Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-88-2020.pdf
PDF · 86.02 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/88/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci odsúdeného F. M., nar. XX.XX.XXXX v K. nad B., trvale bytom G. - Z. XX, okres K. nad B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, pre obzvlášť závažný trestný čin zločinu vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 189 odsek 1, odsek 2 písm. a), odsek 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 30. júla 2020, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. júna 2020 pod sp. zn. 1Pp/105/2020 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odseku 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. augusta 2017 pod sp. zn. 3T/9/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13. novembra 2017 bol odsúdený F. M., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu zločinu vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 189 odsek 1, odsek 2 písm. a), odsek 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody podľa § 189 odsek 3 Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2, § 39 odsek 1 Tr. zákona vo výmere 5 (päť) rokov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený F. M. má predpokladaný koniec výkonu trestu odňatia slobody dňom 22. augusta 2021. Lehota pre to, aby mohol byť odsúdený F. M. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, po uplynutí 3 (ide o obzvlášť závažný zločin) jemu uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, nastala dňom 22. mája 2020.
Dňa 04. mája 2020 bol Okresnému súdu Trenčín doručený písomný návrh odsúdeného F. M. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý aj odôvodnil.
Okresný súd Trenčín na nariadenom verejnom zasadnutí uznesením dňa 17. júna 2020 pod sp. zn. 1Pp/105/2020 podľa § 415 odseku 1 Tr. poriadku a za použitia §§ 66 odseku 1, odseku 2, 67 odseku 1 Tr. zákona odsúdeného F. M., nar. XX.XX.XXXX podmienečne prepustil z predmetného a vyššie uvedeného výkonu trestu odňatia slobody a súčasne mu podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona okresný súd určil dostatočne dlhú skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov spolu s nariadením probačného dohľadu nad správaním sa odsúdeného počas určenej skúšobnej doby a zároveň mu uložil podľa § 51 odsek 3 písm. b) Tr. zákona primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a uložil mu aj povinnosť podľa § 51 odsek 4 písm. k) Tr. zákona, spočívajúci v príkaze zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie počas určenej skúšobnej doby. Svoje rozhodnutie okresný súd v podstate odôvodnil tým, že odsúdený kumulatívne spĺňa všetky tri zákonné podmienky pre to, aby mohol byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 odsek 1 a
§ 67 odsek 1 Tr. zákona, t. j. podmienku formálneho charakteru - potrebnú časť 3výkonu trestu odňatia slobody už odsúdený vykonal a plnením svojich povinností v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody súčasne preukazuje adekvátny stupeň polepšenia a súčasne spĺňa aj ostatnú tretiu zákonnú podmienku materiálneho charakteru, a to predpoklad vedenia riadneho života na slobode po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, čo okresný súd podrobnejšie odôvodňoval v podstate kladným obsahom hodnotenia odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, aj napriek jeho čiastočne kritickému postoju k spáchanej trestnej činnosti, keď odsúdený v zásade plní stanovený program zaobchádzania (plní všetky povinnosti a príkazy, má výrazne pozitívne pracovné výkony na pracovisku aj v rámci domácej réžie ústavu, pozitívne aktivity v mimopracovnom čase, získal 5 disciplinárnych odmien, disciplinárny trest mu nebol uložený, vo výkone trestu odňatia slobody je v podstate po prvýkrát (aj keď predtým bol s veľkým časovým odstupom raz súdne trestaný ešte pred rokom 1990), na slobode má vytvorené dostatočné sociálne zázemie, a u odsúdeného je predpoklad vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody aj s prihliadnutím na povahu ním spáchanej trestnej činnosti, pričom aj riaditeľ, hoci v závere hodnotenia na odsúdeného konštatoval, že odsúdený spĺňa čiastočne podmienky pre podmienečne prepustenie, jeho podmienečne prepustenie odporučil s uložením probačného dohľadu nad správaním sa odsúdeného.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného súdu podal sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorú až v písomnom odôvodnení spresnil, že túto podáva v neprospech odsúdeného, u ktorého nemá za to, že spĺňa podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a v súvislosti s tým poukázal na obsah podaného hodnotenia, z ktorého vyplýva iba čiastočne kritický postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, časté požívanie alkoholických nápojov pred nástupom do výkonu trestu a absencia kvalitnejšieho primárneho prostredia, stredné riziko sociálneho zlyhania a záver riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody o tom, že odsúdený iba čiastočne spĺňa podmienky pre podmienečné prepustenie. Prokurátor ďalej poukázal aj na predchádzajúce odsúdenie za spáchanie úmyselnej trestnej činnosti a povahu spáchanej trestnej činnosti, za ktorú je aktuálne odsúdený vo výkone trestu a z čoho teda vyplýva jeho záver o vecne nesprávnom napadnutom uznesení okresného súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného F. M. z výkonu trestu odňatia slobody, u ktorého vykonávaný trest neplní iba resocializačnú funkciu ale predovšetkým represívnu funkciu, ktorá má byť dôvodom k tomu, aby odsúdený vykonal celý trest, ktorý mu bol uložený. Preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu a aby sám rozhodol o zamietnutí návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Odsúdený F. M. sa do konania neverejného zasadnutia krajského súdu k písomnému odôvodneniu prokurátora podrobnejšie písomne vyjadril tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu pokladá za správne a zákonné, keď konanie, ktoré mu predchádzalo podľa jeho názoru je vykonané tiež v súlade so zákonom a podanú sťažnosť prokurátora pokladá za nedôvodnú, ako aj nedôvodné ním uvádzané argumenty vo vzťahu k jeho predchádzajúcemu odsúdeniu, k povahe spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu odňatia slobody, zistenému riziku sociálneho zlyhania a požívaniu alkoholických nápojov. Zdôraznil, že jeho predchádzajúce odsúdenie je ešte spred roka 1990, kedy sa dopustil trestnej činnosti ako mladistvý a trest mu bol zahladený amnestiou. Trestnú činnosť, ktorej sa dopustil a v súvislosti, s ktorou vykonáva trest spáchal za ojedinelých okolností, v afekte a v hneve, vyvolané aktivitou samotného poškodeného, pričom sám nemá inak sklony k agresívnemu správaniu sa. Svojho konania ľutuje a hanbí sa zaň, vinu prijal. Pokiaľ ide o požívanie alkoholu, nemá problém abstinovať. Určovanie rizika sociálneho zlyhania vychádza aj z bodov, ktoré on nemôže pozitívne ovplyvniť (napr. pohlavie, povaha spáchanej trestnej činnosti). Preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti odsúdeného, ktorá mu bola spolu so spisom predložená 22. júla 2020, preskúmal podľa § 192 odseku 1 Tr. poriadku na neverejnom zasadnutí dňa 30. júla 2020 správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosť prokurátora, hoci bola podaná oprávnenou osobou a včas, nie je dôvodná.
Podľa §§ 66 odseku 1, 67 odsek 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život - ak ide o osobu odsúdenú za obzvlášť závažný zločin, po výkone 3
uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odseku 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 68 odseku 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na 1 rok až 7 rokov a skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.
Úvodom krajský súd uvádza, že v rámci prieskumnej povinnosti nezistil, že by okresný súd v posudzovanej trestnej veci nepostupoval v súlade s Trestným poriadkom.
Krajský súd v súlade s právnym názorom okresného súdu dospel k záveru, že v posudzovanom prípade odsúdený F. M. skutočne kumulatívne spĺňa zákonom vyžadované všetky tri zákonné podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného uvedené v ustanovení §§ 66 odseku 1, odsek 2, 67 odsek 1 Tr. zákona. Prvá formálna zákonná podmienka bola naplnená dňom 22. mája 2020, kedy odsúdený už vykonal 3 z právoplatne jemu uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody za spáchaný obzvlášť závažný zločin. Odsúdený tiež plnením všetkých svojich povinností a svojim správaním počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody preukázal adekvátny stupeň polepšenia tak, ako to v podrobnostiach vyplýva z obsahu podaného hodnotenia riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody. V závere hodnotenia však riaditeľ ústavu na výkon trestu v zásadnom rozpore s tým, čo uviedol v obsahu hodnotenia, ktoré podal súdu, bez relevantného odôvodnenia skonštatoval, že odsúdený F. M. iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie ale na druhej strane jeho podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odporučil s uložením probačného dohľadu nad správaním odsúdeného na slobode. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné uviesť, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody. Na druhej strane pre súd pri rozhodovaní sú relevantné závery ústavu na výkon trestu odňatia slobody ohľadom plnenia stanoveného programu zaobchádzania u odsúdeného. Výsledky, aké odsúdený F. M. ktorý je fakticky po prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody doposiaľ dosiahol vo výkone trestu odňatia slobody, nezodpovedajú iba záveru o relatívne dobrom jeho správaní sa a to i napriek poznatku o tom, že odsúdený v jednom prípade porušil podľa názoru krajského súdu menej závažným konaním ústavný poriadok, za čo však ale nebol disciplinárne postihnutý, ako to vyplýva z obsahu jeho hodnotenia ústavom na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený je teda počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to vyplýva z jednotlivých uvádzaných skutočností v obsahu podaného hodnotenia riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody hodnotený výraznejšie pozitívne, o čom svedčia nie len ním dodržiavané všetky svoje povinnosti a príkazy počas doterajšieho výkonu trestu, ale tiež i jeho veľmi dobré pracovné výsledky, mimopracovné aktivity, udelené 2 disciplinárne odmeny (okresný súd zrejme v omyle uvádzal ich počet 5), bez existencie uloženého disciplinárneho trestu, pričom ak je u neho v hodnotení uvádzaný iba čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, bez jeho bližšieho odôvodnenia či popísania, tomuto zásadne protirečí jeho pozitívny prístup k plneniu si svojich povinností počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody popísané v jeho hodnotení, ktoré relevantne vyvracajú opodstatnenosť záveru o iba čiastočnom kritickom postoji odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti. Napokon takýto záver potvrdzuje aj jeho písomná reakcia na odôvodnenie sťažnosti prokurátora, v ktorej zrozumiteľne uvádza, že svoju vinu vnútorne prijal, je mu ľúto toho čoho sa spáchaním trestnej činnosti dopustil a za svoje konanie sa hanbí.
Pokiaľ ide o splnenie ostatnej, tretej zákonnej podmienky materiálneho charakteru, t. j. predpoklad, že odsúdený F. M. bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život a nebude sa dopúšťať opätovne protispoločenskej činnosti, predovšetkým trestnej činnosti, krajský súd vo všeobecnosti najskôr musí uviesť, že už zo zákonného znenia vyplýva to, že či odsúdená osoba bude či nebude viesť riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody možno iba odhadovať, resp. vysloviť v tomto smere určitú prognózu, po vyhodnotení všetkých známych relevantných skutočností, ktoré sa viažu k osobe odsúdeného. V podstatnej miere úzko súvisí hodnotenie tejto prognózy aj so záverom o druhej materiálnej zákonnej podmienke pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože už ten sám o sebe v podstatnej miere napovedá
o stave nápravy odsúdeného aj smerom do budúcnosti, samozrejme po všestrannom vyhodnotení a vzatím do úvahy aj ostatné ďalšie podstatné faktory. Odsúdený F. M., ktorý je fakticky iba prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody tak, ako to vyplýva z obsahu jeho hodnotenia z doteraz vykonanej väčšej časti jemu uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody prakticky od samého počiatku ich výkonu stabilne a riadne plní svoje povinnosti a správa sa iba pozitívne a program zaobchádzania stále plní v takej miere, že je možné konštatovať, že jeho náprava je dostatočne pozitívna a uveriteľná a to aj vzhľadom k tomu, že trest odňatia slobody vykonáva po prvýkrát a teda nejde zrejme u neho o účelové správanie sa, ktoré by nekorešpondovalo s realitou ním proklamovaných postojov v snahe viesť už iba riadny život občana. Krajský súd preto konštatuje, že odsúdený F. M. spĺňa dôvodný predpoklad, že na slobode bude viesť riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, berúc do úvahy v dostatočnom rozsahu preukázaný adekvátny stupeň jeho polepšenia v podmienkach výkonu trestu odňatia, s existujúcim pozitívnym sociálnym zázemím, ktoré tvorí jeho rodina, čo potvrdil aj ústav na výkon trestu odňatia slobody. Skutočnosť, že u odsúdeného majú existovať sklony k páchaniu trestnej činnosti tak ako na to poukazoval prokurátor, čo má odôvodňovať jeho predchádzajúca trestná minulosť
- jedno odsúdenie spred takmer 30 rokov ešte ako mladistvý páchateľ, však podľa názoru krajského súdu nie je dostatočným dôkazom pre takéto konštatovanie. So sťažnostným argumentom prokurátora v tom, že v posudzovanom prípade má dominovať represia u odsúdeného s dôsledkom, že má vykonať celý uložený a nariadený trest odňatia slobody sa nie je možné v žiadnom prípade, aj vzhľadom na už uvedené, stotožniť.
Na základe uvedených skutočností preto aj krajský súd dospel k záveru, že odsúdený F. M., ktorý je pritom vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, trest odňatia slobody vykonáva v najmiernejšom ústave na výkon trestu odňatia slobody, s minimálnym stupňom stráženia, s prihliadnutím aj na povahu ním spáchanej trestnej činnosti, ktorú už posúdil odvolací súd ako nie celkom závažnú, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej sadzby, kumulatívne spĺňa všetky tri zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako je uvedené.
Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že odsúdeného F. M. je možné podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody s uložením aj podľa názoru krajského súdu obligatórnej a primeranej skúšobnej doby na dvadsaťštyri mesiacov, s nariadením probačného dohľadu nad osobou odsúdeného, spolu s uložením primeraných povinností a obmedzení tak, ako tieto vyplývajú z napadnutého uznesenia okresného súdu, čo krajský súd hodnotí pozitívne smerom k podpore dovŕšenia nápravy odsúdeného na slobode po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
V prípade, že odsúdený nebude plniť podmienky probačného dohľadu, či bude porušovať uložené obmedzenie, či nesplní lebo nebude plniť uložený príkaz, čo bude predmetom opakovanej kontroly zo strany príslušného probačného a mediačného úradníka, a to prípadne aj v súčinnosti s Policajným zborom, čomu je odsúdený povinný sa podrobiť s tým, že ak nebude v celom rozsahu plniť podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, môže to mať samo o sebe za následok povinnosť podrobiť sa výkonu zvyšku nevykonaného trestu odňatia slobody, o čom krajský súd týmto odsúdeného aj poučuje.
Uvedené dôvody potom viedli krajský súd k tomu, že sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú, podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.