Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/9/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v spore žalobkyne: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX H., zast.: JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom so sídlom Jarková 63, 080 01 Prešov, IČO: 42083591, proti žalovanému: D. P., nar. X.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX H., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. - 301 zo dňa 9.11.2022, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v rozsudku špecifikovaných nehnuteľností (byt so súvisiacim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu) a zaviazal žalovaného vypratať predmetný byt v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa doručenou žalobou domáhala určenia, že je vlastníčkou špecifikovaných nehnuteľností a vypratania týchto nehnuteľností. Žalobu odôvodnila tým, že predmetné nehnuteľnosti v roku 2017 darovala žalovanému. Po darovaní bytu sa však žalovaný o ňu ako o matku úplne prestal javiť záujem a správal sa voči nej tak, že hrubo porušoval dobré mravy. Súd uviedol, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná prevažná časť nevhodného správania žalovaného podpísaného žalobkyňou v žalobe ako aj vo výzve na vrátenie daru. Uviedol, že žalovaný nepoprel pravdivosť skutkového tvrdenia žalobkyne, že pomoc pri návštevách v zdravotníckych zariadeniach vrátane hospitalizácii poskytuje žalobkyni výlučne jej dcéra. Aj zo svedeckej výpovede E.. L. Z. vyplynulo, že žalobkyňu sprevádzala výlučne jej dcéra a iba jej poskytovala informácie o zdravotnom stave žalobkyne. Súd uviedol, že neposkytnutie pomoci zo strany žalovaného v čase zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne, ako aj podanie lieku, ktorý mohol vážne ohroziť jej zdravie, je možné subsumovať pod skutkovú podstatu ustanovenie , teda, že ide o správanie hrubo porušujúce dobré mravy, pričom uvedený záver zodpovedá aj ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít. Súd zistil, že žalovaný podal žalobkyni jej neznámy liek, následkom ktorého bola dezorientovaná a halucinovala. Žalovaný nepoprel tvrdenia žalobkyne, že tejto podal liek N. v čase jej hysterického záchvatu, kedy sa cítila zle, avšak z toho vôbec nehalucinovala. Súd ďalej zisťoval, či správanie sa žalobkyne ako darkyne nebolo v rozpore s dobrými mravmi, a teda, či jej správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného a dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané akékoľvek nevhodné správanie sa žalobkyne voči žalovanému majúce charakter správania

sa v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by mohlo byť príčinou prípadného nevhodného správania sa žalovaného ako obdarovaného.

2. Na základe uvedených skutočností súd žalobe vyhovel a určil lehotu na vypratanie nehnuteľnosti a zabezpečenie si ďalšieho bývania. Výrok o trovách konania odôvodnil úspechom žalobkyne v konaní.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že predmetné rozhodnutie považuje za nezákonné. Žalovaný v podanom odvolaní namietal viaceré skutkové závery súdu prvej inštancie, na ktorých však súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie a tieto odvolacie námietky nemohli privodiť pre žalovaného lepšie rozhodnutie vo veci, a preto ich odvolací súd výslovne neuvádza ani sa nimi nezaoberá. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že mu bolo odopreté právo na spravodlivý proces tým, že nebol vypočutý svedok H. E.. Spochybnil skutkový záver, na ktorom súd založil svoje rozhodnutie, a to záver o tom, že žalovaný neposkytoval žalobkyni potrebnú pomoc v súvislosti s jej ošetreniami. Uviedol, že nie je pravda, že matku nesprevádzal na vyšetrenia, on ju na vyšetrenia sprevádzal, ale čakal na chodbe, čo určite videla zdravotná sestra a dalo by sa to dokázať potvrdenkami o sprevádzaní matky. Neskôr, keď odmietla matka s ním komunikovať v roku 2019, obracala sa už len na sestru. Uviedol, že záver súdu o podaní lieku N. považuje za unáhlený a za povrchné hodnotenie vykonaných dôkazov. Poukázal na to, že tento liek bol predpísaný jemu na ukľudnenie lekárkou po tragickej smrti jeho 17-ročného syna. Lekárka ho poučila, že je to liek ako C., bez osobitného poučenia na škodlivé účinky tohto lieku. Sám užíval tento liek asi polroka, potom len sporadicky. Keďže bol oboznámený, že N. pôsobí ako C., tak ho v dobrej vôli dal pri hysterickom záchvate jeho matke, a to len jedenkrát na ukľudnenie a nebadal žiadne účinky, aké matka popisuje a matka sa postupne ukľudnila. Nie je pravdou, že mala nejaké halucinácie. Nešlo z jeho strany o to, aby matke ublížil, ale naopak chcel jej pomôcť, keďže sám tento liek užíval bez vedľajších účinkov. Odmietol záver dokazovania, že odmietol pomôcť matke pri doprovode na lekárske ošetrenia v čase zhoršenia zdravotného stavu a úmyselne jej podal liek, ktorý mohol vážne ohroziť zdravie žalobkyne. Nie je pravdivé hodnotenie súdu, že nepreukázal nevhodné správanie žalobkyne voči nemu, lebo svedecká výpoveď D. F. a čiastočne aj susedy E. preukazuje opak. Odmieta hodnotenie situácie, ktorá nastala po pojednávaní 7.9.2022, zachoval sa tak preto, lebo videl, že matke je zabezpečená a poskytovaná pomoc, teda situáciu vyhodnotil tak, že je už zbytočný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, resp., aby rozsudok zrušil.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožnil.

6. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach , , ).

7. Žalovaný v podanom odvolaní okrem odvolacích námietok proti tým skutkovým záverom rozhodnutia, na ktorých súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie, spochybnil aj závery súdu prvej inštancie o tom, že podanie lieku N. bolo konaním v rozpore s dobrými mravmi a závery o neposkytnutí pomoci pri návšteve zdravotníckych zariadení, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil. Závery súdu prvej inštancie vyplývajú z vykonaného dokazovania. Neposkytnutie pomoci pri návšteve lekára (aj v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu) aj podanie nepredpísaného lieku, ktorý spôsobil žalobkyni vážne zdravotné problémy, je aj podľa názoru odvolacieho súdu konaním v hrubom rozpore s dobrými

mravmi a aj samostatne je každý z týchto skutkov dôvodom na vrátenie daru. Obe tieto konania sú uvedené vo výzve žalobkyne na vrátenie daru zo dňa 08.07.2019.

8. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žiadavala žalovaného o odvoz k lekárovi a on to odmietal. To, že žalovaný nesprevádzal žalobkyňu k lekárovi, potvrdila aj svedkyňa E.. Z. a ďalší svedkovia. Aj žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že matku prestaval sprevádzať od roku 2019 v zdravotníckych zariadeniach, ale vysvetľuje to tým, že sa matka od roku 2019 obracala v súvislosti s návštevou lekárov už len na sestru. Žalovaný pred súdom prvej inštancie tento stav (že matku nesprevádzal) nevysvetľoval a nenavrhoval dôkazy svedčiace o tom, že matku k lekárovi nesprevádzal, lebo matka sa v tejto veci obracala na sestru žalovaného. V odvolacom konaní sa žalovaný nemôže domáhať vykonania ďalších dôkazov, pretože toto by bolo v rozpore so zásadou koncentrácie konania a odvolací súd musí vychádzať z dôkazov, ktoré boli vykonané doposiaľ. Z týchto dôkazov vyplýva, že žalobkyňa žiadala od žalovaného pomoc, aby mohla navštevovať lekárov (aj v súvislosti so zhoršením svojho zdravotného stavu), a žalovaný jej túto pomoc neposkytoval.

9. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané aj podanie lieku N. žalovaným žalobkyni. Aj keď sám žalovaný mohol mať s týmto liekom nejakú skúsenosť, v žiadnom prípade nemohol tento liek sám podať žalobkyni, pretože nie je lekár a nemohol zohľadniť všetky následky podania takéhoto lieku skutočnosti na organizmus žalobkyne. Z vykonaných dôkazov (z výpovede svedkyne lekárky E.. Z.) vyplynulo, že podanie tohto lieku mohlo ohroziť zdravotný stav žalobkyne a takéto konanie aj podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

10. Nevypočutie svedka H. E. súd prvej inštancie odôvodnil, keď uviedol, že nie je potrebné vyvracať skutočnosť, ktorá nebola preukázaná. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje.

11. Z výpovede svedkyne D. F. nevyplývajú závery, že žalobkyňa sa k žalovanému správala v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla len informácie, ktoré mala sprostredkované od žalovaného, ale na otázku súdu uviedla, že sama nikdy nebola svedkom vzájomných vulgárnych alebo hanlivých vyjadrení medzi stranami sporu. Z výpovede svedkyne R. E. takisto vyplýva záver, že žalobkyňu počula vulgárne sa vyjadrovať, ale s tým, že pani P. vo všeobecnosti v komunikácii používa takzvané hrubšie slová, takúto komunikáciu má vo všeobecnosti, nielen vo vzťahu k pánovi P.. Teda týmto dôkazom nebolo preukázané konanie v rozpore s dobrými mravmi žalobkyne vo vzťahu k žalovanému, ktoré by mohlo vyvolať obdobné konanie žalovaného vo vzťahu k žalobkyni.

12. Vecne správny aj výrok o trovách konania.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa .

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a . V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, žalovaný bol neúspešný. Preto odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania úspešnej žalobkyni. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli byť dôvodom na rozhodnutie o nepriznaní trov konania postupom podľa .

15. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).