Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6CoCsp-13-2020.pdf
PDF · 95.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúci na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. L. XXX, XXX XX I. V., o zaplatenie sumy 742,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Csp/71/2019-89 zo dňa 12.12.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Csp/71/2019-89 zo dňa 12.12.2019 p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd s poukazom na ust. § 101, § 103 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol (výrok I.). Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 15.08.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 742,44 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 626,91 Eur od 17.08.2016 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 742,44 Eur od 17.08.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. 3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s.) v postavení veriteľa uzatvoril so žalovaným v postavení dlžníka dňa 02.05.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi (žalovanému) úver vo výške 338,00 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať v pravidelných 10 mesačných splátkach po 39,90 Eur, pri dojednanej úrokovej sadzbe 24,20 % ročne, RPMN 27,07 % ročne a odplate 24,20 %. Tým istým dňom zmluvné strany uzatvorili Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úverový rámec vo výške 5.000,00 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať v mesačnej splátke minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší násobok 300, vždy v 10. deň v mesiaci, pri dojednanej úrokovej sadzbe 28,68 % ročne, RPMN 46,36 % a odplate 34,66 %. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola dojednaná na 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. Vzhľadom na charakter a obsah označených zmlúv súd tieto posúdil ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe čoho pri prejednávaní sporu aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.). Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 25.06.2019 mal súd preukázané, že žalovaný vyčerpal sumu 600,00 Eur dňa 05.10.2015. Ako vyplýva
z účtu žalovaného, tento neuhradil ani jednu splátku. Nakoľko žalovaný revolvingový úver nesplácal riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, listom zo dňa 25.08.2016, veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej zmluvy s tým, že ku dňu 16.08.2016 sa stal jeho záväzok splatným v celom rozsahu. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 742,44 Eur, ktorý uvedenú sumu neuhradil. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru ku dňu 16.08.2016, a to pre nezaplatenie splátky, ktorá musela byť v omeškaní aspoň tri mesiace, keďže z výpisu z úverového účtu žalovaného mal súd preukázané, že tento úver nesplácal od jeho poskytnutia v októbri 2015. V zmysle ustanovenia § 103 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú žalobca predčasne zosplatnil úver poskytnutý žalovanému. Žalobca svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere uplatnil žalobou doručenou súdu až dňa 15.08.2019, teda po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby. Je výlučným oprávnením veriteľa určiť pre nezaplatenie ktorej splátky dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Pokiaľ však tak urobí, musí postupovať podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o spotrebiteľský úver, čo však v danom prípade žalobca nepreukázal. Nakoľko žalobca podal žalobu na súde až po uplynutí objektívnej premlčacej doby, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si trovy konania neuplatnil, ani mu zo spisu žiadne preukázateľne vynaložené trovy konania nevyplývajú.
5. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Odvolateľ nesúhlasil s právnym záverom okresného súdu o premlčaní nároku uplatnenému v tomto spore žalobou voči žalovanému. Z ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, nie jeho povinnosť. Na ust. § 565 Občianskeho zákonníka nadväzuje ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, s požiadavkou na povinnosť upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia dlhu. Prvoinštančný súd nemohol mať za preukázané upozornenie žalovaného ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní, na uplatnenie práva veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky, nakoľko žalobca súdu nepredkladal výzvy, ktorými by upozornil žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru splatného v mesačných splátkach. Keďže z dôkazov vykonaných v konaní nemohol konajúci súd dospieť k záveru o zročnosti celého dlhu k 10.11.2015, je potrebné v zmysle prvej vety § 103 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že premlčacia doba sa počíta odo dňa zročnosti jednotlivých splatných splátok. Žaloba bola na Okresný súd Liptovský Mikuláš doručená dňa 14.08.2019, t.j. v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splatných mesačných splátok od 10.09.2016.
7. Žalovaný na odvolanie žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 27.01.2020, procesne nereagoval.
8. Odvolací súd postupom podľa § 382 CSP výzvou zo dňa 02.07.2020 vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii ustanovenia § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktoré pri doterajšom posúdení veci nebolo použité.
9. Žalobca v reakcii na výzvu súdu uviedol, že vyjadruje súhlas s aplikáciou ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka. Žalovaný na uvedenú výzvu súdu nereagoval.
10. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.
11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
13. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v jeho opravnom prostriedku sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Zároveň krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
14. Z obsahu opravného prostriedku vyplýva, že odvolateľ sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu prezentovanými v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to pokiaľ ide o otázku začatia plynutia objektívnej premlčacej doby žalobou uplatneného nároku.
15. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.ÚS 50/04).
16. Právny záver okresného súdu o premlčaní nároku žalobcu uplatneného žalobou, považuje odvolací súd za vecne správny a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.
17. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
18. Hneď úvodom svojej argumentácie krajský súd poukazuje na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. Žalovaný tak v konaní nebol povinný vzniesť hmotnoprávnu námietku premlčania, ale súd v danom prípade na premlčanie v súvislosti so spotrebiteľským vzťahom prihliada ex offo tým spôsobom, že premlčanému nároku žalobcu nemožno vyhovieť.
19. Pre prípady, keď sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným/splatným celý dlh, (tak ako v tomto spore), stanovuje Občiansky zákonník osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby. Z ust. § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka (citovaného v napadnutom rozhodnutí) vyplýva, že zročnosť celého (zostávajúceho) dlhu nastáva v dôsledku nesplnenia niektorej zo splátok úveru. Začiatok plynutia premlčacej doby je teda viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie dlhu vyvolala. Z uvedeného je zrejmé, že premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu začína plynúť skôr ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, v danom prípade zročnosť zosplatneného úveru nastala v dôsledku nevykonania úhrady v poradí prvej splátky, ktorú žalovaný neuhradil, t.j. splátky splatnej dňa 10.11.2015.
20. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (najmä v jeho bodoch 7. až 15.), v posudzovanom prípade právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru, pričom v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa jedná o splátku, ktorá bola splatná dňa 10.11.2015. Premlčacia doba práva pôvodného žalobcu na zaplatenie celého zosplatneného dlhu začala tak plynúť odo dňa splatnosti uvedenej splátky (11.11.2015) a v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 10.11.2018. Vzhľadom k tomu, že žalobca uplatnil nárok
na zaplatenie žalovanej sumy na súde až dňa 15.08.2019, t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby, okresný súd postupoval správne, keď žalobu zamietol.
21. Neobstojí odvolacia argumentácia žalobcu, ktorý v rámci svojho opravného prostriedku negoval svoje vlastné skutkové tvrdenia, preukázané listinnými dôkazmi v prvoinštančnom konaní, o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru ku dňu 16.08.2016, pre nesplnenie podmienok v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z obsahu listiny právneho predchodcu žalobcu, označenej ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. 42742110201100", adresovanej a doručenej žalovanému, vyplýva, že právny predchodca žalobcu opakovane vyzýval žalovaného na úhradu splátok. S poukazom na celkovú sumu, ktorú je v zmysle Oznámenia žalovaný povinný právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť, je pritom zrejmé, že sa jedná o celú úverovú istinu, vrátane prvej splátky, splatnej dňa 10.11.2015, ako aj skutočnosť, že k výzvam na plnenie žalovaného zo strany právneho predchodcu žalobcu (pôvodného veriteľa) došlo za podmienok v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
22. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny podľa § 387 CSP p o t v r d i l .
23. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v zmysle zákonných ustanovení, s následným akceptovaním stavu, keď žalovanému v konaní pred prvoinštančným súdom preukázateľne žiadne trovy, majúce sa nahradiť, nevznikli.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane odvolacieho konania nepriznal nárok na ich náhradu. 25. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).