Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/75/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: J.C. DECAUX SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35 695 412, Kopčianska 92, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Polák, advokát, IČO: 31 817 432, Miletičova 64, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/33212/VAM zo dňa 13.03.2018, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2018/33212/VAM zo dňa 13.03.2018, ako aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU- 17651/4369/2017/P-10/St zo dňa 11.12.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred správnymi orgánmi

1. Dňa 17.12.2012 stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Dúbravka vydal rozhodnutie č. SU-19191/5013/2012/3/P-l 5/Hr, ktorým podľa , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj ako „Stavebný zákon) a Správneho poriadku povolil zmenu v užívaní dočasnej stavby 1 ks veľkoplošného reklamného zariadenia Citylight board (typ „SENIOR PORSCHE“) s rozmerom 3,25 x 2,43 x 0,02 m, s miestom osadenia na pozemku parcelné číslo XXXX/X, k.ú. X.Z., na ulici M., pozícia X/XX, ktorého umiestnenie bolo povolené rozhodnutím č. SU-2010-09/11738-5114/P -4/ VL zo dňa 05.02.2010, právoplatné dna 05.03.2010. žiadateľovi J.C. DECAUX SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom Kopčianska 92, 851 01 Bratislava, na dobu v zmysle Zmluvy zo dňa 11.07.1990, v znení jej Dodatkov číslo 1, 2 a 3 o nájme pozemku najneskôr do 31.12.2017. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2013.

2. Dňa 27.10.2017 bola stavebnému úradu doručená žiadosť o predĺženie doby trvania reklamnej stavby 1 ks, typ Citylight board (typ SENIOR PORSCHE) s rozmermi 3,25 m x 2,43 m x 0,02 m umiestnenej vo výške 2,5 m nad terénom s miestom osadenia na ulici M. na pozemku registra CKN parcelné číslo XXXX/í, k. ú. X., Z., na dobu trvania do 28.09.2028, ktorej žiadateľom je spoločnosť J. C. DECAUX SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Kopčianska 92, 851 01 Bratislava, IČO: 35 695 412. Súčasťou podanej žiadosti bola vizualizácia, zakreslenie v katastrálnej mape, rozhodnutie č. SU 19191/5013/2012/3/P-15/ Hr, súhlasné stanovisko KDI, LV, KM, Zmluva a Dodatky č. 3, 4 uzatvorene medzí Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a žiadateľom spoločnosťou J.C DECAUX SLOVAKIA, s. r. o.

3. Dňa 08.11.2017 stavebný úrad listom č SU-15839/4369/2017/St oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o zmene doby trvania reklamnej stavby 1 ks, typ Citylight board (typ SENIOR PORSCHE) s rozmermi 3,25 m x 2,43 m x 0,02 m, umiestnenej vo výške 2,5 m nad terénom, s miestom osadenia na ulici M., na pozemku registra CKN, parc. č. XXXX/X, k. ú. X., Z., stanovil termín ústneho pojednávania so stretnutím na stavebnom úrade Mestskej časti Bratislava - Dúbravka na deň 05.12.2017 a upozornil účastníkov konania a dotknuté orgány, že pripomienky a námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne.

4. Dňa 05.12.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci žiadosti o zmenu doby trvania dočasnej reklamnej stavby „1 ks reklamnej stavby typ CitySight board (typ SENIOR PORSCHE) s informačnou plochou s rozmerom 3,25 m x 2,43 m x 0,02 m, umiestnenej vo výške 2,5 m nad terénom s miestom osadenia na pozemku parcely registra CKN parc. č. XXXX/X, k. ú. X.Z. - Z.G., M. ulica“, z ktorého stavebný úrad spísal zápisnicu, v ktorej je k danej veci uvedené nasledovné „KDl: Súhlasí so zmenou doby trvania predmetnej reklamnej stavby. Stavebník: bez pripomienok."

5. Dňa 11.12.2017 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. SU- 17651/4369/2017/P-10/St, ktorým podľa Stavebného zákona v spojení s vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č, , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, predĺžil dobu trvania dočasnej reklamnej stavby 1 ks, typ Citylight board (SENIOR PORSCHE) s informačnou plochou s rozmerom 3,25 m x 2,43 m x 0,02 m umiestnenej vo výške 2,5 m s miestom osadenia mi pozemku parcely registra CKN parc. č. XXXX/X, k. ú. X., Z., ul. M., ktorá bola povolená Mestskou časťou Bratislava - Dúbravka, rozhodnutím č. SU-19191/5013/2012/3/P- 15/Hr zo dňa 17.12.2012, právoplatným dňa 14.01.2013, stavebníkovi J.C. DECAUX SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Kopčianska 92, 851 01 Bratislava, IČO: 35 695 412, na dobu určitú do 28.09.2020. Stavebný úrad zároveň vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol podmienky povolenia.

6. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/33212/VAM zo dňa 13.03.2018, odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

7. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zhrnul, že stavebný úrad postupoval pri vybavovaní žiadostí o predĺženie doby trvania reklamnej stavby procesné správne, a odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo má za následok, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a preskúmateľné v celom rozsahu. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že stavebný úrad rozhodnutím č. SU- 19191/5013/2012/3/P-l 5/Hr zo dňa 17.12.2012 povolil zmenu v užívaní dočasnej stavby 1 ks veľkoplošného reklamného zariadenia Citylight board (typ „SENIOR PORSCHE1') s rozmerom 3,25x2,43x0,02m, s miestom osadenia na pozemku parc. č XXXX/X, k. ú. X., na ulici M., pozícia X/XX. ktorého umiestnenie bolo povolené rozhodnutím čisto SU-2010-09/11738-5114/P-4/VL zo dňa 05.02.2010, právoplatné dňa 05.03.2010, žiadateľovi spoločnosti J.C. DECAUX SLOVAKIA, spol. s r o., so sídlom Kopčianska 92, 851 01 Bratislava, na dobu v zmysle Zmluvy zo dňa 11.07.1990, v znení jej Dodatkov číslo l, 2 a 3 o nájme pozemku, najneskôr do 31.12.2017. Dňa 27.10.2017 požiadal odvolateľ o predĺženie doby trvania tejto reklamnej stavby do 28.09.2028 v zmysle Nájomnej zmluvy zo dňa 11.07.1990 a jej Dodatkov č. 1, 2, 3 a 4, na základe ktorej stavebný úrad oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o zmene doby trvania reklamnej stavby, stanovil termín ústneho pojednávania so stretnutím na stavebnom úrade Mestskej časti Bratislava - Dúbravka na deň 05.12.2017 a zároveň upozornil účastníkov konania a dotknuté orgány, že pripomienky a námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad vykonal ústne pojednávanie, z ktorého spísal zápisnicu, ktorého sa zúčastnil stavebník a dotknutý orgán - KDI KR PZ v BA, ktorý súhlasil so zmenou doby trvania predmetnej reklamnej stavby. Na základe týchto skutočností stavebný úrad vydal odvolaním napadnute rozhodnutie, ktorým predĺžil dobu trvania predmetnej reklamnej stavby na dobu určitú do 28.09.2020, Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky na základe uvedeného konštatoval, že stavebný úrad postupoval po podaní žiadosti o predĺženie doby trvania reklamnej stavby procesne správne, v dôsledku čoho vydal rozhodnutie, ktoré je vydané v súlade so zákonom a je preskúmateľné v celom rozsahu. Informačné, reklamné a propagačné zariadenia povolené podľa § 71 Stavebného zákona účinného do 01.01.2015 a reklamné stavby povolené podľa § 66 Stavebného zákona súčinnosťou od 02.01.2015, ktoré mali obmedzenú dobu trvania (nejde o platnosť povolenia), a ich určený čas trvania neuplynul,

sú dočasnými reklamnými stavbami. Možnosť povoliť zmenu doby trvania, reklamnej stavby upravuje § 67 ods. 4 Stavebného zákona. Podľa tohto ustanovenia, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím, tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

8. Zo zaradenia uvedeného ustanovenia k ustanoveniam stavebného konania sa vyvodzuje, že konanie o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o povolenie zmeny doby trvania reklamnej stavby je stavebným konaním, v ktorom sa okrem § 67 ods. 4 postupuje primerane podľa § 58 až § 66 Stavebného zákona. Dôvody, pre ktoré stavebný úrad vymedzil dočasnosť stavby určením konkrétnej lehoty trvania stavby sú právne opodstatnené. Doba platností užívania reklamných stavieb vychádza zo správnej právnej úvahy správneho orgánu Skutočnosť, že stavebný úrad nevyhovel žiadosti žiadateľa vtom zmysle, že mu nepredĺžil dobu trvania reklamnej stavby v zmysle nim podanej žiadosti, nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, a to aj vo väzbe na ustanovenie § 67 ods. 4 Stavebného zákona.

9. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom a opísaným spôsobom ich odôvodnili. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku.

II.

Žaloba

10. Včas podanou žalobou súdu doručenou dňa 18.05.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov opísaných vyššie v odôvodnení tohto rozsudku, považoval ich za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

11. Uviedol, že prevádzkuje sieť reklamných stavieb umiestnených na miestach verejnosti prístupných, ktorých plochy prenecháva za odplatu do užívania tretím subjektom na reklamné, informačné a propagačné účely. Umiestňovanie reklamných stavieb podlieha povoleniu podľa stavebného zákona. Po ukončení doby trvania reklamnej stavby určenej v stavebnom povolení žalobca žiada o predĺženie doby trvania.

12. Podaním doručeným stavebnému úradu dňa 27.10.2017 žalobca žiadal o predĺženie doby trvania už jestvujúcej a skôr povolenej reklamnej stavby umiestnenej na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. X.. Žalobca v stavebnom konaní preukázal právo užívať nehnuteľnosť na požadovaný účel zmluvou zo dňa 11.07.1990 s Hlavným mestom SR Bratislavou až do dňa 28.09.2028 tak, ako to má na mysli § 58 ods. 2 Stavebného zákona a na tento čas aj žiadal dobu trvania reklamnej stavby predĺžiť. Stavebný úrad napriek tomu rozhodol tak, že predĺžil dobu trvania len do 28.09.2020, hoci v podmienkach povolenia uviedol, že stavby sa povoľujú podľa zmluvy zo dňa 11.07.1990 v znení dodatkov 1 až 4. V dôvodoch rozhodnutia správny orgán na žiadnom mieste neuvádza, prečo rozhodol inak, ako navrhol žalobca a prečo nevzal do úvahy dobu užívacieho práva žalobcu vyplývajúceho zo spomínanej zmluvy, ktorá tvorila podklad rozhodnutia.

13. Až z rozhodnutia žalovaného sa žalobca dozvedel, že stavebný úrad určoval dobu trvania na základe vlastnej úvahy, avšak bez náznaku vysvetlenia, akými úvahami sa riadil a aké okolnosti zohľadnil. Poukazujúc na § 3 a § 47 Správneho poriadku žalobca namietal, že stavebný úrad a ani žalovaný sa týmito ustanoveniami dostatočne neriadili, čím žalobcu ukrátili na jeho právach. Žalobca ako účastník stavebného konania má právo na zákonné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia, pričom bol zároveň toho názoru, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

14. Podľa ustálenej judikatúry i právnej doktríny vyjadruje správna úvaha správneho orgánu určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktorému umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie. Žalobca zastáva názor, že z rozhodnutia stavebného úradu sa nedá vyvodzovať záver o použití správnej úvahy a rovnako tak žalobca zastáva názor, že povaha konania a podklady v konaní zadovážené použitie správnej úvahy v prejednávanej veci vylučujú, čím

je založená vada nesprávneho právneho posúdenia veci, a to tak v prípade stavebného úradu ako aj v prípade žalovaného. Z rozhodnutia stavebného úradu nevyplýva, prečo skrátil dobu trvania reklamnej stavby, čo v kontexte s oznámením o začatí konania a jednou z podmienok povolenia (stavba sa povoľuje podľa zmluvy zo dňa 11.07.1990 v znení jej dodatkov) zakladá vadu nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti, pričom žalovaný tento nedostatok nijako neodstránil.

15. Žalobca zároveň tvrdil, že žalovaný nerešpektoval vlastnú rozhodovaciu prax, keď odvolaniu žalobcu nevyhovel. V tejto súvislosti predložil žalobca rozhodnutie žalovaného v inej skutkovo podobnej veci, kde žalovaný rozhodol presne opačne ako v konaní žalobcu (rozhodnutie žalovaného č. OU-BA- OVBP2-2015/14375-KAZ zo dňa 21.01.2015).

III.

Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 12.09.2018, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

17. Žalovaný ku žalobným námietkam svoju argumentáciu nedoplnil, iba zhrnul, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza podľa jeho názoru z dostatočne zisteného skutkového stavu, predmet konania bol v odvolacom konaní podrobne a v celom rozsahu preskúmaný a správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Zároveň žalovaný poukázal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

IV.

Relevantné právne predpisy

18. Podľa § 58 ods. 1 Stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.

19. Podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene

20. Podľa § 66 Stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

21. Podľa § 67 ods. 4 Stavebného zákona ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

22. Podľa § 69 ods. 1 Stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie.

23. Podľa § 85 ods. 1 Stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie,

vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1976/50/20160101.html>.

24. Podľa § 85 ods. 2 Stavebného zákona zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1.

25. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. na rozhodnutie o povolení informačného, reklamného a propagačného zariadenia sa vzťahuje primerane .

26. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. stavebné povolenie obsahuje okrem všeobecných náležitostí a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka a ostatných účastníkov konania, b) druh a účel povoľovanej stavby alebo jej zmeny, c) parcelné čísla stavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje, d) podmienky na uskutočnenie stavby alebo aj na užívanie stavby, e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránené záujmy účastníkov konania, f) umiestnenie stavby na pozemku, ak bolo územné konanie spojené so stavebným konaním alebo sa územné rozhodnutie nevyžaduje, g) ak ide o stavbu uskutočňovanú zhotoviteľom, meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) zhotoviteľa stavby alebo oznámenie, že bude určený vo výberovom konaní; ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, meno a adresu stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby, ktorá bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby, h) určenie lehoty na dokončenie stavby, i) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, j) upozornenie stavebníka na povinnosť oznámiť stavebnému úradu začatie stavby.

27. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. k stavebnému povoleniu pripojí stavebný úrad overenú projektovú dokumentáciu stavby alebo jej zmeny.

V.

Posúdenie veci správnym súdom

28. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

29. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon.

30. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Uvedené platí aj pre správny orgán. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

31. Správny súd po preštudovaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia vydaného v prvom stupni, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že nedostatky v odôvodneniach

týchto rozhodnutí sú natoľko zásadné, že to bráni riadnemu preskúmaniu ich zákonnosti. Nedostatok dôvodov rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov bol pre súd neprekonateľnou prekážkou vôbec sa zaoberať meritórne vecou.

32. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. ). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. ). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. ).

33. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.

34. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

35. Reklamnou stavbou je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov.

36. Právna úprava účinná do 01.01.2015 (§ 71 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona) vyžadovala povolenie stavebného úradu v prípade informačných, reklamných a propagačných zariadení, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom. Po 02.01.2015 bola uvedená požiadavka zo Stavebného zákona, z dikcie § 54, § 55 ods. 2 písm. h) a § 56 písm. j) Stavebného zákona, že aj na reklamné stavby od určitej veľkosti informačnej plochy, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia, inak na základe ohlásenia stavebnému úradu. Pri reklamných stavbách. s veľkosťou informačnej plochy do 1,2 m2 sa stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje.

37. Stavebný zákon neobsahuje priamo ustanovenie, ktoré by osobitne upravovalo proces administratívneho konania a rozhodnutie o predĺženie doby trvania reklamnej stavby. Napriek tomu však obsahuje hneď niekoľko odkazov, ktoré vydanie takéhoto rozhodnutia predpokladajú. Stavebný zákon napríklad poukazuje na to, že ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie (§ 67 ods. 4).

38. Z uvedeného vyplýva a medzi účastníkmi súdneho konania to nebolo sporným, že napriek neexistencii explicitnej a priamej úpravy je Stavebným zákonom vnímaná aj prípadná dočasnosť reklamnej stavby, pričom je zároveň nepochybne daná aj možnosť predĺžiť jej trvanie na základe žiadosti. Rámec povoľovania reklamnej stavby jej zmenu prípadne predĺženie doby trvania Stavebný zákon vyslovene neupravuje, preto sa v primeranej miere riadi § 54 a nasl. právne vymedzujúcimi stavby, ich zmeny a udržiavacie práce.

39. Žalobca podal žiadosť o predĺženie doby trvania predmetnej reklamnej stavby, pričom k podanej žiadosti priložil vizualizáciu, zakreslenie v katastrálnej mape, rozhodnutie č. SU P-15/Hr, súhlasné stanovisko KDI, LV, KM, Zmluva a Dodatky č. 3 a 4 uzatvorene s vlastníkom pozemku. Reklamnú stavbu žiadal žalobca predĺžiť do na dobu trvania do 28.09.2028, teda do dátumu skončenia nájomnej zmluvy s vlastníkom pozemku.

40. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (§ 47 ods. 1 Správneho poriadku). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia(§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).

41. Stavebný úrad vydal rozhodnutie č. SU- 17651/4369/2017/P-10/St zo dňa 11.12.2017, ktorým predĺžil dobu trvania dočasnej reklamnej stavby na dobu určitú do 28.09.2020. V odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol priamo dôvod, prečo pokiaľ ide o dobu trvania reklamnej stavby nevyhovel žiadosti žalobcu úplne.

42. Uvedený nedostatok týkajúci sa absencie zdôvodnenia predĺženia doby trvania dočasnej reklamnej stavby len do 28.09.2020 neodstránil ani žalovaný v rozhodnutí č. OU-BA-OVBP2-2018/33212/VAM zo dňa 13.03.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

43. Hoci absencia zdôvodnenia nepredĺženia trvania predmetnej reklamnej stavby do 28.09.2028 bolo hlavnou odvolacou námietkou žalobcu, žalovaný k nej zaujal nič nevysvetľujúce stanovisko, z ktorého nemožno ani len dedukovať jeho správnu úvahu, ktorá ho priviedla k posúdeniu tejto spornej otázky. Žalovaný doslova uviedol: „Zo zaradenia uvedeného ustanovenia k ustanoveniam stavebného konania sa vyvodzuje, že konanie o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o povolenie zmeny doby trvania reklamnej stavby je stavebným konaním, v ktorom sa okrem § 67 ods. 4 postupuje primerane podľa § 58 až § 66 Stavebného zákona. Dôvody, pre ktoré stavebný úrad vymedzil dočasnosť stavby určením konkrétnej lehoty trvania stavby sú právne opodstatnené. Doba platnosti užívania reklamných stavieb vychádza zo správnej právnej úvahy správneho orgánu Skutočnosť, že stavebný úrad nevyhovel žiadosti žiadateľa vtom zmysle, že mu nepredĺžil dobu trvania reklamnej stavby v zmysle nim podanej žiadosti, nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, a to aj vo väzbe na ustanovenie § 67 ods. 4 Stavebného zákona.“

44. Súd je po posúdení predmetnej veci toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v kontexte s prvostupňovým rozhodnutím neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Rovnako ako rozhodnutie prvostupňové aj rozhodnutie o odvolaní považuje súd za neadresné, neobsahujúce dostatočné odborné argumenty vysvetľujúce právny názor žalovaného, pričom z neho nie je zrejmá primárna podstata predmetu v konaní resp. nereaguje na žiadnu z odvolacích námietok žalobcu.

45. Správny súd pripúšťa, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie.

46. Súd poukazuje na to, že nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia podľa názoru súdu však toto nevyplýva. V súvislosti s náležitosťami odôvodnenia správneho rozhodnutia Žalobca poukazuje napr.

na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 10.07.2002 v ktorom sa uvádza: „Rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Z však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené správnym orgánom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju argumentáciu.“

47. Jedným zo základných predpokladov na možnosť súdu vôbec posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia je to, aby takéto rozhodnutie po formálnej a materiálnej stránke spĺňalo základné atribúty vyžadované právnymi predpismi. Je prekážkou preskúmania, ak rozhodnutie napadnuté v žalobe neobsahuje také odôvodnenie, ktoré umožňuje oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré správny orgán rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania.

48. Správny súd pripomína, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Nepreskúmateľnosť posudzovaných rozhodnutí správnych orgánov bola zároveň výrazne v rozpore s právom žalobcu na spravodlivý proces, preto súd v záujme spravodlivého riešenia pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, ktorý nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia ponechal nezodpovedané dôvody svojho rozhodnutia a bez povšimnutia ponechal aj námietky uvedené žalobcom v odvolaní.

49. Súd dodáva, že za takejto situácie by bolo neefektívne, keby súd nepoznajúc z riadne neodôvodneného rozhodnutia relevantné úvahy správneho orgánu konštruoval rôzne alternatívy právneho posúdenia skutkového stavu. Z hľadiska zmyslu a úlohy správneho súdnictva, v ktorom poskytuje súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy bolo vhodnejšie a spravodlivejšie rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa .

50. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov, správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto toto rozhodnutie správny súd zrušil podľa a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

51. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak by orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu ( ). Žalovaný sa bude v ďalšom konaní dôsledne zaoberať odôvodnením rozhodnutia v intenciách tohto rozsudku a vysporiada sa so všetkými pre vec podstatnými námietkami žalobcu.

52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnej žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania. o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).