Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/200/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovaným: 1/ M. B., nar. X. H. XXXX, bytom J. F. XXXX/ XX, B., 2/ K. W., nar. XX. Q. XXXX, bytom E. XXX/XX, B., o zaplatenie 18.317,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 10. apríla 2018 č. k. -93, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 12.140,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 23.10.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšku žalobu zamietol, III. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 32,56 %. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením , , a , , , , , (ďalej aj „“ alebo len „O. z.“), a , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“), nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013. Vecne dôvodil, že žalobkyňa (pôvodne CETELEM SLOVENSKO a.s.) sa žalobou zo dňa 18.4.2016, v spojení s podaniami zo dňa 9.6.2016 a 27.2.2017 domáhala voči žalovaným zaplatenia sumy 18.317,37 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 23.10.2015 do zaplatenia. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanými dňa 17.9.2013 je absolútne neplatná podľa pre neurčitosť prejavu vôle. Súd prvej inštancie uviedol, že typicky neurčitým prejavom vôle je, ak sa v zmluve uvádza, že sa má splatiť 35.898,20 eur (bod 1.1 zmluvy o úvere), avšak reálne je spotrebiteľ povinný zaplatiť až 38.504,40 eur (120 x 320,87 eur). Do celkových nákladov úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, najmä poistné. Ak právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia, je absolútne neplatný. Predmetný nárok žalobkyne bolo preto potrebné hodnotiť ako bezdôvodné obohatenie. Právna predchodkyňa žalobkyne bezdôvodne plnila v prospech žalovaných dňa 26.9.2013, keď žalovaným poukázala na účet sumu 18.803 eur. Žalobu považoval za dôvodnú len v časti nevrátenej istiny po odpočítaní zaplatenej sumy (6.662,31 eur), teda v celkovej výške 12.140,69 eur, preto v tejto

časti žalobe vyhovel a žalobkyni priznal z dôvodu omeškania žalovaných s plnením i úrok z omeškania (dňom 22.9.2015 sa žalovaní dostali do omeškania). Vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. , vecne úspechom v konaní žalobkyne v rozsahu 66,28 % a úspechom žalovaných v rozsahu 33,72 %, v dôsledku čoho žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,56 %.

2. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila ust. , , pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Žalobkyňa sa domáhala uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov žalovanými z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.9.2013. Na základe úverovej zmluvy poskytla právna predchodkyňa žalobkyne žalovaným klasický spotrebiteľský úver vo výške 18.803 eur. Žalovaní sa zaviazali vrátiť poskytnutý úver s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 120 mesačných splátok vo výške 320,87 eur so splatnosťou prvej splátky 15.10.2013. Žalovaní svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili, zaplatili len sumu 6.662,31 eur, v dôsledku čoho došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru, že zmluva o úvere je absolútne neplatná (pre neurčitosť), pretože celková výška úveru uvedená v zmluve je nesprávna, keď do celkových nákladov úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere (najmä poistné). Poukázala na , ZoSÚ. Poistenie úveru bolo dobrovoľné. Právna predchodkyňa žalobkyne nebola oprávnená započítať poplatok za poistenie do celkových nákladov úveru. Povinnou podmienkou poskytnutia úveru nebolo uzavretie poistenia.

3. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť.

5. V danej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na názore o absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu nesprávne uvedeného údaju v zmluve o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

6. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený predmetnou zmluvou ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( ). Právna predchodkyňa žalobkyne uzatvárala zmluvu ako osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaní vystupovali v postavení fyzických osôb, ktorí pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanými došlo dňa 17.9.2013 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovaným 1/, 2/ poskytnutý úver vo výške 18.803 eur. Zmluva okrem iných náležitostí obsahovala aj údaj „o celkovej čiastke k zaplateniu“, kde sa uvádza suma 35.989,20 eur.

8. Požiadavka písomnej formy zmluvy vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch a z nutnosti zabezpečenia dôkazov pre prípadné budúce spory. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú (z dôvodovej správy k ZoSÚ).

9. Podľa § 2 písm. g/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

10. Podľa § 2 písm. h/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

11. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje náležitosť, ktorú má zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ obsahovať. ZoSÚ stanovuje osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia faktickej nerovnováhy (vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ) bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti a to práve tie, ktoré sú uvedené v § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ (predtým písm. a/) zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (sankcia pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu).

12. Ak súd prvej inštancie poukazuje na podľa jeho názoru nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uvedené nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy, ale spôsobuje bezúročnosť a tzv. bezpoplatkovosť úveru podľa § 9 ods. 2, v spojení s § 11 ods. 1 ZoSÚ (porov. i uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. ).

13. Námietka žalobkyne v odvolaní o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o úvere pre nesprávne uvedenie predmetného údaju, bola preto dôvodná.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd podľa zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vrátane závislého výroku o trovách konania) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní posúdiť nárok žalobkyne (v časti, ktorá zostala predmetom konania) na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predovšetkým naplnenie jej všeobecných a osobitných obligatórnych obsahových náležitostí podľa ustanovení ZoSÚ (§ 9 ods. 2), pričom potrebné je i skúmanie, či dodávateľ (veriteľ) s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 1, § 11 ods. 2 ZoSÚ). Pri vykonaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. , ).

16. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

17. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.