Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-2Pc/33/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, v právnej veci navrhovateľa: plnoletého dieťaťa I. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Č. V., W. E., K.D. XX, právne zastúpenej JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom Partizánske, Hrnčírikova 1/B, proti otcovi F.. S. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Ž. J. J. XXX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľke zo sumy 188,50-€ () mesačne, na sumu 230,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť otec navrhovateľky k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 04.11.2019.

II. Zročné zvýšené výživné otca k navrhovateľke za obdobie od 04.11.2019 do 31.07.2020 vo výške 48,90-€ je otec povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

(1) Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 04.11.2019 domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu na sumu 12 000,-Kč (cca 452,04-€ - pozn. v prepočte podľa výmenného kurzu ku dňu vyhlásenia rozsudku), od mesiaca október 2019, odôvodňujúc to tak, že náklady na výživu jej osoby sa zvýšili od poslednej úpravy v roku 2011, kedy bolo výživné určené na sumu 5000,-Kč (cca ). Majú to odôvodňovať pomery otca a zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom dieťaťa - epilepsia a schizofrénia, podrobnejšie sa k dôvodom vyjadrila v návrhu a jeho doplneniach.

(2) Otec plnoletého dieťaťa súhlasil so zvýšením výživného maximálne na sumu 230,-€ mesačne, pričom uviedol, že doposiaľ uhrádzal výživné nad rámec súdneho rozhodnutia a dobrovoľne. Návrh považuje za účelový aj z dôvodu, že má za to, že ide o prostriedok, ako chce matka dieťaťa dosiahnuť zvýšenie rodinných príjmov, s ktorými nenakladá hospodárne.

(3) Súd vykonal dokazovanie v prítomnosti otca dieťaťa, právneho zástupcu plnoletého dieťaťa, prideleného Centrom právnej pomoci, v neprítomnosti plnoletého dieťaťa podľa , pričom z listinných dôkazov a výsluchom otca súd zistil nasledovný skutkový stav. Súd ďalej uvádza, len dôkazy, ktoré považuje za rozhodné pre právne posúdenie veci.

(4) O vyživovacej povinnosti bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Uherskom Hradišti č.k. -112 z 24.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brne, pobočka Zlín, zo dňa 01.06.2011 č.k. -159, právoplatným dňa 06.10.2011, ktorým bola otcovi dieťaťa uložená povinnosť platiť výživné na dcéru veroniku vo výške 5000,-Kč mesačne. V čase poslednej

úpravy poberal otec dieťaťa výsluhový dôchodok vo výške 984,59-€, na základe sprostredkovateľskej zmluvy s ČSOB stavebnou sporiteľnou mal príjem z daňovým základom 5485,40-€, čistý príjem bol z danej činnosti za 10 mesiacov asi 1500,-€, ako vyplýva z rozsudku. V tom čase ešte maloletá I. S. bola žiačka 8. ročníka špeciálnej školy, trpela epilepsiou a mala narušenú imunitu. Matka dieťaťa poberala príspevok na opatrovanie 12 000,-Kč, sociálny príplatok 4006,-Kč.

(5) Podľa potvrdenia o príjme otca plnoletého dieťaťa na č.l. 57 z 12.03.2020, bol jeho čistý príjem zo zamestnania v ČSOB, a.s. za obdobie od mesiaca marec 2019 do februára 2020 vo výške 16705,17- €, teda 1392,08-€ v priemere mesačne.

(6) Otec dieťaťa uviedol a dokladoval výpisom o poukázanej platbe na č.l. 154, že mu Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zasiela výsluhový dôchodok 1109,91-€ mesačne.

(7) Podľa posudku o invalidite na č.l. 19 z 22.02.2018 je pokles pracovnej schopnosti matky plnoletého dieťaťa 70%.

(8) Podľa oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia z 21.08.2019 poberá plnoleté dieťa invalidný dôchodok vo výške 10 877,-Kč.

(9) Podľa oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia z 21.08.2019 poberá matka plnoletého dieťa invalidný dôchodok vo výške 10 536,-Kč.

(10) Podľa správ Úradu práce ČR - krajská pobočka Zlín na č.l. 29-30, poberá matka plnoletého dieťaťa opatrovateľský príspevok z dôvodu starostlivosti o I. S. vo výške 4400,-Kč (rok 2019).

(11) Matka na č.l. 31-34 vyčíslila aj mesačné náklady dcéry: na stravu 6500-7000,-Kč (245,05 - , t.j. cca 8,2-€ deň), výdaje na oblečenie a obuv 2500,-Kč (94,25-€), výdaje na lieky 1000,-Kč (37,70-€), výdaje na hygienické potreby a drogériu 2500,-Kč (94,25-€), záľuby a domáce zviera 1600,-Kč (60,32- €), výdaje na výlety do prírody 1000,-Kč (37,70-€), výdaje na kaderníka 1050,-Kč štvrťročne (13,20-€ mesačne), spolu takto vyčíslila výdavky na 601,32-€.

(12) Podľa tabuľky na č.l. 111, otec platí bežné výživné, nad rámec poukázal za obdobie od októbra 2019 do júna 2020 sumu 8500,-Kč. Právny zástupca plnoletého dieťaťa nerozporoval výšku zaplateného výživného ani súm zaplatených nad rámec výživného za obdobie od 01.10.2019. Z vyjadrenia a podaní vyplýva, že okrem výživného otec prispieva na internet dcére sumou 500,-Kč a nepravidelne ďalšie sumy, ako uviedol, na žiadosť jej matky.

(13) Podľa lekárskej správy MUDr. Ireny Bartošovej z 22.08.2019 č.l. 18, praktickej lekárky, je plnoletému dieťaťu diagnostikovaná nediferencovaná schizofrénia, ľahká mentálna retardácia, trpí aj ďalšími diagnózami. Uvádza, sa že vychádzky z domu zvláda len v doprovode matky a z psychiatrického hľadiska je neschopná pracovného výkonu. Zo správy MUDr. Ladislava Polacha, psychiatra z 22.08.2019 stav vyššie uvedených diagnóz nie je plne kompenzovaný ani za masívnej medikamentóznej liečby. Uvádza, že nie je samostatná a vyžaduje celodennú starostlivosť.

(14) Navrhovateľka k podaniam priložila množstvo dokladov o kúpe tovaru, nákladoch na liečebnú starostlivosť, nákladov na domácnosť, ktoré sú súčasťou prílohovej obálky. Z nich súd považuje za významné mesačné platby na elektrinu, rozhlas, televíziu, plyn a nájom (platobný doklad SIPO január, február 2020), vystavený na sumu 10442,-Kč mesačne t.j. 393,66-€, poplatok za telefón a internet 1300,-Kč, vyúčtovanie nákladov za byt a spoločné priestory za rok 2019 (kominárske služby, spoločné osvetlenie, studená voda, atd. ) 18 118,11-Kč, teda 683,05-€ rok t.j. 56,92-€ mesačne. Náklady na hospitalizáciu spolu s doprovodom (05.08.2019-07.08.2019) 900,-Kč, 24.08.2019-27.08.2019 1350,- Kč, 25.07.2019-30.07.2019 2250,-Kč) spolu 4500,-Kč 169,65-€. Z prepúšťacej správy z 28.02.2020 (Uherskohradišťská nemocnie a.s., MUDr. Galvánek) vyplýva, že plnoleté dieťa aj jeho matka navrhovanú psychiatrickú hospitalizáciu odmietajú.

(15) Otec plnoletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, žije v Žabokrekoch nad Nitrou v rodinnom dome v jeho výlučnom vlastníctve s priateľkou a jej mal. synom. Priateľka pracuje v komunitnom centre v

Partizánskom, jej príjem je cca 530 €. Dieťa má zverené v starostlivosti, otec jej dieťaťa má vymerané výživné 140,-€ mesačne. Na predmetnú nehnuteľnosť bral hypotekárny úver, ten bol sčasti splatený z predaja bytu s tým, že mimoriadnu splátku urobil vo výške 48 000,-€ okrem toho uhrádza riadnu mesačnú splátku vo výške 432,98-€. Priateľka sa na úhrade nákladov spojených s bývaním podieľa sumou 200,-€ mesačne. Náklady na bývanie sú celkovo cca 150,-€, čo vyčíslil na č.l. 120. Uhrádza nákupy potravín a ostatných vecí týkajúcich sa domácnosti. Jeho plnoletá dcéra O. študuje teraz prvým rokom v ČR v Brne na vysokej škole, vyživovacia povinnosť k nej ďalej trvá, uhrádza jej výživné v sume 320,-€ mesačne na účet, tiež jej uhradil školné a to jednorázovo za celý školský rok 2020/2021 vo výške 60 000,-Kč, čo je cca 2350,-€. Školné sa platí ročne dopredu, za prvý školský rok VŠ štúdia platila školné matka z poistky dieťaťa. K č.l. 111 uvádza, že ide o sumy, ktoré mu boli zúčtované vzhľadom k výmennému kurzu v danom čase. Dôvodom, prečo posielal v marci 2020 sumu 9500 Kč, bola žiadosť matky pln. dcéry, že potrebuje, aby sa podieľal na nákladoch na cestu do Prahy na magnetickú rezonanciu, ktorej sa podrobila dcéra. Podľa názoru otca vzhľadom k tomu, akú má diagnózu plnoletá dcéra a rovnako tak matka plnoletej dcéry je zaujímavé, že táto môže vykonávať celodenné opatrovanie dcéry, na rozdiel od dcéry nemá problém byť samostatná, nevyžadovať osobný dohľad, dozor, ale naopak tento poskytovať. Podľa jeho názoru aj pri diagnóze a to ľahkej retardácii je dcéra schopná bežných denný úkonov, pretože tie sú schopné robiť aj osoby ťažšie postihnuté, je však takto vedená z dôvodu, že v podstate predstavuje zdroj príjmov pre jej matku a je takto už dlhodobo vedená. Nad rámec výživného otec dcére kupoval darčeky, telefón, PC, tablet. Minulý rok jej takto kupoval mobilný telefón a tablet. Má teda za to, že dostatočne sa podieľa na jej vyživovacej povinnosti. Náklady na živobytie dcéry I., ktorá de facto podľa správ je mimo bytu len niekoľko hodín denne nie sú také vysoké, ako u dospelého študujúceho človeka so záujmami, na ktoré nemá vplyv zdravotné obmedzenie. Tým odôvodňuje prispievanie nad rámec výživného dcére O..

(16) Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "") výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

(17) Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(18) Podľa , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

(19) Podľa , , , , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

(20) Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(21) Podľa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

(22) Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(23) Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených ustanovení , súd dospel k právnemu záveru, že návrh plnoletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je dôvodný. Konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu je konanie návrhové, navrhovateľka žiada zvýšiť výživné od podania návrhu od októbra 2019. Tu je však potrebné uviesť, že umožňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti na čas pred podaním návrhu len k maloletému dieťaťu. Preto najskôr možno zvýšiť výživné odo dňa podania návrhu čo je v tomto prípade 04.11.2019. Tak aj súd rozhodol. Otec plnoletého dieťaťa súhlasil so zvýšením výživného na sumu maximálne 230,-€, preto do tejto sumy súd považoval návrh na nesporný. Nad túto sumu do sumy 12000,-Kč (452,04-€) súd považoval návrh za sporný. Pomery sa od čias poslednej úpravy zmenili, príjem otca sa zvýšil, bola upravená na súčasnú sumu jeho vyživovacia povinnosť k dcére O., zvýšil sa príjem dieťaťa, pretože poberá invalidný dôchodok.

(24) Základným pravidlom, ktorým sa súd riadi je to, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá, kým toto nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Príkladom, pokiaľ je dieťa plnoleté, neštuduje dennou formou, zamestnalo sa, alebo aj nepracuje, ale nič mu nebráni hľadať si prácu, tak skutočnosť že má príjem nízky či žiadny neznamená, že vyživovacia povinnosť rodiča by mala trvať, hoci životná úroveň rodiča oproti dieťaťu je vyššia a to aj nepomerne. Až na to nadväzuje pravidlo, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov - to sa teda vzťahuje k situácii, že dieťa je neschopné samostatne sa živiť - je na výžive rodiča závislé. Pokiaľ ide o plnoleté dieťa, platí už aj zásada, že výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tieto základné pravidlá vyplývajú z a . Tu je potrebné uviesť to, že pokiaľ dieťa napríklad z dôvodu invalidity poberá príjem v podobe invalidného dôchodku, schopnosť samostatne sa živiť je potrebné vykladať z pohľadu životnej úrovne, ktorú je schopné s vynaložením očakávateľného (založeného na individuálnych schopnostiach a možnostiach) úsilia a využitia sociálneho zabezpečenia poskytovaného štátom dosiahnuť. Je zrejmé, že schopnosť samostatne sa živiť nie je spojená úrovňou zabezpečenia nevyhnutných základných potrieb na hranici alebo pod dokonca hranicou hmotnej núdze. Na druhej strane však podieľanie sa na životnej úrovni rodičov neznamená, že pokiaľ dieťa si vie samostatne zabezpečiť základnú obživu a minimálny životný štandard bez pomoci rodiča, tak následná pasivita či aj nie rovnaké možnosti a schopnosti dieťaťa a rodiča budú po dobu ich života dorovnávané vo forme vyživovacej povinnosti medzi rodičom a dieťaťom. Za prijatia argumentácie - podieľania sa na životnej úrovni v zmysle "absolútnej rovnosti", by strácalo význam samotné ustanovenie , ale bolo povinnosťou rodiča po dobu jeho života dorovnávať životnú úroveň dieťaťa so svojou. Pokiaľ je dieťa hendikepované v tom, že nemá z dôvodu závažného ochorenia a priznanej invalidity možnosť rovnako sa uplatniť na trhu práce a dosiahnuť príjem ako jeho rodič, pokiaľ je tento rozdiel životnej úrovne veľký, možno určiť vyživovaciu povinnosť rodičovi voči dieťaťu, avšak miera podieľania sa na úrovni rodiča neznamená rovnosť, mala by len pokryť minimálny očakávateľný štandard životnej úrovne konkrétneho plnoletého dieťaťa. Na výšku vyživovacej povinnosti má už vplyv aj morálna rovina a v neposlednom rade aj princíp reálneho očakávania. Pokiaľ rodič pracuje a vynakladá úsilie dosiahnuť vyšší príjem, je spravodlivé vychádzať aj z očakávanej aktivity a úsilia dieťaťa.

(25) V tomto prípade otec dieťaťa, ako poberateľ výsluhového dôchodku, už len z neho má príjem, ktorý by postačoval na úhradu základných nákladov na jeho živobytie, to že je jeho poberateľom je výsledkom jeho úsilia a výberu predchádzajúceho zamestnania. Jeho aktivita v podobe získania aktuálneho zamestnania znamenala zvýšenie jeho životnej úrovne. Pokiaľ však ide o dieťa plnoleté, možno ho prirovnať k aktivite v podobe snahy o akýkoľvek príjem popri invalidnom dôchodku. Navrhovateľka takúto snahu či nemožnosť pracovať z domácnosti či inom vyhovujúcom prostredí (čo i za pomoci aktivity opatrovníka) aj ako osoba invalidná nepreukázala (tu má súd na mysli čo i malé privyrobenie si - nenáročnú prácu, aktivitu, ktorú nezriedka vykonávajú aj osoby, ktorým je priznaná invalidita). Z lekárskej správy vyplýva len strohé konštatovanie, že pracovného výkonu je absolútne neschopná - to je však správa praktického lekára, nie psychiatra, a možno to logicky vzťahovať na prácu v cudzom prostredí, kde sa vyžaduje samostatnosť, nie prostredí chránenom, nie je známe, či ide o stav zhoršujúci, zlepšujúci sa alebo trvalý bez zmeny. Rovnako nebola preukázaná nutnosť doprovodu a ubytovania matky dieťaťa počas hospitalizácie dieťaťa ani to, či takéto hospitalizácie možno označiť za pravidelné z dlhodobého hľadiska - a išlo teda o výdavok, ktorý možno považovať za pravidelný a nevyhnutný, alebo bol len

riešením výnimočným. Zo správy MUDr. Galvánka z 28.02.2020 vyplýva aj odmietnutie navrhovanej psychiatrickej hospitalizácie pacientkou aj jej matkou, čo sa naopak nejaví byť konaním, ktoré smeruje k vôli dosiahnuť dlhodobo kompenzovaný stav či zlepšenie zdravotného stavu, na viac sťažuje dohľad nad dodržiavaním liečby.

(26) Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že mesačný priemerný príjem dieťaťa je v podobe invalidného dôchodku vo výške 10877,-Kč (410,06-€). Vyživovaciu povinnosť k dieťaťu má stále aj jeho matka. Mesačný priemerný príjem matky je v podobe rovnako invalidného dôchodku 10536,-Kč a príspevku na opatrovanie dcéry 4400,-Kč spolu 14936,-Kč (). Mesačný priemerný príjem otca - súd bral za rozhodný vyšší z predložených ročných príjmov 1392,08-€ a výsluhový dôchodok 1109,91-€, spolu teda 2501,99-€. Otcovi však bola vymeraná vyživovacia povinnosť k dcére O. S. rozhodnutím súdu vo výške 320,-€ mesačne. Preto súd túto sumu od jeho mesačného príjmu odrátal a výsledkom je suma 2181,99-€. Na základe vyššie uvedených argumentov - najmä toho, že zákon hovorí o podieľaní sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov, a nie len rodiča z vyšším príjmom, súd určil priemerný príjem rodičov ako polovicu súčtu ich mesačného príjmu (s odrátaním výživného otca na jeho ďalšie dieťa), teda (563,09 + 2181,99) / 2 t.j. 1372,54-€. Keďže však príjem má aj dieťa v podobe invalidného dôchodku, polovicu ( pripadajúcu na jedného rodiča) z neho súd od tejto sumy odrátal a dospel k sume 1167,51-€. Táto suma je v podstate fikciou situácie, keby dieťa nemalo žiaden príjem a išlo o priemerný príjem jedného povinného rodiča. Vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu (u ktorého sa príjem nepredpokladá, štandardne aj v Českej republike býva určovaná v rozpätí 19% - 25% z čistého mesačného príjmu povinného rodiča (plnoleté dieťa zdroj: https://justice.cz/web/ msp?clanek=opatrovnicka-agenda). Otec súhlasil so sumou 230,-€ čo je 19,70% takto vypočítaného priemerného príjmu, čo súd považuje za výživné zodpovedajúce vyššie citovaným ustanoveniam . Tu je potrebné opätovne uviesť, že výživné v tomto prípade nekryje všetky náklady na výživu plnoletého dieťaťa (pretože dieťa poberá aj invalidný dôchodok), ale slúži na zvýšenie životnej úrovne dieťaťa zodpovedajúc zásadám určeným v .

(27) Plný invalidný dôchodok by mal štandardne umožniť osobe naň odkázanej živobytie, nezriedka je u osamelých invalidných osôb jediným zdrojom príjmu, odhliadnuc o iných dávok sociálnej pomoci, ktorý sociálny systém štátu poskytuje a o ktoré je potrebné požiadať. S výživným novo určeným súdom by tak mesačný príjem dieťaťa mal predstavovať sumu 230,-€ + 410,06-€ teda. 640,06-€, čo je dokonca vyššia suma, ako je príjem matky dieťaťa. Vo vzťahu k matke dieťaťa však otec dieťaťa žiadnu vyživovaciu povinnosť nemá a nie je ani účelom vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu sa na nej podieľať.

(28) Výdavky na bývanie vrátane energií navrhovateľka preukázala v sume cca 450,-€ mesačne, ide však o celkové spoločné náklady matky a dieťaťa. Čo by išlo aj o sumu 500,-€ mesačne, teda 250,-€ na jedného člena domácnosti, tak by pri príjme dieťaťa 640,-€ zostávala tomu suma 390,- € mesačne na stravu, oblečenie, hygienu, lieky, liečebnú starostlivosť a ostatné výdavky dieťaťa, čo možno konštatovať, že je suma, ktorá tieto výdavky dokáže pokryť (aktuálna suma životného minima na dospelú osobu v Českej republike je 3860,-Kč /145,52-€/). Je samozrejmé, že každý z výdavkov, ktoré navrhovateľka uviedla či preukázala, môže byť vynaložený v zlomku, ale aj x-násobku, záleží na hospodárnosti výdavkov a tom, akú životnú úroveň je potom možné očakávať. Tu však súd poukazuje na dôvody uvádzané vyššie. Rodič nie je za situácie, keď sú hradené všetky výdavky pokrývajúci minimálny očakávateľný štandard (na základnej úrovni sú kryté všetky mesačné výdavky, ktoré je potrebné vynaložiť), povinný dorovnávať životnú úroveň svoju so životnou úrovňou dieťaťa - ktoré je tak už nad touto úrovňou fakticky v postavení dieťaťa schopného samostatne (súčet príjmu a výživného) sa živiť.

(29) K dôvodnosti návrhu v časti tvorby úspor dieťaťa súd uvádza toľko, že takýto účel vyživovacej povinnosti prichádza do úvahy u osoby maloletej a to z titulu toho, že nie je spôsobilá na právne úkony. Z povahy veci tiež vyplýva, že tvorba úspor nastupuje vtedy, pokiaľ sú hradené všetky bežné náklady na živobytie a tým pádom pokiaľ sa príjem pohybuje nad tou hranicou - keď je dieťa schopné samostatne sa živiť, čo vylučuje takýto účel výživného v podstate u iného ako maloletého dieťaťa neschopného žiadnym spôsobom sa samostatne živiť. Plnoleté dieťa ako vyplynulo z návrhu napriek jeho zdravotnému stavu nie je obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, žiadna oprávnená osoba v tomto zmysle úkony smerujúce k obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony nevykonala, akékoľvek vyčleňovanie výživného na ten či onen účel by tak bolo po právnej stránke irelevantné. Z hľadiska prípadného práva dedičského nie je rozdielu v príbuzenskom pomere k matke či otcovi.

(30) Súd teda návrhu vyhovel len čo do sumy 230,-€ mesačne a od podania návrhu teda od 04.11.2019. Splatnosť určil do 15. dňa v mesiaci vopred, pričom 15. deň je obvykle dátumom po výplatnom termíne.

(31) Súd určil aj zročné zvýšené výživné. Zročné zvýšené výživné je suma rozdielu novourčeného výživného a už zaplateného výživného. Bolo v podstate preukázané, a nebolo ani rozporované, že otec pravidelne platí určené výživné 5000,-Kč a 500,-Kč na viac na platbu internetových služieb. Otec preukázal, že na žiadosť matky dieťaťa poukázal aj ďalšie sumy na úhradu potrieb dieťaťa a to spolu v sume 8400,-Kč (320,45-€), čo je nesporná suma aj za posunuté obdobie do 31.07.2020. Zročné zvýšené výživné je tak za 8 mesiacov a 27 dní, rozdiel súm je 41,05-€ mesačne. Spolu tak ide o rozdiel sumy 369,35-€ a 320,45-€ čo je suma 48,90-€, ktorú súd určil otcovi plnoletého dieťaťa doplatiť lehote uvedenej vo výroku rozsudku.

(32) Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

(33) Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

(34) Plnoleté dieťa si uplatnilo trovy konania, ktoré neboli vyčíslené. Súd podľa a , rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Hoci bolo dieťa formálne úspešné v základe nároku, teda že je dôvod na zvýšenie výživného, tak v podstate bolo úspešné len v časti, ktorú ani otec dieťaťa nerozporoval, pričom v časti nad sumu 230,-€ bolo neúspešné, ako aj pokiaľ ide o nárok už od 01.10.2019. Súd tak vzhľadom k preukázaným skutočnostiam má za to, že nie je spravodlivé priznať trovy konania čo i niektorému z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení a nasl. Exekučného poriadku.