Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-97-2020.pdf
PDF · 94.67 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/97/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpeného JUDr. Peter Škerlík, advokát so sídlom J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín proti povinnému Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na D. XX/XX, XXX XX S., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska, 960 01 Zvolen o vymoženie sumy 699,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1812/2014-28 zo dňa 15. januára 2020 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1812/2014-28 zo dňa 15. januára 2020 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie začalo dňa 19.05.2014, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Poverením zo dňa 05.06.2014 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu.
3. Povinný následne podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul je nevykonateľný, pretože mu nebol doručený a platobný rozkaz vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd mal aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Poukázal, že zmluva na základe ktorej bol exekučný titul vydaný obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Mal za to, že oprávnený použil nekalé obchodné praktiky a žiadal vymáhať plnenie bez právneho dôvodu.
4. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že povinný absolútne nereagoval na konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul a nevyužil žiadny procesný prostriedok na svoju obranu. Návrh na zastavenie exekúcie podal po takmer 9 rokoch od nadobudnutia právoplatnosti platobného rozkazu a po 5 rokoch od začatia exekučného konania. Niet dôvodu pochybovať, že platobný rozkaz mu bol doručený do vlastných rúk (je jedno na akej adrese) a že doložku právoplatnosti na ňom súd vyznačil správne. Tvrdeniami, ktoré napádajú vecnú správnosť exekučného titulu, sa povinný mohol brániť v konaní vo veci samej. Oprávnený tiež uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať a hodnotiť exekučný titul. Z uvedených dôvodov navrhol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.
5. Okresný súd k tvrdeniu povinného, že mu nebol doručený exekučný titul z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12RO/174/2010 zistil, že exekučný titul - platobný rozkaz č. k. 12RO/174/2010-30 zo dňa 30.07.2010 bol povinnému doručený do vlastných rúk dňa 19.08.2010, čo
potvrdil na doručenke vlastnoručným podpisom. Povinný si ho prevzal na pošte. Z hľadiska účinnosti doručenia do vlastných rúk je irelevantné, na akej adrese bolo rozhodnutie doručené. Rozhodujúce je len to, že povinnému bol platobný rozkaz doručený do vlastných rúk v súlade s vtedy účinným ustanovením § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
8. Pokiaľ povinný tvrdil, že súd pred vydaním platobného rozkazu neprihliadol na neprijateľné podmienky, pričom nijako svoje tvrdenie nekonkretizoval, okresný súd uviedol, že tieto skutočnosti mohli byť len predmetom súdneho konania, ktorého výsledkom je exekučný titul. V rámci exekučného konania súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu a nároku, ktorý ním bol priznaný, ani priebeh konania, ktorého výsledkom je exekučný titul. Povinný, ak sa domnieval, že Okresný súd Banská Bystrica vo veci sp. zn. 12RO/174/2010 rozhodol nesprávne, mohol voči platobnému rozkazu podať v zákonom stanovenej lehote odpor, čo neurobil. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nemá a ani nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom.
9. S poukazom na judikatúru súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) okresný súd uviedol, že sa nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ale špecifická odpoveď sa vyžaduje len ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci. Okresný súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
11. Vzhľadom na uvedené dospel okresný súd k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, a preto ho zamietol.
6. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal povinný odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, okresný súd nepodrobil súdnej kontrole zmluvu v súlade s Ústavou SR a nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou SR, nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spoľahlivým spôsobom, neurčil, či je zmluva platná alebo nie je platná z úradnej povinnosti, nezistil či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré je zmluva neplatná, neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky a nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS.
7. Povinný mal za to, že okresný súd konal v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie, ktoré malo byť podkladom na vykonanie exekúcie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebolo doručované na adresu povinného, na ktorej sa zdržuje a z toho dôvodu je exekúcia nezákonná a nesprávne vedená. Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí vždy prihliadnuť v každom štádiu konania. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Exekučný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
8. Povinný tiež namietal, že súd je povinný vysporiadať sa s tým, že vydal Platobný rozkaz č.k. 12Ro/174/2010 zo dňa 30.07.2010, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica a ktorý je v danej exekúcii exekučným titulom v rozpore so zákonom a unijným právom, čo zapríčinil navrhovateľ, keď žiadal vymáhať plnenie bez právneho dôvodu a tiež s tým, že súd nepreskúmal ex offo neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie platobného rozkazu, ktoré možno považovať za nezákonné a priečiace sa dobrým mravom. Povinný uviedol, že zmluva pôvodného oprávneného Orange Slovensko a.s. Bratislava obsahuje neprijateľné podmienky. Namietol, že jemu ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Okresný súd nesprávne vec právne
posúdil, keď na prejednávanú vec neaplikoval ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a nezistil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky a vydal platobný rozkaz v rozpore § 172 ods.9 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ súd nevydá Platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Povinný v tejto súvislosti uviedol, že platobný rozkaz vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože a) súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie, d) súd nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, e) súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, f) súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky a g) súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS.
9. Na záver povinný poukázal na zákon platný od 01.01.2020, ktorý do praxe priniesol to, že exekúciu treba zastaviť vtedy, ak sa dlh do 5 rokov nevymohol. Veriteľ sa bude musieť rozhodnúť, či podá návrh opätovne, alebo pohľadávku odpíše.
10. Oprávnený sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 22.02.2020, v ktorom uviedol, že rovnako ako návrh na zastavenie exekúcie, aj odvolanie je nezrozumiteľné a nekonkrétne. K tvrdeniam povinného týkajúcim sa správnosti Platobného rozkazu mal oprávnený za to, že sa nimi povinný mohol brániť v konaní vo veci samej, v ktorom však bol úplne nečinný a nepodal ani žiadny opravný prostriedok a ani mimoriadny. Nebránil sa žiadnym spôsobom ani v konaní exekučnom po jeho začatí. Naviac, ak chceme posudzovať zmluvu/y na základe ktorých bol vydaný Platobný rozkaz, musíme si primárne ustáliť, ktoré právne normy je alebo nie je dôvodné považovať za aplikovateľné v čase ich uzatvárania. To najmä s ohľadom na skutočnosť, že v čase ich uzatvárania nebola záväzná smernica Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách /ďalej len „Smernica“/, ktorej sa dovoláva povinný aj v odvolaní. Tá totiž bola transponovaná do Občianskeho zákonníka s účinnosťou až od 01.01.2008 a do zákona o ochrane spotrebiteľa v roku 2007. Smernica, ako sekundárny prameň komunitárneho práva, nikdy nebola právne záväznou pre fyzické ani právnické osoby. Každá smernica sa stáva záväzná až zapracovaním jej účelu do vnútroštátnych právnych noriem. Preto argumentácia povinného samotnou Smernicou, sťaby prameňom práva SR, by nebola správna ani keby sa ňou bránil v konaní vo veci samej. Vecnú stránku právoplatného rozhodnutia súdu, vydaného v základnom konaní sú potvrdzovaného opakovane aj právnou praxou, v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať. Platobný rozkaz preto nemôže súd v exekučnom konaní hodnotiť a už vôbec nie považovať za rozporný so zákonom. Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), podľa ktorého žiada exekúciu zastaviť povinný, zakladá dôvody zastavenia exekúcie predovšetkým procesného charakteru. Oprávnený v tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že neexistujú, resp. že súd ich pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie riadne skúmal. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
11. K vyjadreniu oprávneného sa vyjadril povinný podaním doručeným okresnému súdu dňa 05.06.2020, v ktorom opätovne poukázal na dôvody uvedené v odvolaní.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.
13. Odvolací preskúmal odvolanie povinného proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pričom zo spisového materiálu zistil, že dňa 19.05.2014 bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 30.05.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 05.06.2014 poverenie č. 5601 116396, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16RO/174/2010-30 zo dňa 30.07.2010 na vymoženie sumy 699,36 Eur spolu s úrokom z omeškania 6,5% ročne od 28.11.2008 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 41,50 Eur a trov exekúcie.
14. Dňa 19.06.2019 bol okresnému súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný v ňom namietal, že rozhodnutie, ktoré malo byť podkladom na vydanie exekučného titulu nenadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebolo doručené na adresu povinného, na ktorej sa zdržuje. Ďalej namietal, že mu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že pri vydaní exekučného titulu okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď na prejednanú vec neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, nakoľko zmluva na základe ktorej bol platobný rozkaz vydaný je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd je povinný sa vysporiadať s tým, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom a únijným právom.
15. K návrhu povinného sa vyjadril pôvodný oprávnený podaním zo dňa 22.02.2020, v ktorom navrhol návrh povinného zamietnuť z dôvodu, že povinný si mal námietky voči dlhu uplatniť v základnom súdnom konaní.
16. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
17. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
18. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
20. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
21. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
22. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
23. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
24. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
25. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z nich závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd zastaví napríklad, ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), pričom za explicitne nepomenovaný „iný dôvod" možno považovať aj zistenia týkajúce sa exekučného titulu. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť vydania exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, avšak nie je oprávnený skúmať jeho vecnú správnosť.
26. Tak, ako to v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v odvolaní správne tvrdí povinný, základným predpokladom pre úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné tak po stránke formálnej - z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané, ako aj materiálnej z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať.
Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia § 42 Exekučného poriadku je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti.
27. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že predložený exekučný titul Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica pod č.k. 16RO/174/2010-30 zo dňa 30.07.2010 spĺňa podmienky formálnej aj materiálnej vykonateľnosti v zmysle platných právnych predpisov. Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16RO/174/2010 vyplýva, že povinnému bol platobný rozkaz doručený dňa 19.08.2010 do vlastných rúk. Platobný rozkaz sa tak stal právoplatný a vykonateľný. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neopísal skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť vyznačenej doložky vykonateľnosti na exekučnom titule, nakoľko ním namietaná skutočnosť, že mu platobný rozkaz nebol doručený na adresu, na ktorej sa zdržuje, je z hľadiska účinkov doručenia do vlastných rúk irelevantná. Rozhodujúce je len to, že povinnému bol platobný rozkaz doručený do vlastných rúk v súlade s vtedy účinným ustanovením § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
28. Ak povinný namieta nesprávne právne posúdenie v exekučnom titule uloženej povinnosti, keďže súd neprihliadol na ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, ktoré sa mali na danú vec aplikovať, odvolací súd zdôrazňuje, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. To platí bez ohľadu na to, či je exekučný titul po materiálnej stránke správny alebo nie, keďže exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie preto nemôže nahradiť opravný prostriedok (odpor) proti platobnému rozkazu, ktorý je v prejednávanej veci exekučným titulom. Povinný mal preto práve v odpore namietať skutočnosti namietané v návrhu na zastavenie exekúcie ohľadom vecnej správnosti exekučného titulu. Tvrdenie povinného, že exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom a je neúčinný z dôvodu porušenia jeho ústavných práv, pretože mu bolo odňaté právo konať pred súdom, odvolací súd vyhodnotil za irelevantné z dôvodu, že povinný mal možnosť zúčastniť sa súdneho konania v danej veci, jej verejného prerokovania v jeho prítomnosti, ako aj sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom v prípade, ak by v zákonnej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu s odôvodnením vo veci samej, čo nevyužil. Povinný bol pritom v exekučnom titule riadne poučený o možnosti podať odpor proti nemu ako aj účinkoch jeho riadneho podania (podania odporu včas s odôvodnením), ktorými sú zrušenie platobné rozkazu a nariadenia pojednávania.
29. Povinný na záver odvolania upozorňuje na zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej ZoUNEK), predovšetkým na dôvod zastavenie exekúcie pre uplynutia rozhodnej doby 5 rokov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 4 ods. 2, písm. b) ZoUNEK, podľa ktorého rozhodná doba (5 rokov) podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie ešte pred účinnosťou tohto zákona, k zastaveniu exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK z dôvodu uplynutia rozhodnej doby nemôže dôjsť skôr, ako uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie.
30. Keďže exekúciu možno zastaviť len z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku a povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol také skutočnosti, s ktorými citované zákonné ustanovenie spája povinnosť exekučného súdu exekúciu zastaviť, odvolací súd konštatoval, že okresný súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol dôvodne.
31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
32. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).