Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15S/98/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: REDIMER s. r. o., Blatnícka 3, 831 02 Bratislava, IČO: 36 830 631, zastúpený: BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s. r. o., Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 101572448/2019 zo dňa 27. 06. 2019, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou súdu dňa 16. 09. 2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101572448/2019 zo dňa 27. 06. 2019.

2. Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok vzhľadom na to, že výkonom žalovaného rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku dane z pridanej hodnoty, keďže podanie správnej žaloby nemá samo osebe odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia. Existuje dôvodná obava, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálnom aj čiastočnom vymožení daňovej pohľadávky by správcovi dane v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní odpadol exekučný titul, ktorým je právoplatné a vykonateľné daňové rozhodnutie. Vychádzajúc zo základnej zásady daňového exekučného konania, podľa ktorej navrátenie do predošlého stavu nie je možné, by žalobca musel žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk. V zmysle zákona nie je žalobca povinný preukazovať, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá hrozba závažnej ujmy existuje. V danom prípade hrozba závažnej ujmy nielen existuje, ale ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, výkonom rozhodnutia ujma reálne aj nastane. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na judikát, ktorý sa dá analogicky aplikovať aj na žalovaný prípad. Podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. - 50 zo dňa 07. 12. 2010 žalobca v danom prípade splnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej žalobe uviedol skutočnosti, z ktorých vyplýva hrozba ujmy okamžitým výkonom rozhodnutia. V zmysle zákona žalobca nie je povinný preukazovať, že ujma bezprostredne nastala. Vyžaduje sa však preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Súd preto dospel k presvedčeniu, že pokiaľ by nebola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, prípadným výkonom daňového rozhodnutia by došlo k zásahu do práv žalobcu. Žalobca ako hlavný dôvod pre odklad vykonateľnosti uvádza hrozbu daňovej exekúcie. Súd akceptoval aj odôvodnenú obavu žalobcu, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia by mohla byť ohrozená jeho existencia ako podnikateľského subjektu.

3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca v odôvodnení svojho návrhu uvádza, že okamžitým výkonom rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v exekúcii daňového nedoplatku dane pridanej hodnoty. Paradoxne upozorňuje na

to, že existuje dôvodná obava vzniku závažnej ujmy správcovi dane, ktorého by v prípade úspechu v súdnom konaní žalobca žaloval o náhradu škody a ušlý zisk. Podľa jeho názoru v zmysle zákona nie je žalobca povinný preukazovať, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá hrozba závažnej ujmy existuje. Má za to, že v danom prípade hrozba závažnej ujmy nielen existuje, ale ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, výkonom rozhodnutia ujma reálne aj nastane. Z uvedených dôvodov žiada žalobca o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. K uvedenému odôvodneniu podaného návrhu žalovaný uvádza, že nie je založené na právne relevantných dôvodoch. Správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7 345,41 eura na základe objektívnych skutočností. Rozhodnutie správcu dane bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného a je teda právoplatné a vykonateľné. Na svojich záveroch žalovaný trvá. Žalobcovi vznikol nedoplatok, ktorý je správca dane oprávnený vymáhať a jeho neuhradenie je v rozpore s verejným záujmom. Za daných okolností je teda návrh žalobcu v danom smere argumentačne nepodložený a právne neopodstatnený. Vo veci podaného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe žalovaný navrhuje, aby správny súd návrhu žalobcu nevyhovel.

4. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí, resp. opatrení. Odkladný účinok môže nastať zo zákona alebo na základe jeho priznania rozhodnutím správneho súdu. Podanie správnej žaloby však vo všeobecnosti nemá odkladný účinok, ak nie je normatívne ustanovené inak. Ak správny súd zistí dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok vymedzených v a , rozhodne uznesením o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. V opačnom prípade správny súd návrh uznesením zamietne.

8. V predmetnej veci žalobca v samotnej žalobe, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia vyššie označeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 06. 2019, žiadal, aby súd priznal podanej žalobe odkladný účinok z dôvodov, ktoré sú uvedené v bode 2. tohto uznesenia.

9. Odkladný účinok správnej žalobe podľa a nasl. možno priznať len v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené v , teda v prípade, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a podmienku, aby napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy malo podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

10. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je teda výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok je okrem iného stav, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej

správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca žiadny takýto stav, t. j. existenciu hrozby závažnej ujmy dostatočne nepreukázal a neoznačil ani dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol vzniknúť. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí žalobca uplatniť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žaloby, čo znamená, že žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý z dôvodov pre priznanie odkladného účinku podanej žaloby musí i preukázať, čo v predmetnej veci žalobca nesplnil. V prípade výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej moci logicky dochádza k negatívnym následkom vo vzťahu k podnikateľskej činnosti akéhokoľvek subjektu a tieto následky možno všeobecne predpokladať. Žalobca však žiadnym spôsobom neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na jeho hospodárenie a činnosť.

11. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktoré by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné jeho právne následky priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom. Správny súd však predovšetkým prihliada na to, že hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať nie zo všeobecných tvrdení žalobcu, ale z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

12. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby z obsahu žaloby zistil, že žalobca v tomto návrhu uvádza len všeobecné tvrdenia o existencii hrozby závažnej ujmy z dôvodu, že žalovaným potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za mesiac december 2015 v sume 7 345,41 eura, avšak nepredložil a ani neoznačil žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by si správny súd mohol zadovážiť, vykonať a následne vyhodnotiť a z ktorých by predovšetkým skutočne vyplývala existencia závažnej ujmy v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia alebo v dôsledku iných jeho právnych následkov.

13. Z uvedených dôvodov a vzhľadom na viazanosť dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej je žalobca povinný v návrhu uviesť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tento tvrdený dôvod aj dôkazmi preukázať (resp. za týmto účelom navrhnúť vykonanie konkrétnych, žalobcom označených dôkazov), správny súd nemohol priznať správnej žalobe odkladný účinok, teda nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa týmto uznesením zamietol.

14. Správny súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (ust. ).