Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-59-2018.pdf
PDF · 127.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/59/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu L.. A. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v G., G. XX, proti žalovanému Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 52, P.O.BOX 45, Bratislava, o preskúmanie opatrenia žalovaného č.: OLP/2971/9328/2018 zo dňa 13.04.2018 takto,
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky číslo: OLP/2971/9328/2018 zo dňa 13.04.2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 13.04.2018 č.: OLP/2971/9328/2018, označeným ako : „Odvolanie proti rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informácie zo dňa 21.02.2018 - stanovisko“, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“) predložil žalovanému na rozhodnutie odvolanie žalobcu z 05.03.2018, ku ktorému zaujal stanovisko, že odvolanie bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, ktoré nebolo v zákonom stanovenej lehote odvolateľom doplnené v listinnej podobe, v elektronickej podobe, autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice, preto takéto podanie nie je spôsobilé vyvolať zamýšľané právne účinky, t.j. ho nemožno posudzovať ako odvolanie podľa § 19 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon č. 211/2000 Z. z.“, resp. „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“). Žalovaný z uvedeného uzavrel, že nie je oprávnený rozhodnúť o neexistujúcom odvolaní. 2. K postupu správnych orgánov pri vybavovaní žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií žalovaný ďalej v liste z 13.04.2018 uviedol, že: “Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice dňa 21.02.2018 prostredníctvom elektronických schránok odp@ruvzke.sk a sekretariat@ruvzke.sk dňa obdŕžal žiadosť o informáciu odvolateľa (ďalej len „žiadosť”), zaevidovanú dňa 22.02.2018 pod č. 2018/00774-3/inf./18, v ktorej uvádza: „Žiadam, aby ste ma informovali o ..., ako aj o adresu o. z. Divadlo Momoland, na ktoré ste poslali rozhodnutie o pokute, o ktorej A.. O. M. pred úradmi prehlásil, že nie je správna, a to na moju emailovú adresu U.. Z..”. .... Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice žiadosť vybavil listom č. 2018/00774- 10-3/inf./ l8-281/ODP zo dňa 02.03.2018 (ďalej len “list zo dňa 02.03.2018”), ktorý bol odvolateľovi doručený dňa 05.03.2018 na jeho emailovú adresu, ako je uvedená vyššie......
... Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice dňa 06.03.2018 pod č. 2018/00774-11 zaevidoval elektronické podanie odvolateľa zo dňa 05.03.2018, doručené prostredníctvom elektronickej schránky
sekretariat@ruvzke.sk bez kvalifikovaného elektronického podpisu, v texte ktorého uvádza: „Žiadam o potvrdenie prijatia emailu, stačí kliknúť na Odpovedať a napísať prijaté. Uvedenú informáciu podľa zákona 211/2000 Z. z. žiadam zaslať na moju emailovú adresu U.. Z. Ďakujem A. U. G. XX XXX XX G.”, prílohou ktorého bol dokument Odvolanie_info_05032018.zep. Odvolateľ označil text ako „ Odvolanie proti Rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu zo dňa 21.02.2018”, v ktorom ďalej uvádza:
- v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. podáva v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice o čiastočnom nevyhovení žiadosti zo dňa 21.02.2018;
- jedná sa o neuvedenie informácie - adresy, na ktorú Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice zaslal rozhodnutie o uložení pokuty o. z. divadlo Momoland, o ktorom podpredseda o. z. A.. M. do zápisnice OÚ Košice dňa 15.02.2018 prehlásil, že nie je správna;
- dňa 05.03.2018 boli odvolateľovi doručené tri emaily s rovnakým obsahom, poslané dňa 05.03.2018 s označením „Žiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám o poskytnutie informácie - informácia", ktorými bola čiastočne zamietnutá žiadosť;
- namiesto požadovanej adresy pracovníčka napísala množstvo balastu, pričom už v minulosti tvrdila rozpory, nakoniec sa ospravedlnila a poďakovala, poslaná odpoveď je však neadekvátna;
- uvedená odpoveď explicitne neuvádza adresu, na ktorú bolo skutočne rozhodnutie o pokute poslané, pretože mohlo opätovne dôjsť k chybnému údaju pri písaní adresy;
- Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice nevydal rozhodnutie o neposkytnutí informácie podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., pričom žiadosť mala predpísané náležitosti a odvolateľ nebol vyzvaný na doplnenie žiadosti;
- odvolací orgán preskúma zákonnosť konania a rozhodnutia povinnej osoby v celom rozsahu a nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní, ale môže rozhodnúť aj na základe dôvodov, ktoré zistí on sám;
- zákon č. 211/2000 Z. z. je založený na základnom princípe „čo nie je tajné, je verejné";
- s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 2 správneho poriadku uvádza, že je zákonnou zásadou, aby povinná osoba každé podanie posudzovala nie podľa jej označenia, resp. názvu, ale podľa jej obsahu;
- domnieva sa, že nesprístupnenie informácií je účelové, ako aj agresívny tón odpovede je účelový, na čo opakovane poukázal
- Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice nerobil ďalšie kroky, keď úradnou činnosťou zistil, že na údajnom sídle spoločnosti sa uvedené o. z. nenachádza a poštu nepreberá;
- žiada postupovať v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z.” 3. Žalobca podal na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu dňa 13.05.2018 (doručenú elektronicky dňa 14.05.2018), v ktorej namietal nezákonnosť postupu ako aj rozhodnutia žalovaného zn.: OLP/2971/9328/2018 zo dňa 13.04.2018 v spojení s rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravia so sídlom v Košiciach číslo : 2018/00774-10-3/inf./18-281/0DP zo dňa 02.03.2018 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“). Tvrdil, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
4. Žalobca v správnej žalobe ďalej argumentoval tým, že: “Ako logickú nepreskúmateľnosť vnímam tvrdenie odvolacieho orgánu: „Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice dňa 06.03.2018 pod č.2018/00774-11 zaevidoval elektronické podanie odvolateľa zo dňa 05.03.2018, doručené prostredníctvom elektronickej schránky sekretariat.ruvzke.sk bez kvalifikovaného elektronického podpisu, v texte ktorého uvádza „Žiadam o potvrdenie prijatia emailu, stačí kliknúť na Odpovedal a napísať prijaté. Uvedenú informáciu podľa zákona 211/2000 Z. z. žiadam zaslať na moju emailovú adresu U..Z.. Ďakujem A. U. G. XX XXX XX G.”, prílohou ktorého bol dokument Odvolanie_ info_05032018.zep. Odvolateľ označil text ako „Odvolanie proti Rozhodnutiu 21.02.2018”, v ktorom ďalej uvádza...” Odvolací orgán vlastne tvrdí, že dokument Odvolanie_info_05032018.zep je bez elektronického podpisu, pričom citujú z tohto dokumentu, čo znamená, že ho vedeli prečítať a vytlačiť. Na to, aby sa
elektronicky podpísaný dokument mohol prečítať, musí byť k dispozícii špeciálny softvér a použitá karta zamestnanca s jeho elektronickým podpisom. Zákon o elektronickej komunikácií platí od leta minulého roku, predtým sa začatie jeho platnosti 4 roky predlžovala. Úrady sú zo zákona povinné komunikovať s právnickými osobami iba elektronicky cez portál slovensko.sk.; podľa zákona o e - Governmente orgánu hrozí aj pokuta. Moja skúsenosť je taká, že mnohí úradníci ani nevedia, čo elektronický podpis znamená. Hlavne v rezorte ministerstva vnútra. Nemajú technické vybavenie, preukazy s elektronickým podpisom, ani školenie. Bývalý minister vnútra M.. G. sabotoval tento zákon, tiež jeho činnosť a prehliadanie napomáhalo infiltrácii kokaínovej mafie do všetkých zložiek štátu, na čo poukazoval tiež zavraždený novinár. Napr. riaditeľ policajnej inšpekcie - východ mi volal, že nemôže otvoriť súbor .zep a musel som mu vysvetľovať čo to je a nech sa obráti na ich ústredie. Podobne daňová kontrolórka. Evidentne aj ÚVZ SR má podobný problém, ku ktorému sa pridružila ešte aj neuveriteľná arogancia a hlúposť, keď odvolanie prehlásia za neexistujúce namiesto toho, aby prikázali RUVZ v Košiciach mi poskytnúť skutočnú adresu, na ktorú poslali Rozhodnutie o pokute pre o.z. divadlo Momoland. Zaťažujú občanov, súdy. Pritom zákon o slobode informácií je založený na základnom princípe „čo nie je tajné, je verejné". Informácia smerovala k snahe získať pre štát finančné prostriedky, čo by malo byť v záujme aj uvedenej úradníčky.” 5.Vo vzťahu k samotnému neposkytnutiu požadovaných informácií uviedol, že : “ nesprístupnenie uvedených informácií je účelové ako aj agresívny tón odpovedi je účelový, a cieľom je kryť organizovanú skupinu, aby ma mohla vydierať a nielen mňa. Na túto skutočnosť som už opakovane poukázal, ako aj na úmyselne chybne uvádzané údaje pri niektorých osobách. Mám za to, že sa jedná o úmyselnú trestnú činnosť. Aj v tomto prípade RUVZ v Košiciach nemá záujem získať pre štát finančné prostriedky, ale chráni svojho komplica, prostredníctvom ktorého vyrába anonymné podania a vykonáva kontroly na objednávku. Podanie sa posudzuje podľa obsahu; úrad si ani neoveril moje podanie, že A.. O. M. do zápisnice na OÚ v Košiciach dňa 15.02.2015 podpísal, že o.z. divadlu Momoland kvôli zlej adrese zo strany RUVZ v Košiciach nebolo doručené rozhodnutie o pokute. Úrad nerobil ďalšie kroky, keď úradnou činnosťou zistil, že na údajnom sídle spoločnosti sa uvedené o.z. nenachádza a poštu nepreberá. Naopak, robí zo mňa otravného hlupáka. Navrhoval som, aby za uvedené združenie kolegiálne zaplatila požadovanú pokutu M.. B.. Mám za to, že spôsob vybavenia mojej žiadosti svedčí o napomáhaní organizovanej zločineckej skupine, ktorá ma od 2013 roku prenasleduje prostredníctvom kontrolných orgánov a polície na objednávku uvedenej skupiny - mafie, ktorá si aj do kontrolných orgánov dosadila svojich ľudí, ako aj do ostatných zložiek štátnej moci. Moje skoršie podozrenie sa plne potvrdilo po skutočnostiach publikovaných po vražde novinára, kde tajomník bezpečnostnej rady štátu A.. M. musel odstúpiť pre kontakty s kokaínovou mafiou, tento cez svoju funkciu riadil krajského riaditeľa polície, krajskú hygienickú, krajského riaditeľa hasičov, krajského prokurátora, prednostu OU..., Tiež bolo publikované, že A.. S. býva na jednej ulici s vedúcim prokurátorom v Trebišove, podnikal v jednej firme s jeho synom, mal firmu v dome predsedu súdu,, frajerku dosadil predsedovi vlády, infiltroval vedenie finančnej správy, A.. F. podnikal s manželom vedúcej daňovej kontroly... Všetky tieto zložky na objednávku nezamestnaného bezdomovca O. M. vykonávajú nezákonné činnosti voči mne, ktoré pociťujem ako vydieranie a šikanovanie. Vrátane RUVZ v Košicach, ktoré na objednávku A.. M. vykonalo kontrolu v mojej spoločnosti a až následný súdny spor mi dal za pravdu v nezákonnosti. Podobne vydierali aj iné spoločnosti, minimálne ešte jednu žiadosť o kontrolu od uvedeného som tam identifikoval. V priestupkovom konaní so zakladateľom uvedeného občianskeho združenia nezamestnaným bezdomovcom O. M. sa preukázalo, že existuje prepojenie medzi ním a kontrolórom Živnostenského odboru OÚ v Košiciach, ktorý mi pri kontrole zas povedal, že budú nasledovať kontroly z hygieny, požiarnikov,.... Posledných 5 rokov ma uvedená skupina prenasleduje cez rôzne kontroly iniciované spomínaným bezdomovcom. Ďalšiu trestnú činnosť, aj subvenčné podvody vykonávajú cez rôzne občianske združenia, v ktorých figurujú tie isté mená. Ich dlhy verejné inštitúcie rôzne nezákonne zahladzujú.” 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 11.07.2018 (doručenom konajúcemu súdu elektronicky prostredníctvom ÚPVS dňa 16.07.2018) zopakoval chronológiu udalostí vedúcich k vydaniu listu žalovaného z 13.04.2018, keď uviedol, že správny orgán prvého stupňa obdŕžal elektronicky žiadosť žalobcu o informáciu, ktorá bola zaevidovaná dňa 22.02.2018 pod č. 2018/00774-3/inf./18, ktorú prvostupňový správny orgán vybavil listom č. 2018/00774-10-3/inf./18-281/ODP zo dňa 02.03.2018,
ktorý bol doručený žalobcovi na jeho emailovú adresu dňa 05.03.2018. Nasledujúceho dňa správny orgán prvého stupňa t.j. 06.03.2018 zaevidoval elektronické podanie žalobcu zo dňa 05.03.2018 doručené prostredníctvom elektronickej e - mailovej schránky sekretariat@ruvzke.sk, prílohou ktorého bol dokument Odvolanie info 05032018.zep. Žalobca označil text ako “Odvolanie proti rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu zo dňa 21.02.2018”. 7. V písomnom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol : “Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 26.03.2018 obdŕžal list Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice č. 2018/00774-12-343/ ODP-3/inf/18 zo dňa 21.03.2018, ktorým prvostupňový správny orgán v zmysle § 19 ods. 2 a 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s § 57 ods. 2 správneho poriadku predložil odvolanie L.. A. U.Ť. na rozhodnutie odvolaciemu správnemu orgánu, ktorý v súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal predmetnú vec a dňa 13.04.2018 ukončil predmetné konanie listom č. 0LP/2971/9328/2018 zo dňa 13.04.2018 označeným ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu zo dňa 21.02.2018 - stanovisko” (ďalej len „list”), v ktorom poukazuje na ustanovenia § 19 ods. 1 a § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 19 ods. 1 správneho poriadku a ďalej uvádza: „Nakoľko odvolanie odvolateľa bolo doručené Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Košice dňa 06.03.2018 v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, a toto podanie nebolo v zákonom stanovenej lehote odvolateľom doplnené v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky konštatuje, že toto podanie odvolateľa nie je spôsobilé vyvolať zamýšľané právne účinky, t. j. nemožno ho posudzovať ako odvolanie podľa § 19 zákona č. 211/2000 Z. z. Na základe uvedeného Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky konštatuje, že nie je oprávnený rozhodnúť o neexistujúcom odvolaní.” List bol L.. A. U.Ť. doručený prostredníctvom poštovej prepravy doporučenou zásielkou do vlastných rúk dňa 04.05.2018.” 8. Žalovaný vo vyjadrení zaujal stanovisko, že žalobcom napadnutý list nemožno považovať za rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy, pretože z pohľadu konania vedeného pred orgánom verejnej správy ním nie sú priamo dotknuté práva, oprávnené záujmy alebo povinnosti žalobcu. Podľa žalovaného z jeho obsahu vyplýva, že nejde o rozhodnutie vo veci samej, čomu nasvedčuje aj forma, ktorá nespĺňa náležitosti kladené na rozhodnutie správnym poriadkom. Zdôraznil, že správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy , ak pred ich právoplatnosťou neboli vyčerpané všetky opravné prostriedky. Podľa žalovaného označený list nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, preto navrhol, aby súd podanú žalobu odmietol. Tvrdil, že súdnemu prieskumu by prípadne podliehalo až fiktívne rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu, avšak k vydaniu takého fiktívneho rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nedošlo z dôvodu nesprávnej formy podania odvolania žalobcom a teda nevyčerpaniu riadneho opravného prostriedku. Žalovaný v žalobou napadnutom liste vyslovil, že žalobca nesplnil zákonnom stanovené požiadavky na nadobudnutie právneho účinku odvolania, t. j. na využitie svojich zákonných práv a teda odvolací orgán v ňom nevyslovil žiadny záver, ktorým by mohol zasiahnuť do právnej sféry žalobcu. Takýto list nemožno považovať ani za individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, preto nepodlieha súdnemu prieskumu. 9. Vo vzťahu k samotnému spôsobu podania žalobcu ako aj k forme odvolania žalovaný vo vyjadrení uviedol, že: “elektronizácia výkonu verejnej správy je upravená predovšetkým zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2013 Z. z.”). Zároveň je potrebné uviesť, že slovenská právna úprava diametrálne odlišne upravuje podanie, resp. doručenie žiadosti o poskytnutie informácie, kde nie sú zákonom stanovené striktné podmienky (§ 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.), ale postačuje, aby bola žiadosť podaná písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom, a na druhej strane podanie riadneho opravného prostriedku - odvolania, na ktoré sú kladené zákonné požiadavky rozhodného charakteru, s ktorými sa spájajú jeho právne účinky. ..... ...... Na účely elektronickej komunikácie sú osobám zriaďované elektronické schránky. Ak teda fyzické osoby doručujú orgánom verejnej moci elektronicky, sú povinné použiť elektronickú schránku na tieto účely zriadenú a ktorá je verejne dostupná. V tomto prípade je ňom elektronická schránka prvostupňového správneho orgánu podatelna@ruvzke.sk a táto informácia je verejne dostupná na webovej stránke www.ruvzke.sk/sk/kontakt(11.07.2018) a zároveň prvostupňový správny orgán poskytuje na svojej webovej stránke dostatok informácii a poučení o tom, ako správne podať elektronické podanie https://www.ruvzke.sk/faq-page/32%23t32n185 (11.07.2018). Žalobca však svoje podanie doručil do e-mailovej schránky sekretariat@ruvzke.sk, t.j. priamou formou elektronickej komunikácie, do schránky, ktorá nie je určená na elektronické podania.
Žalobca taktiež namieta neznalosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, či jeho zamestnancov, ale i iných orgánov verejnej moci, v oblasti elektronického podpisu. Uvedené tvrdenie žalobcu je založené na hrubom nepochopení, nesprávnom, resp. neaktuálnom výklade príslušnej právnej úpravy elektronického podpisu. Základnou a nevyhnutnou požiadavkou pri prístupe k elektronickým službám je jednoznačná identifikácia osoby a následne jej autentifikácia. Občiansky preukaz s elektronickým čipom je dôveryhodným a bezpečným nosičom identifikačných údajov občana, teda jeho elektronickej identity. Elektronická identita osoby sa preukazuje identifikáciou osoby a overuje sa jej autentifikáciou. Identifikácia osoby sa ďalej preukazuje menom a priezviskom osoby v kombinácií s jej rodným číslom (Identifikátorom osoby). Autentifikácia je proces overenia identity osoby orgánom verejnej moci, na autentifikáciu osoby sa môže použiť len občiansky preukaz s elektronickým čipom (eID) a bezpečnostný osobný kód (BOK). Prostredníctvom občianskeho preukazu s čipom je možné požiadať o nahratie troch certifikátov, ktoré sa uložia na elektronický čip občianskeho preukazu. Ide o kvalifikovaný certifikát (ACA), prostredníctvom ktorého je možné vytvoriť kvalifikovaný elektronický podpis (KEP, pôvodne používaný ako zaručený elektronický podpis ZEP), certifikát (PCA), ktorý slúži na podpisovanie elektronickým podpisom a šifrovací certifikát (SCA). A práve kvalifikovaný elektronický podpis je, v zmysle zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu v znení neskorších predpisov zdokonalený elektronický podpis vyhotovený s použitím kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu a založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronické podpisy”.
10. Správny súd v konaní podľa § 177 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len: „SSP“) posudzujúc všeobecnú správnu žalobu, po preskúmaní napadnutého listu žalovaného z 13.04.2018, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s úplným administratívnym spisom správnych orgánov oboch stupňov dospel k záveru, že preskúmavaný list žalovaného z 13.04.2018 je opatrením orgánu verejnej správy, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, a v konaní žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej, preto správny súd procesným postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP opatrenie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Podľa písm. c/ označeného ustanovenia, opatrením orgánu verejnej správy (sa rozumie) správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
13. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
14. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
15. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej, urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na
dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.
16. Krajský súd poukazuje na obsah listu žalovaného z 13.04.2018 v ktorom žalovaný konštatuje, že odvolanie bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa vo forme, ktorú bez doplnenia zákonom predpísaným spôsobom nie je možné akceptovať, preto takéto podanie odvolateľa nie je spôsobilé vyvolať zamýšľané právne účinky, t.j. podanie nemožno posudzovať ako odvolanie podľa § 19 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na základe toho žalovaný konštatoval, že nie je oprávnený rozhodnúť o neexistujúcom odvolaní. Podľa názoru správneho súdu list žalovaného zo dňa 13.04.2018 číslo: OLP /2971/9328/2018 označený ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu zo dňa 21.02.2018 - stanovisko“ je podľa jeho obsahu správnym aktom orgánu verejnej správy v administratívnom konaní (tj. v konaní o poskytnutí informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám), ktorým sú alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti odvolateľa a možno ho preto označiť za opatrenie, ktoré je spôsobilým súdneho prieskumu, pretože práve na základe právneho názoru správneho orgánu vysloveného v tomto liste nedošlo k prejednaniu žalobcom podaného odvolania.
17. Takýto záver súdu o posúdení listu žalovaného ako opatrenia je podľa názoru súdu plne v súlade s ustálenou judikatúrou, pričom kým podľa predchádzajúcej právnej úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku bolo možné subsumovať neformálne oznámenia týkajúce sa posúdenia aj včasnosti odvolania pod rozhodnutia, podľa Správneho súdneho poriadku možno takéto neformálne správne akty (neoznačené formálne ako rozhodnutia) podriadiť pod opatrenia orgánov verejnej správy. Bez ohľadu na označenie však nesporne ide o správne akty spôsobilé súdneho prieskumu, keďže otázka posúdenia zachovania lehoty na podanie odvolania (a to aj vzhľadom na nedodržanie formálneho postupu pri podaní odvolania) je v administratívnom konaní otázku zásadnou, ktorá má vplyv na ďalší procesný postup orgánu verejnej správy, a preto musí byť súdny prieskum takéhoto opatrenia, ako prostriedok ochrany práv a právom chránených záujmov účastníka konania zachovaný. Takýto záver podporuje aj právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.03.2014 sp. zn. 4Sžf /1/2014 (publikovaný v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 3/2015), z ktorého vyplýva, že: „ aj keď oznámenie o zamietnutí odvolania nemá formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní, svojimi procesnými dôsledkami významne zasahuje do ústavne chráneného práva účastníka konania na prejednanie veci, preto je takéto oznámenie i bez formálnych znakov rozhodnutia spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.“
18. Vzhľadom na takýto záver o prípustnosti súdneho prieskumu opatrenia žalovaného zo dňa 13.04.2018 obsiahnutého v liste značka OLP/2971/9328/2018 bolo povinnosťou súdu zaujať stanovisko k záveru žalovaného o tom, že žalovaný nebol oprávnený rozhodnúť o neexistujúcom odvolaní, pretože podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej správy nebolo žalobcom doplnené do troch pracovných dní v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice a teda nebol dodržaný zákonom stanovený postup pri podaní odvolania vo forme elektronického podania bez zaručeného elektronického podpisu, t.,j. bez jeho autorizácie. 19. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca zaslal elektronicky z adresy lestan@leonpartner.sk na adresu sekretariat@ruvzke.sk dňa 05.03.2018 e-mail označený ako odvolanie, ktorého prílohou bol súbor s názvom „Odvolanie_info_05032018.zep“. Správny orgán prvého stupňa toto podanie zaevidoval pod číslom 2018/00774-11. 20. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.07.2018 k správnej žalobe vo vzťahu k adrese doručenia tohto podania uviedol, že ak fyzické osoby doručujú orgánom verejnej moci podanie elektronicky, sú povinné použiť elektronickú schránku na tieto účely zriadenú a ktorá je verejne dostupná. V danom prípade takouto elektronickou schránkou prvostupňového správneho orgánu bola podľa žalovaného elektronická schránka s označením podatelna@ruvzke.sk , ktorá informácia bola verejne dostupné na webovej stránke https://www.ruvzke.sk/sk/kontakt (11.07.2018) a zároveň prvostupňový správny orgán poskytol na svojej webovej stránke dostatok informácií a poučení o tom, ako správne podať elektronické podanie. Napriek tomu žalobca svoje podanie doručil do e-mailovej schránky sekretariat@ruvzke.sk, tj. priamou formou elektronickej komunikácie do schránky, ktorá nebola určená na elektronické podania.
21. K tejto skutočnosti správny súd uvádza, že žalovaný v priebehu súdneho preskúmavacieho konania nepreukázal, že bolo povinnosťou účastníka správneho konania vo vzťahu k žalovanému, respektíve správnemu orgánu prvého stupňa doručovať elektronické podania výlučne na stránku podatelna@ruvzke.sk. V rámci prípravy pojednávania súd zisťoval informácie publikované na webovom sídle správneho orgánu prvého stupňa, pričom z obsahu zverejnených informácií vyplýva, že správny orgán prvého stupňa uvádza dve kontaktné elektronické adresy a to sekretariat@ruvzke.sk, ako aj podatelna@ruvzke.sk. Z obsahu internetovej stránky správneho orgánu prvého stupňa nemožno vyvodiť záver, že jedinou adresou na doručovanie elektronických zásielok v rámci prebiehajúceho správneho konania je, resp. bola adresa podatelna@ruvzke.sk. Žalovaný do spisu nepredložil ani žiadne listinné dôkazy, ktoré by takéto tvrdenie preukazovali. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno preto prijať záver, že bolo povinnosťou správneho orgánu akceptovať elektronické podanie doručené aj na inú zverejnenú adresu tj. adresu sekretariat@ruvzke.sk. Správny súd k tomu ďalej dodáva, že napriek argumentácii uvedenej v písomnom vyjadrení k správnej žalobe správne orgány sa elektronickým podaním žalobcu skutočne zaoberali, toto podanie riadne zaevidovali, preto argumentácia žalovaného v písomnom vyjadrení k správnej žalobe v tomto smere neobstojí. 22. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nebolo v zákonom predpísanej forme, t. j. nebolo so zaručeným elektronickým podpisom u ktorého tento nedostatok nebol odstránený, správny súd poukazuje na to, že vzťah medzi zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a správnym poriadkom je založený na princípe subsidiarity, čo znamená, že pokiaľ zákon o slobodnom prístupe k informáciám neupravuje určitú otázku samostatne, aplikujú sa ustanovenia správneho poriadku. Nakoľko zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje inštitút odvolania výlučne čo do lehoty, miesta jeho podania, funkčnej príslušnosti, ako aj osobitnej úpravy týkajúcej sa napadnutia odvolaním tzv. fiktívneho rozhodnutia, odvolanie musí spĺňať požiadavky podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého možno podanie urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Pre podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie zákonodarca stanovil postup, že takéto podanie je nutné do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci alebo ústne do zápisnice, pričom správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. 23. V konaní bolo sporným, či žalobca zaslal správnemu orgánu prvého stupňa odvolanie voči jeho rozhodnutiu v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. 24. Tak ako je už vyššie uvedené, z obsahu odvolania zaslaného žalobcom na elektronickú adresu sekretariat@ruvzke.sk dňa 05.03.2018 vyplýva, že elektronická správa obsahovala prílohu označenú ako „Odvolanie_info_05032018.zep“, o ktorej žalobca tvrdil, že práve táto príloha bola vytvorená v elektronickej podobe so zaručeným elektronickým podpisom. Žalobca zároveň tvrdil, že správnemu orgánu prvého stupňa tieto skutočnosti boli známe, pretože takéto odvolanie aj otvoril, vytlačil do písomnej podoby a je súčasťou administratívneho spisu. Uvedené potvrdzuje aj obsah administratívneho spisu prvostupňového orgánu, v ktorom sa príloha - odvolanie nachádza aj vo vytlačenej písomnej podobe. Správny súd naviac poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca preposlal v priebehu súdneho konania na elektronickú adresu podateľne Krajského súdu v Košiciach dňa 14.11.2018 e-mail s elektronickým podpisom, ktorý žalovaný spochybňuje. Z uvedeného mailu vyplýva, že jeho prílohou bolo elektronické podanie s označením: „Odvolanie_info_05032018.zep“, ktoré elektronická podateľňa Krajského súdu v Košiciach zaevidovala pod č.: 18111402113318. Z obsahu potvrdenia o prijatí a overení platnosti elektronického podania vyplýva, že túto prílohu podpísal A. U., pričom mal riadne vydaný certifikát platný od 20.11.2017 do 20.12.2022. Z uvedeného preto možno uzavrieť, že príloha pripojená k e-mailu, ktorý bol zaslaný správnemu orgánu prvého stupňa dňa 05.03.2018 bola podpísaná so zaručeným elektronickým podpisom, pričom číslo vydaného certifikátu vyplýva aj z overenia prijatého elektronického podania podateľňou Krajského súdu v Košiciach dňa 14.11.2018 (príloha k čl. 31 súdneho spisu). 25. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru, že v postupe správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, následkom čoho sa správne orgány nezaoberali vecnou stránkou podaného odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a to aj napriek tomu, že podanie žalobcu (odvolanie) bolo vykonané v elektronickej forme podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci so zaručeným elektronickým podpisom žalobcu.
26. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v rámci ktorého sa žalovaný bude zaoberať obsahom podaného odvolania žalobcu voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. 27. Žalobca v správnej žalobe namietal aj voči samotnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, vzhľadom na vyššie uvedené závery však k týmto skutočnostiam sa musí vyjadriť predovšetkým žalovaný v rozhodnutí o podanom odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. 28. V závere správny súd poukazuje na to, že pri formulácii výroku rozsudku, vyhláseného v tejto veci dňa 29.07.2020 došlo k zrejmej nesprávnosti, keď list žalovaného z 13.04.2018 bol nesprávne označený ako rozhodnutie, aj keď vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozhodnutia je zrejmé, že označený list je opatrením orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c/ SSP. 29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči neúspešnému žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci procesným postupom podľa § 175 ods. 2 a 3 SSP.
30. Senát Krajského súdu v Košiciach rozhodol pomerom hlasov 3: 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.