Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/57/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členmi senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: U. C., Č. XXX/XX, XXX XX U., V.: XXXXXXXX, právne zast.: Advokátska kancelária - Ján Buroci , s. r. o., Za šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50 663 160, proti žalovanému: TATRA-AGROLEV, s.r.o., Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO: 31 729 797, v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. -63 zo dňa 27.5.2020, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto: „I. Z r i a ď u j e v prospech žalobcu - U. C., V.: XX XXX XXX, Č. XXX/XX, XXX XX U., záložné právo a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o dielo vo výške 23 402,40 eur s príslušenstvom na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného TATRA-AGROLEV, s. r. o., IČO: 31 729 797, Okružná 787/18, 058 01 Poprad, nehnuteľnosť administratívna budova so súp. č. XXXX evidovanej na LV č. XXXX pre obec a k.ú. W. stojacej na parcele Y.-X. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 138m2 evidovanej na LV č. XXXX pre obec a k.ú. W..

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia aplikujúc ust. § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1, 2, § 326 súd prvej inštancie konštatuje, že v predmetnej veci z petitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že žalobca sa domáha toho, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti špecifikované v petite návrhu. V danom prípade sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva počas už prebiehajúceho konania vo veci samej, ktoré sa viedlo v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde v Banskej Bystrici a v súčasnej dobe vedie na Okresnom súde Poprad, ktorého predmetom je získanie judikovanej peňažnej pohľadávky s poukazom na ust. . Bez existencie meritórneho rozhodnutia nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel. Veriteľ prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie priznanej pohľadávky v exekučnom konaní. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred neodkladným opatrením. Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú samotný návrh, ďalej spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí tu existovať obava z budúceho zmarenia exekúcie. V danom prípade súd konštatuje, že žalobca podal návrh na zriadenie

záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilým predmetom v danom prípade je nehnuteľnosť a zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia má zabezpečovať žalobcovu peňažnú pohľadávku vo výške 23.402,40 eur, ktorá vznikla na základe zmluvy o dielo. Konkrétna peňažná pohľadávka je v návrhu špecifikovaná tak, že je možné identifikovať o aký peňažný nárok sa jedná a či je tu pravdepodobnosť, že tento nárok žalobcu je aj dôvodný. Žalobca predložil na preukázanie svojho nároku listinné dôkazy tak ako sú uvedené v bode 2 tohto rozhodnutia. So žalobcom vystavených faktúr vyplýva aké sumy za vykonané práce žalovaný nezaplatil, keď na základe zmluvy o dielo vystavil faktúry v súhrnnej sume 26.402,40 eur pričom žalovaný dňa 5.8.2019 plnil vo výške 3.000,- eur, zvyšnú časť žalobcovi neuhradil. Žalovaný v podanom odpore aj podľa názoru súdu účelovo tvrdí, že žalobca žiadnu zmluvu v predmetnej žalobe nepriložil, že nevykonal jednotlivé práce načas, ani v dohodnutom rozsahu a kvalite. Ide len o všeobecné tvrdenia žalovaného, ktoré nepodporil žiadnymi listinnými dôkazmi a ani nenavrhol žiadne dokazovanie v súvislosti so svojimi tvrdeniami. V súčasnosti je vec v štádiu doručenia odporu právnemu zástupcovi žalovaného na vyjadrenie. Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní a týmto spôsobom sa má posilniť postavenie veriteľa a vymožiteľnosť jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd musí mať aspoň osvedčené, že existuje obava ohrozenia prípadnej exekúcie. Žalobca v tejto súvislosti poskytol dôkazy, a to poukázaním na skutočnosť, že žalobca má voči žalovanému peňažnú pohľadávku ktorú už v súčasnosti uplatňuje súdnou cestou. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalovaného mal súd prvej inštancie preukázané, že jediným konateľom spoločnosti je V.. C. Y., ktorý tak ako je uvádzané v priloženom novinovom článku je v súčasnej dobe vo väzbe na základe rozhodnutia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi. Súd zo svojej činnosti má vedomosť, že na Okresnom súde v Poprade konkrétne aj v tomto senáte prebieha viacero súdnych sporov, kde vystupuje totožný žalovaný a žalobcovia v týchto súdnych sporoch vymáhajú neuhradené peňažné pohľadávky, kde žalovaný zvolil rovnakú procesnú obranu ako v tomto prípade. Ide napr. o spory vo veciach , , . Žalobcovia v týchto sporoch uplatňujú nemalé sumy od žalovaného, čím sa vymáhateľnosť tejto pohľadávky žalobcu voči nemu stáva veľmi nízkou resp., až nevymožiteľnou.

3. Žalobca poukázal na to, že spôsobilým majetkom vo vlastníctve žalovaného je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX a LV č. XXXX, vedené Okresným úradom W., katastrálny odbor, obec W.Č., katastrálne územie W.:

- administratívna budova so súp. č. XXXX, evidovaná na LV č. XXXX na parcele č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 138 m2 evidovaná na LV č. XXXXo čom predložil súdu výpisy z listu vlastníctva. Súd, pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, zohľadňuje zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Nemal by vzniknúť celkom zjavný nepomer, a teda súd pri svojom rozhodnutí rešpektuje zásadu a požiadavku proporcionality.

4. Súd prvej inštancie konštatuje, že s poukazom na vyššie uvedené mal preukázanú dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, kedy žalobcova pohľadávka bola splatná ešte v septembri 2018, a teda ide o pohľadávku, ktorá je viac ako rok a pol po lehote splatnosti. Súd môže konštatovať, že obava žalobcu o prípadný budúci výkon exekúcie, pokiaľ bude žalobca v konaní vo veci samej úspešný, je oprávnená.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, keďže žalobca podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia jeho dôvodnosť osvedčil, súd prvej inštancie vyhovel návrhu a nariadil zabezpečovacie opatrenie v požadovanom znení. Uznesenie, ktorým súd nariadil zabezpečovacie opatrenie doručí sporovým stranám ako aj príslušnému registru, v danom prípade Okresnému úradu W., katastrálnemu odboru. Zápis do príslušného registra má deklaratórny charakter, avšak pre vznik záložného práva nepostačuje len vydanie samotného uznesenia, ale je potrebný aj zápis do príslušného registra. V tomto prípade je vznik záložného práva podmienený zápisom do príslušného registra, avšak účinky zápisu sú konštitutívne k poradiu k ostatným záložným právam.

6. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti uvedenému uzneseniu ako celku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov uvedených v , , , a .

8. Žalovaný mal za to, že neboli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko pohľadávka žalobcu je sporná a zároveň tu nie je dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Žalovaný poukázal, že v prípade nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. W. - administratívna budova vo vzťahu, ku ktorej bolo zriadené záložné právo má zriadené skoršie záložné právo G. G., G.. G. M..B.., G. G. U. XX, H., V.: XX XXX XXX. Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného tu nie je obava, že exekúcia pre pohľadávku žalobcu by bola ohrozená, nakoľko z dôvodu skoršieho záložného práva tohto veriteľa, nemôže reálne žalovaný nakladať s týmito nehnuteľnosťami. Rovnako je zriadené záložné právo na nehnuteľnosť pre žalobcu bez významu, nakoľko v prípade možného výkonu záložného práva sa je naďalej potrebné vysporiadať so záložným právom prednostného záložného veriteľa.

10. Skutočnosť, že konateľ žalovaného sa nachádza vo väzbe, samo o sebe nezakladá podľa žalovaného dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pohľadávka žalobcu, ktorú si uplatnil na Okresnom súdu Banská Bystrica je podľa žalovaného vysoko sporná s tým, že samotný žalobca k dnešnému dňu nepodal návrh na pokračovanie v konaní a nepreukázal, že pokračuje už v podanej žalobe a začatom konaní, kedy k dnešnému dňu nemá žalovaný vedomosť o tom, že by s voči nemu viedlo konanie na Okresnom súde Poprad pre túto pohľadávku a vo výrokovej časti rozhodnutia absentuje uloženie povinnosti žalobcovi na podanie žaloby vo veci samej podľa § 336 ods. 1, keď podľa žalovaného je zrejmé, že konajúci súd nepostupoval podľa tohto ustanovenia.

11. Poukazujúc na uvedené preto žalovaný v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a priznal žalovanému plnú náhradu trov konania, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

13. Odvolací súd prejednal vec podľa a a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Žalobca sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením domáhal ochrany zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda ochrany veriteľa - potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje v zmysle inštitút, na základe ktorého súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Súd je viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhuje navrhovateľ, pričom nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku a nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Osvedčenie rozhodujúcich skutočností, ktoré v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Pri rozhodovaní neprihliada, ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to v riadnom procesnom dokazovaní.

15. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí žalobca jednoznačne vymedziť predmet vo vzťahu, ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenie je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva i iné majetkové hodnoty, avšak musí sa jednať o taký predmet zálohu, u ktorého v danom prípade bude tento inštitút reálne napĺňať svoj účel.

16. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať výlučne peňažnú pohľadávku. S tým súvisí aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, kedy práve zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa mal odvrátiť možnosť marenia uspokojenia peňažnej

pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa ma vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu pohľadávky, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zavinený pomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

17. Žalobca sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 23.402,40 eur titulom zmluvy o dielo so žalovaným, keď na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca listinné dôkazy, a to záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy opatrené obchodnou pečiatkou žalovaného, rovnako podpísané za žalovaného na to splnomocnenou osobou, kde následne tieto práce žalobca žalovanému vyfakturoval, z čoho žalovaný plnil len sumu vo výške 3.000,- eur. Žalovaný svoje tvrdenia v odpore proti vydanému platobnému rozkazu spočívajúce v tom, že žalobca tieto práce pre žalovaného nevykonal v dohodnutom rozsahu a kvalite nepodoprel doposiaľ v konaní vo veci samej žiadnymi relevantnými dôkazmi tak, že zostali výlučne v rovine tvrdení. Rovnako ani nenavrhol na preukázanie týchto tvrdení žiadne dokazovanie. Preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vo veci samej, aj keď žalobca nepreukázal jednoznačne nárok na túto finančnú pohľadávku, tento nárok minimálne osvedčil vo vzťahu k žalovanému, a to už aj s ohľadom na súdom prvej inštancie citované konania vedené na Okresnom súdu Poprad medzi tými istými účastníkmi v rovnakom procesnom postavení. K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že už upomínací súd vykonal lustráciu konaní vedených vo vzťahu k týmto účastníkom, keď výpis z tejto lustrácie sa nachádza na č.l. 22 až 27 súdneho spisu, pričom z tejto lustrácie je nepochybné, že voči žalovanému sú vedené viaceré konania ako proti žalovanému a rovnako proti žalovanému boli právoplatne judikované viaceré pohľadávky, o čom svedčia viaceré exekučne konania vedené proti žalovanému ako povinnému. Už aj s ohľadom na tieto uvedené skutočnosti je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu v tom zmysle, že z popísaného skutkového stavu ako aj zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, a to zriadením zabezpečovacieho opatrenia ako právneho inštitútu slúžiaceho na zabezpečenie žalovanej pohľadávky pre prípad, že by bola ohrozená exekúcia. Žalobca v konaní osvedčil, tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie, že správanie žalovaného, najmä prostredníctvom jeho konateľa odôvodňuje obavu, že výkon v konaní uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený.

18. K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné, aby pohľadávka nebola sporná, ale je potrebné, aby táto pohľadávka sa javila vo veci z doposiaľ vykonaného dokazovania ako osvedčená, keď poukazujúc na vyššie uvedené z doposiaľ vykonaného dokazovania okrem tvrdení žalovaného o tejto spornosti zo žiadneho vykonaného dôkazu táto spornosť nevyplýva.

19. Rovnako tak pokiaľ žalovaný argumentoval skôr zriadeným záložným právom na nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX - administratívna budova, preto podľa žalovaného z dôvodu tohto skôr zriadeného záložného, nemôže žalovaný nakladať s týmito nehnuteľnosťami, a preto neexistuje obava, že pohľadávka žalobcu by bola ohrozená, odvolací súd uvádza, že toto záložné právo môže byť kedykoľvek so súhlasom záložného veriteľa zrušené, resp. po uhradení pohľadávky, pre ktorú bolo zriadené aj aktívnym konaním žalovaného s tým, že následne žalovaný môže túto nehnuteľnosť previesť na inú - tretiu osobu, preto ani takáto odvolacie argumentácia žalovaného neobstojí. Skutočnosť, či je takto skôr zriadené záložné právo proti žalobcu bez významu v prípade možného výkonu záložného práva, kedy sa je podľa žalovaného potrebné vysporiadať so záložným právom prednostného záložného veriteľa, je preto nepodstatná pre navrhované zabezpečovacie opatrenie.

20. Záverom odvolací súd k argumentácii žalovaného spočívajúcej v tom, že žalovaný nemá vedomosť, že žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní vo veci samej, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť vyplýva priamo z postúpenia veci upomínacieho súdu (Okresný súd Banská Bystrica) na miestne príslušný súd (Okresný súd Poprad) č.l. 1 spisu, č.l. 29 a napokon túto skutočnosť možno vyvodiť aj z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcu, keď priamo v dôvodoch tohto návrhu žalobca poukazuje na konanie vo veci samej, na podaný odpor žalovaného ako aj skutočnosť, že toto

doposiaľ skončené nebolo a toto zabezpečovacie opatrenie žiada zriadiť z dôvodu obavy prípadného výkonu rozhodnutia vo veci tejto pohľadávky.

21. Naviac, takto zriadeným zabezpečovacím opatrením nedôjde nijako k obmedzeniu práv žalovaného ako vlastníka týchto nehnuteľností, s týmito nehnuteľnosťami akokoľvek nakladať (predať, prenajať, užívať ich, atď.), a preto odvolací súd dospel k záveru, že zásah do práv dotknutej strany - žalovaného je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Je preto zachovaná zásada primeranosti zásahu (zásada proporcionality).

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potrebné ako vecne správne vo výroku potvrdiť, a to v zmysle .

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí ( a contrario).

24. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).