú splnené podmienky podľa ust. § 106 ods. 2 Trestného poriadku, a to len po predchádzajúcej márnej výzve, ktorú však zasahujúci policajti proti žalobkyni ani nemuseli použiť. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa v žalobe vo vzťahu k uplatnenému nároku argumentovala tým, že príslušníci policajného zboru v súvislosti s uvedenou domovou prehliadkou bez zákonného dôvodu poškodili garážovú bránu na jej rodinnom dome, a preto štát nesie za spôsobenú škodu zodpovednosť.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na znenie § 78 ods. 5 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, v zmysle ktorého štát zodpovedá aj za škody spôsobené Policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak škoda bola spôsobená v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku policajta. Zákon č. 171/1993 Zb., teda uvádza dva liberačné dôvody, pri ktorých zodpovednosť štátu za škodu nevzniká, a to ak škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku policajta. Podľa žalovanej však v danom prípade nie je preukázané, že by bol zákrok policajtov neoprávnený. Je zrejmé, že samotnému výkonu domovej prehliadky predchádzal zásah Policajného pohotovostného útvaru Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, ktorý objekt najprv zabezpečil, pričom ku poškodeniu garážovej brány došlo práve pri tomto zásahu, čo vyplýva aj zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 06. 03. 2014.
1.3 Medzitýmnym rozsudkom č. k. 13C/53/2015-132 zo dňa 28. 05. 2015 okresný súd rozhodol tak, že právo žalobkyne na náhradu škody je dané. Krajský súd v Banskej Bystrici v odvolacom konaní vedenom na základe odvolania žalovanej rozsudkom č. k. 13Co/702/2015-169 zo dňa 28. 11. 2017 predmetný medzitýmny rozsudok okresného súdu potvrdil.
1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku vo veci vykonal dokazovanie zamerané na výšku škody, a to výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov Ing. U. Q., B. O., Y. Q., F. L., Ing. S. F., S. S., Mgr. P. F., Bc. D. Q., prečítaním žiadosti o náhradu škody, príjmového pokladničného dokladu, fakturácie, príkazu na domovú prehliadku, zápisnice o domovej prehliadke, fotodokumentácie, stanoviska k postupu pri vykonávaní zásahu pri domovej prehliadke, zápisnice o výsluchu svedka v trestnom konaní, stanoviska Krajského riaditeľstva PZ SR zo 14. 05. 2015, predloženej žiadosti o nasadenie pohotovostného policajného útvaru z 05. 03. 2014, úradného záznamu zo dňa 07. 03. 2014 a 06. 03. 2014, faktúry a zmluvy o dielo a zistil, že faktúrou č. OF/14/012 zo dňa 20. 05. 2014, splatnou dňa 25. 05. 2014 vyfakturovala spoločnosť FERINA, s. r. o., Lučenec (dodávateľ) žalobkyni sumu 770,40 € za zhotovenie garážovej brány výklopnej spolu s personálnymi dverami, za demontáž pôvodnej garážovej brány a za montáž novej garážovej brány, ktorú žalobkyňa uhradila dňa 20. 05. 2014 tak, ako to vyplýva z príjmového pokladničného dokladu z uvedeného dňa. Zo zmluvy o dielo zo dňa 28. 04. 2014 (č. l. 198) okresný súd zistil, že žalovaná si objednala u zhotoviteľa FERINA, s. r. o., Lučenec, výmenu výklopnej brány. V zmluve bola dojednaná cena za vykonané dielo 770 €. Z výsluchu svedka Bc. C. Q. okresný súd ďalej zistil, že v obchodnej spoločnosti Ferina, s. r. o., pôsobil od roku 2004 až do konca roku
2014. Predmetom činnosti tejto obchodnej spoločnosti bola montáž a výroba stavebných otvorov, okná, dvere, tieniaca technika. Na presný dátum, kedy bol u pani E. ohliadnuť garážovú bránu si už uvedený svedok nespomenul, spomenul si ale, že brána už bola neopraviteľná; jednalo o bránu starú, na ktorú už neboli náhradné diely a celá bola zdeformovaná. Po takomto vyhodnotení situácie pristúpila obchodná spoločnosť Ferina, s. r. o., k zhotoveniu novej brány a jej montáže namiesto starej. Starú bránu teda v zmysle zmluvy o dielo demontovala a namontovala bránu novú. Pokiaľ ide o starú bránu svedok Bc. D. Q. uviedol, že prax je taká, že ak ich zákazník požiada, tak starú bránu po demontáži odvezú do šrotu, resp. ak si to zákazník želá, nechajú ju demontovanú na mieste samom. Hodnota takejto demontovanej brány sa pohybuje v rozmedzí od 10 € až do 20 € za kovový šrot; fakticky to pokrýva náklady na naftu, ktorá sa spáli jej odvozom. V danom prípade si svedok Bc. D. Q. nespomenul, že by bránu pani E. odvážali, mal za to, že zrejme zostala na mieste samom. Zároveň svedok v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že ak by aj bránu do zberných surovín odviezli, peňažné prostriedky za ňu (ako šrot) získané, by si z vyššie uvedených dôvodov (výdavky vynaložené na jej odvoz) nechali.
1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 78 ods. 5 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, na ust. § 9, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ďalej na ust. § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka a na ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a uviedol, že otázka zodpovednosti žalovanej za škodu vo vzťahu k porušeniu povinnosti a príčinnej súvislosti bola vyriešená tak medzitýmnym rozsudkom súdu prvej inštancie ako aj následne potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, preto sa v konaní nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku zaoberal len otázkou výšky škody. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že výška škody nebola žalovanou namietaná a žalobkyňou bola preukázaná jednak predloženou faktúrou, príjmovým pokladničným dokladom, zmluvou o dielo, ako aj svedeckou výpoveďou svedka Bc. XXX,XX Q., z ktorej svedeckej výpovede vyplynula potreba výmeny brány za bránu novú, nakoľko stará brána bola natoľko poškodená, že jej oprava nebola možná. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že keďže žalobkyňa preukázala výšku škody v sume 770,40 €, súd jej túto sumu priznal. Zároveň priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne s tým, že začiatok omeškania určil v súlade s ustanovením § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. dňom oznámenia žalovanej žalobkyni, že právo žalobkyne neuspokojí (25. 08. 2014).
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná odvolala a v odvolaní uviedla, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Žalovaná v odvolaní uviedla, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady škody vo výške 770,40 € s príslušenstvom, ktorá jej mala vzniknúť poškodením garážovej brány v súvislosti s vykonaním domovej prehliadky dňa 06.03.2014 na základe príkazu na domovú prehliadku č. p. OSLC-V-2-1/2014 vydaného dňa 05. 03. 2014 sudcom Okresného súdu Lučenec. V uvedenej súvislosti poukázala žalovaná v odvolaní na odsek 6. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie uviedol, že „hodnota takejto demontovanej brány môže byť v rozmedzí od 10 € až do 20 € za kovový šrot, čo fakticky pokrýva hodnotu nafty, ktorá sa spáli jej odvozom. Svedok si nespomenul, že by bránu pani E. odvážali, tak zrejme zostala na mieste samom“ a na odsek 17. rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie uviedol, že „výška škody zo strany žalovanej nebola namietaná a žalobkyňou bola preukázaná jednak predloženou faktúrou, príjmovým pokladničným dokladom, zmluvou o dielo, ako aj svedeckou výpoveďou svedka Bc.F. Q., z ktorej svedeckej výpovede vyplynula potreba výmeny brány za bránu novú, nakoľko stará brána bola tak poškodená, že jej oprava nebola možná, preto bola odvezená do zberu druhotných surovín za cenu odvozu“. V uvedenej súvislosti žalovaná v odvolaní uviedla, že nie je pravda, že by nenamietala výšku škody. Počas konania pred súdom prvej inštancie namietala listinný dôkaz predložený žalobkyňou, a to príjmový pokladničný doklad, nakoľko neobsahoval poradové číslo, pod ktorým bol zaúčtovaný v denníku, čím vznikli pochybnosti, či naozaj došlo ku skutočnej úhrade fakturovanej sumy žalobkyňou. Rovnako bolo zo strany žalovanej namietané nepreukázanie samotnej výmeny garážovej brány, táto skutočnosť však neskôr v priebehu konania bola preukázaná. Žalovaná žiadala prvoinštančný súd s poukazom na § 441 Občianskeho zákonníka, aby pri prípadnom určovaní výšky škody zohľadnil predmetné ustanovenie aj v súvislosti so spoluzavinením poškodeného, teda žalobkyne. Vo vzťahu k určeniu výšky náhrady škody, poukázala žalovaná v odvolaní na to, že zákon č. 171/1993 Z. z. neobsahuje špeciálne ustanovenie týkajúce sa
určenia výšky náhrady škody, preto je potrebné podľa žalovanej vychádzať zo všeobecných ustanovení upravujúcich zodpovednosť za škodu, konkrétne z ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že podľa § 443 Občianskeho zákonníka sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia. Rozsah náhrady škody v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov potrebných na obnovenie pôvodného majetkového stavu poškodeného. To zodpovedá základnej myšlienke náhrady škody, že majetok poškodeného treba uviesť, ak je to možné, do stavu v akom bol pred poškodením. Pri určení výšky náhrady škody treba vychádzať z hodnoty rovnakej novej veci, t. j. veci rovnakého druhu a kvality. V tejto právnej veci z fotografií garážovej brány vyplýva nielen jej poškodenie, ale je z nich tiež zreteľné, že vymenená garážová brána bola stará, pričom z predložených listinných dôkazov zároveň vyplýva, že táto stará garážová brána bola vymenená za novú. Poškodená garážová brána nebola daná do pôvodného stavu, ani nebola vymenená za zánovnú. V tomto prípade sa preto nejedná o vec rovnakej, ale vyššej hodnoty. V nadväznosti na uvedené žalovaná v odvolaní uviedla, že podľa výkladu platnej právnej úpravy náhrady škody obsiahnutej v Občianskom zákonníku, poškodený nemôže v dôsledku vzniku škody žiadať viac ako bola hodnota veci v čase jej poškodenia, pretože inak by sa na úkor škodcu bezdôvodne obohatil. Pri určení výšky náhrady škody preto nemožno podľa žalovanej vychádzať z hodnoty novej garážovej brány, ale z hodnoty garážovej brány pred poškodením, zohľadňujúc jej vek, materiál, akosť, druh, kvalitu atď., pretože poskytnutie náhrady škody v hodnote novej garážovej brány tak, ako je uvedené v listinných dôkazoch predložených žalobkyňou, by zakladalo bezdôvodné obohatenie. Na druhej strane musí rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovu pôvodného stavu. Okrem náhrady škody vzniknutej na samotnej poškodenej veci je preto podľa žalovanej možné priznať poškodenému tiež náhradu nákladov montáže nových vchodových dverí. V nadväznosti na uvedené žalovaná v odvolaní zdôraznila, že žalobkyňa nepreukázala skutočnú škodu, ktorá jej vznikla, preto súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni škodu vo výške, ktorá nie je skutočná, ale môže založiť bezdôvodné obohatenie žalobkyne.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že z odvolania žalovanej je zrejmé, že žalovaná vo svojom odvolaní neuvádza skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť vykonaného dokazovania a záverov súdu prvej inštancie. Namietaný listinný dôkaz (pokladničný doklad) bol meritórnym listinným dôkazom, ktorý bol potvrdený svedeckou výpoveďou svedka Bc. D. Q.. Čo sa týka odvolacej námietky žalovanej, ktorá sa týka toho, čo sa stalo so znehodnotenou bránou po jej výmene za novú, tak je podľa žalobkyne potrebné uviesť, že po vymenení poškodenej brány za druhú, táto brána zostala na ulici a v rámci upratovania obce bola odvezená do šrotu. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne ďalej zdôraznila, že je nedôvodné polemizovať o tom, čo bolo príčinou poškodenia garážovej brány, nakoľko o tom už právoplatne rozhodoval prvoinštančný a druhoinštančný súd. V danom prípade došlo k výmene poškodenej brány za bránu funkčnú, v súlade so zákonom. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že „ak by s ňou žalovaná uzavrela dohodu o náhrade škody pred podaním žaloby alebo v priebehu konania, ušetrila by prostriedky na súdne trovy“. Zdôraznila, že je presvedčená o tom, že žaloba bola podaná dôvodne a že v konaní preukázala výšku škody, o ktorej súd prvej inštancie správne, v súlade so zákonníkom rozhodol. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Na obsah vyjadrenia žalobkyne reagovala žalovaná v tom zmysle, že po oboznámení sa s predmetným vyjadrením žalobkyne, nepovažuje za potrebné sa k nemu vyjadrovať, pričom sa pridržiava svojich skutkových a právnych tvrdení uvedených v odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/53/2015 zo dňa 19. 03. 2018.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 378 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovanej, ktorá v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
7. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky
8. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
9. Podľa ust. § 420 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
10. Podľa ust. § 441 zákona č. 40/1964 Zb, Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
11. Podľa ust. § 443 zákona č. 40/1964 Zb, Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
12. Po prejednaní odvolania žalovanej z hľadiska odvolacích námietok uvedených žalovanou v odvolaní, odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že žalobkyňa nepreukázala skutočnú škodu, ktorá jej vznikla, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, tak je potrebné poukázať na to, že škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Poškodenému sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. V zmysle ustálenej judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení exitujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné.
13. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že o základe nároku žalobkyne na náhradu škody bolo už právoplatne rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/53/2015-132 zo dňa 28. 05. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/702/2015 zo dňa 28. 07. 2017, ktorým krajský súd ako súd odvolací medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 378 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. V uvedenej súvislosti odvolací súd konštatuje, že jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je vznik škody. Ak teda súd prvej inštancie právoplatným medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanej je dané, právoplatne rozhodol aj o tom, že žalobkyni postupom žalovanej vznikla škoda, čo znamená že v konaní nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku bolo úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa len s výškou uplatňovanej náhrady škody v tom zmysle, či žalobkyňou uplatnená výška náhrady škody je preukázaná a opodstatnená. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 3/2015 z 28. 06. 2016, kde najvyšší súd uviedol: „zákon č. 514/2003 Z. z. pojem škody nedefinuje. Z tohto dôvodu tento pojem treba vykladať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, znamená zmenšenie majetkového stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie do pôvodného stavu a je napraviteľná poskytnutím peňažného plnenia, predovšetkým peňažného. Otázka či žalovanú sumu, uplatňovanú titulom náhrady škody, na obnovenie pôvodného stavu bolo nevyhnutné vynaložiť, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností daného
prípadu. V danom prípade bola braná poškodená tak, že ju bolo potrebné nahradiť novou bránou, za ktorú uhradila žalobkyňa jej zhotoviteľovi sumu 770,40 €. O túto sumu sa teda zmenšil majetok žalobkyne, a teda v tejto sume jej vznikla škoda. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaná v odvolaní označila za nepravdivé konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaná výšku škody v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietala, odvolací súd uvádza, že žalovaná sa pred súdom prvej inštancie k výške škody z hľadiska jej primeranosti, či neprimeranosti, tak ako v odvolaní a v takých súvislostiach ako v odvolaní (§ 443 Občianskeho zákonníka) nevyjadrovala, na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 29. 01. 2018 žalovaná spochybnila len relevanciu dôkazného prostriedku, ktorým žalobkyňa preukazovala úhradu žalovanej sumy, keď prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že „vo vzťahu k uplatnenému právu žalobkyne poukazuje na tú skutočnosť, že podľa jej názoru nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že by sumu 770,40 € žalovaná skutočne aj uhradila, pretože príjmový pokladničný doklad, ktorý bol predložený a ktorý bol na túto sumu firmou Ferina, s. r. o. vystavený „postráda“ číslo, pod ktorým bol skutočne zaúčtovaný“ (č. l. 182-183 spisu); na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 01. 03. 2018 žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že „vo vzťahu k demontáži brány a jej výmeny nebude uplatňovať žiadne procesné práva čo sa týka návrhov na doplnenie dokazovania“ (č. l. 210-211 spisu). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná nad rámec svojej procesnej obrany produkovanej pred súdom prvej inštancie v odvolaní namieta také skutočnosti - výšku škody, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietala, čo znamená, že súd prvej inštancie nepochybil a nedopustil sa nesprávnosti, keď v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaná v priebehu prvoinštančného konania výšku škody nenamietala (namietala úhradu sumy 770, 40 € žalobkyňou dodávateľovi novej brány, čo je otázka súvisiaca so vznikom škody, nie s jej výškou). V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaná nad rámec svojej procesnej obrany prezentovanej pred súdom prvej inštancie v odvolaní namieta aj výšku škody argumentujúc ust. § 443 Občianskeho zákonníka, tak ide o nové skutočnosti, na ktoré odvolací súd v zmysle ust. § 366 CSP nemôže prihliadať, pretože nespĺňajú podmienky upravené v ust. § 366 písm. a) až d) CSP, navyše žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie vykonanie ďalších dôkazov súvisiacich s výškou škody v zmysle ust. § 443 Občianskeho zákonníka (vo vzťahu k demontáži brány a k jej výmene) podľa Zápisnice o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 01. 03. 2018 už vyložene ani nenavrhovala a ani nepožadovala.
14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).