Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cpr-21-2019.pdf
PDF · 151.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Cpr/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobcu: L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, proti žalovanému: HORVÁT servis, s.r.o., so sídlom Bánovská cesta 11, Žilina, IČO: 47 644 273, právne zast.: Advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa a o náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.10.2019 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenia pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným na základe okamžitých skončení pracovného pomeru zo dňa 22.08.2019 a 05.09.2019 sú neplatné, ďalej, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy z titulu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.08.2019 v sume 1456 eur a z titulu ďalšieho neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 05.09.2019 rovnako v sume 1456 eur a náhrady trov tohto konania.
2. Žalobca žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 10.05.2018 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi ním a žalovaným pracovný pomer pôvodne dohodnutý na dobu určitú do 11.11.2018 s dňom nástupu do práce 11.05.2018. Mzda za prácu bola pôvodne dohodnutá vo výške 672 eur brutto mesačne. Žalobca bol na základe pracovnej zmluvy prijatý u žalovaného na pracovnú pozíciu montér. Pracovnou náplňou žalobcu ako montéra boli činnosti vymedzené v bode 1 až 8 dokumentu nazvaného ako pracovná náplň - montér. Uvedený dokument tvoril prílohu č. 1 k pracovnej zmluve. Na základe bodu 2. dohody o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.11.2018 sa žalobca so žalovaným dohodli, že pracovný pomer vzniknutý pracovnou zmluvou sa uzatvára na dobu neurčitú. Neskôr na základe bodu 2 „Dohody o zmene pracovnej zmluvy“ uzatvorenej dňa 01.01.2019 sa sporové strany dohodli, že žalobcovi ako zamestnancovi patrí za vykonanú prácu dohodnutá mzda skladajúca sa z dvoch zložiek. Prvou zložkou mzdy bola tzv. základná mzdová zložka v sume 728 eur brutto mesačne a druhou zložkou bola odmena v rozmedzí od 0 až 222,- eur mesačne. V priebehu mesiaca júl 2019 si žalobca so súhlasom zamestnávateľa naplánoval na mesiac august 2019 dovolenku. Dovolenka žalovaného trvala v období od 06.08.2019 do 12.08.2019 a od 19.08.2019 do 22.08.2019. Následne mal mať žalobca dovolenku aj v období od 26.08.2019 do 30.08.2019. Predmetná skutočnosť vyplýva aj z interného
systému služieb jednotlivých zamestnancov, ktorý žalovaný vedie elektronicky. Ak je zamestnanec na dovolenke (resp. má dovolenku plánovanú), v systéme je táto skutočnosť vyznačená farbou „kaki“ pri konkrétnom mene zamestnanca. Žalobca predkložil súdu výpis z interného systému žalovaného, z ktorého je zrejmé, že žalobca mal svoju dovolenku riadne naplánovanú (pre obdobie dní 06.08.2019 až 09.08.2019, na deň 12.08.2019, a následne na obdobie 19.08.2019 až 30.08.2019) a táto skutočnosť bola žalovanému známa. Dňa 21.08.2019 sa žalobca dostavil k zamestnávateľovi s úmyslom odovzdať dovolenkový lístok vzťahujúci sa na obdobie jeho riadne naplánovanej dovolenky, ktorá mala trvať na základe dohody so zamestnávateľom aj v období od 26.08. do 30.08.2019 (čo jasne vyplýva z interného systému rozpisu služieb vyznačenou „kaki“ farbou pri mene žalobcu v elektronickom rozpise služieb). U zamestnávateľa žalobcovi nebolo umožnené dovolenkový lístok odovzdať. Zamestnankyňa p. Mgr. H.alobcovi oznámila, že na pokyn konateľa zamestnávateľa nesmie od neho (žalobcu) nič prevziať. Následne žalovaný dňa 22.08.2019 vypracoval (a zrejme aj odoslal žalobcovi) okamžité skončenie pracovného pomeru č. 1. Žalobca si dňa 23.08.2019 (v piatok) našiel oznámenie doručovateľa o neúspešnom pokuse doručiť žalobcovi písomnosť od žalovaného. Preto sa žalobca rozhodol ísť hneď v pondelok 26.08.2019 predmetnú zásielku (nevediac čo jej obsahom) prevziať. Po tom, ako žalobca zásielku otvoril, zistil, že je jej obsahom práve okamžité skončenie pracovného pomeru č. 1. Žalovaný ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom v predmetnom dokumente uviedol údajnú nedovolenú (bez zákonného dôvodu, resp. bez súhlasu zamestnávateľa) absenciu žalobcu v práci v dňoch od 06.08.2019 do 12.08.2019 a v dňoch od 19.08.2019 do 22.08.2019, čím žalobca údajne porušil pracovnú disciplínu, čo žalovaný vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. V reakcii na okamžité skončenie pracovného pomeru č. 1 žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu zaslal žalovanému dňa 03.09.2019 prípis označený ako „Neplatné skončenie pracovného pomeru“. V predmetnom prípise žalobca žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, nakoľko žalovaným uvádzaný dôvod (nedovolená absencia žalobcu v práci v dňoch od 06.08.2019 do 12.08.2019 a v dňoch od 19.08.2019 do 22.08.2019) nenastal a pracovný pomer žalobcu naďalej trvá. Žalobca zároveň vyzval žalovaného na to, aby mu žalovaný umožnil riadne pokračovať v práci, keďže v tom čase trval na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný prípis žalobcu prevzal (bol mu doručený) dňa 04.09.2019. Žalovaný v reakcii na prípis žalobcu zo dňa 03.09.2019 žiadnym spôsobom neprejavil svoju vôľu umožniť žalobcovi riadne pokračovať v práci. Naopak - dňa 10.09.2019 žalovaný žalobcovi doručil ďalšie (v poradí druhé) okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 05.09.2019. Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný uviedol skutočnosť, že žalobca údajne „v dňoch od 06.08.2019 do 12.08.2019 a v dňoch od 19.08.2019 do dnešného dňa“ neoprávnene absentoval v práci. Žalobca na okamžité skončenie pracovného pomeru č. 2 reagoval prípisom zo dňa 13.09.2019, v ktorom žalovanému uviedol, že žalovaným uvádzaný dôvod skončenia pracovného pomeru so žalobcom nenastal. Pokiaľ sa jedná o obdobie od 06.08.2019 do 12.08.2019 a od 19.08.2019 do 25.09.2019 - žalobca bol na dovolenke (a mal byť až do 30.08.2019). Zároveň žalobca žalovanému pripomenul, že dňa 26.08.2019 doručil žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru č. 1, ktoré je neplatným právnym úkonom. Teda bol to práve žalovaný ako zamestnávateľ, kto žalobcu svojim neplatným právnym úkonom dostal do stavu právnej neistoty ohľadne trvania pracovného pomeru (a teda aj ohľadne otázky, či ho žalovaný v zamestnaní očakáva a či mu umožní aj naďalej vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy), keďže na prípis žalobcu zo dňa 03.09.2019, ktorým žalobca reagoval na neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 22.08.2019, žalovaný nijakým spôsobom nereagoval a voči žalobcovi žiadnym spôsobom neprejavil svoju vôľu, z ktorej by bolo zrejmé, že žalobcu v práci očakáva a umožní mu v nej riadne pokračovať. Naopak - z časových súvislosti konania žalovaného vyplýva, že jeho vôľou nebolo prideľovať žalobcovi naďalej prácu podľa pracovnej zmluvy a v zamestnaní žalobcu neočakával. Žalovaný totiž po doručení prípisu žalobcu, ktorým žalobca reagoval na „prvé“ neplatné skončenie pracovného pomeru (doručenie žalobcovho prípisu žalovanému nastalo dňa 04.09.2019), už dňa 05.09.2019 skoncipoval a zrejme aj dal na poštovú prepravu okamžité skončenie pracovného pomeru č. 2. Žalobca v prípise zo dňa 13.09.2019 dôrazne poprel tvrdenia žalovaného uvedené v okamžitom skončení č. 2 o tom, že by v predmetnom období absentoval na pracovisku neoprávnene (bez zákonného dôvodu, resp. bez súhlasu zamestnávateľa). Ak sa žalobca nezdržiaval na pracovisku v dňoch 26.08.2019 až 05.09.2019, nezdržiaval sa tam práve v dôsledku neplatného právneho úkonu žalovaného - okamžitého skončenia pracovného pomeru č. 1. Keďže neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením č. 1 spôsobil žalovaný ako zamestnávateľ, žalobcovi tento neplatný právny úkon nemôže byť na ujmu - t. j. nemôže byť žalobcovi na ujmu, že sa v dôsledku spornosti trvania pracovného pomeru (ktorá však vyplynula z protiprávneho konania žalovaného), nedostavil na pracovisko. Naopak, žalobca urobil adekvátne kroky na to, aby mu zamestnávateľ (žalovaný) umožnil v práci pokračovať. Urobil
tak nepochybne prípisom zo dňa 03.09.2019, kde reagoval na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru č. 1 a v ktorom žalovaného, vyzval, aby mu umožnil ďalej vykonávať prácu (t. j. žalobca očakával od žalovaného právny úkon, z ktorého bude zrejmé, že žalovaný uznal neplatnosť svojho právneho úkonu - okamžitého skončenia č. 1 zo dňa 22.08.2019 a že vyzve žalobcu, aby znovu nastúpil do práce, vo vykonávaní ktorej mu bude zo strany žalovaného umožnené pokračovať). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru č. 2 zo dňa 05.09.2019 preto nie je (a nebol) daný a za vzniknutý stav zodpovedá výlučne žalovaný ako zamestnávateľ. Žalobca preto považuje aj okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 05.09.2019 za neplatné. Dôsledkom uvedeného je preto fakt, že pracovný pomer žalobcu aj v súčasnosti naďalej trvá. Žalobca však po zvážení už netrvá na ďalšom zamestnávaní. Zároveň - vychádzajúc z § 79 ods. 4 písm. b) ZP - považuje žalobca pracovný pomer medzi ním a žalovaným za skončený dňom 10.09.2019. Žalobca si ďalej uplatnil podanou žalobou aj náhradu mzdy, nakoľko žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom neplatne celkovo dvakrát, a teda žalobcovi vznikli voči žalovanému aj dva samostatné nároky na náhradu mzdy, uplatnil si náhradu mzdy za dva mesiace z titulu každého neplatného skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.08.2019 a rovnakú sumu aj z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru zo dňa 05.09.2019.
3. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2019 navrhol, aby do konania pristúpil žalovaný - obchodná spoločnosť HORVÁT servis, s. r. o., so sídlom Bánovská cesta 11, Žilina 010 01, IČO: 47 644 273 a požiadal, aby súd s týmto subjektom konal ako so žalovaným, nakoľko práve tento subjekt bol zamestnávateľom žalobcu, ďalej zobral žalobu voči spoločnosti Horvát klimatizácia a vetranie s. r. o. v celom rozsahu späť, nakoľko táto nemá v spore pasívnu vecnú legitimáciu a zároveň uviedol, že sa domáha zmeny žaloby. V odôvodnení tohto podania uviedol, si žalobca so súhlasom zamestnávateľa naplánoval na mesiac august 2019 dovolenku. Dovolenka žalovaného trvala v období od 06.08.2019 do 12.08.2019 a od 19.08.2019 do 22.08.2019. Následne mal mať žalobca dovolenku aj v období od 26.08.2019 do 30.08.2019. Predmetná skutočnosť vyplýva aj z interného systému služieb jednotlivých zamestnancov, ktorý žalovaný vedie elektronicky. Ak je zamestnanec na dovolenke (resp. má dovolenku plánovanú), v systéme je táto skutočnosť vyznačená farbou „kaki“ pri konkrétnom mene zamestnanca. Žalobca si dňa 23.08.2019 (v piatok) našiel oznámenie doručovateľa o neúspešnom pokuse doručiť žalobcovi písomnosť od žalovaného. Preto sa žalobca rozhodol ísť hneď v pondelok 26.08.2019 predmetnú zásielku (nevediac čo jej obsahom) prevziať. Po tom, ako žalobca zásielku otvoril, zistil, že je jej obsahom práve okamžité skončenie pracovného pomeru č. 1. Žalovaný ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom v predmetnom dokumente uviedol údajnú nedovolenú (bez zákonného dôvodu, resp. bez súhlasu zamestnávateľa) absenciu žalobcu v práci v dňoch od 06.08.2019 do 12.08.2019 a v dňoch od 19.08.2019 do 22.08.2019, čím žalobca údajne porušil pracovnú disciplínu, čo žalovaný vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. V reakcii na okamžité skončenie pracovného pomeru č. 1 žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu zaslal žalovanému dňa 03.09.2019 prípis označený ako „Neplatné skončenie pracovného pomeru“. V predmetnom prípise žalobca žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, nakoľko žalovaným uvádzaný dôvod (nedovolená absencia žalobcu v práci v dňoch od 06.08.2019 do 12.08.2019 a v dňoch od 19.08.2019 do 22.08.2019) nenastal a pracovný pomer žalobcu naďalej trvá. Žalobca zároveň vyzval žalovaného na to, aby mu žalovaný umožnil riadne pokračovať v práci, keďže v tom čase trval na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný prípis žalobcu prevzal (bol mu doručený) dňa 04.09.2019. Žalovaný v reakcii na prípis žalobcu zo dňa 03.09.2019 žiadnym spôsobom neprejavil svoju vôľu umožniť žalobcovi riadne pokračovať v práci. Naopak - dňa 10.09.2019 žalovaný žalobcovi doručil ďalšie (v poradí druhé) okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 05.09.2019. Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný uviedol skutočnosť, že žalobca údajne „v dňoch od 06.08.2019 do 12.08.2019 a v dňoch od 19.08.2019 do dnešného dňa“ neoprávnene absentoval v práci. Žalobca na okamžité skončenie pracovného pomeru č. 2 reagoval prípisom zo dňa 13.09.2019, v ktorom žalovanému uviedol, že žalovaným uvádzaný dôvod skončenia pracovného pomeru so žalobcom nenastal. Pokiaľ sa jedná o obdobie od 06.08.2019 do 12.08.2019 a od 19.08.2019 do 25.09.2019 - žalobca bol na dovolenke (a mal byť až do 30.08.2019). Zároveň žalobca žalovanému pripomenul, že dňa 26.08.2019 doručil žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru č. 1, ktoré je neplatným právnym úkonom. Teda bol to práve žalovaný ako zamestnávateľ, kto žalobcu svojim neplatným právnym úkonom dostal do stavu právnej neistoty ohľadne trvania pracovného pomeru (a teda aj ohľadne otázky, či ho žalovaný v zamestnaní očakáva a či mu umožní aj naďalej vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy), keďže na prípis žalobcu zo dňa 03.09.2019, ktorým žalobca reagoval na neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru zo
dňa 22.08.2019, žalovaný nijakým spôsobom nereagoval a voči žalobcovi žiadnym spôsobom neprejavil svoju vôľu, z ktorej by bolo zrejmé, že žalobcu v práci očakáva a umožní mu v nej riadne pokračovať. Naopak - z časových súvislosti konania žalovaného vyplýva, že jeho vôľou nebolo prideľovať žalobcovi naďalej prácu podľa pracovnej zmluvy a v zamestnaní žalobcu neočakával. Žalovaný totiž po doručení prípisu žalobcu, ktorým žalobca reagoval na „prvé“ neplatné skončenie pracovného pomeru (doručenie žalobcovho prípisu žalovanému nastalo dňa 04.09.2019), už dňa 05.09.2019 skoncipoval a zrejme aj dal na poštovú prepravu okamžité skončenie pracovného pomeru č. 2. Žalobca v prípise zo dňa 13.09.2019 dôrazne poprel tvrdenia žalovaného uvedené v okamžitom skončení č. 2 o tom, že by v predmetnom období absentoval na pracovisku neoprávnene (bez zákonného dôvodu, resp. bez súhlasu zamestnávateľa). Ak sa žalobca nezdržiaval na pracovisku v dňoch 26.08.2019 až 05.09.2019, nezdržiaval sa tam práve v dôsledku neplatného právneho úkonu žalovaného - okamžitého skončenia pracovného pomeru č. 1. Keďže neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením č. 1 spôsobil žalovaný ako zamestnávateľ, žalobcovi tento neplatný právny úkon nemôže byť na ujmu - t. j. nemôže byť žalobcovi na ujmu, že sa v dôsledku spornosti trvania pracovného pomeru (ktorá však vyplynula z protiprávneho konania žalovaného), nedostavil na pracovisko. Naopak, žalobca urobil adekvátne kroky na to, aby mu zamestnávateľ (žalovaný) umožnil v práci pokračovať. Urobil tak nepochybne prípisom zo dňa 03.09.2019, kde reagoval na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru č. 1 a v ktorom žalovaného, vyzval, aby mu umožnil ďalej vykonávať prácu (t. j. žalobca očakával od žalovaného právny úkon, z ktorého bude zrejmé, že žalovaný uznal neplatnosť svojho právneho úkonu - okamžitého skončenia č. 1 zo dňa 22.08.2019 a že vyzve žalobcu, aby znovu nastúpil do práce, vo vykonávaní ktorej mu bude zo strany žalovaného umožnené pokračovať). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru č. 2 zo dňa 05.09.2019 preto nie je (a nebol) daný a za vzniknutý stav zodpovedá výlučne žalovaný ako zamestnávateľ. Žalobca preto považuje aj okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 05.09.2019 za neplatné. Dôsledkom uvedeného je preto fakt, že pracovný pomer žalobcu aj v súčasnosti naďalej trvá. Žalobca však po zvážení už netrvá na ďalšom zamestnávaní. Zároveň - vychádzajúc z § 79 ods. 4 písm. b) ZP - považuje žalobca pracovný pomer medzi ním a žalovaným za skončený dňom 10.09.2019.
4. Okresný súd Ružomberok uznesením sp. zn. 2Cpr/21/2019 -37 zo dňa 09.12.2019 pripustil, aby do konania na stranu žalovaného pristúpil subjekt: HORVÁT servis, s.r.o., so sídlom Bánovská cesta 11, Žilina, IČO: 47 644 273, konanie voči spoločnosti HORVÁT klimatizácia a vetranie, s.r.o., so sídlom Bánovská cesta 11, Žilina, IČO: 36 400 980 zastavil, pričom súd tejto spoločnosti voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 17.12.2019.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú z nasledovných dôvodov. Základné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru sú definované v ustanovení § 47 ods. písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“). Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Žalovaný ako zamestnávateľ určil žalobcovi ako zamestnancovi pracovný čas, prideľoval mu prácu. Žalobca ako zamestnanec v dňoch 6.8.2019 až 12.8.2019 a v dňoch od 19.8.2019 až do skončenia pracovného pomeru dňa 26.8.2019 svojou neospravedlnenou neprítomnosťou v práci porušil hrubým spôsobom svoje povinnosti ako zamestnanca uložené ustanovením § 47 ods. 1 písm. b) a § 81 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá ako základ svojej podnikateľskej činnosti poskytuje svojim zákazníkom servisné služby predovšetkým v oblasti inštalácie a servisu klimatizácie, vzduchotechniky a chladenia. Kalendárne mesiace júl a august sú najteplejšími mesiacmi v roku a v tomto období roku prudko narastá záujem trhu o inštaláciu klimatizačných, chladiacich zariadení. Zároveň v tomto období roku sa klimatizačné, chladiace zariadenia najviac v praxi využívajú, zaťažujú, a z tohto dôvodu prudko narastá počet havárií a s tým súvisiaca požiadavka trhu o servis týchto zariadení, najmä formou urgentných opráv. Ide o obdobie kalendárneho roka ktoré je pre žalovaného najvyťaženejším obdobím kalendárneho roka. Vzhľadom na nárast požiadaviek o urgentné opravy klimatizačných, chladiacich zariadení v tomto období je júl a august pre žalovaného v znamení operatívnej činnosti, pohotovosti. Na rozdiel od iných kalendárnych mesiacov v roku kde sa práce dajú plánovať dlhodobo vopred, v letných mesiacoch sa vďaka operatíve vyžaduje rozhodovanie „z hodiny na hodinu“. A k tomu musí mať žalovaný pripravené aj personálne zázemie, teda dostatočný
počet montérov vďaka ktorým sa nápor práce v letných mesiacoch dá zvládnuť. Na druhej strane, letné mesiace sú zaujímavé pre zamestnancov najmä z pohľadu záujmu čerpať dovolenku. Žalovaný v žiadnom prípade neupiera zamestnancom právo na dovolenku avšak musí vždy nájsť rovnováhu medzi záujmami zamestnávateľa a záujmami zamestnancov (jednotlivo i vzájomne). Dôležité je žalobcovi pripomenúť, že žalobca sám a dobrovoľne vstúpil do pracovnoprávneho pomeru so zamestnávateľom a pri bežnej opatrnosti musel predvídať vyššie uvedené okolnosti. Zároveň si musí žalobca uvedomiť, že o udelení dovolenky rozhoduje jednostranne žalovaný ako zamestnávateľ, nie žalobca. Aby však bol žalovaný ako zamestnávateľ čo sa týka dovolenky ústretový a pri svojom rozhodovaní prihliadal i na záujem svojich zamestnancov, vytvoril pre zamestnancov vo svojom internom systéme priestor na to, aby ho oboznámili so svojimi očakávaniami. Plán dovoleniek (iba ako jednostranný nezáväzný a informačný dokument) sa následne iba formálne uvádza pri tzv. rozpise služieb. To, že si zamestnanec sám naplánuje svoju dovolenku ešte neznamená, že mu na ňu vniká nárok a že mu bude zamestnávateľom udelená. Žalobca žalovaného o udelenie dovolenky v termínoch 6.8.2019 až 12.8.2019 a v dňoch od 19.8.2019 až do skončenia pracovného pomeru dňa 26.8.2019 nikdy sám nepožiadal a žalovaný mu ani žiadnu dovolenku v uvedených termínoch neudelil. Žalobca veľmi dobre vie, že ak má záujem o dovolenku, tak má o ňu zamestnávateľ požiadať takým spôsobom ako tomu bolo napr. pri čerpaní jeho dovolenky dňa 15.3.2019. O dovolenku žalovaného požiadal dňa 14.3.2019 a táto mu bola aj riadne schválená. A hoci žalobca vedel ako konať, keď má záujem o dovolenku, takýto postup žalobca pre dni svojej absencie v práci v dňoch 6.8.2019 až 12.8.2019 a v dňoch od 19.8.2019 až do skončenia pracovného pomeru dňa 26.8.2019 odignoroval. Svoje hrubé si žalobca nepochybne uvedomuje keď v žalobe uvádza, že dňa 21.8.2019 sa údajne dostavil k zamestnávateľovi s úmyslom odovzdať mu dovolenkový lístok. Žalovaný zdôraznil, že takéto konanie žalobcu nastalo až počas niekoľkodňovej absencie žalobcu v práci. Žalobca uviedol, že prišiel dovolenkový lístok iba odovzdať. Tvrdenie žalobcu by mohlo i vzhľadom na jeho nadväzujúce tvrdenia o údajnej dohode so žalovaným evokovať, že prišiel odovzdať dovolenkový lístok obsahujúci schválenie dovolenky žalovaným ako zamestnávateľom. Takéto tvrdenie žalobcu treba upresniť v tom zmysle, že žiadna dohoda o dovolenke na dni od 6.8.2019 až 12.8.2019 a v dňoch od 19.8.2019 až do skončenia pracovného pomeru dňa 26.8.2019 medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom nebola a žiadna dovolenka nebola žalovaným schválená. Nakoniec žalobca ani nepredložil predmetný dovolenkový lístok ako dôkaz k jeho preskúmaniu. Žalobca v žalobe tvrdí, že dovolenku mal údajne riadne naplánovanú a táto skutočnosť mala byť žalovanému známa. No žalobca zabudol, že dovolenku si naplánoval on sám, ale iba zamestnávateľ mu dovolenku môže udeliť. Pritom môže a nemusí vyhovieť očakávaniam žalobcu ako zamestnanca. Naplánovanie dovolenky žalobcom do interného systému žalovaného nie je možné považovať za udelenie dovolenky zamestnávateľom (i vzhľadom na prax zavedenia žiadosti formou tzv. dovolenkových lístkov). K otázke o dvoch právnych úkonoch okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom uviedol, že prvé okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.8.2019 bolo omylom vypracované na hlavičkovom papieri obchodnej spoločnosti HORVÁT klimatizácia a vetranie, s.r.o. Z dôvodu opatrnosti (pre prípad, aby takýto právny úkon nemohol byť považovaný za zmätočný) zaslal žalovaný obsahovo rovnaké okamžité skončenie pracovného pomeru už na správnom hlavičkovom papieri dňa 5.9.2019. Podľa jeho názoru však už právny úkon zo dňa 22.8.2019 je riadnym právnym úkonom, nie je zmätočným právnym úkonom, čo nakoniec v žalobe konštatuje aj žalobca sám. Už tento právny úkon vyvolal riadne právne následky skončenia pracovného pomeru ku dňu jeho doručenia žalobcovi, teda k 26.8.2019. S odkazom na vyššie uvedené výslovne poprel skutkové tvrdenia žalobcu o existencii akejkoľvek dohody medzi žalobcom a žalovaným alebo súhlasu žalovaného s údajnou dovolenkou žalobcu v dňoch od 6.8.2019 až 12.8.2019 a v dňoch od 19.8.2019 až do skončenia pracovného pomeru dňa 26.8.2019. Skutočnosti, že žalobca mal žalovanému zaslať nejaké oznámenia o tom, že považuje skončenie pracovného pomeru za neplatné a o tom, že chce riadne pokračovať v práci ( majú byť údajne zo dňa 3.9.2019 a 13.9.2019), ďalej o úmysle žalobcu odovzdať dovolenkový lístok žalobcom žalovanému dňa 21.8.2019, neplatnosti právneho úkonu okamžitého skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.8.2019 (5.9.2019). Dlhodobá neospravedlnená absencia zamestnanca v práci a najmä v období kedy je prítomnosť zamestnanca v práci pre zamestnávateľa mimoriadne dôležitá, je podľa jeho názoru závažným porušením pracovnej disciplíny za ktoré je možné s takto nezodpovedným zamestnancom ukončiť pracovný pomer okamžite. Správanie sa zamestnanca nespôsobilo organizačné problémy iba zamestnávateľovi, ale malo dopad aj na ostatných zamestnancov - kolegov žalobcu. Jediný dôvod podania žaloby žalobcom videl žalovaný v tom, že žalobca chce od žalovaného získať nezákonne finančné plnenie. Poukázal najmä na petit žaloby v bode III. a IV. kde žiada spolu 2912,- €. Žalobcovi zrejme uniklo, že nárok na náhradu mzdy je logicky naviazaný na počet skončených pracovných pomerov, nie na počet právnych úkonov. V podstate žalobca žiada náhradu mzdy za ukončenie dvoch pracovných pomerov, avšak existenciu druhého nepreukázal
a jeho nárok je potrebné odmietnuť ako uplatnený bez právneho titulu. Z týchto dôvodov preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.02.2020 uviedol, že sa nebude vyjadrovať k vyjadreniu spoločnosti HORVÁT klimatizácia a vetranie, s.r.o., nakoľko voči tomuto subjektu bolo konanie zastavené. Zároveň uviedol, že žalovaný (spoločnosť HORVÁT servis, s.r.o.,) sa k žalobe v súdom stanovenej 15-dňovej lehote nevyjadril, žiadnu skutočnosť uvedenú v žalobe ani nárok žalobcu nespochybnil i napriek tomu, že žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe prevzal dňa 17.12.2019. Žalobca mal za to, že ak by žalovaný uplatnil akýkoľvek prostriedok procesnej obrany voči žalobcovi, išlo by o prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli žalovaným uplatnené včas v zmysle zákonnej koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Žalobca preto požiadal, aby súd v súlade s § 153 ods. 2 CSP na prípadné prostriedky procesnej obrany žalovaného neprihliadol, nakoľko tieto už zo strany žalovaného neboli uplatnené včas.
7. Žalovaný na toto vyjadrenie žalobcu uviedol., že vo svojom vyjadrení k žalobe je uvedené nesprávne obchodné meno žalovaného a jeho IČO, pričom ide o zjavnú chybu v písaní, ktorá asi vyplýva z kontextu obsahu procesného právneho úkonu. Právny úkon sa nemôže posudzovať čisto formálne, ale vždy s prihliadnutím na jeho obsah. K chybe došlo nesprávnym zadaním IČO-a, kde sa následne automaticky doplnili ostatné k nemu zodpovedajúce údaje. Žalobca nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalovaného, sám neuviedol žiadne nové skutkové tvrdenia, a preto žalovaný zotrval na svojich prezentovaných skutočnostiach, dôkazoch a právnych názoroch.
8. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobca zotrváva na svojom stanovisku, že žalovaný sa k žalobe relevantne nevyjadril, nevniesol do konania žiadne prostriedky procesnej obrany a neurobil tak ani včas. Doplnil, že za nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie, teda podanie spôsobilé na odstraňovanie vád podania zo strany konajúceho súdu možno považovať iba také podanie, ktoré neobsahuje všeobecné náležitosti podania podľa procesného predpisu, resp. náležitosti vyžadované osobitnými ustanoveniami procesného predpisu. Z vyjadrenia k žalobe je úplne zrejmé (bez možnosti zámeny subjektu), kto vyjadrenie k žalobe urobil, a to spoločnosť HORVÁT klimatizácia a vetranie, s.r.o., zastúpená advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal s. r. o. V prípade predmetného vyjadrenia z pohľadu procesného práva nejde o nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie, keďže obsahuje všetky všeobecné náležitosti procesného podania. Žalobca vyjadril názor, že pri procesných úkonoch platí tzv. teória prejavu (podanie sa posudzuje objektívne tak, ako bolo vyjadrené) a nie teória vôle, pretože táto platí iba na súkromnoprávne úkony.
9. Na pojednávaní konanom dňa 09.03.2020 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, odkázal na písomné vyhotovenie žaloby ako aj na svoje vyjadrenia a podania.
10. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej žalobe, k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného uviedol, že keď nemal podpísaný dovolenkový lístok to neznamená, že by nemal riadne nahlásenú a schválenú dovolenku, jeho priamy nadriadený bol pán Babal, ďalej pani Barčíková, avšak pán M. bol jeho priamy najvyšší nadriadený. Oni si to tak v podstate pohadzovali, avšak jeho najbližší a najvyšší priamy nadriadený bol pán M., ktorý mi zadeľoval robotu. Dovolenku čerpal prvýkrát od 06.08. od utorka do 12.08., túto dovolenku mu na pracovisku predschválil pán M. ústne, nevypisoval dovolenkový lístok, hoci žalovaný predložil ním podpísaný dovolenkový lístok ohľadom dovolenkového dňa 15.03.2019, prax bola taká, že dovolenka sa schválila ústne a na konci mesiaca sa podpisovali dovolenkové lístky a dávali personalistke, čiže mal schválenú dovolenku z 12.08., čiže 5 pracovných dní, bolo to od utorka do konca týždňa. Nakoľko chcel byť doma ešte v pondelok 13.08.2019 poslal SMS pánovi M.ovi, či by toto bolo možné, ten mu následne odpísal, že je to možné, teda s týmto nebol problém. Z tohto dôvodu preto dňa 13.08.čerpal dovolenku. Následne bol v práci od 13. do 16.08.2019. Ráno 19.08.2019 si ešte prišiel na firmu zobrať nejaké veci s tým, že už zase mal zase nastúpiť na riadnu dovolenku, čiže dňa 19.08.2019 bol v práci, nepracoval, mal už dovolenku, bol si na firme zobrať iba veci. V nasledujúci deň bol dňa 20.08.2019 na kúpalisku s dcérou a do toho mu volal pán M., že prišiel do zamestnania konateľ a majiteľ spoločnosti pán Horvát, ktorý začal robiť krik a cirkus, teda aby sa okamžite dostavil ešte v ten deň 20.08.2019 na pracovisko. On mu povedal, že na pracovisko príde až nasledujúci deň. Keď v nasledujúci deň prišiel na pracovisko, išiel za pánom Horvátom, ktorý sa ho spýtal, kto mu podpísal dovolenku, na čo mu povedal, že pán
M. a on mu na to povedal, že u neho skončil, že sa bude rozprávať iba cez právnikov a vyhodil ho z kancelárie. Opravil, že pokiaľ uviedol, že sa ho konateľ spoločnosti pýtal, kto mu podpísal dovolenku, pýtal sa ho v skutočnosti, kto mu schválil dovolenku, on mu na to povedal, že pán M.. Potom ho vyhodil z kancelárie. Následne išiel za pani Barčíkovou a pýtal sa jej čo má robiť, potom šiel aj za pani Lúčanovou, ktorá bola personalistka, táto mu povedala, že najlepšie by bolo, keby sa nejako dohodli. Doplnil, že všetci sa majiteľa firmy báli, nakoľko všetkým zakázal, aby od neho prijali akýkoľvek lístok alebo mu schvaľovali dovolenku. Od 21.08.2019 už v práci nebol, do zamestnania sa dostavil až v septembri 2019, keď odovzdával nejaké veci, ale od toho dňa mu už nebolo umožnené aby pracoval. Na podporu týchto skutočností navrhoval výsluch zamestnancov a bývalých kolegov.
11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca vo svojej výpovedi uviedol nové skutkové tvrdenia, ktoré však nepodporil žiadnymi dôkazmi.
12. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 29.06.2020 uviedol, že dovolenky u bývalého zamestnávateľa plánoval priamy nadriadený, to znamená, že zamestnanci nemali prístup do počítača, nemali ani prístupové kódy. V tomto systéme nie je žiadny zápis o tom, že by dovolenku nemal. Keď bol v Sociálnej poisťovni, zistil, že po tom, ako mal mať údajnú absenciu u zamestnávateľa v práci, zamestnávateľ v ten deň, ako mal nenahlásil absenciu do Sociálnej poisťovne, čo mal urobiť, ale odhlásil ho až 25.08., čiže povinnosť tak isto porušil aj zamestnávateľ. Uviedol, že sa krátko pred pojednávaním obrátil s podnetom aj na inšpektorát práce, pretože si myslí, že ho zamestnávateľ obral o 2000 eur a zobral mu aj sviatok SNP, tieto nároky však nie sú uplatnené žalobou.
13. Štatutárny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že majú v zamestnaní taký systém, že zamestnanec, ktorý má dovolenku si musí vypísať dovolenkový lístok, tento musí dať podpísať priamemu nadriadenému a takto podpísaný dovolenkový lístok dá jeho asistentke Mgr. Lúčanovej, ktorá však nevykonáva agendu personalistika a mzdy, pričom túto vykonáva externá firma ECAS, s ktorou majú zmluvu, Mgr. H. vlastne funguje ako akýsi zberač, ona tie dovolenkové lístky potom posunie tejto externej firme. K ukončeniu pracovného pomeru a tých dvoch dovoleniek uviedol, že žalobca mu nepredložil dovolenkový lístok ani prvýkrát, keď išiel na prvú dovolenku, ani mu ho nepodpísal, čiže už ten prvý nástup na dovolenku nemal podpísaný, dovolenkový lístok mu nedal, znova sa to zopakovalo, keď išiel na druhú dovolenku. On potom začal konať, pričom zistil u pani H., či má dovolenkový lístok, táto mu povedala, že ho nemá, následne kontaktoval pani M. z firmy ECAS, ktorej povedal, aby konali a nahlásili to poisťovni. Ak externá spoločnosť nahlásila poisťovni túto skutočnosť neskoro, budú sa zodpovedať, nakoľko oni majú s nimi uzatvorenú zmluvu čiže, ak sa stala chyba, nebola to ich chyba. On potom následne kontaktoval právneho zástupcu JUDr. U., aby pripravil plán postupu, smolou bolo, že dňa 22.08.2019 odchádzal na dovolenku do Talianska, a preto pripravil pani H. splnomocnenie, aby mohla ukončiť s pánom žalobcom pracovný pomer, keď sa vrátil zistil, že tam bola chyba, lebo dostal výpoveď z inej spoločnosti. Následne kontaktoval aj pani M. aj pani H., ktoré tieto chyby urobili a následne dostavil výpoveď zo správnej spoločnosti, teda z tej, v ktorej bol zamestnaný. Zopakoval, že ani v jednom prípade nemal žalobca schválený dovolenkový lístok.
14. Ku skutočnostiam, ktoré uviedol žalovaný doplnil, že plánovanie dovolenky má na starosti Ing. M., ktorý vlastne plánuje v počítači zákazky, avšak nejedná sa o nejaké plánovanie dovoleniek, ale o vyťažovanie zamestnancov. Má tam plán zákaziek na týždeň, na dva, aby vopred vedeli, ako budú ich zamestnanci obsadení, keďže majú tri osádky po dvoch ľuďoch. Uviedol, že leto je v ich spoločnosti hektické, nevyspytateľné, ak je veľmi teplo nejdú sa zastaviť od roboty, ak prší a je chladnejšie, roboty je menej, čiže záleží od počasia. Poprel, že by bolo pravdou, že by v počítači plánovali nejaké dovolenky. Pokiaľ sa týka dlhodobej dovolenky, toto podpisuje iba on, ak by sa stalo, že zamestnanec potrebuje dovolenku na jeden deň, túto môže schváliť aj jeho podriadený resp. nadriadený, avšak podmienkou je, že mu o takomto postupe musí dať vedieť buď ten, kto dovolenku schválil alebo samotný zamestnanec. Pokiaľ sa však týka dlhodobej dovolenky, túto výlučne schvaľuje iba on, aby mal o všetkom prehľad.
15. Na prednes štatutárneho zástupcu žalovaného žalobca uviedol, že vôbec nie je pravda, ten spôsob schválenia dovolenky, ako opísal štatutárny zástupca žalovaného. Jemu dovolenku schvaľoval Ing. L. M. alebo pani M., konateľ spoločnosti ani vôbec nevedel, či má dovolenku.
16. Svedkyňa X.. U. H. vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ sa týka sporu žalobcu s bývalým zamestnávateľom kvôli nejakým dovolenkám, k tomuto uviedla, že prax je taká, že zamestnanec v
ich spoločnosti, ktorý chce čerpať dovolenku si vypíše dovolenkový lístok a dá ho schváliť priamemu nadriadenému, v jeho prípade to bol pán A., konateľ spoločnosti. Čo sa týka jeho veci uviedla, že bolo to v tom mesiaci v stredu, keď za ňou prišiel so slovami, že vraj má niečo podpísať, ona mu povedala, že nevie o ničom a poslala ho za konateľom spoločnosti, on jej na to povedal, že je len „obyčajný roboš“ , a teda nevie, ako sa postupuje. To bolo všetko, čo k veci svedkyňa uviedla. Svedkyňa na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedla, že nie je pravdou, že by jej žalobca doniesol na podpis dovolenkový lístok. Tiež uviedla, že nemala žiadny pokyn od konateľa spoločnosti, aby od žalobcu nič nepreberala.
17. Svedok Ing. L. M. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že jeho pracovná pozícia je technik, resp. plánovanie zákaziek, zamestnancov, zákazníkov, od prvotného obstarania kontaktu, resp. zákazníka až po realizáciu zákazky čo sa týka materiálu, zamestnancov atď. Uviedol, že nebol nikdy priamym nadriadeným žalobcu, pričom pokiaľ sa týka plánovania dovoleniek, keď robí harmonogram, tak musí vedieť s kým môže počítať a s kým nie, jemu žalobca povedal, že bude mať dovolenku, čiže mal ho zaradeného v pláne dovoleniek ako určité obdobie, kedy chcel mať dovolenku. Doplnil však, že mu dovolenku nikdy nepodpisoval.
18. Žalobca ďalej uviedol, že aj v minulosti existovali dovolenkové lístky, ktoré boli podpísané, a teda žiadal, aby strana žalovaného predložila dovolenkové lístky, ktoré boli v minulosti podpísané. Na toto žalovaný predložil dva dovolenkové lístky žalobcu, konkrétne lístky na dovolenku od 15.03.2019 ako aj 26.02.2019, pričom na obidvoch lístkoch sa nachádzal podpis zástupkyne štatutárneho zástupcu spoločnosti pani M.. Na toto však žalobca uviedol, že prax v spoločnosti bola taká, že tieto lístky sa predkladali na podpis až na konci mesiaca. Konkrétnu dovolenku, ktorá je predmetom sporu však nemal nikým podpísanú, bola len plánovaná pánom M.om, ale podpísanú ju nemal.
19. Žalobca vo svojom záverečnom prednese uviedol, že bol v tom, že má riadnu dovolenku, bol v tom, že mu dovolenku nikto nezrušil alebo mu neoznámil, že by sa mal vrátiť z dovolenky, pričom aj keď bol počas dovolenky na firme po nejaké náradie, nikto mu nepovedal, že by mal dovolenku ukončiť, resp. že by ju nemal schválenú. Až 20. - teho začal byť problém, keď mu povedali, že od 4.- teho vlastne má absenciu v práci, pričom celé je to klamstvo a zavádzanie. Prax v spoločnosti bola taká, že dovolenkové lístky sa vypisovali až na konci mesiaca, pričom nikto to nedával podpisovať konateľovi tak ako to tvrdí strana žalovaného.
20. Právny zástupca žalovaného na záver žiadal, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
21. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to s výpisom z interného systému žalovaného, s pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi sporovými stranami dňa 10.05.2018, s dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2019, s dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 11.11.2018, s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 22.08.2019, s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 05.09.2019, s dochádzkovou listinou žalobcu a s dovolenkovým lístkom zo dňa 14.03.2019, s pracovným poriadkom spoločnosti A. servis s. r. o., s rozdeľovníkom k pracovnému poriadku, s dochádzkovými lístkami žalobcu za mesiac marec a február 2019 ako aj s dovolenkovými lístkami zo dňa 26.02.2019 a 14.03.2019, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalobca ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 10.05.2018 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi stranami sporu pracovný pomer pôvodne dohodnutý na dobu určitú, ktorý sa neskôr na základe dohodu o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.11.2018 stal pracovným pomerom dohodnutým na dobu neurčitú. Žalobca ako zamestnanec vykonával u žalovaného práce, pričom jeho pracovnou náplňou bola práca montéra. Žalobca si v priebehu mesiaca júl 2019 naplánoval na mesiac august 2019 dovolenku, pričom dovolenka žalovaného trvala v období od 06.08.2019 do 12.08.2019 a v období od 19.08.2019 do 22.08.2019. Žalobca na podporu tejto skutočnosti predložil súdu výpis z interného systému žalovaného, z ktorého malo byť zrejmé, že žalobca mal svoju dovolenku riadne naplánovanú. Dňa 21.08.2019 sa žalobca dostavil k zamestnávateľovi s úmyslom odovzdať dovolenkový lístok vzťahujúci sa na obdobie jeho riadne naplánovanej dovolenky, ktorá mala trvať na základe dohody so zamestnávateľom aj v období od 26.08.2019 do 30.08.2019. Zamestnancovi však nebolo zamestnávateľom umožnené dovolenkový lístok odovzdať, pričom X.. H. mu mala oznámiť, že na pokyn zamestnávateľa nesmie od neho nič prevziať. Dňa 22.08.2019 následne
žalovaný vypracoval okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom, ktoré si žalobca prevzal dňa 26.08.2019. Žalovaný ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom uviedol nedovolenú absenciu žalobcu v práci v dňoch od 06.08.2019 do 12.08.2019 a v dňoch od 19.08.2019 do 22.08.2019, čím mal žalobca porušiť pracovnú disciplínu spôsobom, ktorý zamestnávateľ vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. V reakcii na okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom dňa 03.09.2019 žalobcovi oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, nakoľko žalovaným uvádzaný dôvod (nedovolená absencia v práci) nenastala a pracovný pomer žalobcu naďalej trvá. Žalobca zároveň vyzval žalovaného, aby mu umožnil riadne pokračovať v práci. Žalovaný prípis žalobcu prevzal dňa 04.09.2019. Následne žalovaný doručil žalobcovi ďalšie okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 05.09.2019 z rovnakých dôvodov, ako bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.08.2019. Žalobca na toto okamžité skončenie pracovného pomeru reagoval prípisom zo dňa 13.09.2019, v ktorom žalovanému opätovne uviedol, že žalovaným uvádzaný dôvod skončenia pracovného pomeru so žalobcom nenastal. Žalobca opätovne pripomenul žalovanému, že dňa 26.08.2019 doručil žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru č. 1, ktoré je neplatným právnym úkonom, pričom bol to práve žalovaný ako zamestnávateľ, kto žalobcu svojim neplatným právnym úkonom dostal do stavu právnej neistoty ohľadom trvania pracovného pomeru, keďže na prípis žalobcu zo dňa 03.09.2019, ktorým žalobca reagoval na neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.08.2019 žalovaný nijakým spôsobom nereagoval a voči žalobcovi neprejavil žiadnym spôsobom svoju vôľu, z ktorej by bolo zrejmé, či žalobca má nastúpiť do práce alebo nie. Podanou žalobou sa teda domáhal žalobca, aby súd vyslovil neplatnosť obidvoch okamžitých skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 22.08.2019 a 05.09.2019 ako aj náhrady mzdy z titulu neplatných skončení pracovného pomeru v sume 1456 eur za každé neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru.
22. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
23. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
24. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
25. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa zo dňa 22.08.2019 a 05.09.2019 je neplatné ako aj náhrady mzdy z titulov dvoch okamžitých skončení pracovného pomeru za každý vo výške 1456 eur. Súd zistil, že žalobca podal žalobu v dvojmesačnej prekluzívnej lehote, a teda domáhal sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru v lehote do 2 mesiacov odo dňa, kedy sa dozvedel o okamžitom skončení pracovného pomeru, teda žaloba bola podaná včas. Súd preto pristúpil k preskúmaniu dôvodnosti podanej žaloby, teda k samotnému preskúmaniu okamžitých skončení pracovného pomeru, ktoré vykonal istom žalovaný ako zamestnávateľ dňa 22.08.2019 a 05.09.2019. Žalovaný obsahovo zhodnými listami z 22.08.2019 a 05.09.2019 žalobcovi oznámil, že s ním okamžite končí pracovný pomer vzhľadom k skutočnosti, že v dňoch od 06.08.2019 do 12.08.2019 a v dňoch od 19.08.2019 do 22.08.2019 bez zákonného dôvodu, resp. bez súhlasu zamestnávateľa absentoval v práci, pričom túto skutočnosť zamestnávateľ považoval za jeho absenciu, ktorá nebola ospravedlnená a jeho konanie klasifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože opakovane porušil základné povinnosti zamestnanca vyplývajúce z ustanovenia § 81 písm. b) a e) Zákonníka práce. Súd po preskúmaní okamžitých skončení pracovného pomeru, ktoré vykonal žalovaný ako zamestnávateľ zistil, že jediný rozdiel v nich bol len
v tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.08.2019 bolo vykonané na hlavičkovom papieri spoločnosti HORVÁT klimatizácia a vetranie, s. r. o. a okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 05.09.2019 bolo na hlavičkovom papieri spoločnosti HORVÁT servis, s. r. o. Podstatnou je však tá skutočnosť, že obidva okamžité skončenia pracovného pomeru, teda či už okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.08.2019 ako aj zo dňa 05.09.2019 boli opatrené pečiatkou spoločnosti HORVÁT servis. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.08.2019 bolo podpísané X.. U. H., ako splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti HORVÁT servis s. r. o. a okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 05.09.2019 bolo podpísané Ing. X. A.om, konateľom spoločnosti HORVÁT servis s. r. o. Obidve okamžité skončenia pracovného pomeru boli opečiatkované spoločnosťou HORVÁT servis s. r. o. teda zamestnávateľom žalobcu. Súd v ďalšom konaní zameral pozornosť na tú skutočnosť, či skutočnosti, ktoré opísal žalovaný v okamžitých skončeniach pracovného pomeru zo dňa 22.08.2019 a 05.09.2019 sú pravdivé, a či skutočne žalobca ako zamestnanec porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca ako zamestnanec v dňoch od 06.08.2019 do 12.08.2019 a v dňoch od 19.08.2019 do 20.08.2019 čerpal dovolenku. Žalobca na podporu tej skutočnosti uviedol, že túto dovolenku mal dlhodobo plánovanú v internom systéme spoločnosti pánom Ing. L. M.om, ktorému oznámil, že chce v uvedených dňoch čerpať dovolenku, a preto ho Ing. M.a zaradil do tohto interného systému a v tých dňoch s ním na zákazky nepočítal. Svedok Ing. L. M.a však uviedol, že nikdy nebol priamym nadriadeným žalobcu, potvrdil však, že žalobca mu oznámil, že v týchto dňoch chce čerpať dovolenku. Z pracovného poriadku spoločnosti HORVÁT servis s. r. o., ktorý predložil žalovaný, konkrétne z ustanovenia článku 11. bod 4 vyplynulo, že pred nástupom na dovolenku zamestnanec požiada o schválenie nástupu a doby čerpania dovolenky na predpísanom tlačive svojho priameho nadriadeného vedúceho. Návrhy čerpania jarnej, letnej a zimnej dovolenky odsúhlasuje konateľ dovolenky. Z ďalšieho listinného dôkazu predloženého žalovaným na čl. 101 spisu vyplýva, že žalobca sa s uvedeným pracovným poriadkom oboznámil, čo potvrdil aj svojim podpisom zo dňa 10.05.2018. Žalobca v uvedenom spore neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, že žiadal o čerpanie dovolenky spôsobom, ktorý predpisuje pracovný poriadok spoločnosti HORVÁT servis s. r. o. Žalobca len stroho uviedol, že dovolenku mu schválil priamy nadriadený Ing. L. M., ktorý ho dal do interného systému o čom predložil súdu dôkaz. Ďalšie dôkazy na podporu tohto svojho tvrdenia však súdu nepredložil. Ani vypočutí svedka či už X.. U. H. alebo svedok Ing. L. M.a nepotvrdili, že by mal žalobca schválenú dovolenku, toto skutočne nepotvrdil ani samotný štatutárny zástupca žalovaného. Žalobca teda mohol mať dojem, že dovolenku čerpá v súlade s pracovným poriadkom, avšak v skutočnosti postup, ktorým nastúpil nad dovolenku je v rozpore s pracovným poriadkom, nakoľko žalobca nepredložil súdu iný resp iné dovolenkové lístky, ktoré bol podpísané priamymi nadriadenými žalobcu. Skutočnosť, že žalobca čerpá schválenú zostala nepreukázaná, naopak strana žalovaného predložila pracovný poriadok, z ktorého jednoznačne vyplýval postup, akým sa malo žiadať u zamestnávateľa o schválenie dovolenky. Dovolenkový lístok slúži na to, aby zamestnanec príslušným dovolenkovým lístkom požiadal zamestnávateľa o čerpanie dovolenky, pričom v dovolenkovom lístku je uvedené, kto žiada dovolenku, v akom období a je z neho aj zrejmé, kým bola dovolenka schválená. Túto skutočnosť však v predmetnom spore žalobca nedokázal, samotný výpis z interného systému žalovaného ako zamestnávateľa ešte nepreukazuje tú skutočnosť, že dovolenku čerpal v súlade s pracovným poriadkom a na základe súhlasu priameho nadriadeného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd preto zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.08.2019 a 05.09.2019 boli v súlade so Zákonníkom práce, žalovaný ako zamestnávateľ v nich dostatočne zrozumiteľne a jasne opísal dôvod, pre ktorý bol skončený so žalobcom ako zamestnancom pracovný pomer, tak isto preukázal skutočnosť, že čerpanie dovolenky žalobcom v tam uvedených dňoch bolo bez súhlasu zamestnávateľa, a teda absentoval v práci. Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré urobil žalovaný ako zamestnávateľ zo dňa 05.09.2019 bolo obsahovo zhodné s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 22.08.2019, toto však bolo urobené len z dôvodu právnej istoty, pretože prvé okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo na hlavičkovom papieri zamestnávateľa, avšak podstatnou je tá skutočnosť, že obidve okamžité skončenia pracovného pomeru boli opatrené pečiatkou spoločnosti HORVÁT servis s. r. o., a teda žalobca ako zamestnanec ako aj žalovaný ako zamestnávateľ dostatočne vedeli, kto, kedy a s kým ukončil okamžite pracovný pomer. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z predmetných okamžitých skončení pracovného pomeru, samotná skutočnosť, že prvé okamžité skončenie pracovného pomeru bolo na hlavičke spoločnosti HORVÁT klimatizácia a vetranie nespôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd teda ustálil, že obidve okamžité skončenia pracovného pomeru boli v súlade so zákonom, pričom už na základe prvého došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom.
27. Pokiaľ žalobca cestou svojho predchádzajúceho právneho zástupcu namietal, že žalovaný sa nevyjadril v lehote stanovenej súdom k podanej žalobe, súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení označil spoločnosť HORVÁT klimatizácia a vetranie s. r. o., toto bolo urobené z dôvodu pisárskej chyby, pričom aj samotný žalobca v pôvodnej žalobe označil pôvodne ako žalovaného spoločnosť HORVÁT klimatizácia a vetranie s. r. o. a následne na toto pochybenie reagoval podaním, ktoré bolo doručené súdu 28.10.2019. Teda aj samotný žalobca pochybil, keď v prvotnej žalobe označil ako žalovaného spoločnosť HORVÁT klimatizácia a vetranie s. r. o. i napriek tomu, že z okamžitých skončení pracovného pomeru zo dňa 22.08.2019 a 05.09.2019 jednoznačne vyplýva, že okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom ako zamestnancom žalovaný, teda spoločnosť HORVÁT servis s. r. o. čo vyplýva z odtlačenej pečiatky, ktorou sú opatrené obidve okamžité skončenia pracovného pomeru. Súd má za to, že žalovaný sa relevantne vyjadril k žalobe v lehote, ktorú súd poskytol žalovanému na vyjadrenie sa.
28. Podanou žalobou si ďalej žalobca uplatnil aj náhradu mzdy z titulu dvoch neplatných skončení pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 79 ods. 5 Zákonníka práce, teda uplatnil si nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. S poukazom ku skutočnosti, že súd skonštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.08.2019 a 05. 09. 2029 vykonané žalovaným ako zamestnávateľom je platné, súd žalobu v tejto časti tiež ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobcovi nevznikol nárok na náhradu mzdy z titulov okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného.
29. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, nakoľko žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitný uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku, a to v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Ružomberok, písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.