Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2249-2008.pdf
PDF · 72.49 KB
Case nature
Subarea
17Er/2249/2008
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Intrum Debt Finace AG, Neuhofstrasse 4, 6340 Baar, Švajčiarsko, IČO: CHE - 100.023 266, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X/XXXX, XXX XX B., v konaní o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 81,95 € s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania a trovy exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Ivan Šteiner, PhD. sa dňa 04.06.2008 začalo exekučné konanie na vymoženie pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu, ktorý má predstavovať Rozhodcovský rozsudok sp. zn. UD - 467/07 – MK zo dňa 30.01.2008, ktorý vydal rozhodca JUDr. Michal Krnáč na základe Dohody o uznaní dlhu č. 3096216068 zo dňa 21.05.2007. Záväzok bol zabezpečený vystavením vlastnej blankozmenky povinným, pričom obsah a podmienky vyplnenia zmenky dohodol právny predchodca oprávneného s povinným vo vyplňovacom prehlásení obsiahnutom v zmluvných ustanoveniach dohody.
2. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením na vykonanie exekúcie č. 5506 052659 * zo dňa 18.06.2008.
3. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 4. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
5. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
6. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
7. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
8. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok. Predmetnou novelou zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť v lehote do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Súčasťou doplneného návrhu na vykonanie exekúcie malo byť opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a pripojenie dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Oprávnený mal povinnosť preukázať, že v konaní nejde o nárok ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Účinnosťou tohto zákona došlo k odkladu exekúcie ex lege.
9. V predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor vymáha pohľadávku, ktorej zaplatenie vyplýva zo zmenky. Exekučný titul má v tomto konaní predstavovať Rozhodcovský rozsudok sp. zn. UD - 467/07 – MK zo dňa 30.01.2008, ktorý vydal rozhodca JUDr. Michal Krnáč.
10. Z dôvodu, že v tomto konaní sa vymáha nárok, ktorý vyplýva zo zmenky, bol oprávnený povinný v lehote do 22.01.2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.
11. Výzvou zo dňa 29.02.2024 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie exekútorského spisu z dôvodu, že zo spisu, ktorý bol súdu zaslaný elektronicky nebolo možné zistiť skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, a to konkrétne, či oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote do 22.01.2016.
12. Preskúmaním exekútorského i súdneho spisu súd zistil, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným sa v exekútorskom a ani v súdnom spise nenachádza. Na základe preskúmania spisov súd zistil, že oprávnený nedoručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi a ani súdu. Oprávnený teda nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie, ktorej nárok vyplýva zo zmenky vôbec.
13. Z dôvodu, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote podľa § 243f odseku 1. Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, súd exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
14. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
17. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle § 243j Exekučného poriadku, nakoľko súd má za to, že sú tu dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, nakoľko podľa názoru súdu nepostupoval súdny exekútor pri výkone exekúcie v súlade so zákonom. Uvedené súd odôvodňuje tým, že súdny exekútor nepredložil súdu návrh na zastavenie exekúcie napriek tomu, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote podľa § 243f odseku 1. Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v dôsledku čoho súd exekúciu podľa
§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil. Z uvedeného dôvodu súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti výroku II. uznesenia odvolanie nie je prípustné.