Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Dopĺňací_rozsudok_31S-32-2018.pdf
PDF · 79.66 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/32/2018
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Ing. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXXX/XX, XXX XX N., právne zastúpený: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát, so sídlom N. X/A, XXX XX N., proti žalovanému: 2/ Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. KaGŠ-147/3-185/2016-PravO zo dňa 12.01.2017, takto
rozhodol:
I. Záhlavie rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. apríla 2019, sp. zn. 31S/32/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:8017200291.4 dopĺňa o uvedenie ďalších žalovaných nasledovne:
1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava 3/ Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava
II. Výrok rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. apríla 2019, sp. zn. 31S/32/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:8017200291.4 dopĺňa nasledovne:
Súd konanie voči žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 3/ zastavuje.
odôvodnenie:
1. Krajský súd v Žiline v právnej veci žalobcu: Ing. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXXX/ XX, XXX XX N., právne zastúpený: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát, sídlom N. X/A, XXX XX N., proti žalovanému: Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. KaGŠ-147/3-185/2016-PravO zo dňa 12.01.2017, rozsudkom zo dňa 24. apríla 2019, sp. zn. 31S/32/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:8017200291.4 rozhodol tak, že rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. KaGŠ-147/3-185/2016-PravO zo dňa 12.01.2017 zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených rov konania.
2. Uvedený rozsudok Krajský súd v Žiline doručoval elektronicky do elektronickej schránky JUDr. Svätoslavovi Vaškovi a Generálnemu štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Podľa doručenky (č. l. 176) bol Generálnemu štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky rozsudok doručený dňa 16.05.2019.
3. Dňa 14.06.2019 bola krajskému súdu doručená kasačná sťažnosť Ministerstva obrany Slovenskej republiky, v ktorej uviedlo, že napadnutý rozsudok mu bol doručený dňa 16.05.2019. V uvedenej
kasačnej sťažnosti okrem iného namietalo to, že počas celého konania sa konajúci súd nevysporiadal s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v rade 1/ a 2/. Ministerstvo malo za to, že žalovaným v predmetnej veci má byť označený len žalovaný v rade 3/, a to náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, ktorý bol v predmetnej veci odvolacím organom, ktorému osobitný predpis, a to zákon č. 281/2015 Z.z. zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby, t.j. žalobcu v oblasti verejnej správy.
4. Po vykonaní úkonov s podaním kasačnej sťažnosti predložil krajský súd dňa 23.07.2019 spis kasačnému súdu na rozhodnutie vo veci. Prípisom zo dňa 14.11.2019 kasačný súd spis vrátil bez rozhodnutia. Kasačný súd mal za to, že žalobca v žalobe zo dňa 22.03.2017 označil troch žalovaných a kasačnú sťažnosť podal žalovaný v rade 1/. Kasačný súd vytýkal krajskému súdu, že z výroku ani z dôvodov rozsudku nie je zrejmé, ako krajský súd rozhodoval voči žalovaným v rade 1/ a 3/, keď iný postup voči nim z obsahu súdneho spisu nevyplýva. Uložil krajskému súdu povinnosť dopĺňacím rozsudkom rozhodnúť o podanej žalobe vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 3/ a následne vykonať potrebné procesné úkony (napr. doručenie doplneného rozsudku, kasačnej sťažnosti a vyjadrení k nej) vo vzťahu k všetkým účastníkom konania.
5. Krajský súd prípisom zo dňa 16.12.2019 vrátil spis kasačnému súdu majúc za to, že nie sú splnené podmienky na vydanie dopĺňacieho rozsudku s poukazom na § 144 SSP. Keďže rozsudok už nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2019, nie je možné vydať dopĺňací rozsudok.
6. Kasačný súd prípisom zo dňa 20.05.2020 spis opätovné vrátil krajskému súdu na vydanie dopĺňacieho rozsudku. Kasačný súd zdôraznil, že krajský súd rozhodol iba vo vzťahu k žalovanému v rade 2/, pričom z jeho výroku ani z dôvodov nebolo zrejmé, ako krajský súd rozhodol voči žalovaným v rade 1/ a 3/. Keďže týmto žalovaným nebol rozsudok doručený, vo vzťahu k ním nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Kasačnú sťažnosť podal žalovaný v rade 1/.
(1) Ak nerozhodol správny súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, môže účastník konania do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Správny súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. (2) Doplnenie urobí správny súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak správny súd nevyhovie návrhu účastníka konania na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne. (3) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.
8. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
9. Podľa § 97 ods. 1 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP.
11. V zmysle ustálenej judikatúry nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2010, sp. zn. 2 Sži 2/2010).
12. Pokiaľ je za žalovaného označený nesprávny subjekt, ak z obsahu spisu vyplýva, ktorý orgán je žalovaným, súd ho správne označí v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Pravdepodobne z dôvodu právnej istoty žalobca označil ako žalovaného tri subjekty.
13. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva spôsob tvorby záhlavia súdneho rozhodnutia, a to tak, že v prípade rozhodovania jednej osoby ako odvolacieho orgánu sa uvádza v záhlaví ako žalovaný názov správneho orgánu, napr. Ministerstvo vnútra SR, Sociálna poisťovňa, ústredie a až v označení konania osoba, ktorá rozhodla o odvolaní alebo rozklade, napr. rozhodnutie generálneho riaditeľa, ministra atď.
14. Vzhľadom na to, že prvostupňový správny orgán - Personálny úrad Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Liptovský Mikuláš má sídlo na území Žilinského kraja, vo viacerých konaniach vedených na tunajšom súde figuruje ako žalovaný Generálny štáb Ozbrojených síl SR s tým, že sa preskúmava rozhodnutie náčelníka a právne služby vykonáva Ministerstvo obrany SR, Sekcia legislatívy a práva, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava. Ako príklad uvádza krajský súd vec vedenú na tunajšom súde pod sp. zn. 21S/116/2015, na Najvyššom súde pod sp. zn. 10Sžo/15/2016.
15. Krajský súd pri označení žalovaného postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou a s ustálenou súdnou praxou. Zároveň konal so správne určeným žalovaným správny orgánom. 16. K určeniu žalovaného sa vyjadril aj samotný Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 13.12.2017, sp. zn. 6Nds/7/2017, bod 14: „predmetom preskúmania je rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. k. KaGŠ-147/3-185/2016-PravO z 12. januára 2017“.
17. Vzhľadom na to, že žalobca označil nesprávne ako žalovaných aj ďalšie dva subjekty, a to žalovaného v rade 1/ a v rade 3/, súd konanie voči týmto nesprávne identifikovaným subjektom zastavil, keďže nie sú pasívne procesne legitimovaní v zmysle § 180 ods. 1 SSP. Jedná sa o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, a preto súd konanie voči žalovaným v rade 1/ a v rade 3/ zastavil. Predmetom prieskumu v správnom súdnictve je vždy len rozhodnutie konkrétneho žalovaného, nie je možné, aby jedno rozhodnutie vydali viaceré orgány.
18. Rozhodnutie súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.