Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX Q. X, zastúpená JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou, so sídlom Andreja Kmeťa 28, 036 01 Martin, IČO: 42 216 541, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpená Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 2.876,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -217 zo dňa 20. decembra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 2.876,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.876,03 eur od 10.03.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ustanovenia - 4, , , , , , , , , , , o ochrane spotrebiteľa, Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektorého ustanovenia .

3. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že poistná zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným č. 6808236996/2850082432, je uzatvorená medzi dodávateľom, teda poisťovacou spoločnosťou a žalobkyňou ako spotrebiteľkou, kde žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní a plnení predmetnej poistnej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu je svojím charakterom táto poistná zmluva v súlade s ustanovením spotrebiteľskou zmluvou. Podľa súdu prvej inštancie havarijné poistenie motorového vozidla žalobkyni nemohlo zaniknúť dňa 04.02.2016 pre nezaplatenie poistného. Ďalej dôvodil, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný ako poisťovacia spoločnosť zaslala žalobkyni avíza na úhradu poistného a vystavila poistku s poučením, že poistenie motorového vozidla žalobkyne je uzatvorené na neurčitý čas. Žalovaný od žalobkyne inkasoval lehotné poistné, prevzal doklady, potrebné pre likvidáciu poistnej udalosti č. 800500199174 zo dňa 19.12.2016, okrem iného aj kľúče od odcudzeného motorového vozidla. Až keď mal žalovaný

pristúpiť k výplate poistného plnenia, vykonal storno poistnej zmluvy žalobkyne so spätnou účinnosťou ku dňu 04.02.2016. Súd považoval konanie žalovaného za nekalé, priečiace sa dobrým mravom, nakoľko žalovaný až po vzniku konkrétnej poistnej udalosti odmietol účelovo poskytnúť poistné plnenie žalobkyni. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa ako spotrebiteľka má postavenie slabšej zmluvnej strany a nie je možné od žalobkyne požadovať, aby ako dobromyseľná žalobkyňa znášala negatívne dôsledky konania žalovaného z dôvodu, že situáciu zapríčinil výlučne žalovaný. Pri posudzovaní existencie zmluvného vzťahu súd musí skúmať skutočnú vôľu strán zmluvného vzťahu na základe faktického konania zmluvných strán. V prejednávanej právnej veci najmä konanie žalovaného, ktorý vystavil poistku žalobkyni, zasielal avízo na úhradu poistného žalobkyni, inkasoval platby lehotného poistného od žalobkyne, zaevidoval poistnú udalosť žalobkyne zo dňa 19.12.2016, prebral doklady potrebné k likvidácii zaevidovanej poistnej udalosti č. 8005199174 zo dňa 19.12.2016, prevzal kľúče od odcudzeného motorového vozidla a z faktického konania žalovaného sa dá jednoznačne interpretovať vôľa žalovaného zotrvať v poistnom vzťahu so žalobkyňou. Žalovaný sa bránil tým, že došlo k mylnému konaniu úradníkov alebo ku chybe úradníkov poisťovateľa ako vyviňujúca skutočnosť, ale v tomto smere súd prvej inštancie poukázal na to, že žiaden právny predpis nezohľadňuje údajné mylné konanie úradníkov poistiteľa ako vyviňujúcu skutočnosť a zároveň poukázal aj na ustanovenie Z. z o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný svojím konaním uviedol žalobkyňu do omylu, čo znamená, že z konania samotnej poisťovne, teda žalovaného vyplýva, že mala záujem na tom, aby poistný vzťah trval. Až následne posúdili, a teda konali v rozpore s dobrými mravmi, keď stornovali poistnú zmluvu až po vzniku poistnej udalosti. To znamená, že keď sa malo plniť, až vtedy poistenie zaniklo. Žalobkyňa nevedela, že poistenie zaniklo, dozvedela sa to až v roku 2017. Uvedené vyplýva aj z listiny, ktorú do konania doložila žalobkyňa zo dňa 05.09.2016, ktorú zaslal žalobkyni žalovaný, kde uviedol, že mala neuhradiť poistné za obdobie od 21.09.2015 do 21.12.2015 vo výške 145,22 eur a od 21.12.2015 do 21.03.2016 vo výške 145,22 eur s tým, že si váži zmluvný vzťah so žalobkyňou a ponúka jej možnosť uhradiť nedoplatok poistného v sume 290,44 eur. V prípade, že neuhradí, žalovaný uviedol, že pristúpi k jeho vymáhaniu prostredníctvom externej spoločnosti. V predmetnom listinnom dôkaze nie je ani zmienka o tom, že by havarijné poistenie žalobkyne bývalo zaniklo, nakoľko žalovaný sa od žalobkyne domáha zaplatenia poistného aj za obdobie od 21.12.2015 do 21.03.2016, t. j. za obdobie po dátume údajného zániku poistenia dňa 04.02.2016. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že poistenie žalobkyni nezaniklo dňom 04.02.2016 tak, ako to tvrdil žalovaný, ale dňom 19.12.2016, teda odcudzením motorového vozidla, nakoľko odcudzením motorového vozidla dôvod poistenia žalobkyne odpadol. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že z listín, ktoré do konania doložil žalovaný, vyplýva, že žalobkyňa má uhradené celé dlžné poistné až do ukončenia poistného, teda až do odcudzenia motorového vozidla, čo vyplynulo z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 21.06.2010 do 11.02.2019. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že žalovaný písomným avízom na úhradu poistného zo dňa 27.01.2017 predĺžil lehoty, uvedené v odseku 1 a odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia v prospech žalobkyne. Uvedené znamená, že ustanovenie umožňuje odchýliť sa od kogentných ustanovení a a lehoty je možné dohodou predĺžiť. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že čas, keď došlo k vzniku poistnej udalosti, poistný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným bol platne dojednaný, nedošlo k zániku poistenia a z tohto dôvodu bol žalovaný povinný plniť z dôvodu poistnej udalosti, ktorá nastala odcudzením motorového vozidla žalobkyne v období od 16.12.2016 do 19.12.2016. Žalovaný sa nevyjadroval k hodnote predmetu poistenia, nepoprel predložený súkromný znalecký posudok vo veci výpočtu všeobecnej hodnoty odcudzeného motorového vozidla, ktorý do súdneho konania predložila žalobkyňa, čo znamená, že v podstate súd z predmetného znaleckého posudku č. 2/2018 zo dňa 23.01.2018, vypracovaného Ing. Ľudovítom Koškárom vychádzal a tento stanovil všeobecnú hodnotu odcudzeného motorového vozidla ku dňu 19.12.2016 na sumu vo výške 3.042,- eur. Žalobkyňa správne odpočítala zmluvne dojednanú spoluúčasť vo výške 165,97 eur, čím dospela k sume vo výške 2.876,03 eur, ktorú jej mal žalovaný poskytnúť ako poistné plnenie za poistnú udalosť č. 8005199174. Súd prvej inštancie preto žalobe žalobkyne vyhovel a zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť jej poistné plnenie vo výške 2.876,03 eur. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že žalobkyňa si v žalobe okrem nároku na zaplatenie istiny uplatnila aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, pretože žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej istiny. Keďže výška úroku z omeškania a spôsob jeho uplatnenia boli uplatnené v súlade s ust. v spojení s ust. Nariadenia vlády č. , súd prvej inštancie aj tento nárok žalobkyni priznal, a to úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 10.03.2017 do zaplatenia, t. j. vlastne po oznámení žalovaného žalobkyni zo dňa 08.03.2017, že

po prešetrení poistnej udalosti žalobkyňa nemá spĺňať podmienky pre poskytnutie poistného plnenia z dôvodu zániku poistnej zmluvy.

4. V zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie čo do oboch výrokov rozsudku súdu prvej inštancie a domáhal sa zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že havarijné poistenie motorového vozidla žalobcu nemohlo zaniknúť dňa 04.02.2016 pre nezaplatenie poistného, tak žalovaný s takýmto názorom nemôže súhlasiť, pričom trvá na názore, že k zániku právneho vzťahu založeného na poistnej zmluve došlo ešte v čase predtým, ako nastala škodová udalosť. Ak teda ku škodovej udalosti došlo po zániku poistného vzťahu, t. j. po zániku poistnej ochrany, ktorá vyplývala žalobcovi z poistnej zmluvy do času, kým nezanikla, avšak ak žalobca včas nezaplatil dlžné poistné v jednomesačnej lehote od doručenia výzvy zo dňa 28.12.2015, ktorú prevzal dňa 04.01.2016, tak súd prvej inštancie nemôže tento stav zhojiť; aj to len na základe bezmedznej a všeobecne uplatňovanej prospotrebiteľskej doktríny bez dôsledného vysporiadania sa s argumentáciou žalovaného. Žalovaný tiež odmietol akékoľvek úvahy o jeho nekalom konaní či konaní priečiacom sa dobrým mravom a snahách uviesť žalobcu do omylu. Žalovaný tiež konštatoval, že pripúšťa, že administratívnou chybou na jeho strane došlo k tomu, že nedopatrením vo svojom informačnom systéme nevyznačil skutočnosť, že došlo k zániku poistnej zmluvy v dôsledku neplatenia poistného zo strany žalobcu, v dôsledku čoho potom došlo k automatizovanému generovaniu poistky a následne aj avíza. Podľa názoru žalovaného počítačový systém, ktorý do značnej miery automatizuje činnosť žalovaného pri predmetných úkonoch, nemôže prejaviť namiesto žalovaného vôľu predĺžiť lehotu podľa alebo jeho vôľu zotrvať v zmluvnom vzťahu tak, ako sa vôľu žalovaného pokúša interpretovať prvoinštančný súd, pretože takýmto úkonom žalovaného chýba bazálna náležitosť právneho úkonu, akým je vôľa žalovaného.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa tak, že navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, pričom uviedla, že predmetná poistka obsahuje konkrétne údaje o type poistenia, výške poistného, periodicite platenia dojednaného poistného a splatnosti jednotlivých splátok poistného, a teda žalovaný žalobkyni písomne potvrdiť existenciu poistného vzťahu v písomnej forme s uvedením všetkých podstatných náležitostí. Pokiaľ by poistná zmluva žalobkyne neexistovala, žalovaný by nebol býval schopný poistnú udalosť vôbec zaevidovať a nežiadal by od žalobkyne ani predloženie dokladov potrebných na likvidáciu poistnej udalosti. Žalobkyňa má za to, že dostatočným spôsobom preukázala existenciu havarijného poistenia motorového vozidla a súčasne existenciu poistnej udalosti. Súd prvej inštancie správne ustálil, že poistný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v čase odcudzenia motorového vozidla žalobkyne v období od 16.12.2016 do 19.12.2016 existoval. Čo sa týka výšky poistného plnenia, žalobkyňa do súdneho konania predložila súkromný znalecký posudok špecifikujúci všeobecnú hodnotu odcudzeného motorového vozidla ku dňu jeho odcudzenia.

6. V replike sa žalovaný vyjadril tak, že popiera, že by čokoľvek zahmlieval, pričom poukázal na to, že žalobca neprodukuje žiadne racionálne tvrdenia, ktoré by preukázal akýmkoľvek dôkazom, keďže nikdy netvrdil, že by činnosti ako šetrenia poistnej udalosti a správu poistných zmlúv nevykonávali rozličné oddelenia, resp. rozliční pracovníci žalovaného. Rovnako poprel tvrdenie žalobcu, že žalobca predpokladal, že sa žalobca nebude domáhať vyplatenia poistného plnenia súdnou cestou, keďže žalobca je osobou vyššieho veku, pretože sa toto tvrdenie nezakladá na pravde. Okrem toho žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že dostatočným spôsobom preukázal existenciu havarijného poistenia svojho motorového vozidla v čase škodovej udalosti a súčasne poistnej udalosti, pričom z dôkazov predložených súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalovaný preukázal tvrdenie, že žalobca pred zánikom právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou riadne neplnil svoj záväzok platiť poistné, v dôsledku čoho došlo k zániku poistenia uplynutím dňa 04.02.2016 a udalosť, ktorú žalobca označuje ako poistnú, je len udalosťou škodovou, keďže v čase, kedy predmetná škodová udalosť mala nastať, už právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založeným poistnou zmluvou neexistoval, teda neexistovala ani poistná ochrana. Vzhľadom na uvedené navrhol zamietnuť žalobný návrh v celom rozsahu.

7. V duplike žalobkyňa opätovne uviedla, že dostatočným spôsobom preukázala existenciu havarijného poistenia svojho motorového vozidla v čase vzniku poistnej udalosti, a to listinnými dôkazmi, ktoré vyhotovil žalovaný a ktoré žalobkyni aj zaslal. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalovaným v rozsahu danom ust. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia , potvrdil.

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

10. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

11. Odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa toho, že poistný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v čase odcudzenia motorového vozidla v dňoch 16.12.2016 - 19.12.2016 už netrval a že škodová udalosť zo dňa 19.12.2016 nie je udalosťou poistnou, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala existenciu havarijného poistenia svojho motorového vozidla v čase vzniku poistnej udalosti, a to listinnými dôkazmi, ktoré vyhotovil žalovaný a ktoré žalovaný žalobkyni zaslal (poistka preukazujúca trvanie poistenia; zaslané avíza na úhradu poistného; inkasovanie lehotného poistného žalovaným od žalobkyne). Okrem toho, rovnako ako súd prvej inštancie, považoval aj odvolací súd za správne posúdenie konania žalovaného ako priečiaceho sa dobrým mravom, ktorý najskôr zaevidoval poistnú udalosť a žiadal žalobkyňu o predloženie listinných dôkazov potrebných pre likvidáciu poistnej udalosti a odovzdanie kľúčov od odcudzeného motorového vozidla a až následne stornoval poistnú zmluvu spätne pred okamih vzniku poistnej udalosti.

12. Námietku žalobkyne o podaní odvolania žalovaného ako neoprávnenou osobou odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na ust. , z ktorého je zrejmé, že zamestnancovi konajúcom v mene žalovaného vyplýva priamo ex lege splnomocnenie na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

14. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť a nebol napadnutý konkrétnymi odvolacími námietkami, hoci odvolateľ v odvolaní uviedol, že napáda aj výrok ohľadne nároku na náhradu trov konania.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má žalobkyňa v rozsahu 100 %, keďže bola v odvolacom konaní proti žalovanému úspešná.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )