Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31P-11-2020.pdf
PDF · 82.97 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky O. G., štátnej občianky SR, H., bytom Y. - S. XXX, a otca M. A., štátneho občana SR, trvale bytom H., A. Z. XXX/XX, o návrhu A. G., štátneho občana SR, D., bytom Y. - S. XXX na osvojenie maloletého dieťaťa manželom matky takto
rozhodol:
Maloletý M. G., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX v H., štátny občan Slovenskej republiky, syn O. G., rodenej G., narodenej XX.XX.XXXX v H. a M. A., rodeného A., narodeného XX.XX.XXXX v L. j e od právoplatnosti tohto rozsudku o s v o j e n c o m manžela matky A. G..
Osvojiteľ A. G., rodený G., narodený XX.XX.XXXX v H., rodné číslo XXXXXX/XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, syn M. G., rodeného G. a N. G., rodenej G., bytom Y. - S., Y. XXX b u d e z a p í s a n ý v knihe narodení matričného úradu mesta H. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXXX ako rodič namiesto biologického otca maloletého M. G..
Priezvisko osvojenca bude "G.".
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podľa § 2 ods.1 z.č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Navrhovateľ svojim návrhom žiadal, by súd vyslovil, že maloletý M. G. je od právoplatnosti rozhodnutia jeho osvojencom s tým, že bude zapísaný ako otec maloletého M. v knihe narodení matričného úradu H.. Priezvisko osvojenca bude "G." a o trovách súd rozhodne tak, že vysloví, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že manželstvo s matkou maloletého uzatvorili XX.XX.XXXX. Bývali však v spoločnej domácnosti asi pol roka pred jeho uzatvorením, spolu s maloletým. Postupom času ho maloletý M. začal považovať za otca. Biologického otca vôbec nepozná. Tento neplatil na neho výživné a neprejavoval oňho skutočný záujem.
3. Matka a kolízny opatrovník doporučili návrhu vyhovieť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením výsluchu otca zo dňa 24.06.2020, oboznámením súhlasu otca doručeného tunajšiemu súdu, správ o zdravotnom stave navrhovateľa, maloletého, o príjme navrhovateľa, sobášneho listu, rodného listu maloletého M. a O., a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:
5. Navrhovateľ uzatvoril manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Pred uzatvorením tohto manželstva žil s matkou dieťaťa po dobu asi pol roka v spoločnej domácnosti, spolu s maloletým M.. Navrhovateľ má XX rokov. Je štátnym občanom Slovenskej republiky. Nikdy nebol trestaný ani priestupkovo riešený. Jeho zdravotný stav je dobrý. Zamestnaný je ako D., kde dosahuje priemerný mesačný príjem 1.000,- eur v čistom. Je spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Z.. Z manželstva s matkou maloletého sa narodil dňa XX.XX.XXXX maloletý O.. Navrhovateľ s rodinou žijú v rodinnom dome v obci Y. - S. u matkiných rodičov. Ich manželstvo je harmonické. Maloletý M. má t.č. X rokov. Od septembra 2020 začne navštevovať X. ročník ZŠ. Je zdravý a má veku štandardné potreby. K navrhovateľovi má silný citový vzťah, považuje ho za svojho otca a tak ho aj oslovuje. Tiež rodičov zo strany navrhovateľa oslovuje babka a dedko. Jeho vzťah k maloletému O. je taktiež dobrý.
6. Matka maloletého dala súhlas k osvojeniu maloletého M..
7. Otec maloletého dieťaťa bol vypočutý tunajším súdom dňa 24.06.2020, kedy uvádzal, že maloletého naposledy videl asi pred troma rokmi. Keď ho v minulosti kontaktoval, volal ho ujo. Matka maloletého mu dala najavo, že si neželá, aby sa so synom stretával. Výživné na maloletého si neplní vzhľadom k tomu, že má exekúcie a finančne podporuje svoju matku, ktorá je chorá. Finančne mu to nevychádza. Synovi neprispieva ani pri príležitosti jeho sviatkov či Vianoc. Nemá o ňom žiadne informácie. O úpravu styku so synom písomne nežiadal. Žiadal, aby bol predvolaný na pojednávanie a bol mu doručený návrh, čím mu súd poskytne časový priestor na prehodnotenie celej situácie. Dňa 30.07.2020 pred pojednávaním bolo doručené súdu podanie otca, v ktorom požiadal o ospravedlnenie z pojednávania zo zdravotných dôvodov s tým, že sa rozhodol dať súhlas k osvojeniu maloletého M..
8. Kolízna opatrovníčka uviedla, že doporučuje návrhu vyhovieť. S maloletým M. bol primerane veku uskutočnený pohovor. Uviedol, že býva s "maminou a tatinom, a s dedkom a babkou". Všetkých má rád. Chcel by sa volať ako tatino a mamina, a brat O., teda G.. Po prázdninách ide do školy, na čo sa teší. Kolízny opatrovník súhlasil s osvojením maloletého.
9. Podľa § 144 ods.1 a 3 CMP účastníkmi konania o osvojenie sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel. Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi ani vtedy, ak na osvojenie netreba ich súhlas podľa predpisov rodinného práva; to platí aj vtedy, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné. 10. Podľa § 147 ods.1 a 2 CMP súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa aj osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov. Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti aj z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.
11. Podľa § 148 CMP v rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie aj priezvisko, ktoré bude osvojenec mať.
12. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
13. Podľa § 98 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3 Zákona o rodine.
14. Podľa § 99 ods. 1, 2 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.
15. Podľa § 100 ods. 1, 2, Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba,
ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia.
16. Podľa § 101 ods. 1 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov. 17. Podľa § 102 ods.1 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z.,na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo b) počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo c) je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa osobitného predpisu a počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavila o dieťa žiadny záujem, alebo d) dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom. 18. Podľa § 102 ods.2 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., osobný súhlas rodiča podľa odseku 1 písm. d) musí mať písomnú formu a musí byť uskutočnený pred súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. Odvolať súhlas možno len do času, kým maloleté dieťa nie je umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
19. Podľa § 102 ods. 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
20. Podľa § 103 ods. 1 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.
21. Podľa § 104 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.
22. Podľa § 105 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.
23. Podľa § 106 ods. 1 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom.
24. Podľa § 108 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.
25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ spĺňa po všetkých stránkach v zmysle horecitovaných zákonných ustanovení všetky podmienky na to, aby súd jeho návrhu vyhovel a vyslovil osvojenie maloletého M., nakoľko je nesporné, že osvojenie bude maloletému na prospech a navrhovateľ mu bude zabezpečovať po všetkých stránkach riadnu starostlivosť. Maloletý bude takto vyrastať v harmonickom prostredí, v kompletnej rodine spolu so svojim súrodencom. Súd preto návrhu vyhovel, v konečnom dôsledku aj so súhlasom otca maloletého, u ktorého bolo preukázané, že počas najmenej 6 mesiacov neprejavoval skutočný záujem o maloletého, najmä tým, že ho nenavštevoval, neplnil si k nemu pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, taktiež sa s ním nestretával ani sa nedožadoval návrhom na úpravu styku súdnou cestou, nakoľko tvrdil, že matka mu v styku s maloletým bránila.
26. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).