Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Co-43-2020.pdf
PDF · 89.04 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/43/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E. XX, XXX XX X., proti žalovanému: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, XXX XX X., zastúpenému: JUDr. F.. X., B. XX X., o vyslovenie platnosti závetu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu X. zo dňa 24. septembra 2XX9 pod č. k. 8C/50/2XX7 - 146 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že závet poručiteľa I. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. XX, X., zomr. XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, je platný. Uviedol, že z úradnej činnosti je mu známe, že na Okresnom súde X. je vedené dedičské konanie po poručiteľovi I. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X., Q. XX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, pod sp. zn. 9D/181/2016. Poručiteľ zomrel bez zanechania zákonných dedičov ako vdovec, vlastné deti nemal, rodičia sa jeho smrti nedožili, súrodencov nemal. Podľa potvrdenia o lustrácii poručiteľ v Notárskom centrálnom registri závetov a údajov účastníkov dedičského konania súdna komisárka zistila, že poručiteľ zanechal závet napísaný vo forme notárskej zápisnice dňa 13.08.2014 pod č. n 202/2014, Nz 29918/2014, na základe ktorého všetok majetok testoval Z. G., nar. XX.XX.XXXX, Ul. J. Z. XXXX/X. Dňa 09.02.2017 priniesla súdnej komisárke Z. N., nar. XX.XX.XXXX,. X. závet poručiteľa zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol napísaný strojom pred dvomi svedkami a poručiteľom podpísaný. Z. G. na pojednávaní konanom pred súdnou komisárkou dňa 15.05.2017 uviedol, že závet poručiteľa zo dňa 10.03.2016 neuznáva za platný, nakoľko ho poručiteľ nepodpísal. Uznesením pod č.k. 9D/181/2016 Dnot 194/2017 zo dňa 15.05.2017 súd konanie o dedičstve prerušil a odkázal Z. N., aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podala žalobu o určenie, že závet poručiteľa zo dňa 10.03.2016 je platný. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2017. Žaloba bola podaná dňa 11.07.2017, tzn. v súdom určenej lehote. Zo závetu poručiteľa nenapísaného vlastnou rukou poručiteľa, vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX, vlastnoručne podpísaného poručiteľom a svedkami Z. nar. XX.XX.XXXX,. E. M.. že poručiteľ týmto závetom pre prípad svojej smrti zanechal celý hnuteľný a nehnuteľný majetok Z. N., nar. XX.XX.XXXX, P. O. E. XX, X.. Zo znaleckého posudku č. 15/2019 vypracovaného znalcom S.. S. H., P.O.G. XX, XXX XX G. zo dňa 01.07.20XX, vyplýva záver: písmoznaleckým skúmaním znalec zistil, že sporný podpis poručiteľa na alografnom závere zo dňa 10.03.20XX vykazuje pri vzájomnom porovnaní s porovnávacími podpismi poručiteľa rozhodujúce množstvo rozdielnych znakov. Znalec konštatoval, že podpis na alografnom závete zo dňa 10.03.20XX nie je pravým podpisom poručiteľa I. K.. Vplyv intoxikácie na motoriku dominantnej ruky je individuálny.
Sporný podpis nevykazuje znaky poškodenia písacieho pohybu roztraseným ťahom, alebo nelogickým vybočením písacieho pohybu.
1.2. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 137 písm. c), d ) zákona č. XX0/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 194 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP , čl. 8 CSP, § 149 CSP, § 150 CSP, § 191 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 476 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 476b Občianskeho zákonníka a uviedol, že predmetná žaloba je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorej prípustnosť vyplýva z ust. § 194 CMP. Naliehavý právny záujem na určení žalobkyňa nemusela preukazovať, pretože vyplýva z ust. § 194 CMP, podľa ktorého súd uznesením uložil osobe, dedičské právo ktorej bolo menej pravdepodobné, na podanie žaloby o určenie platnosti právneho úkonu. Predmetom konania bola žaloba žalobkyne o určenie platnosti alografného závetu poručiteľa I. K. dňa 10.03.20XX z dôvodu, že žalovaný namietol, že ho poručiteľ vlastnoručne nepodpísal. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa predložila vo veci prejednania dedičstva pred notárkou JUDr. C. E. po poručiteľovi I. K. alografný závet zo dňa XX.XX.XXXX, napísaný strojom pred dvomi svedkami a poručiteľom podpísaný. Pravosť podpisu poručiteľa bola namietnutá pred notárom žalovaným. Žalobkyňa bola odkázaná na podanie žaloby o určenie platnosti závetu na súd. V konaní súd vykonal dôkaz na zhodný návrh strán sporu nariadením znaleckého dokazovania z odporu písmoznalectvo. Znalec uzavrel, že sporný podpis na závete zo dňa 10.03.20XX nie je vlastnoručným podpisom poručiteľa I. K.. Žalobkyňa znalecký posudok č. 15/2019 zo dňa 01.07.2019 nenamietala a žalovaný s ním súhlasil. Preto nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov. Vykonanie týchto dôkaz nepovažoval za potrebné na zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej. V závere uviedol, že žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pretože petit žaloby znel na určenie platnosti právneho úkonu. Alografný závet zo dňa 10.03.20XX je absolútne neplatný. Súd bude po právoplatnosti tohto rozsudku v dedičskom konaní pokračovať so závetným dedičom - žalovaným z vôle poručiteľa, podľa závetu napísaného vo forme notárskej zápisnice zo dňa 13.08.2014 pod č. N 202/2014, Nz 29918/2014, na základe ktorého všetok majetok testoval Z. G..
1.3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP tak, že plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne nežiadal priznať. Výrok o nároku náhrady trov by bol nadbytočný vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania.
2. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie. Odvolanie nezdôvodnila žiadnym ustanovením § 365 CSP upravujúceho dôvody odvolania. Popísala podanú žalobu, vyjadrenie žalovaného zo dňa 08.09.2017, jej a vyjadrenie žalovaného na pojednávaní konanom dňa 09.01.2018. Následne namietala jej neúčasť na pojednávaní konanom dňa 24.09.20XX, na ktoré sa telefonicky ospravedlnila pre úmrtie syna a súd prvej inštancie napriek tomu vo veci bez jej prítomnosti rozhodol. Namietala nevykonanie dokazovania ňou navrhnutých svedkov. Spochybnila závery znaleckého dokazovania, pretože motorika poručiteľa bola v čase spísania závetu poškodená a podpis sa nestotožňoval sa s jeho predchádzajúcim podpisom na závete. Žalobkyňa neuviedla, čoho sa odvolaním domáha.
3. Žalovaný podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne. Uviedol, že nenavrhla a nepredložila žiaden dôkaz na doplnenie dokazovania, ktorým by spochybnila rozhodnutie súdu. Vo veci bola vypočutá na prvom pojednávaní, na ktorom sa zaviazala zabezpečiť účasť svedkov na pojednávanie. Svoju povinnosť nesplnila, ale v odvolaní namietala nevykonanie dokazovania výsluchom svedkov. Spochybnila v odvolaní závery znaleckého dokazovania, ku ktorému sa mala možnosť vyjadriť po doručení znaleckého posudku. Mala možnosť zúčastniť sa pojednávania. Nie je pravdivé jej ospravedlnenie úmrtím syna, pretože tento dôvod uvádzala už na prvom pojednávaní. Preto žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. l CSP, § 380 ods. l CSP) skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. l, 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.
5. Žalobkyňa v odvolaní namietala porušenie práva na spravodlivý súdny proces spočívajúce v rozhodnutí súdu v jej neprítomnosti po ospravedlnení neúčasti na pojednávaní. Preto sa odvolací súd pred posúdením vecnej stránky odvolania zaoberal namietanou vadou konania. V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávisle a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach a záväzkoch. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania a vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť jej protistrane. Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. Každá strana musí mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkami predloženými súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a vyjadriť sa k nim.
6. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.09.2019 vyplýva, že súd prvej inštancie pojednával v neprítomnosti žalobkyne konštatujúc jej neprítomnosť a neospravedlnenie účasti na pojednávaní. V spise sa nenachádza žiaden úradný záznam o ospravedlnení žalobkyne z neúčasti na pojednávaní. Žalobkyňa v odvolaní namietala ospravedlnenie neúčasti telefonicky z dôvodu úmrtia syna. Nepredložila žiaden doklad potvrdzujúci jej tvrdenie o úmrtí a telefonickom ospravedlnení. Na pojednávaní konanom dňa 09.01.2018 k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedla „v tom čase jej zomrel syn“, preto všetko úplne neriešila. Z obsahu jej odvolania nevyplýva, že v čase druhého pojednávania jej zomrel druhý syn. Preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď vec prejednal bez účasti žalobkyne a vo veci rozhodol. Odvolací súd nezistil namietanú vadu konania žalobkyňou.
7. Ďalšou žalobkyňou namietanou vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom nie je daná v postupe súdu spočívajúcom v tom, že vo veci nevykoná navrhnuté dokazovanie strán, v danom prípade výsluch svedkov ňou navrhnutých, pretože o tom, ktorý dôkaz na návrh strany konania bude vykonaný rozhoduje súd (§ 185 ods. 1 CSP). Žalobkyňa navrhovala vykonanie dokazovania výsluchom svedkov. Nesplnila povinnosť zabezpečenia ich účasti na pojednávaní, na ktoré sa nedostavila. Súd prvej inštancie nevykonanie dokazovania výsluchom svedkov zdôvodnil nepotrebnosťou dokazovania na zistenie skutkového stavu. Odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil, pretože výsluch svedkov by v žiadnom prípade nespochybnil záver znaleckého dokazovania.
8. Žalobkyňa spochybnila v odvolaní závery znaleckého dokazovania. Znalecký posudok jej bol doručený 12.07.2019. Do pojednávania konaného 24.09.2019 mala možnosť vzniesť námietky voči znaleckému posudku. Žiadna zo strán nespochybnila do rozhodnutia závery znaleckého posudku. Súd prvej inštancie správne preto vychádzal z jeho záverov majúc za to, že strany súhlasia s jeho závermi. Znalecký posudok žalobkyňa spochybnila až v odvolaní. Nejedná sa o prostriedok procesnej obrany, ktorý nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie . Neboli splnené podmienky § 366 CSP, pre ktoré by odvolací súd musel prihliadnuť na procesnú obranu žalobkyne. Preto sa týmto odvolacím dôvodom nezaoberal.
9. Podľa § 387 ods.l CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
10. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na záveroch znaleckého posudku konštatujúceho nepravosť podpisu poručiteľa na závete. Správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými žalobkyňou namietanými dôvodmi odvolania. Odvolací súd dodáva, že v zmysle ustanovenia § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka je závet jedným z právnych dôvodov dedenia. Je to výslovný a odvolateľný jednostranný právny úkon, ktorým fyzická osoba - poručiteľ robí v predpísanej forme dispozíciu so svojím majetkom pre prípad smrti. Závet musí spĺňať jednak všeobecné podmienky platnosti právnych úkonov vyplývajúce z ustanovení §§ 37, 38 a 40 Občianskeho zákonníka a jednak špecifické podmienky podľa ustanovení §§ 476 až 479 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenie § 40 ods. 3 OZ vyplýva platnosť písomného právneho úkonu podpísaním konajúcej osoby. Toto ustanovenie je všeobecné ustanovenie pre právne úkony. Dedenie je upravené v 2. diely Občianskeho zákonníka a dedenie zo závetu v ustanoveniach § 476 a nasledujúcich. Je daná špeciálna úprava platnosti právneho úkonu. Ustanovenie § 476b OZ vyžaduje okrem iných náležitostí závetu jeho podpis poručiteľom. Podpisom sa totiž završuje závet a vyjadruje vôľu testátora byť viazaný závetom. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo nepodpísanie závetu závetcom. Nebola splnená základná náležitosť daného právneho úkonu. Preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol a odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
11. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný. Neuplatnil si náhradu trov odvolacieho konania a odvolací súd nezistil žiadne trovy konania, o ktorých by mal rozhodovať z úradnej povinnosti. Preto o trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, § 255 CSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).