Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Csp-45-2020.pdf
PDF · 129.84 KB
Case nature
Area
Subarea
34Csp/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: C., nar. XX.X.XXXX., bytom W., XXX XX Y., v spore o zaplatenie 217,68 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 89,74 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 73,01 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16,84 Eur odo dňa 26.8.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 18,77 Eur odo dňa 27.9.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19,07 Eur odo dňa 26.10.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 18,37 Eur odo dňa 26.11.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 17,05 Eur odo dňa 28.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 49,54 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica žiadal súd, aby zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 144,67 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 16,84 Eur odo dňa 26.8.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy 23,76 Eur odo dňa 27.9.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy 43,86 Eur odo dňa 26.10.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy 23,36 Eur odo dňa 26.11.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy 36,85 Eur odo dňa 28.12.2016 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 73,01 Eur, titulom neuhradenia faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu vo výške 16,50 Eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 106,99 Eur.
2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.7.2018. Jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s Dodatkom k zmluve. Postupca vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry č. 7606802539 dňa 8.8.2016 na sumu 16,84 Eur so splatnosťou 25.8.2016, faktúru č. 7607781970 dňa 8.9.2016 na sumu 23,76 Eur so splatnosťou dňa 26.9.2016, faktúru č. 7608736435 zo dňa 8.10.2016 na sumu 43,86 Eur so splatnosťou dňa 25.10.2016, faktúru č. 7609702413 zo dňa 8.11.2016 na sumu 23,36 Eur so splatnosťou dňa 25.11.2016, faktúru č. 7610676089 zo dňa 8.12.2016 na sumu 36,85 Eur so splatnosťou
dňa 27.12.2016. Keďže žalovaný neplnil svoje dohodnuté záväzky právny predchodca žalobcu ho upomienkami opakovane vyzval na ich úhradu. Uplatňuje si aj zmluvnú pokutu vypočítanú ako: Zmluvná pokuta (ZP)=základ ZP- ( počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP).
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 2.9.2019 pod sp.zn. 23Up/1058/2019 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 144,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 16,84 Eur odo dňa 26.8.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy 23,76 Eur odo dňa 27.9.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy 43,86 Eur odo dňa 26.10.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy 23,36 Eur odo dňa 26.11.2016 do zaplatenia, 5 % zo sumy 36,85 Eur odo dňa 28.12.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 73,01 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 123,49 Eur.
4. Žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť, a z toho dôvodu žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Na základe danej skutočnosti Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Košice I v súlade s ust. §10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
5. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
6. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovaného. Všetky dostupné lustrácie boli bez kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru v Košiciach, ktorým bolo zistené, že žalovaný sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiava. Z uvedenej adresy sa vrátila súdu zásielka nedoručená s oznámením príslušného poštového úradu, že žalovaný je na adrese svojho trvalého pobytu neznámy. Následne súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 22.6.2020 a zvesené dňa 22.7.2020.
7. Podľa ust. § 297 Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania je v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku, rozhodol prvej inštancie bez nariadenia pojednávania dňa 30.7.2020 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to faktúrami č.7606802539, č. 7607781970, č. 7608736435, č. 7609702413, č. 7610676089, č. 3416549181, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.8.2018, Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 2.12.2015, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalovaný uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 podľa ust. § 43 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších zmien a doplnkov zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa spoločnosť Slovak Telekom, a.s., zaviazala poskytovať žalovanému telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu, a žalovaný ako užívateľ sa zaviazal za poskytované služby platiť cenu podľa platného cenníka právneho predchodcu žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv boli Všeobecné podmienky. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby faktúrami v celkovej výške 144,57 Eur, a to faktúrou č. 7606802539 zo dňa 8.8.2016 na sumu 23,36 Eur, so splatnosťou dňa 25.8.2016, faktúrou č. 7607781970 zo dňa 8.9.2016 na sumu 23,76 Eur so splatnosťou dňa 26.9.2016, faktúrou č. 7608736435 zo dňa 8.10.2016 na sumu 43,86 Eur so splatnosťou dňa 25.10.2016, faktúrou č. 7609702413 zo dňa 8.11.2016 na sumu 23,36 Eur so splatnosťou dňa 25.11.2016, faktúrou č. 7610676089 zo dňa 8.12.2016 na sumu 36,85 Eur so splatnosťou dňa 27.12.2016, faktúrou č. 3416549181 zo dňa 8.6.2017 na sumu 73,01 Eur so splatnosťou dňa 23.6.2017. Dňa 4.7.2018 Slovak Telekom, a.s., postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanému na žalobcu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.8.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 217,68 Eur. Dňa 10.7.2019 žalobca zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie dlžnej sumy 301,20 Eur v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy.
10. Z faktúry č. 7606802539 zo dňa 8.8.2016 splatnej dňa 25.8.2016 (čl. 16 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 23,36 Eur pozostávajúcu z mesačných poplatkov, iných poplatkov a upomienky oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur. Z predmetnej faktúry žalobca požadoval zaplatiť len sumu 16,84 Eur.
11. Z faktúry č. 7607781970 zo dňa 8.9.2016 splatnej dňa 26.9.2016 (čl. 17a spisu) vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 23,76 Eur pozostávajúcu z mesačných poplatkov, nehlasovej spotreby, iných poplatkov a upomienky oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur.
12. Z faktúry č. 7608736435 zo dňa 8.10.2016 splatnej dňa 25.10.2016 (čl. 19 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 43,86 Eur pozostávajúcu z mesačných poplatkov, nehlasovej spotreby, poplatku za obmedzenie služby pre neplatenie vo výške 16,50 Eur bez DPH a upomienky oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur.
13. Z faktúry č. 7609702413 zo dňa 8.11.2016 splatnej dňa 25.11.2016 (čl. 21 spisu) vyplynulo, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 23,36 Eur pozostávajúcu z mesačných poplatkov, iných poplatkov a upomienky oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur.
14. Z faktúry č. 7610676089 zo dňa 8.12.2016 splatnej dňa 27.12.2016 (čl. 23 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 36,85 Eur pozostávajúcu z mesačných poplatkov a iných poplatkov.
15. Z faktúry č. 3416549181 zo dňa 8.6.2017 splatnej dňa 23.6.2017 (čl. 25 spisu) je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 73,01 Eur pozostávajúcu zo zmluvnej pokuty.
16. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
17. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
18. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
19. Podľa ust. § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
20. Podľa ust. § 154 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
21. Podľa ust. § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
22. Podľa ust. § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
23. Podľa ust. § 215 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
24. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
25. Podľa ust. § 43 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z.. o elektronických komunikáciách podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
26. Podľa ust. § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
27. Podľa ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa ust. § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, uzatvorených s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., tým, že nezaplatil cenu za ním poskytnuté telekomunikačné služby. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a jej príslušenstva, ktorá je predmetom tohto sporu.
30. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd však dospel k záveru, že žaloba jej dôvodná len v časti zaplatenia sumy 89,74 Eur, bez štyroch upomienok vo výške 4,99 Eur a poplatku za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 16,50 Eur bez DPH vyúčtovaného vo faktúre č. 7608736435, upomienky vo výške 4,99 Eur vyúčtovanej vo faktúre č. 7606802539, č. 7607781970, č. 7608736435, č. 7609702413. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 89,74 Eur, a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
31. Podľa ust. § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
32. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.21.
33. Podľa čl. 3 bod 1 citovanej smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
34. Podľa čl. 4 citovanej smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
35. Podľa čl. 6 bod 1 citovanej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
36. Podľa čl. 7 bod 1 citovanej smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
37. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
38. Žalobca požadoval aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 73,01 Eur v súlade s bodom 2 dodatku k zmluve. Podľa čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Súd nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Súd považuje dojednanú zmluvnú pokutu za určitú, pričom výpočet, ktorý táto obsahuje považuje taktiež za určitý a nebráni tomu ani okruh výpočtu porušení povinností žalovaným. Žalovaný môže aj po uplynutí 24 mesiacov predmetný mobilný prístroj využívať až do doby jeho funkčnosti. Žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 73,01 Eur.
39. Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, ktoré musí byť výslovné. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu: a) vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé a súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach b) iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach c) iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenia protistrany nie sú pravdivé.
40. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie upomienky vo výške 4,99 Eur a poplatku obmedzenie služby vo výške 16,50 Eur bez DPH vyúčtovaného vo faktúre č. 7608736435, upomienky vo výške 4,99 Eur vyúčtovanej vo faktúre č. 7606802539, č. 7607781970, č. 7608736435, č. 7609702413, súd konštatuje, že daný zmluvný vzťah medzi stranami vyplývajúci z predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb je nutné posudzovať ako spotrebiteľských vzťah a to s ohľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
41. Podľa ust. § 52 ods. ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
42. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ ( oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa doplňujú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.
43. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah ( rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27.6.2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvad Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26.10.2006 Mostaza Celáro, C-168/2005 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. z 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ- Korčovská).
44. Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb je typickou štandardnou formulárovou zmluvou, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola. Predmetné poplatky boli vopred zo strany žalobcu naformulované bez možnosti zmeny zo strany spotrebiteľa, resp. neboli medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednané. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).
45. Uvedené súd konštatuje aj z toho dôvodu, že zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o poskytovaní verejných služieb týkajúcich sa predmetných poplatkov považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také poplatky, ktoré obstoja v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný poplatkami len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca žalobcu, resp. žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Kladie za tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripraví obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní ako sú poplatky. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinnosti a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
46. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nie len podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „rátio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax ( porovnaj rozsudok Súdnej dvora vo veci C-618/10; rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012 sp. zn. 18Co/109/2011).
47. Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je odôvodnený, je v súlade so zákonom, žalovanému boli poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatil riadne dohodnutú cenu, čím sa dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, preto v tejto časti
súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal aj príslušné úroky z omeškania, ktoré boli uplatnené v súlade so zákonom o príslušnom vykonávacím predpisom s výnimkou nárokov uvedených nižšie.
48. V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval zaplatenie upomienok a poplatku za obmedzenie služby. Súdu však nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté. Čo sa týka poplatkov za upomienku vo výške 4,99 Eur, nebolo súdu preukázané vystavenie osobitných upomienok a ich doručenie žalovanému, žalobca nepreukázal skutočné výdavky na upomienku, na ktoré by mohol vzniknúť nárok. Súd zároveň poukazuje na definíciu pojmu služba v predložených Všeobecných podmienkach, ale aj z pohľadu súdu upomienku, obmedzenie služby, odpojenie na žiadosť zákazníka nemožno považovať za službu z ktorej by mal spotrebiteľ určitý prospech a za ktoré by teda bol žalovaný povinný platiť. Čo sa týka poplatku za obmedzenie, treba poukázať na to, že samotné obmedzenie je nepochybne nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu aj ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Obmedzenie je teda výlučným nástrojom určenej ochrany samotného žalobcu nie je to služba v prospech žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu v týchto častiach žalovanej istiny, t.j. v časti požadovaného poplatku za obmedzenie služieb a upomienky a vzhľadom k nepriznaniu nároku na ich zaplatenie, nepriznal žalobcovi ani nárok na úroky z omeškania požadované v týchto sumách, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samotnej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo z tejto istiny.
49. Súd považuje poplatok za obmedzenie služieb a poplatok za upomienku v zmluve o pripojenie za neprijateľné zmluvné podmienky, a teda za neplatné v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
50. Podľa ust. § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
51. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca určil lehotu splatnosti svojej pohľadávky vo faktúre č. 7606802539 dňa 25.8.2016, vo faktúre č. 7607781970 dňa 26.9.2016, vo faktúre č. 7608736435 dňa 25.10.2016, vo faktúre č. 7609702413 dňa 25.11.2016, vo faktúre č. 7610676089 dňa 27.12.2016. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po lehote splatnosti uvedených v predmetných faktúrach, pričom výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola ku dňu 26.8.2016, 27.9.2016, 26.10.2016, 26.11.2016, 28.12.2016 0,0%. Žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 5 %. Súd mu tak priznal 5 % úrok z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr.
52. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
53. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
55. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
57. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa opiera o ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku nakoľko žalobca mal vo veci úspech v pomere 74,77 % ( 89,74 Eur + 73,01 Eur ) k 25,23 % úspechu žalovaného a priznal mu preto nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 49,54 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).