Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-133-2019.pdf
PDF · 93.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/133/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: C. A. I., S..X..F.., S. S. Y. XX, I., U.: XX XXX XXX, právne zastúpený MALICH advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Dunajská 25, Bratislava, IČO: 47 756 991proti žalovanej: W. T., E.. XX.XX.XXXX, I. S. XX/X/X, D., X., právne zastúpená advokátom JUDr. Martin Višňovský, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, o zapl. 1.142,21 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.1.2019, č.k. 12C/209/20152-12, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.142,21 eur s príl. titulom nedoplatku za služby spojené s užívaním I. Č.. X nachádzajúceho sa na X.Z.. K. K. Č.. XX v bytovom dome na E. Q.. Č. XX-XX K. I.. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.
2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalovaná na základe rozhodnutia Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavy č. V 3063/13 zo dňa 18.2.2013 previedla vlastníctvo k I. Č.. X, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu na Narcisovej ul. č. 18, Bratislava, zapísanom na P. Č.. XXXX na U.. X. K.. Pred prevodom bytu žalobca vydal žalovanej Potvrdenie o vyrovnaní zo dňa 6.2.2013, v ktorom uviedol, že žalovaná nemá ku dňu 31.1.2013 žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu, ani nedoplatky na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu Č.. X za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 (č.l. 164) vyplýva, že žalovaná mala preplatok na platbách vo výške 147,58 eur a po vyúčtovaní ku dňu 30.4.2013 celkový preplatok 313,35 eur. Zo Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2012 do 31.3.2013 (č.l. 165) súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaná v období od januára 2012 do 31.3.2013 platila na účet žalobcu mesačne preddavkové platby vo výške 190 eur. Ku dňu prevodu bytu mala na účte zostatok 165,77 eur.
3/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (§ 5 ods. 2, §8a ods. 7), dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná mala ku dňu prevodu vlastníctva bytu t.j. k 18.2.2013 všetky záväzky spojené s užívaním bytu voči žalobcovi vysporiadané tak, ako to žalobca potvrdil v listine vystavenej 6.2.2013 a ako to vyplýva zo správy ohľadom vyúčtovania úhrad
za rok 2012, čím zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou vyplývajúci zo zmluvy o výkone správy vyhodnotil ako vysporiadaný. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalovanej vznikol nedoplatok za obdobie od 1.1.2013 do 28.2.2013, ktorú skutočnosť preukazoval vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za uvedené obdobie. Z tejto listiny, ani z výpovede žalobcu, nebolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé ako žalobca (správca) dospel k záveru, že celkové náklady za obdobie od 1.1.2013 do 28.2.2013 činili 1.137,79 eur, keď príloha vyúčtovania, ktorú založil do súdneho spisu, neobsahovala žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia preukazovali. Povinnosťou žalobcu v konaní bolo jednoznačne preukázať výšku nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu za obdobie trvania nájomného vzťahu, čo sa však nestalo. Za nezanedbateľnú považoval súd prvej inštancie aj skutočnosť, že žalobca žalobu zo dňa 26.5.2015 opieral o skutkové tvrdenie, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti ako vlastníčka bytu za obdobie od 16.6.2014 do 24.5.2015, čím jej vznikol nedoplatok 1.142,21 eur, na pojednávaní sa však snažil preukázať, že nedoplatok je za ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2013. Podľa súdu však žalobca opomenul, že v roku 2013 žalovaná užívala predmetný byt len 2 mesiace (január, február) a vo februári ho previedla na tretiu osobu. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na žalobcom predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že žalovaná mala v predmetnom byte, ktorý v tom čase vlastnila do februára 2013 preplatky na úhradách. Za irelevantnú vyhodnotil súd prvej inštancie aj upomienku, ktorú žalobca zaslal žalovanej dňa 8.7.2014 (č. l. 179), podľa ktorej má žalovaná nedoplatok za obdobie od 1.5.2005 do 30.6.2014 vo výške 1.142,21 eur, na základe ktorého vyzval žalovanú na úhradu žalovanej sumy, pretože z potvrdenia o vyrovnaní zo dňa 6.2.2013 vyplýva, že žalovaná nemá žiadne nedoplatky súvisiace s užívaním bytu, ani nedoplatky na preddavkoch do fondu prevádzky a údržby opráv ako aj to, že žalovaná mala za rok 2012 preplatok na preddavkových platbách 147,58 eur a ku dňu 30. 04. 2013 preplatok vo výške 313,35 eur. Zohľadniac vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol.
4/ O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech priznal proti žalobcovi nárok na ich náhradu v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady si podľa § 262 ods. 2 C.s.p. vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku.
5/ Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že podľa §8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je ako správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcu sa domu a zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Túto povinnosť si správca splnil v zákonom stanovenej lehote a žalovanej predložil ročné vyúčtovanie nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním bytu za rok 2013. Sporným nárokom medzi stranami bol výsledok ročného vyúčtovania za rok 2013, ktorým bol nedoplatok žalovanej vo výške 1.137,79 eur. Predmetné ročné vyúčtovanie žalovaná nenamietala podaním reklamácie a preto má odvolateľ za to, že s ním vyjadrila súhlas a považovala ho za správne a zákonné. Správnosť vyúčtovania potvrdilo aj ekonomické oddelenie žalobcu ako správcu bytového domu vo svojom stanovisku, podľa ktorého vysoká spotreba (SV a TÚV) je zapríčinená tým, že v predchádzajúcom období vlastníčka nenahlásila stavy vodomerov do vyúčtovania a správa určil spotrebu náhradným spôsobom. Pri predaji bytu sa merače odpísali a uviedli sa skutočné stavy meračov, t.j. uvedenú vodu spotrebovala Z.. T., pričom Protokol o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 18.3.2013 je podľa odvolateľa súčasťou spisu. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobca namietal, že už v podanej žalobe jasne a zrozumiteľne uviedol, že žalovaná si neplnila svoje záväzky riadne a včas, t.j. neuhrádzala nedoplatky z ročných vyúčtovaní, pričom právny zástupca žalobcu od samotného začiatku sporového konania tvrdí, že podstatnú časť žalovanej istiny tvorí práve Ročné vyúčtovanie za rok 2013. Za účelom preukázania svojho tvrdenia predložil Ročné vyúčtovanie za rok 2013, ktoré opakovane a podrobne vysvetľoval a mal za to, že svoj nárok preukázal bez akýchkoľvek pochybností. Argumentoval tiež tým, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a vyhodnotil listinný dôkaz „Potvrdenie o vyrovnaní dlhu“ zo dňa 6.2.2013. V rámci predmetného potvrdenia skonštatoval, že žalovaná nemá nedoplatky na mesačných zálohových predpisov do dňa jeho vystavenia (6.2.2013) a zároveň uvádza, že toto potvrdenie nezahŕňa výsledok ročného vyúčtovania spojeného s vlastníctvom a užívaním bytu žalovanej za rok 2012, ktoré bol povinný vypracovať do 31.5.2013 výsledkom toho vyúčtovanie bol preplatok žalovanej vo výške 147,58 eur, ktorý bol žalovanej v súlade so Zmluvou o výkone správy č. XX/XX/XXX vrátený dňa 15.6.2013. Žalobca ako správa vykonal následne za obdobie od 1.1.2013 do 28.2.2013 ročné vyúčtovanie za rok 2013, a teda
v lehote do 31.5.2014 na základe hodnôt meračov uvedených v protokole o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 18.3.2013 a doručil ho žalovanej. Výsledkom vyúčtovania bol nedoplatok vo výške 1.137,79 eur. Žalobca v čase vydania potvrdenia nedisponoval výsledkom Ročného vyúčtovania z rok 2012, ani za rok 2013, nakoľko tieto povinnosti mal vykonať do 31.5.2013, resp. 31.5.2014. Podľa žalobcu je zrejmé, že žalovaná nemala v čase prevodu vlastníckeho práva k bytu na nového vlastníka na základe rozhodnutia Správy katastra zo dňa 18.2.2013 č. V 3063/13 vysporiadané svoje záväzky vyplývajúce zo zákona o bytoch a Zmluvy o výkone správy, konkrétne nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za rok 2013, čo je deklarované aj v tomto Potvrdení. Žalovaná si musela byt tejto skutočnosti vedomá, hoci predmetné Potvrdenie výslovne neobsahuje za rokom 2012 aj označenie roku 2013, a preto nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny nebol týmto Potvrdením vysporiadaný.
6/ Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
8/ Civilné sporové konanie sa spravuje zásadou formálnej pravdy; súd nezisťuje skutočný stav veci, vychádza z tvrdení strán sporu, hoci pri uplatnení určitých materiálnych korektívov (napr. súd môže vykonať dôkaz z verejných registrov a zoznamov, ak z nich vyplýva, že tvrdenie strany nezodpovedá skutočnosti). V prípade, že skutkové tvrdenia nekorešpondujú s vykonanými dôkazmi, znamená to, že strana neuniesla dôkazné bremeno, dôsledkom čoho je jej prehra v spore. Na to, aby súd žalobu zamietol nemusí byť preukázaná neexistencia nároku žalobcu, pretože v civilnom sporovom konaní neexistuje prezumpcia existencie (dôvodnosti) žalovaného nároku. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
9/ Z ust. § 10 ods. 1 a ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z. vyplýva právna povinnosť vlastníka bytu poukazovať mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra, rovnako tak aj úhrady za plnenia, a to na účet domu v banke. Podľa § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
10/ Pokiaľ žalobca skutkovo dôvodil, že žalovaný nedoplatok 1.142,21 eur s prísl. (resp. 1.137,79 eur plus poplatok za upomienku) predstavuje dlh žalovanej vzniknutý za obdobie od 1.1.2013 do 28.2.2013, jeho povinnosťou bolo relevantne dôkazne preukázať, že vyúčtovaný skutočný náklad za rok 2013 spôsobila žalovaná. Žalobca síce v odvolaní dôvodí, že pri výpočte žalovanej sumy vychádzal zo stanoviska svojho ekonomického oddelenia a z Protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 18.3.2013 (správne zrejme zo dňa 18.2.2013, poznámka odvolacieho súdu), takýto dôkaz - Protokol o odovzdaní bytu a prevzatí bytu s informáciami o skutočnom stave meračov spotreby TUV, SV ku dňu 18.2.2013 nebol doposiaľ v konaní predložený a žalobca touto listinou ani vecne neargumentoval. Za dôkaz preukazujúci tvrdenie žalobcu ohľadom dlhu žalovanej nemôže s ohľadom na jej procesnú obranu (preplatok na vyúčtovaní za rok 2012; skutočnosť že, I. Č.. X v roku 2013 vlastnila len do 18.2.2013, t.j. cca. 6 týždňov; výrazný nepomer medzi účtovanou spotrebou TÚV, SV a tepla na ohrev vody za obdobie január, február 2013 v porovnaní s rokom 2012; Potvrdenie o vyrovnaní zo dňa 6.2.2013) slúžiť výlučne Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 1.1.2013 - 28.2.2013, resp. Sumárna analýza predpisu za obdobie od 1.1.2010 do 30.6.2014, pretože ide o listiny, ktoré boli vypracované samotným žalobcom a plne v jeho réžii. Úlohou žalobcu teda bolo v konaní hodnoverne preukázať, že z celkového vyúčtovania nákladov za rok 2013, resp. z celkového vyúčtovaného nedoplatku vzťahujúceho sa k I. Č.. X na rok 2013 pripadá na žalovanú práve žalovaná suma 1.142,21 eur s prísl., teda že žalovaná čiastka sa viaže výlučne k obdobiu od 1.1.2013 do 18.2.2013, kedy žalovaná predmetný byt ešte vlastnila. Tieto skutkové tvrdenie však žalobca v konaní dôkazne nepreukázal. Samotná skutočnosť,
že žalovaná ako bývalá vlastníčka I. Č.. X správnosť Vyúčtovania na rok 2013 nereklamovala, totiž nezaložilo prezumpciu jeho správnosti.
11/ Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
12/ Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že sa vzhľadom na bydlisko žalovanej na území Rakúskej republiky zaoberal aj otázkou právomoci slovenských justičných orgánov predmetnú vec prejednať a dospel k záveru, že táto je daná, pretože žalovaná sa konania na prvoinštančnom súde riadne zúčastnila (čl. 26 ods. 1 Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach).
13/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p .).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).