Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/129/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Laczu, v sporovej veci žalobcu: SPP distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom Žilina, Hruštiny 602, proti žalovanému 1.: JT COMPANY INVEST s.r.o., IČO: 46 201 904, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Dunajská 8, žalovanému 2.: BEMEWIA, spol. s.r.o., IČO: 31 364 772, so sídlom Bratislava, Kopčianska 10, zastúpený: Mgr. Matej Šebesta, advokát, so sídlom Bratislava, Zámocká 30, o zaplatenie 1.476,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 08.11.2017 č. k. -131, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku IV. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23.5.2016 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1. a 2. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.476,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.476,77 eur od 24.5.2016 do zaplatenia titulom škody, ktorá mu mala vzniknúť neoprávneným odberom plynu zo strany žalovaných.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 08.11.2017 č. k. -131 výrokom I. rozhodol tak, že uložil žalovanému 1. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.476,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.476,77 eur od 24.05.2016 do zaplatenia, výrokom II. súd žalobu voči žalovanému 2. v celom rozsahu zamietol, výrokom III. súd rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému 1. v rozsahu 100 % a výrokom IV. súd rozhodol, že žalovaný 2. má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí samostatným uznesením.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. , ods. 2, o energetike, , , , , , , nariadenia vlády SR č. , , ,

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uplatnený nárok na náhradu škody je dôvodný len vo vzťahu k žalovanému 1., ktorý ako nájomca podľa nájomnej zmluvy zo dňa 10.06.2013 uzavretej so žalovaným 2. ako vlastníkom na užívanie nehnuteľnosti špecifikovanej v ods. 9. odôvodnenia rozsudku, kde bolo predmetné odberné miesto plynu, reálne odoberal plyn aj po tom, ako jeho zmluva so žalobcom o dodávke plynu dňa 10.01.2014 zanikla odstúpením žalobcu od nej pre neplatenie. Žalovaný 1. ako reálny odberateľ plynu v rozhodnom období je tak povinný podľa o energetike uhradiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi prepravnej siete vzniknutú škodu, ktorú žalobca vyčíslil v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. v celkovej výške 1.476,77 eur. Žalovaný 1. sa počas celého konania k podanej žalobe nevyjadril, uplatnený nárok nijakým spôsobom nesporoval, pričom sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastňoval nariadených pojednávaní. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žaloba žalobcu je vo vzťahu k žalovanému 1. dôvodná, a preto žalovanému 1. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.476,77 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania podľa a nariadenia vlády SR č. vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.476,77 eur od 24.05.2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby súdu, a to až do zaplatenia tejto sumy (výrok I.).

5. V danom prípade žalovaný 2. svoju nehnuteľnosť odovzdal do užívania nájomcovi - žalovanému 1., ktorý bez zbytočného odkladu v zmysle nájomnej zmluvy uzavrel s dodávateľom plynu zmluvu o dodávke a teda podľa názoru súdu tu neboli zo strany žalobcu preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodnili záver o tom, že aj samotný vlastník by tu mal byť považovaný na účely náhrady škody podľa za odberateľa plynu, a to za stavu, keď žalobca (resp. dodávateľ plynu) mal vedomosť o tom, že na odbernom mieste trvala nájomná zmluva nepretržite až do okamihu, kým žalovaný 2. neodstúpil od zmluvy dňa 27.06.2014, na základe čoho mal aj samotný žalobca bezpochyby preukázané, že v rozhodnom období na predmetnom odbernom mieste reálne odoberal plyn žalovaný 1. Je nepochybné, že žalovanému 2. ako vlastníkovi nehnuteľnosti prislúchalo tak z nájomnej zmluvy (bod 5.1), ako aj zo samotnej zákonnej úpravy ( ) oprávnenie požadovať prístup k veci (nebytovým priestorom) za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom, avšak súd tu poukazuje na to, že sa jedná len o oprávnenie vlastníka, t. j. nie o právnu alebo zmluvnú povinnosť, pričom v danom prípade konkrétne skutkové okolnosti neumožňujú prijať záver ani o prípadnom vzniku všeobecnej zodpovednosti vlastníka za škodu podľa v spojení s . Nakoľko pri vzniku nájomného vzťahu medzi žalovaným 1. a žalovaným 2. bola zároveň uzavretá aj zmluva o dodávke plynu medzi žalovaným 1. a žalobcom v zmysle nájomnej zmluvy, o čom žalovaný 2. vedel, týmto si podľa názoru súdu žalovaný 2. splnil svoju preventívnu povinnosť uvedenú v , keď cez nájomcu zabezpečil, aby bol plyn na predmetnom odbernom mieste odoberaný oprávnene na základe riadne uzavretej zmluvy. Podľa názoru súdu pritom z v spojení s nemožno vyvodiť taký záver, že keď prenajímateľ svojho nájomcu, ktorý má platnú zmluvu s dodávateľom plynu, počas polročného rozhodného obdobia neustále nekontroluje z toho hľadiska, či u neho tento zmluvný vzťah stále trvá a to za okolností, keď vlastníka o opaku uvedeného nijakým spôsobom neinformovali ani dodávateľ plynu, ani prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý zároveň po vykonaní odpočtu plynomera pri zániku zmluvy s doterajším odberateľom (žalovaným 2.) nevykonal potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu podľa , čo by takisto mohlo byť považované za porušenie preventívnej zodpovednosti práve zo strany uvedených subjektov, tak toto by malo automaticky zakladať všeobecnú zodpovednosť vlastníka za prípadnú škodu, ktorá vznikla opomenutím nájomcu. V danej súvislosti pritom treba prihliadať aj na skutočnosti uvedené v podaniach žalovaného 2., že on nemal žiadnu reálnu možnosť ako by mohol kontrolovať existenciu / neexistenciu zmluvného vzťahu medzi žalovaným 1. a dodávateľom plynu, keďže dodávateľ (ani distribútor) plynu neposkytuje tretím osobám informácie o zmluvných vzťahoch so svojimi klientmi. Pritom len prehliadkou prenajímaných priestorov a prípadným žiadaním informácií len od nájomcu nie je možné spoľahlivo zistiť, či nájomca skutočne odoberá plyn na základe platnej a stále trvajúcej zmluvy o dodávke plynu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd nemal dostatočne preukázané, že by v tomto konkrétnom prípade vznikla povinnosť nahradiť škodu žalobcovi popri žalovanom 1. ako nájomcovi aj žalovanému 2. ako vlastníkovi nehnuteľnosti. Súd preto žalobu vo vzťahu k žalovanému 2. v celom rozsahu zamietol (výrok II).

6. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia a , pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému 1. v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný vo vzťahu k žalovanému 1. na 100 % a neúspešný na 0 %, t. j. čistý úspech žalobcu predstavuje 100 %. Zároveň žalovaný 2. má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže žalovaný 2. bol v tejto sporovej veci úspešný vo vzťahu k žalobcovi na 100 % a neúspešný na 0 %, t. j. čistý úspech žalovaného 2. predstavuje 100 %. O výške týchto náhrad bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením podľa (výroky III. až V.).

7. Žalobca podal odvolanie proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že žalovaný 2. má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému 2. neprizná právo na náhradu trov konania proti žalobcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolateľ má za to, že sú tu výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd v zmysle nemal priznať žalovanému 2. proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Súd nerozlišuje vzťahy medzi dodávateľom plynu a prevádzkovateľom distribučnej siete, benevolentne hodnotí nezodpovedný postoj žalovaného 2. a skutočnosť, že neoprávnený odber trval aj po ukončení nájomného vzťahu medzi žalovaným 1. a žalovaným 2. Žalovaný 1. so žalobcom uzatvoril zmluvu o dodávke plynu, čo konštatoval súd prvej inštancie, čo nie je správne, pretože zmluva bola zo strany, že zmluva bola uzavretá so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel a.s. a nie so žalobcom. Zmluva bola zo strany dodávateľa plynu ukončená, keď žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete, nie dodávateľom plynu. Zmluva o dodávke plynu zanikla 10.01.2014 z dôvodu, že žalobca od tejto zmluvy odstúpil, čo nie je pravda, pretože od zmluvy odstúpil dodávateľ plynu. Žalovaný 1. bol vzhľadom k rozhodnému obdobiu, kedy dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu evidovaný zároveň ako posledný odberateľ na uvedenom mieste, nakoľko ako to vyplýva z prílohy žalobcu na čl. 11 žalobca (resp. dodávateľ plynu) evidoval na predmetnom odbernom mieste zmluvy vzťah so žalovaným 1. od 13.06.2013 do 10.01.2014, kedy bola zmluva o dodávke plynu medzi žalobcom a žalovaným 1. ukončená odstúpením žalobcu tejto zmluvy pre neplatenie. Informáciu z evidencie trvania zmluvného vzťahu k dodávke plynu poskytol dodávateľ plynu. Z nájomnej zmluvy medzi žalovaným 2. (vlastníkom) a žalovaným 1. (nájomcom) bolo preukázané, že v rozhodnom období reálne odoberal plyn žalovaný 1. Nájomná zmluva je dôkazom o trvaní zmluvného vzťahu medzi žalovaným 1. a žalovaným 2. do 27.06.2014, pričom od zmluvy o nájme odstúpil žalovaný 2. dňa 27.06.2014. Nájomná zmluva nie je dôkazom o neoprávnenom odbere plynu žalovaným 1., lebo neoprávnený odber trval do 07.07.2014, kedy žalovaný 1. nebol nájomcom, no žalovaný 2. bol stále vlastníkom. O odstúpenie od nájomnej zmluvy neinformoval dodávateľa ani žalobcu, žaloba tak bola proti nemu podaná dôvodne a nepredložil ani žiaden doklad o tom, aký stav bol na meradle v deň ukončenia nájomnej zmluvy. Sám žalovaný 2. uzatvoril s dodávateľom plynu novú zmluvu o dodávke plynu až 01.07.2014. Zo strany dodávateľa plynu ani zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu preventívnej povinnosti. Dodávateľ plynu ukončil dodávku plynu k 10.01.2014 a v tejto súvislosti žalobca k 10.01.2014 už nedistribuoval plyn od dodávateľa na odberné miesto. Dodávka plynu žalovanému 1. bola ukončená k 10.01.2014. O tom, že na danom odbernom mieste dochádzalo k odberu plynu napriek ukončeniu dodávky plynu sa dozvedel žalobca až 07.07.2014, kedy prišli vykonať účtovnú montáž žalovaného 2. ako nového zmluvného odberateľa na odbernom mieste a na meradle zistili vyšší stav ako bol k 10.01.2014. Žalovaný 2. nemal žiadnu reálnu možnosť, ako by mohol kontrolovať existenciu neexistenciu zmluvného vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a dodávateľom plynu, keďže dodávateľ plynu neposkytuje tretím osobám žiadne informácie, na margo čoho žalobca uvádza, že súd sa nevysporiadal s argumentáciou o povinnostiach žalovaného 2. ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorým bol zistený neoprávnený odber plynu bez zmluvy o dodávke plynu. Vlastník má právo kontrolovať ( druhá veta ) ako vlastník mohol žiadať od nájomcu predloženie zmluvy o dodávke plynu, doklady o platbách za plyn. Vlastník je povinný starať sa o svoje vlastníctvo, počínať si tak, ako je jeho konaním alebo nekonaním, nevznikla niekomu škoda ( v spojení s a ). Žalovaný 2. nič nezisťoval u žalovaného 1., len účelovo sa chcel zbaviť zodpovednosti ustanovením v nájomnej zmluve. Ľahostajný prístup žalovaného 2. nie je účelnou obranou a znamená, že svoje trovy konania si zavinil sám. Žalovaný 1. neoznámil žalobcovi ani dodávateľovi plynu, že nehnuteľnosť, v ktorej je odberné miesto, dal niekomu do užívania nájomnou zmluvou a ani, že nájomný vzťah skončil. Žalovaný 2. je v celom rozsahu zodpovedný voči žalobcovi za neoprávnený odber plynu. Súd nemôže sankcionovať žalobcu za to, že si nárok dôvodne uplatnil na súde. Odberné miesto existuje prioritne z vôle vlastníka. Žalovaný 2. sa však u dodávateľa ani u nás nepokúšal zisťovať, či žalovaný 1. mal uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu, či za plyn platil. Vyššie uvedené je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania žalovaného 2., ktorý si svoje trovy takýmto spôsobom zavinil sám. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému 2. neprizná právo na náhradu trov konania proti žalobcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

8. Žalovaný 2. sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku IV., ktorým rozhodol o nároku žalovaného 2. na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % podľa

11. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Ustanovenie je zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa strán pred podaním žaloby na súd, v priebehu konania). Zákon vyžaduje na také rozhodnutie splnenie dvoch podmienok a to, že musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

13. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal zo záveru, že žalovaný 2. bol celkom úspešný v konaní, pretože žaloba bola voči nemu v celom rozsahu zamietnutá, a preto priznal žalovanému 2. voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, čí súd skúmal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aj okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce postup v zmysle cit. ust. , pri posudzovaní ktorých sa prihliada aj na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde, ako to namietal odvolateľ a k akým záverom dospel, čo robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným.

14. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu aj pri rozhodovaní o trovách konania vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 2006).

15. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd v zmysle ust. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia, sa odvolací súd ďalšími námietkami uvedenými v odvolacom konaní nezaoberal. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným 2. opätovne rozhodnúť, posúdiť, či v danom spore existujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ust. , vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobcu, svoje rozhodnutie náležite odôvodní s tým, že v zmysle je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

18. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v a Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.