Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-51-2018.pdf
PDF · 101.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/51/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v spore žalobcu: BIOKON, spol. s r.o. so sídlom Južná trieda 74, Košice, IČO: 36 470 325, zast. JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Nerudova 6 proti žalovanej: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, zast. JUDr. Janou Závodskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Slovenskej jednoty 8, o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť predložiť ako predávajúcej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku žalobcovi ako kupujúcemu návrh kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bude odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške 60/1440 na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti pre okres Košice-okolie, obec Moldava nad Bodvou, kat.úz. Budulov, na LV č.XXX, ako pozemok parc. E KN, parc.č.208/2-orná pôda, vo výmere 168 064 m2, a to za rovnakých podmienok ako ich žalovaná nadobudla od pôvodného podielového spoluvlastníka na základe kúpnej zmluvy - č.z. 122/16, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím o povolení vkladu sp.zn. V XXXX/XX zo dňa 24.11.2016, pričom predložený návrh zo strany žalovanej musí byť riadne podpísaný a podpis osôb konajúcich v mene žalovanej musí byť na predloženom návrhu úradne osvedčený.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti pre okres Košice-okolie, obec Moldava nad Bodvou, kat.úz. Budulov, na LV č.XXX, ako pozemok E KN, parc.č.208/2-orná pôda, vo výmere 168 064 m2, v podiele 277/960. Žalobca sa stal podielovým spoluvlastníkom uvedeného pozemku v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Reality TK s.r.o. a stal sa jej právnym nástupcom ku dňu 4.11.2015. Žalovaná sa stala podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy - č.z. XXX/XX, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím o povolení vkladu sp.zn. N. XXXX/XX zo dňa 24.11.2016. V súvislosti s ust. § 140 OZ, žalobca mal z titulu podielového spoluvlastníctva zákonné predkupné právo na spoluvlastnícky podiel, ktorý žalovaná nadobudla titulom kúpnej zmluvy. V dôsledku porušenia vyššie uvedenej zákonom ustanovenej povinnosti bol žalobca nedobrovoľne pozbavený možnosti uplatnenia svojho zákonného oprávnenia spočívajúceho v prednostnom nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k pozemku, ktorý nadobudla žalovaná. Poukázal na ust. § 603 ods.3 OZ, v zmysle ktorého, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj alebo mu zostane predkupné právo zachované. Žalovanej tak vzniká povinnosť ponúknuť žalobcovi nadobudnutý spoluvlastnícky podiel k pozemku na predaj za rovnakých podmienok, za akých tento nadobudla od predávajúceho, t.j., za rovnakú kúpnu cenu, pričom v súvislosti s uvedeným sa oprávnený spoluvlastník
môže na súde domáhať, aby bol prejav vôle nadobúdateľa nahradený rozhodnutím súdu podľa ust. § 229 CSP.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu. Poukázala na to, že je evidovaná ako podielová spoluvlastníčka v podiele 60/1440, tento podiel nadobudla dedením zo dňa 5.10.2010 sp.zn. 13D 226/2010 po svojej matke a spoluvlastnícky podiel v podiele 60/1440 nadobudla kúpou N. XXXX/XX-kúpna zmluva zo dňa 24.11.2016 - č.z. 122/16 od brata svojej matky B. C. - jej strýka a zároveň krstného otca, ktorého výlučným želaním bolo, aby všetky poľnohospodárske pozemky, ktoré vlastnili a obrábali ich rodičia a starí rodičia, zostali v rodine. Súčasťou kúpnej zmluvy sú aj rodné listy na preukázanie blízkej rodiny. Preto žiadala žalobu zamietnuť.
4. Žalobca k žalobe priložil listinné dôkazy, a to výpis z LV č.XXX, kat.úz. Budulov, predžalobnú výzvu z 19.2.2018, osvedčenie o registrácií pre daň z pridanej hodnoty. Žalovaná k vyjadreniu priložila listinné dôkazy, a to: svoj rodný list, rodný list svojej matky a rodný list B. C. - svojho strýka, od ktorého nadobudla predmetný sporný spoluvlastnícky podiel, čestné prehlásenie Z. R. B. S.. S., Q.. C.-dcér nebohého B. C..
X. Žalobca v replike uviedol s poukazom na ust. § 140 OZ, že inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícií s majetkom - vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Predkupné právo vyplýva priamo zo zákona a má vecno-právnu povahu, je trvalým obmedzením jednej z troch najvýznamnejších zložiek práva vlastníckeho, práva nakladať so svojou vecou, konkrétne previesť ju na iného. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi veci i jeho právnym nástupcom a pre vlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade, že chce svoj spoluvlastnícky podiel scudziť, prednostne ho ponúkol na kúpu ostatným spoluvlastníkom, k čomu v tomto prípade nedošlo. Občiansky zákonník obsahuje jednoznačnú právnu úpravu nároku oprávnených spoluvlastníkov na vykúpenie ponúkaných podielov a je len na ich slobodnej vôli, ako sa na vykúpení podielov dohodnú. Povinný spoluvlastník má povinnosť ponúknuť celý podiel, ktorý zamýšľa predať a je na rozhodnutí oprávnených spoluvlastníkov, či a v akom rozsahu ponuku príjmu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č.33 Cdo 603/2008, kde je uvedené, že dohodu o výkone predkupného práva, s ktorou počíta druhá veta ust. § 140 OZ, môžu po vykonaní ponuky oznámením všetkých podmienok uzatvoriť všetci oprávnení spoluvlastníci; nejde totiž o hospodárenie so spoločnou vecou, takže rozhodovanie na princípe majorizácie je vylúčené (§ 139 OZ). Ak takáto dohoda nebola, právo vykúpiť podiel prináleží tým z oprávnených spoluvlastníkov, ktorí o kúpu majú záujem a predkupné právo skutočne vykonali. Pretože ponuka povinného spoluvlastníka sa vzťahuje na celý podiel, ktorý zamýšľa predať, je z titulu zákonného predkupného práva oprávneným spoluvlastníkom, ktorý záujem relevantným spôsobom prejavili k dispozícií opäť celý podiel. Z toho vyplýva, že potencionálny nárok tých spoluvlastníkov, ktorý podiel (resp. tu jeho ideálnu časť, ktorá by na nich pripadala keby predkupné právo uplatnili) vykúpiť nechcú, prirastie tým spoluvlastníkom, ktorí ponuku výkupu (včas a riadne) prijali. Takže si podiel povinného spoluvlastníka vyporiadajú pomerne podľa veľkosti svojich podielov na veci (čiže žiadna časť podielu nie je scudziteľná povinným spoluvlastníkom tretej osobe) už bez ďalšieho vyplýva zo zákona. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.3Cdo 73/2008, kde sa uvádza, že neobstojí ani argumentácia žalovaných o prípadnom vzniku ich predkupného práva v zmysle § 140 OZ, iba vo výške jeho podielov v pomere k veľkosti podielov ostatných spoluvlastníkov z dôvodu, že ostatní podieloví spoluvlastníci neprejavili do dnešného dňa záujem o tieto podiely, ktoré sú predmetom sporu. Všetkým ostatným spoluvlastníkom už uplynula zákonná lehota na uplatnenie si zákonného predkupného práva, takže žalobca ako jediný spoluvlastník nehnuteľnosti si uplatňuje svoje zákonné predkupné právo na celý predaný podiel, ktorý mal povinnosť predávajúci ponúknuť všetkým spoluvlastníkom. Predkupné právo spoluvlastníkov na predávané spoluvlastnícke podiely má vždy vyššiu prioritu a prednosť ako právo tretej osoby nadobudnúť spoluvlastnícke podiely kúpou, čo definuje priamo zákon.
6. Žalovaná v duplike uviedla, že žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu naďalej neuznáva, a to z viacerých dôvodov. Ako už uviedla, žalobca po celý čas opomína rozhodujúce skutočnosti, a to sú tie: 1. že podielovou spoluvlastníčkou je na predmetnom LV k vyššie spomínanej parcele bola aj pred uzavretím kúpnej zmluvy, ktorou nadobudla spoluvlastnícky podiel evidovaný pod por. č. 60 a 2. predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudla od blízkej osoby v súlade s § 116 OZ. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že iné osoby (ako osoby uvedené pod ;) nie sú blízkymi osobami automaticky, ale aby sa považovali za blízke osoby, musia byť splnené kumulatívne dve podmienky. Prvou z nich je existencia rodinného alebo obdobného pomeru. Táto podmienka je bez akýchkoľvek
pochýb splnená, keďže ona ako kupujúca je dcérou sestry predávajúceho, teda ide o rodinný vzťah strýka a netere. Tento rodinný vzťah súdu zdokladovala. Druhou podmienkou je, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Vôľou jej strýka bolo, aby predmetný pozemok zostal v rodine. Túto skutočnosť už tiež dokladovala čestnými prehláseniami dcér v súčasnosti už zosnulého strýka - predávajúceho. Ak by o predmetný spoluvlastnícky podiel prišla, niet pochýb, že túto ujmu by považoval za svoju vlastnú vzhľadom na to, že nebol ochotný uzavrieť kúpnu zmluvu s nikým iným z našej rodiny a vôbec nie mimo našej rodiny. Z rodiny si vybral ju, pretože ich vzťah so strýkom bol veľmi blízky, rodinné vzťahy boli intenzívne. Nebola len jeho neterou, ale aj krstnou dcérou. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co 145/2013, kde je uvedené: či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu. Pri posudzovaní súd nebude vychádzať z duševných stavov určitej osoby, ale predovšetkým z hľadiska objektívneho a spoločenského. Posúdi teda, či z hľadiska spoločenskej morálky - prihliadajúc na všetky dôležité okolnosti prípadu - môže určitá osoba dôvodne pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak by chcel právny predchodca žalovanej pri prevode spoluvlastníckeho podielu zarobiť alebo z tohto prevodu získať iný prospech, tak by sa rozhodol pre najvýhodnejšiu ponuku, ktorú by dostal v súvislosti so scudzením predmetného spoluvlastníckeho podielu. Prioritnou požiadavkou scudziteľa však bolo, aby dotknutý spoluvlastnícky podiel zostal v rodine. Z uvedeného jasne vyplýva, že žaloba podaná žalobcom je neopodstatnená, keďže nadobudla predmetný spoluvlastnícky podiel od blízkej osoby v súlade s § 116 OZ. Žalovaná ďalej namietala samotný petit žaloby. Poukázala na to, že žalobca sa domáha toho, aby ju súd zaviazal uzatvoriť ako predávajúcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu na spoluvlastnícky podiel k vyššie uvedenej nehnuteľnosti, a to za rovnakých podmienok, za ktorých ho nadobudla. Alternatívne, navrhuje, aby bola povinná predložiť ako predávajúca do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia žalobcovi ako kupujúcemu návrh kúpnej zmluvy na spoluvlastnícky podiel k vyššie uvedenej nehnuteľnosti, a to za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudla. Uviedla, že naďalej trvá v celom rozsahu na tom, že žalobou napadnutý spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nadobudla od blízkej osoby a poukázala, že v zmysle § 140 OZ, majú podieloví spoluvlastníci nárok na predkupné právo prevádzaného, resp. prevedeného podielu len v tej časti, v takom rozsahu, v akom sú podielovými spoluvlastníkmi k celej veci. To za predpokladu, že medzi podielovými spoluvlastníkmi neexistuje dohoda. Ako jedna z podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti nemá vedomosť o existencií žiadnej dohody, ktorá by upravovala prevod jednotlivých spoluvlastníckych podielov. Z uvedeného vyplýva, že ak niektorý podielový spoluvlastník podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu (napr. ako žalobca-277/960 k celku) tak v takom istom podiele má nárok na prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Nemá nárok na celý prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Poukázala na zavádzajúcu interpretáciu žalobcu v súvislosti s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.3Cdo 73/2008, kde žalobca prezentuje vyjadrenie strany sporu vedenej na Najvyššom súde SR ako názor Najvyššieho súdu. Žalobca mylne konštatuje, že vzhľadom na to, že ostatným spoluvlastníkom už uplynula lehota na uplatnenie si zákonného predkupného práva, tak si ako jediný spoluvlastník nehnuteľnosti uplatňuje svoje zákonné predkupné právo na celý predaný podiel. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 91/2008, z ktorého vyplýva, že za nesprávny je potrebné považovať názor, že v prípade ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu. Správnym je názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. To znamená, že žalobca nemá žiadny nárok na uplatnenie predkupného práva vzhľadom na to, že išlo o scudzenie podielu medzi blízkymi osobami.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili a zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č.XXX, kat.úz. Budulov ako pozemok E KN par.č. 208/2-orná pôda vo výmere 168 064 m2, a to žalobca v podiele 277/960 a žalovaná v podiele 60/1440 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.2016, N. XXXX/XX-č.z. 122/16 a v podiele 60/1440 z titulu osvedčenia o dedičstve č.13D 226/2010 zo dňa 5.10.2010, Z-1387/10
- č.z.84/2011.
9. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že k odpredaju predmetnej nehnuteľnosti došlo tak, že jej strýko a zároveň krstný otec Ľ. B. C. chcel ešte za života vysporiadať svoje nehnuteľností a mal záujem na tom, aby tieto nehnuteľností zostali v rodine. Preto ich ponúkol žalovanej s tým, že jej ich daruje. Žalovaná to však odmietla kvôli sesternici a navrhla, že ich odkúpi. V novembri 2016 aj došlo ku kúpe a uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy. Ďalej uviedla, že so strýkom mala veľmi dobrý vzťah, keďže jej matka a strýko boli súrodenci. Mali medzi sebou úprimný, láskyplný vzťah a užívali si každé stretnutie. Uviedla, že jej strýko bol vlastne ako ich druhý otec, často k nim chodieval a po smrti ich otca sa o nich vlastne staral, keďže zostali 4 maloleté deti, pričom ich strýko bol aj súdom ustanovený za opatrovníka. Strýko sa o nich staral a stal sa ich druhým otcom a uviedol ich do života. Tento príbuzenský vzťah súrodenci pestovali aj po smrti svojej matky, a to až do smrti B. C., pričom aj v súčasnosti udržiavajú vzťah s dcérami strýka C.. Zdôraznila, že strýko nechcel, aby niekto cudzí dostal tieto pozemky, preto ich ani nikomu neponúkal, ale ponúkol ich jej, pričom ona prejavila o nich záujem. Keďže býva na dedine a jej bratia taktiež na dedine, avšak dcéry jej strýka bývajú v meste, títo nemali záujem o predmetné nehnuteľností. Podotkla, že už pred 20 rokmi im strýko prenechal predmetné nehnuteľností na užívanie a oni na týchto pozemkoch hospodária aj v súčasnosti. Uviedla, že si myslí, že strýkovi by vadilo, ak by niekto iný získal predmetné nehnuteľností a tak isto by to vadilo aj jeho dcéram a aj celej ich rodine. Všetci v rodine sú s týmto uzrozumení, že ona vlastní predmetné nehnuteľností, nikto nenamietal, pretože nechceli drobiť tieto nehnuteľností. Zdôraznila, že strýko stále trval na tom, aby predmetné pozemky zostali v rodine, pretože tieto nehnuteľností stále obhospodarovala ich rodina a stále patrili a boli majetkom celej ich rodiny. Ona za predmetné nehnuteľností strýkovi aj riadne zaplatila. Poukázala na to, že nejde o veľký pozemok, ide o 76- árový pozemok, čo je ako jedna väčšia záhrada. Poukázala na to, že pre cudzie osoby tento pozemok nemá hodnotu, ale pre ňu áno. V jej očiach je hodnota tohto pozemku neoceniteľná, pretože ide o rodinné vlastníctvo a ide o úctu zachovať vôľu rodiča a strýka nechať si tieto pozemky vo vlastníctve ich rodiny. Na otázku žalobcu uviedla, že nebolo potrebné ponúkať tieto pozemky spoluvlastníkom, keďže jej ako blízkej osobe bola ponúknutá táto nehnuteľnosť. Ďalej žalovaná uviedla, že existujú písané a nepísané zákony a že toto patrí k nepísaným zákonom, keď spoluvlastníci si uctia majetok ostatných spoluvlastníkov. Medzi jej matkou a strýkom bola ústna dohoda o užívaní týchto pozemkov, pretože jej matka a strýko boli súrodenci a vychádzali medzi sebou veľmi dobré, takže nepotrebovali žiadne písomné zmluvy. So strýkom nebývala v spoločnej domácnosti, ale stretávali sa niekedy raz týždenne, niekedy raz za mesiac, niekedy denne, záležalo to od povinnosti. Stretávali sa pri zabíjačke, pri príležitostiach ako bol odpust a pod.. Vždy keď ako súrodenci mali nejaký problém, tak zašli za strýkom a žiadali ho o radu, ako by tento problém vyriešili.
10. Podľa ust. § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
11. Podľa ust. § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
12. Podľa ust. § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
13. Podľa ust. § 229 CSP, právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle, nahradzujú tento prejav.
14. Základnú všeobecnú úpravu predkupného práva obsahuje ust. § 140 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak spoluvlastník prevádza svoj podiel na inú osobu, je povinný ponúknuť ho najprv všetkým ostatným spoluvlastníkom, pretože majú prednostné právo na jeho kúpu.
Ak však spoluvlastník prevádza svoj podiel na svoju blízku osobu, nie je povinný ho ponúknuť ostatným spoluvlastníkom, pretože blízka osoba má prednosť pred všetkými spoluvlastníkmi.
15. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti pre okres Košice-okolie, obec Moldava nad Bodvou, kat.úz. Budulov, na LV č. XXX, ako pozemok E KN, parc.č.208/2-orná pôda vo výmere 168 064 m2, v podiele 277/960 a žalovaná je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 60/1440, na základe dedičského rozhodnutia a v podiele 60/1440, z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.2016 - č.z. 122/16-V 1460/16. Žalovaná tvrdila, že kúpna zmluva zo dňa 24.11.2016 bola uzatvorená medzi blízkymi osobami, medzi strýkom (predávajúcim) a neterou (kupujúcou) a ich rodinný pomer je intenzívny, rovnajúci sa vzťahu blízkych osôb. Takýto vzťah medzi ňou a predávajúcim žalovaná jednoznačne deklarovala na pojednávaní jednak vo svojej výpovedi, ako aj preukázaním listinnými dôkazmi, svojím rodným listom, ako aj rodným listom svojej matky a strýka, z ktorých jednoznačne vyplýva, že išlo o súrodencov, ako aj čestnými prehláseniami dcér B. C. - predávajúceho, ktoré potvrdili, že záujmom a vôľou ich otca bolo zachovať vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov v rámci rodiny. Predajom predmetného pozemku žalovanej nedošlo k porušeniu ust. § 140 OZ, keďže práve naopak, predaj tohto pozemku inej osobe mimo rodiny by pociťoval strýko-predávajúci ako aj kupujúca - žalovaná, ktorá je neterou, ako aj krstnou dcérou predávajúceho, ako vlastnú ujmu. Hoci nezdieľali spoločnú domácnosť, ale boli v častom kontakte a ich vzájomný súdržný vzťah bol prítomný počas celého ich života. Preto ide o osoby blízke podľa ust. § 116 veta za ; OZ a prevod podielu na nehnuteľnosti bol vykonaný medzi blízkymi osobami. Vzhľadom na uvedené, predávajúci-strýko nebol povinný plniť si ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom.
16. Po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a o vzájomnej súvislosti súd uzatvára, že v konaní bolo preukázané, že predkupné právo žalobcu uzatvorením kúpnej zmluvy z 24.11.2016 medzi B. C. a žalovanou porušené nebolo, nakoľko išlo o prevod medzi blízkymi osobami, preto sa žalobca nemôže na súde úspešne domáhať ani nárokov z porušenia predkupného práva. Na základe tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
17. Súd podotýka, že aj v prípade, ak by v konaní nebolo preukázané, že došlo k porušeniu predkupného práva patriaceho žalobcovi, nebolo by možné žalobe žalobcu vyhovieť z dôvodu, že žalobca sa nemôže domáhať ponuky celého spoluvlastníckeho podielu, ale len zodpovedajúcej časti svojho spoluvlastníckeho podielu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 91/2008).
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a 262 CSP, keďže žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, a preto jej súd priznal náhradu v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.