Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-22-2020.pdf
PDF · 96.76 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6C/22/2020
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v právnej veci veriteľa: L.. M. A., D.. XX.X.XXXX, N. U. XX, F. H., zastúpeného Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455 proti dlžníkovi: N. U.P., D.. X.X.XXXX, H. N. F. XXXX/XXX-XX, A. N., H..Č.. Y., Í. F. o nariadenie neodkladného opatrenia na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, takto
rozhodol:
I. Súd návrh veriteľa na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov zamieta.
II. Súd žiadosť veriteľa o výnimku z poskytnutia zábezpeky zamieta.
odôvodnenie:
1. Veriteľ sa podaným návrhom na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov podaným na tlačive stanovenom Nariadení Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 65/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach ( ďalej len „Nariadenie“ ) domáhal vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov proti ( dlžníkovi ako aj udelenia výnimky z poskytnutia zábezpeky z dôvodu nemajetnosti. Uviedol, že disponuje proti dlžníkovi vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Žilina sp.zn. 11Zm/16/2007-16 zo dňa 4.6.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť čo do zmenkovej pohľadávky dňa 16.6.2007 a vykonateľnosť dňa 16.6.2007. Potrebu vydania neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že na základe uvedeného rozhodnutia bolo v zmysle poverenia vydaného Okresným súdom Žilina u súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka na Exekútorskom úrade v Žiline pod značkou EX 487/10 vedené exekučné konanie, ktorá exekúcia bola zastavená, nakoľko sa jedná o starú exekúciu podľa zák. 233/2019 Z.z. Zároveň uviedol, že na základe predmetného rozhodnutia mu dlžník zatiaľ neplnil. Podaným návrhom veriteľ zároveň žiadal o získanie informácií o účte dlžníka, ktorý má mať v Írsku, v meste Cork, nakoľko dlžník má v tomto štáte obvyklý pobyt a tiež tam pracuje.
2. K návrhu veriteľ pripojil fotokópiu zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Žilina sp.zn. 11Zm/16/2007-16 zo dňa 4.6.2007 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 16.6.2007, jeho preklad do anglického jazyka, Exekučný príkaz súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka č. EX 487/10 zo dňa 1.7.2010 a Upovedomenie o zastavení starej exekúcie vydané súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom č. EX 487/10 zo dňa 30.1.2020.
3. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Zákona č. 54/2017 Z.z. o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákona č. 54/2017 Z.z.“), Európsky príkaz na zablokovanie účtov (ďalej len "príkaz na zablokovanie") je neodkladné opatrenie nariadené podľa osobitného predpisu. Na konanie o príkaze na zablokovanie sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 54/2017 Z.z., Na konanie o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie je príslušný všeobecný súd osoby, proti ktorej návrh na vydanie príkazu na zablokovanie smeruje.
5. Podľa § 5 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 54/2017 Z.z., Ak sú splnené podmienky na vydanie príkazu na zablokovanie, súd ho vydá vo forme podľa osobitného predpisu; inak návrh sčasti alebo celkom uznesením zamietne. Rozhodnutie o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie sa doručí navrhovateľovi. Ak sa má príkaz na zablokovanie vykonať v inom členskom štáte Európskej únie, súd, ktorý príkaz na zablokovanie vydal, doručí navrhovateľovi príslušné tlačivá podľa osobitného predpisu na podanie návrhu na výkon príkazu na zablokovanie.
6. V zmysle bodu 14 preambuly Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), podmienkami vydania príkazu na zablokovanie by sa mala zabezpečiť primeraná rovnováha medzi záujmom veriteľa o vydanie príkazu a záujmom dlžníka predísť zneužitiu príkazu. Preto ak veriteľ podá návrh na vydanie príkazu na zablokovanie predtým, ako dosiahne vydanie rozsudku, súd, na ktorý sa návrh podáva, by sa mal na základe dôkazov predložených veriteľom presvedčiť, že je pravdepodobné, že veriteľ bude vo veci svojej pohľadávky voči dlžníkovi úspešný. Od veriteľa by sa okrem toho malo vyžadovať v každej situácii, aj vtedy, keď už dosiahol vydanie rozsudku, aby súdu uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkone existujúceho alebo budúceho rozsudku, môže dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu.Súd by mal posúdiť dôkazy o existencii takéhoto nebezpečenstva, ktoré predložil veriteľ. Tieto dôkazy by sa mohli týkať napríklad dlžníkovho konania vo vzťahu k pohľadávke veriteľa alebo v predchádzajúcom spore medzi účastníkmi, úverovej minulosti dlžníka, povahy majetku dlžníka a akéhokoľvek nedávneho konania dlžníka vo vzťahu k jeho majetku. Pri posudzovaní dôkazov môže súd dospieť k záveru, že výbery z účtov a prípady výdavkov dlžníka na zabezpečenie bežného chodu jeho podnikania alebo opakujúce sa rodinné výdavky nie sú samy osebe neobvyklé. Samotné neuhradenie alebo popretie pohľadávky ani samotná skutočnosť, že dlžník má viac než jedného veriteľa, by sa nemali samy osebe považovať za dostatočný dôkaz odôvodňujúci vydanie príkazu. Ani samotná skutočnosť, že finančná situácia dlžníka je zlá alebo sa zhoršuje, by sa nemala sama osebe považovať za dostatočný dôvod na vydanie príkazu. Súd však tieto skutočnosti môže zohľadniť pri celkovom posúdení existencie rizika.
7. Podľa čl. 1 bod 1 Nariadenia, Týmto nariadením sa zavádza konanie Únie, na základe ktorého môže veriteľ dosiahnuť vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov (ďalej len „príkaz na zablokovanie“ alebo „príkaz“), ktorým sa zabraňuje ohrozeniu následného vymáhania veriteľovej pohľadávky prevodom alebo vybraním finančných prostriedkov, ktoré má dlžník na bankovom účte vedenom v členskom štáte, a to až do sumy uvedenej v príkaze.
8. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia, Toto nariadenie sa vzťahuje na peňažné pohľadávky v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch vymedzených v článku 3 bez ohľadu na povahu príslušného súdu alebo tribunálu (ďalej len „súd“). Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta iure imperii“).
9. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia: Na účely tohto nariadenia je cezhraničným prípadom prípad, v ktorom sa bankový účet alebo účty, ktoré majú byť príkazom na zablokovanie, vedú v inom členskom štáte ako: a) v členskom štáte súdu, na ktorý sa návrh na vydanie príkazu na zablokovanie podľa článku 6 podáva, alebo b) v členskom štáte, v ktorom má veriteľ bydlisko.
10. Podľa čl. 6 ods. 3 Nariadenia v prípade, že veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku alebo súdneho zmieru, právomoc vydať príkaz na zablokovanie v súvislosti s pohľadávkou uvedenou v rozsudku alebo v súdnom zmieri majú súdy členského štátu, v ktorom sa rozsudok vydal alebo v ktorom sa súdny zmier schválil alebo uzavrel.
11. Podľa čl. 7 ods. 1 a 2 Nariadenia (Podmienky vydania príkazu na zablokovanie), Súd vydá príkaz na zablokovanie, ak veriteľ predložil dostatočné dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený, že
je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme príkazu na zablokovanie, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. Ak veriteľ v členskom štáte ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, ktorými sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku, veriteľ musí tiež predložiť dostatočné dôkazy, ktoré presvedčia súd o tom, že je pravdepodobné, že veriteľ bude vo veci svojej pohľadávky voči dlžníkovi úspešný.
12. V zmysle čl. 8 ods. 2 písm. d) Nariadenia návrh obsahuje tieto informácie: číslo umožňujúce identifikáciu banky, napríklad IBAN alebo BIC a/alebo názov a adresu banky, v ktorej má dlžník jeden alebo viacero účtov, ktoré sa majú zablokovať.
13. V zmysle čl. 8 ods. 2 písm. f) Nariadenia návrh obsahuje tieto informácie: v prípade, že nemožno poskytnúť žiadnu z informácií uvedených v písmene d), vyhlásenie, že sa žiada o získanie informácií o účte podľa článku 14, ak je takáto žiadosť možná, a dôvody, pre ktoré sa veriteľ domnieva, že dlžník má jeden alebo viacero účtov v banke v konkrétnom členskom štáte.
14. Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia, Súd prijme rozhodnutie prostredníctvom písomného konania na základe informácií a dôkazov, ktoré veriteľ predložil vo svojom návrhu alebo spolu so svojím návrhom. Ak sa súd domnieva, že predložené dôkazy sú nedostatočné, môže v prípade, že to umožňuje vnútroštátny právny poriadok, veriteľa požiadať, aby poskytol dodatočné listinné dôkazy.
15. V zmysle čl. 12 ods. 2 nariadenia EÚ, ak veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, súd pred vydaním príkazu môže od veriteľa požadovať, aby poskytol zábezpeku uvedenú v odseku 1 prvom pod odseku, ak to vzhľadom na okolnosti prípadu považuje za potrebné a primerané.
16. Podľa čl. 17 ods. 1, 2 Nariadenia, Súd, ktorý začal konať o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie, preskúma, či sú splnené podmienky a požiadavky stanovené v tomto nariadení. Súd rozhodne o návrhu bezodkladne, najneskôr však do uplynutia lehôt stanovených v článku 18.
17. Podľa § 324 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
21. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
22. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
23. Z uvedeného vyplýva, že európsky príkaz na zablokovanie účtov je osobitým druhom neodkladného opatrenia, nariadený podľa osobitného predpisu, a to Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s
cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach. Na konanie o európskom príkaze na zablokovanie účtov sa primerane použijú ustanovenia CSP o neodkladných opatreniach, ak nariadenie o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov neustanovuje inak.
24. Právomoc slovenského súdu v danej veci rozhodovať je daná v zmysle čl. 6 Nariadenia. Príslušnosť Okresného súdu Považská Bystrica v danej veci konať je založená podľa § 2 ods. 1 zákona č. 54/2017 Z.z. v spojení s § 14 CSP, keďže osoba proti ktorej návrh smeruje, teda dlžník, má trvalý pobyt v obvode tohto súdu.
25. Z charakteru európskeho príkazu na zablokovanie účtov ako druhu neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zisťovať všetky okolnosti, ktoré sú potrebné pre vykonanie meritórneho rozhodnutia a toto neodkladné opatrenie môže vydať aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podmienkou jeho vydania je však osvedčenie, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme európskeho príkazu na zablokovanie účtov, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. Je preto nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o reálnom nebezpečenstve pre vymoženie veriteľovej pohľadávky. Pri vydaní európskeho príkazu na zablokovanie účtov je potrebné, aby veriteľ v každej situácii, aj vtedy, keď už dosiahol vydanie rozsudku, súdu uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez európskeho príkazu by výkon existujúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dlžník môže svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu. Existencia takejto obavy a nebezpečenstva súd posudzuje na základe tvrdení a dôkazov predložených veriteľom. Pre vydanie príkazu na zablokovanie účtov je preto nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o reálnom nebezpečenstve pre vymoženie veriteľovej pohľadávky. Súd vydá príkaz na zablokovanie účtov, ak veriteľ predložil dostatočné dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený , že je naliehavo potrebné prijať ochranu vo forme príkazu na zablokovanie. Veriteľ v konaní o nariadenie/vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov musí odkazom na konkrétne skutkové okolnosti (na konkrétne správanie dlžníka/ žalovaného) tvrdiť a osvedčiť hrozbu ukracujúceho konania dlžníka.
26. Príkaz na zablokovanie účtov v zmysle citovaného nariadenia, preto nemožno z hľadiska jeho cieľa stotožňovať s obvyklou formou blokovania finančných prostriedkov na účte v rámci exekučného konania. „Obvyklým“ blokovaním sa má dosiahnuť uchovanie prostriedkov na účte povinného subjektu a následne uspokojenie vymáhanej pohľadávky z týchto prostriedkov. Dôsledkom oboch spomenutých situácií (európskeho príkazu na zablokovanie účtov a štandardného výkonu exekúcie) je zablokovanie účtu povinného/dlžníka, resp. finančných prostriedkov na ňom, ich význam a účel je rozdielny. V štandardnom exekučnom konaní totiž nie je podstatné, či povinný vykonáva úkony, ktorými by sa zbavoval svojho majetku, resp. znižoval jeho hodnotu, zatiaľ čo pri európskom príkaze na zablokovanie účtov je práve preukázanie takéhoto počínania dlžníka rozhodujúcou podmienkou jeho nariadenia. Príkaz na zablokovanie účtov má teda ( prioritne ) ochrannú funkciu, má zabrániť tomu, aby dlžník prevodom alebo výberom prostriedkov z účtu úmyselne znížil svoj majetok a tak znemožnil alebo výrazne sťažil uspokojenie pohľadávky.
27. Pri posudzovaní potreby vydania príkazu na zablokovanie účtu súd vychádzal z konkrétnych okolností prípadu, predovšetkým z obsahu návrhu a z dôkazov predložených veriteľom, pričom dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené, a to z dôvodu chýbajúcej naliehavej potreby úpravy pomerov a nepreukázania reálneho nebezpečenstva zmarenia vymoženia veriteľovej pohľadávky. Samotná skutočnosť, že dlžník žije v zahraničí (v Írsku), kde aj pracuje, že doteraz nebola uspokojená pohľadávka veriteľa ani len z časti a že prebiehajúca exekúcia bola ako „stará exekúcia“ zastavená, nie je dostatočným dôvodom na vydanie príkazu na zablokovanie účtu. Súd poukazuje na to, že zastavenie „starej“ exekúcie nevylučuje možnosť veriteľa opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie na základe totožného exekučného titulu. Taktiež majetok nachádzajúci sa v inom členskom štáte EU je postihnuteľný exekúciou na podklade rovnakého exekučného titulu ako v Slovenskej republike, avšak podľa predpisov upravujúcich exekučné konanie platných v tom členskom štáte, kde sa majetok, ktorý by mal byť exekúciou postihnutý, nachádza.
28. Veriteľ v danom prípade nekonkretizoval, aké konkrétne kroky smerujúce k zámernému poškodzovaniu veriteľa dlžník vykonáva, nešpecifikoval konanie dlžníka, ktoré by smerovalo k úmyselnému znižovaniu jeho majetku. Veriteľ v konaní kvalifikovane neosvedčil, že dlžník sa nehospodárne zbavuje svojho majetku, čo by znamenalo ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia a neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodne zakladali jeho obavy, že dlžník bude znižovať hodnotu svojho majetku alebo iným spôsobom nepriaznivo ovplyvňovať svoje majetkové pomery a ohrozí budúci výkon exekúcie. Veriteľ mal povinnosť odkazom na konkrétne skutkové okolnosti ( na konkrétne správanie dlžníka ) tvrdiť a osvedčiť hrozbu ukracujúceho konania dlžníka, čo súd v tejto veci preukázané nemal. Nebolo teda osvedčené, že pohľadávka veriteľa naliehavo potrebuje súdnu ochranu, t.j. že by bez vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený výkon existujúceho právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pri absencii osvedčenia existencie reálnej hrozby zmarenia alebo sťaženia vymoženia veriteľovej pohľadávky nie je možné uplatniť postup podľa čl. 9 bodu 1 Nariadenia a veriteľa vyzvať na doplnenie dôkazov, resp. uvedenie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko podľa § 327 CSP sa pri neodkladných opatreniach nepoužijú ustanovenia o odstraňovaní vád. Naviac súd udáva, že dlžník nedisponuje žiadnym účtom v Írsku, čo súd zistil mailovým dopytom na príslušnom orgáne určenom na získanie informácií o účtoch v Írsku ( Ministerstvo pre spravodlivosť a rovnosť, Bishop´s Square, Redmond´s Hill, Dublin 2, Írsko) . S poukazom na uvedené súd návrh veriteľa na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtu dlžníka zamietol.
29. V súvislosti so žiadosťou veriteľa o výnimku z poskytnutia zábezpeky, súd uvádza, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd o tejto žiadosti rozhodol tak, že žiadosť zamietol, keďže tieto výroku spolu bezprostredne súvisia. Aby súd žiadosti vyhovel, mali by byť splnené podmienky na vydanie príkazu na zablokovanie účtov, pričom tieto splnené neboli.
30. S poukazom na bod 15 úvodných ustanovení Nariadenia v spojení s čl. 11 Nariadenia dlžník nebol informovaný o prebiehajúcom konaní. Uvedené neodporuje vnútroštátnej úprave, ktorý v zmysle § 1 ods.2 zákona o EP favorizuje ustanovenia Nariadenia pred ustanovením CSP o neodkladných opatreniach.
31. Nadväzne, v doterajšom štádiu konania, je jeho účastníkom v užšom zmysle slova len navrhovateľ (veriteľ), čo okrem iného vedie k záveru, že rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania sa nejaví nevyhnutným. Obdobne rozhodol aj Krajský súd Banská Bystrica v Uznesení sp.zn. 14Co/36/2019 zo dňa 25.3.2019, keď skonštatoval, že pokiaľ ide o náhradu trov konania, vzhľadom na sui generis tohto osobitného konania, ktoré je prísne konaním ex parte, teda bez účasti druhej strany, nemá procesné opodstatnenie rozhodovanie o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach (§ 357písm. d) CSP a s poukazom na čl. 21 bodu 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiťcezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach).
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1 a 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.