Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-72-2019.pdf
PDF · 104.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/72/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobkyne: K.. R. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X, F., zastúpenej: JUDr. JUDr. Danielom Gajdošom, advokátom so sídlom Strážnická 2, Bratislava proti žalovanej: Y.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. F. XX, T., o zaplatenie 40.143,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 40.143,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 40.143,- eur od 13.09.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 16.09.2019 domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 40.143,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 40.143,- eur od 13.09.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že v období od 25.11.2014 do 11.10.2018 uzatvorila so žalovanou ústne zmluvy o pôžičke, na základe ktorých žalovanej požičala prevodom na bankový účet žalovanej spolu sumu 49.994,-€ a žalovaná sa zaviazala uvedené peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaná doposiaľ vrátila sumu 9.851,-€, preto voči žalovanej eviduje pohľadávku vo výše 40.143,-€. Žalobkyňa v žalobe uviedla jednotlivé pôžičky nasledovne: a) pôžička zo dňa 6.2.2017 v sume 4.200,-€, časť vrátená, dlžná suma 3.028,-€ b) pôžička zo dňa 20.3.2017 v sume 3.000,-€, c) pôžička zo dňa 5.4.2017 v sume 7.000,-€, d) pôžička zo dňa 19.5.2017 v sume 2.590,-€, e) pôžička zo dňa 22.6.2017 v sume 3.000,-€, f) pôžička zo dňa 8.8.2017 v sume 40,-€, g) pôžička zo dňa 7.3.2018 v sume 800,-€, h) pôžička zo dňa 22.3.2018 v sume 6.000,-€, i) pôžička zo dňa 6.4.2018 v sume 800,-€, j) pôžička zo dňa 7.5.2018 v sume 450,-€, k) pôžička zo dňa 16.5.2018 v sume 80,-€, l) pôžička zo dňa 4.6.2018 v sume 700,-€, m) pôžička zo dňa 8.6.2018 v sume 495,-€, n) pôžička zo dňa 6.7.2018 v sume 900,-€, o) pôžička zo dňa 8.8.2018 v sume 860,-€, p) pôžička zo dňa 5.9.2018 v sume 5.400,-€, q) pôžička zo dňa 11.10.2018 v sume 5.000,-€. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie peňažných prostriedkov, ostatnú výzvy vykonala žalobkyne prostredníctvom jej zástupcu, žalovaná do podania žaloby peňažné prostriedky nevrátila. Z dôvodu
omeškania si žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania odo dňa podania žaloby. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobkyňa okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označila v žalobe tieto dôkazy: bankové výpisy, výzva na splnenie povinnosti.
2. Okresný súd Piešťany vo veci vydal dňa 01.10.2019 pod č.k. 15C/72/2019 - 46 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor s odôvodnením vo veci samej, preto Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 15C/72/2019 - 61 zo dňa 15.11.2019 v zmysle ust. § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) predmetný platobný rozkaz zrušil.
3. Žalovaná v odpore zo dňa 14.10.2019 (č.l. 55 a 57 spisu) uviedla, že so žalobkyňou nikdy nemala ani ústnu ani písomnú zmluvu, napriek tomu je ochotná zaplatiť sumu z účtu Mbank, kde nie sú uvedené pôžičky (sumu 12.275,-€) a v konečnom dôsledku zaplatí sumu, ktorú jej určí súd. K podaniu priložila výpis z účtu mBank č. L. za obdobie od 1.1.2012 do 4.8.2019. V podaní zo dňa 23.10.2019 označenom ako dodatok (č.l. 66) uviedla, že je ochotná žalobkyni zaplatiť aj celých 40.143,-€, nakoľko je žalobkyňa zdravotne úplne zničila a chce mať pokoj. Má proti nej dôkazy, ktoré chce predložiť súdu. K podaniu žalovaná žiadne prílohy (dôkazy) nepriložila.
4. Žalobkyňa vo svojej replike (podanie zo dňa 05.02.2020 - č.l. 77) súdu uviedla, že vyjadrenia žalovanej považuje za zmätočné a nepravdivé vo vzťahu k tvrdeniu, že nemali medzi sebou nikdy žiadnu dohodu. So žalovanou mala riadne dohody o pôžičke, ktoré boli uzatvárané na základe telefonickej komunikácie, na základe ktorej peňažné prostriedky poskytla žalovanej v hotovosti alebo prevodom na účet žalovanej. Si len ťažko by si žalobkyňa vymyslela číslo bankového účtu žalovanej. Ak sa žalovaná dozvedela o peniazoch na svojom účte a nechcela ich, mala povinnosť ich vrátiť odosielateľovi, čo však neurobila. Peniaze požičané v hotovosti si v súdnom konaní nevymáha, nakoľko nemá k tomu dôkazy. Žalovaná osobne vkladala na účet na bankový účet žalobkyne peniaze, a to v dobe od 03.11.2017 do 10.07.2019 v sume 9.851,-€, čím vrátila časť požičaných peňazí. Uvedená skutočnosť potvrdzuje podľa žalobkyne uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Ako dôkaz priložila výpisy z účtov žalobkyne č. L. za uvedené obdobie a súčasne navrhla ako dôkaz výsluch žalobkyne.
5. Žalovaná vo svojej duplike (podanie zo dňa 25.02.2020 - č.l. 106) súdu uviedla, že žalobkyňa je pre ňu cudzia žena z ulice, prečo by jej mala žalobkyňa dávať pôžičku, z akého dôvodu? Žalovaná ďalej uviedla, že si chcel brať pôžičku od banky, ale jej ju zamietli kvôli vysokému veku. Žalovaná uviedla, že trvá na detektore lži. Keď raz sedela v záhrade, počula ako žalobkyňa hovorila do telefónu, ktorý podľa nej sa týkal jej osoby a poskytovanie peňažných prostriedkov. K podaniu žalovaná priložila dôkazy: pokladničné doklady o vkladoch hotovosti na účet číslo:...XXXXXXXXXX v celkovej výške 8.012,-€.
6. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 08.07.2020 (č.l. 138) súdu uviedla, že žalovanou predložené potvrdenia o vklade potvrdzujú skutočnosť, že žalovaná si požičiavala peniaze od žalobkyne.
7. V podaní zo dňa 16.7.2020 žalovaná uviedla, že potvrdenia o vkladoch na účet žalobkyne nie sú úplné, zbytok doloží na súde, je to oveľa viac ako 8.012,-€. Žalovaná uviedla, že všetky uvedené peniaze neboli pôžička ale boli to financie, ktoré žalobkyňa bezhlavo a nezodpovedne posielala, ona ich nechcela, nepotrebovala, vracala ich späť. V podaní zo dňa 20.07.2020 uviedla, že ako mohla v mesiaci apríl 2017 vrátiť žalobkyni dňa 6.4.2017 sumu 600,- € dňa 11.04.2017 sumu 40,-€, dňa 18.04.2017 sumu 1.700,- €, dňa 28.04.2017 sumu 450,-€ (spolu 2.790,-€), ak má len 1 dôchodok. Nikdy v živote od nej pôžičku nemala.
8. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavila žalovaná, ktorá svoju neúčasť žiadala ospravedlniť zo zdravotných dôvodov. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej, nakoľko jej účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 CSP). Následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).
9. Zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalovaná spolu so žalobkyňou uzatvárali zmluvy o pôžičke v ústnej forme, a to na základe telefonického alebo osobného kontaktu. Vždy to bolo na základe žiadosti žalovanej, čiže žalovaná vždy oslovila žalobkyňu a požiadala ju o pôžičku. Na základe tejto žiadosti potom žalobkyňa vždy previedla požadovanú sumu na účet žalovanej, tak ako to žiadala.
Žalovaná už niektoré predchádzajúce pôžičky splácala žalobkyni, a to vkladmi na jej bankový účet. V tomto konaní si uplatňuje sumu 40.143,- eur, ktoré žalovaná žalobkyni do dnešného dňa nevrátila, a to ani na základe výzvy. Poukázal na tvrdenia žalovanej v rámci jej písomných podaní, kde najskôr uviedla, že žalobkyňu nepozná (je to žena z ulice) a pritom sama v jednotlivých podaniach uviedla, že sedela záhradke a počula žalobkyňu, že táto je bankárka, taktiež, že nie je pri zmysloch, že jej predávala byty - teda si odporuje a jej vyjadrenia sú zmätočné. Taktiež sa vo vyjadreniach vyjadrila, že je ochotná sumu zaplatiť. V podaní zo dňa 20.07.2020 potvrdila, že vkladala na účet žalobkyne peniaze, čo odôvodnila tým, že žalobkyni vracala peniaze, ktoré jej žalobkyňa takzvane bezhlavo posielala na účet. Čo sa týka pokladničný dokladov predložených žalovanou, jednalo sa o splácanie starých pôžičiek, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Žalovaná vlastne nepoprela prevzatie finančných prostriedkov od žalobkyne. Pri každom poskytnutí finančných prostriedkov žalovaná sľúbila žalobkyni, že poskytnuté peniaze v určitom termíne vráti. Vždy to bolo dohodnuté individuálne. Žalovaná bola od počiatku v omeškaní so splácaním pôžičiek. S úhradami pôžičiek začala od polovice roka 2016, vychádzajúc pritom z bankových výpisov z účtu žalobkyne. Takto uhradené sumy zo strany žalovanej boli započítané na úhradu najstarších pôžičiek, a to aj na niektoré pôžičky, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Vo vzťahu k možnej aplikácii ustanovenia § 257 CSP sa zástupca žalovanej vo vzťahu k nemajetnosti žalovanej (tvrdenej v podaní zo dňa 14.10.2019 - č.l. 54) vyjadril s tým, že toto je tvrdenie považuje za účelové, nakoľko po tom, čo sa dozvedela o tomto spore, previedla byt, jednalo sa o byt č. 32 v Piešťanoch, LV č. 8305. Jednalo sa o kúpnu zmluvu na tretiu osobu, vklad bol povolený 24.10.2019, prevod na osobu p. Q..
10. Súd vykonal výsluchom žalobkyne, listinami: výzvou na splnenie povinnosti, výpismi z účtov žalobkyne, pohybmi na účte, pokladničnými dokladmi, z ktorých zistil tento skutkový stav:
11. Z výsluchy žalobkyne vyplýva, že žalovaná ju približne v roku 2014 požiadala o pôžičku pre človeka, s ktorým mala žalobkyňa bližší vzťah, a ktorému mala byť žalovaná poručníčkou. Malo sa jednať o financie na operáciu srdca vo výške 700,- eur. Tieto peniaze požičala. Potom nasledovali ďalšie žiadosti žalovanej, aby pomohla pri ďalších lekárskych zákrokoch v zahraničí, na ktoré žalovaná ako poručníčka a dôchodkyňa nemala peniaze. Toto sa opakovalo dookola a požiadavky na sumu sa zvyšovali. Dospelo to do štádia, že už nemala vlastné peniaze, tak si musela požičiavať peniaze od známych a rodiny. Dostala sa to do štádia, keď výška nesplatených pôžičiek dosiahla sumu cca 40.000,- eur, vtedy vyzvala žalovanú, aby jej peniaze vrátila. Žalovaná ju ubezpečila, že jej peniaze vráti. Zo žalovanou sa pozná prostredníctvom dotyčnej osoby, ktorú uviedla ako jej blízku osobu, pričom žalovaná tvrdila, že je jeho poručníčkou. Tvrdil to aj ten pán. Žalovaná jej vždy sľúbila, že poskytnuté peniaze jej vráti, vrátenie vždy naviazala na nejakú udalosť, že napr. dostane peniaze od syna, od jej sestry. Prípadne namiesto finančného plnenia, že prevedie do jej vlastníctva byt v hodnote cca 40.000,- eur, s doživotným právom bývania v tomto byte pre žalovanú. Toto však neuskutočnila. Na účel splácania mala osobitne vedený účet, žalovaná niečo zaplatila už v roku 2015, jej splácanie bolo chaotické. Posledná úhrada zo strany žalovanej bola v máji 2019. Čísla účtov jej poskytla samotná žalovaná. Jeden bol v SLSP, kam peniaze vkladala osobne na účet, druhý účet mala vo VÚB, kam financie prevádzala bankovým prevodom.
12. Obsahom písomnej výzvy zo dňa 10.09.2019 bola výzva pre žalovanú v mene žalobkyne na vrátenie sumy 40.143,-€ titulom dlhu z poskytnutých pôžičiek za obdobie od 25.11.2014 do 11.10.2018.
13. Z výpisu z účtu žalobkyne č. L. za obdobie od 01.01.2012 do 04.08.2019 vyplýva, že za uvedené obdobie boli vykonané z tohto účtu prevody peňažných prostriedkov v prospech účtu č. L. v celkovej výške 49.294,-€, prvý prevod bol zo dňa 25.11.2014 a posledný zo dňa 11.10.2018. Pri prevodoch bolo uvedené označenie žalovanej, s rôznymi popismi (zdravotná poisťovňa, chýbajúce prostriedky, liečenie, depozit za byt, na operáciu, liek, projekt, opakovane pôžička, lekársky zákrok, nájomné, atď.). Totožný výpis predložila žalovaná k podaniu zo dňa 14.10.2019. Z pohybu na účte č. L. zo dňa 4.6.2018 vyplýva prevod peňažných prostriedkov v prospech účtu č. L. v sume 700,-€, s označením žalovanej. Celkovo tak boli prevedené finančné prostriedky v sume 49.994,-€ (49.294,-€ + 700,-€).
14. Z výpisu z účtu žalobkyne č. L. za obdobie od 01.11.2017 do 30.11.2017 vyplýva, že za uvedené obdobie boli vykonané v prospech tohto účtu prevody peňažných prostriedkov vkladom hotovosti žalovanou vo výške 365,-€ (dňa 3.11.2017 v sume 125,-€, dňa 10.11.2017 v sume 100,-€ a dňa 29.12.2017 v sume 140,-€). Z pohybov na účte č. L. vyplýva prevod peňažných prostriedkov v prospech tohto účtu vkladom hotovosti žalovanou v celkovej sume 7.839,-€ v období od 03.04.2018 do 10.07.2019.
Celkovo tak boli vykonané žalovanou vklady hotovosti v prospech účtu žalobkyne v sume 8.204,-€ (365,- € + 7.839,-€).
15. Z pokladničných dokladov o vklade hotovosti predložených žalovanou (č.l.107 -111 spisu) vyplýva, že v prospech účtu č. 3000003707 boli vykonané žalovanou prevody finančných prostriedkov v celkovej výške 8.012,-€, a to za obdobie rokov 2016- 2017.
16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Po vykonanom dokazovaní súd zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vykonanými listinnými dôkazmi, a to výpismi z účtu žalobkyne č. L. za obdobie od 01.01.2012 do 04.08.2019 vyplýva, že v tomto období boli vykonané z tohto účtu prevody peňažných prostriedkov v prospech účtu č. L. v celkovej výške 49.294,-€. Z ďalšej listiny, a to z pohybu na účte č. L. zo dňa 4.6.2018 vyplýva prevod peňažných prostriedkov v prospech účtu č. L. v sume 700,-€, s označením žalovanej. Celkovo takto boli prevedené finančné prostriedky v sume 49.994,-€ (49.294,-€ + 700,-€)v prospech žalvoanej, čím boli preukázané tvrdenia žalobkyne o poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 49.994,-€, pričom ako to súd uviedol v bode 13. tohto rozsudku, uvedená suma finančných prostriedkov bola poskytnutá v prospech žalovanej, ktorá samotnú skutočnosť poskytnutia finančných prostriedkov v tejto výške ani nepopierala, žalovaná popierala uzatvorenie zmluvy o pôžičke so žalobkyňou. Tým bol podľa súdu splnený jeden zo základných (podstatných) predpokladov na platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke, resp. zmlúv o pôžičke, o ktoré po právnej stránke opierala svoj nárok žalobkyňa, t.j. prenechanie veci, pričom sa jednalo vec určenú druhovo. Z dokazovania, a to z výsluchu žalobkyne ďalej vyplýva, že sa so žalovanou dohodli aj na povinnosti vrátiť tieto peňažné prostriedky (veci), a taktiež sa dohodli aj na čase tohto vrátenia, tento čas bol vždy naviazaný na nejakú udalosť, čo podľa súdu postačuje na prijatie záveru o dohode zmluvných strán na čase vrátenia veci, ktorá bola predmetom pôžičky. Opak v tomto smere zistený (preukázaný) žiadnym dôkazom nebol. Ako vyplýva z popisu jednotlivých transakcií vykonaných v prospech účtu žalovane (zdravotná poisťovňa, chýbajúce prostriedky, liečenie, depozit za byt, na operáciu, liek, projekt, opakovane pôžička, lekársky zákrok, nájomné, atď.), peniaze poskytovala žalobkyňa na rôzne účely žalovanej, čo je plne v súlade s tým, na čo má inštitút zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka slúžiť. Podľa súdu tak došlo k platnému opakovanému uzatváraniu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, táto môže byť pritom uzatvorená aj ústnou formou, pričom žalobkyňa ako veriteľ si svoju povinnosť prenechať žalovanej ako dlžníkovi veci určené druhovo (peniaze) splnila, a to v rozsahu 49.994,-€, za obdobie od 25.11.2014 do 11.10.2018. Čo sa však týka povinnosti žalovanej ako dlžníka, t.j. vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu, žalovaná túto povinnosť splnila len čiastočne, pričom z listinných dôkazov vyplýva toto splnenie v rozsahu 8.204,-€ (365,-€ + 7.839,-€) tak ako to vyplýva z bodu 14. odôvodnenia tohto rozsudku. Rozdiel medzi listinami preukázanou výškou poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 49.994,- € a listinami preukázanou výškou vrátených finančných prostriedkov žalovanou vo výške 8.204,- €
predstavuje suma 41.790,-€, z ktorej si žalobkyňa žalobou uplatnila len časť vo výške 40.143,-€. Splnenie povinnosti žalovanej ako dlžníka zo vzťahu vyplývajúceho zo zmlúv o pôžičke v inom (väčšom) rozsahu preukázaný nebol, žalovaná ani za týmto účelom nenavrhla žiadny relevantný dôkaz, pričom dôkazné bremeno čo sa týka rozsahu splnenia jej povinnosti bolo práve na žalovanej. Žalovaná ako dôkaz navrhla len detektor lži, ktorý ako dôkaz slúžiť podľa súdnej praxe nemôže. Za daného stavu tak súd prijal záver, že nárok uplatnený žalobkyňou vo výške 40.143,-€ titulom dlhu zo zmluvy o pôžičke, resp. zmlúv o pôžičke bol uplatnený dôvodne, žalobkyňa v tomto smere aj uniesla svoje bremeno tvrdenia ako i dôkazné bremeno.
23. K obrane žalovanej súd uvádza, že tvrdenia, resp. postoj žalovanej v tomto sporovom konaní bol zmätočný, keď jednak tvrdila, že so žalobkyňou nemala žiadnu zmluvu (písomnú ani ústnu), no na strane druhej vyjadrila ochotu žalovanú sumu zaplatiť. Taktiež uviedla, že žalobkyňa je pre ňu osobou cudzou, následne uviedla, že počula telefonický rozhovor žalobkyne, ktorý sa podľa žalovanej týkal jej osoby. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že žalobkyňa poskytovala v jej prospech peniaze bezhlavo a nezodpovedne, pričom ona ich nechcela, súd v tejto obrane žalovanej absentuje logika, a to v tom smere, aký by mala žalobkyňa dôvod opakovane poskytovať v prospech žalovanej finančné prostriedky v značnej výške (cca. 50.000,-€), a to bez záruky ich vrátenia a odkiaľ by žalobkyňa disponovala číslom účtu žalovanej. Uvedené len potvrdzuje podľa súdu to, že sa jednalo o poskytovanie peňazí na žiadosť žalovanej, ktorá napokon opakovanými vkladmi v hotovosti poskytovala v prospech účtu žalobkyne peňažné prostriedky, pričom nemožno nechať bez povšimnutia, že finančné prostriedky boli žalobkyňou poskytované v prospech žalovanej z iného účtu než na ktorý žalovaná následne v prospech žalobkyne plnila v rozsahu 8.012,-€ (vychádzajúc zo stavu zisteného predloženými dôkazmi). Uvedené svedčí podľa súdu o tom, že medzi stranami sporu ako zmluvnými strany existovala ich vzájomná dohoda, v dôsledku ktorej navzájom disponovali informáciami o číslach účtov v peňažných ústavoch, na ktoré aj plnili.
24. Súd preto vzhľadom na zistený skutkový stav, ktorý vyhodnotil vyššie uvedeným spôsobom, uložil žalovanej ako dlžníkovi povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 40.143,- eur, ktorá suma je podľa súdu dlhom žalovanej voči žalobkyni titulom poskytnutých a žalovanou nevrátených pôžičiek. Súčasne súd uložil žalovanej v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto dlžnej sumy 40.143,- eur od 13.09.2019 do zaplatenia, ktorého výška je v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Bolo preukázané, že žalovaná ako dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnila, a preto je v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v omeškaní, s čím je spojené právo žalobkyne ako veriteľa požadovať od žalovanej ako dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania povinnosť (§ 517 ods. 2 OZ). Súd priznal úrok z omeškania od požadovaného dátumu 13.09.2019, kedy žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu, nakoľko žalovaná bola jednak písomne výzvou zo dňa 10.09.2019, t.j. pred dátumom 13.9.2019 vyzývaná na úhradu dlhu, čomu podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe predchádzali ostatné výzvy, pričom toto žalovaná nerozporovala a iný stav zo zisteného skutkového stavu nevyplýva.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % (výrok II. rozsudku), nakoľko žalobkyňa je tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP). Čo sa týka možnej aplikácie ust. § 257 CSP, súd je toho názoru, že neboli preukázané zo strany žalovanej také skutočnosti, ktorý by aplikáciu daného ustanovenia § 257 CSP umožňovali, žalovaná svoju tvrdenú nemajetnosť žiadnym spôsobom nepreukázala. Navyše zástupca žalobkyne tomto smere (možnej aplikácie § 257 CSP) uviedol, že žalovaná po získaní vedomosti o tomto spore previedla svoj byt (majetok) na tretiu osobu, čo dokladoval príslušným výpisom z listu vlastníctva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.