Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_27CoE-27-2020.pdf
PDF · 87.61 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/27/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti povinnému Q. X., nar. XX.X.XXXX, bytom XXXXX S. XX, o vymoženie 248,95 Eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 9Er/354/2017-36 zo dňa 6.novembra 2018, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení konštatoval, že exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 13578/16 zo dňa 26.9.2016. Súd ustálil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.11.2012 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Uvedená zmluva napĺňa zákonné znaky spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Exekučný súd následne posudzoval existenciu rozhodcovskej zmluvy, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul. Konštatoval, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zo dňa 15.12.2015, bola uzatvorená medzi účastníkmi exekučného konania v rovnaký deň ako bola uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Následne dospel k záveru, že z postupu oprávneného je zrejmé, že uzavretím Dohody o uznaní záväzku mal oprávnený záujem si zabezpečiť možnosť domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy z faktúr aj po uplynutí premlčacej doby a zároveň uzavretím Rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň mal záujem založiť právomoc iného ako všeobecného súdu, ktorý v tom čase mal povinnosť na premlčanie pohľadávky, v prípade neuzavretia Dohody o uznaní záväzku, v spotrebiteľských veciach prihliadať ex offo. Z uvedeného mal exekučný súd za to, že oprávnený si „dvojito poistil“ možnosť domáhať sa zaplatenia premlčanej dlžnej sumy cestou iného ako všeobecného súdu. Právne uzavrel, že takýto postup smeruje k obchádzaniu zákonných ustanovení o premlčaní pohľadávok ako základného inštitútu civilného práva, nemôže požívať právnu ochranu a právne úkony smerujúce k takémuto obchádzaniu zákona sú sankcionované ich neplatnosťou. Exekučný súd taktiež konštatoval, že oprávneným predložené dokumenty boli vo formulárovej podobe, ktorá nebola individuálne dojednaná a obsah dokumentov nemohol povinný ovplyvniť. Veriteľ na základe tejto rozhodcovskej zmluvy mohol vec predložiť rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný, čím spotrebiteľ stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Na základe uvedených skutočností vyhodnotil exekučný súd rozhodcovskú zmluvu ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysel § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Poukazujúc na uvedené súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul,
sa uskutočnil bez platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, preto tento titul nie je spôsobilým na vykonanie exekúcie.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený namietajúc nesprávne právne posúdenie veci, v dôsledku čoho žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom EÚ. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Uviedol, že rozhodcovská zmluva ako aj Dohoda o uznaní záväzku boli povinnému doručované na adresu jeho bydliska, teda povinný mal dostatok času na preštudovanie dokumentov a prípadné predloženie týchto dokumentov právnikovi alebo niektorému zo spotrebiteľských združení. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, preto nemožno považovať uzavretie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 09. 2011 vydaného vo veci 3MCdo/11/2010 vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., teda vtedy, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je tak viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom. Len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Na základe uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017) a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. V danej veci zistil exekučný súd skutkový stav v potrebnom rozsahu a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, že Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.11.2012 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko právny predchodca
oprávneného vystupoval v zmluvnom vzťahu ako dodávateľ, ktorý poskytuje finančné prostriedky v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný ako spotrebiteľ nevystupoval pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré boli individuálne dojednané.
10. Občiansky zákonník účinný k 15.12.2015 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.
12. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
13. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.
14. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 15.12.2015 je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, do ktorej boli doplnené iba údaje spotrebiteľa, pričom iné zmluvné ustanovenia boli vopred naformulované a nebolo ich možné meniť. Ani samotný oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že nešlo o individuálne dojednanú podmienku.
15. Zo spisového materiálu má odvolací súd za preukázané, že Dohoda o uznaní záväzku ako aj rozhodcovská zmluva boli uzatvorené v ten istý deň. Oprávnený ako dodávateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, a taktiež to nevyplýva ani zo samotnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, že povinný mohol uzavrieť Dohodu o uznaní samostatne bez toho, aby musel zároveň uzavrieť aj rozhodcovskú zmluvu. Z uvedeného dôvodu, má odvolací súd za to, že na strane oprávneného došlo k nekalej obchodnej praktike, ak povinnému doručil Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č.3480077 a zároveň aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu bez toho, aby ho výslovne upozornil, že podpísanie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je dobrovoľné a uzavretie Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky nie je podmienené podpísaním aj spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Uvedeným konaním oprávnený konal v rozpore s požiadavkami odbornej spôsobilosti, teda porušil starostlivosť, ktorú od neho možno rozumne očakávať a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi, aby narušil ekonomické správania spotrebiteľa, ktoré by tento pri dostatku informácií inak neurobil. Na základe uvedeného mal odvolací súd ako aj súd prvej inštancie za preukázané, že nekalou obchodnou praktikou došlo k uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a tým k naplneniu dikcie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. v spojení s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
15. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.
16. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná rozhodcovská zmluva je neplatná pre jej neprijateľnosť, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 335/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
17. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva poučenie o rozhodcovskom konaní, avšak absentuje poučenie spotrebiteľa o tom, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje jeho právo obrátiť sa na všeobecný súd, s výnimkou prípadu, ak už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie vyvolané dodávateľom. Napriek odvolacej námietke oprávneného, že znenie zákona umožňuje alternatívne riešiť spor aj na všeobecnom súde, a teda dáva zmluvných stranám na výber, na ktorú inštitúciu sa obrátia, odvolací súd poukazuje na formuláciu predmetnej zmluvy, teda že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku pod číslom XXXXXXX, podpísanej dňa 15.12.2015, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov. Z uvedeného nevyplýva žiadne alternatívne oprávnenie spotrebiteľa riešiť spory z vyššie uvedenej dohody na všeobecnom súde spotrebiteľa. Ako už bolo vyššie uvedené taktiež z uvedenej zmluvy nevyplýva, že ide o skutočnú vôľu spotrebiteľa, aby jeho spory s dodávateľom rozhodoval rozhodcovský súd, ale z predložených listinných dôkazov ako aj z neunesenia dôkazného bremena oprávneným má odvolací súd za to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola povinnému predložená na podpis spolu s Dohodou o uznaní záväzku, pričom zo strany oprávneného nedošlo k upozorneniu povinného, že predmetnú zmluvu nemusí podpísať a uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou pre uzavretie Dohody o uznaní záväzku, ak konanie povinného bolo podmienené len úmyslom uzatvoriť s oprávneným dohodu o uznaní svojho záväzku.
18. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
19. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.
21. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávnenej.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).